Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/156/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212222974 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1212222974.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: N. F. B.Č., P..B.., J.: XX XXX XXX, B. B.F. A., V. N. XX, proti odporcovi: Slovenská K.T. W., J.Y.: XX XXX XXX, B. B. A., C. E. XX, Y. D. XXX,XX Z. s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného B. A. J., D. F.P. XX.Y. XXXX, Č..K.. XC XX/XXXX-XX, v časti náhrady trov konania, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu v r a c i a v tejto časti na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Uznesením zo dňa XX.Y.A. XXXX Č..K.. XC XX/XXXX-XX súd prvého stupňa zastavil konanie , odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania X,XX Z., navrhovateľovi priznal vrátenie kráteného súdneho poplatku z návrhu v sume XX,XX Z. a odporcovi priznal vrátenie kráteného súdneho poplatku z návrhu v sume XX,XX eur. Vzhľadom na to, že pred začatím pojednávania navrhovateľ podaním zo dňa X.XX.XXXX vzal návrh v celom rozsahu späť z dôvodu, že dňa X.XX.XXXX mu bola uhradená celá žalovaná suma, konanie s poukazom na ust. § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil. O vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi rozhodol podľa § 11 ods. 3 veta prvá, ods. 4 veta prvá a ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, o vrátení súdneho poplatku odporcovi rozhodol podľa § 11 ods. 9, ods. 4 veta prvá a ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., a keďže odporca po podaní návrhu zaplatil navrhovateľovi celú žalovanú sumu, svojím správaním zavinil, že navrhovateľ vzal návrh celkom späť, konštatoval, že odporcovi vznikla povinnosť uhradiť navrhovateľovi trovy konania predstavujúce krátenú časť súdneho poplatku z návrhu, t.j. suma X,XX Z., ktorá sa navrhovateľovi nevracia. Proti tomuto uzneseniu, v časti výroku o náhrade trov konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca dôvodiac tým, že nemá vedomosť o úhrade dlžnej sumy navrhovateľovi, on takúto platbu navrhovateľovi neposkytol, keď z odôvodnenia uznesenia súdu prvého stupňa vyplýva, že ani navrhovateľ v späťvzatí nešpecifikoval, od koho úhradu obdržal. Nesúhlasil preto, aby bol zaviazaný na náhradu trov konania navrhovateľovi, ale vychádzajúc z toho, že navrhovateľ svojím správaním spôsobil zastavenie konania, žiadal priznať náhradu trov konania vo výške X,XX Z.. Odvolací súd prejednal vec v medziach dôvodov podaného odvolania (ust. § 212 ods.1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 214 ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že správnosť právnych záverov súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích námietok odporcu nie je možné, pre nedostatok podkladov k posúdeniu zavinenia niektorého z účastníkov na zastavení konania, vecne preskúmať. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Podľa ust. § 146 ods. 1, písm. c/ O.s.p. vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa "jeho výsledku", ak bolo konanie zastavené a len výnimočne možno aj v takomto prípade uložiť niektorému z účastníkov povinnosť nahradiť druhému účastníkovi náklady (trovy) zastaveného konania podľa § 146 ods.2 O.s.p., v ktorom ustanovení sa premieta zásada náhrady trov vzniknutých zbytočne - zavineným konaním niektorého z účastníkov, a to podľa vety prvej - tomu, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené, ktoré zavinenie súd skúma len z hľadiska procesného výsledku a podľa vety druhej - odporcovi, ak sa pre jeho správanie vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, t.j. veta druhá vyžaduje splnenie jednak dôvodnosť podaného návrhu a jednak správanie (konanie) odporcu, v dôsledku ktorého sa stal návrh po jeho podaní bezdôvodný; dôvodnosť podania návrhu sa posudzuje len procesne, teda nie je rozhodujúce, aký by bol výsledok konania keby k späťvzatiu návrhu nedošlo, ale podstatné je to, že odporca splnil to, čoho sa navrhovateľ domáhal a len v dôsledku tohto plnenia navrhovateľ zobral návrh späť. Z hľadiska aplikácie ust. § 146 ods. 2 O.s.p., teda ak navrhovateľ vezme návrh späť, a nejde o prípad § 146, ods. 2 vety druhej, z procesného hľadiska zásadne platí, že navrhovateľ zavinil, že sa muselo konanie zastaviť, a preto je povinný uhradiť trovy konania protistrane, čím sa uplatní ust. § 146 ods. 2, veta prvá O.s.p.. Súd prvého stupňa vychádzal pri rozhodovaní o náhrade trov konania z tvrdenia navrhovateľa, že zobral návrh späť z dôvodu, že dňa X.XX.XXXX bola uhradená celá žalovaná suma. Z odôvodnenia rozhodnutia však nie je zrejmé, na základe čoho mal tento dôvod späťvzatia návrhu preukázaný, keďže navrhovateľ tento ním tvrdený dôvod v konaní žiadnym dokladom nepodložil a ani neuviedol, že mu úhradu žalovanej sumy poskytol odporca. Hodnovernosť tvrdenia navrhovateľa je naviac spochybnená skutočnosťou, že dňa X.XX.XXXX odporca podal odpor spísaný dňa X.XX.XXXX, v ktorom vyslovil nesúhlas so zaplatením žalovanej istiny. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa zaujal predčasný právny záver o tom, že odporca je povinný uhradiť navrhovateľovi trovy konania vzhľadom na to, po podaní návrhu zaplatil navrhovateľovi celú žalovanú sumu, čím svojím správaním zavinil, že navrhovateľ vzal návrh celkom späť. Pokiaľ teda súd prvého stupňa riadne neustálil dôvod, pre ktorý navrhovateľ vzal návrh späť, nemožno považovať tieto jeho závery za správne. Rozhodnutie vo veci odvolacím súdom by však za tohto stavu nahrádzalo prvostupňové rozhodnutie, čím by bolo účastníkom odoprené právo namietať správnosť skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde a tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov odvolacieho súdu, ku ktorým by dospel právnym posúdením skutkových zistení z hľadiska tých rozhodujúcich skutočností, ktoré považoval za významné na rozdiel od prvostupňového súdu, ktorý sa nimi buď dostatočne náležite nezaoberal alebo opomenul vôbec zaoberať. Posúdenie podstaty veci v rámci dvojinštančného súdneho konania je však súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti konania je možné učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím. S poukazom na vyššie uvedené nedostatky odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil ( § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.) a vec mu vrátil v tejto časti na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.), v ktorom súd prvého stupňa odstráni vytknuté nedostatky vo vyššie naznačovanom smere tak, že spoľahlivo preverí navrhovateľom tvrdený dôvod späťvzatia návrh a opätovne rozhodne o náhrade trov konania. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.