Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/195/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213200426 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1213200426.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: Z. C., H.. XX.XX.XXXX, C. S. K. X, XXX XX C., zastúpenej advokátom JUDr. Zoltánom Sťahulom, Dunajská 6, Bratislava, proti odporcom: X. Q.. U. C., H.. XX.XX.XXXX, C. R. X, C., X. M.-S. K..Q..X.., K. K. E. XX, C., P.: XX XXX XXX, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného K. C. P., T. M. XX.A. XXXX, Č..E.. XXC/X/XXXX - XX, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením zamietol súd prvého stupňa návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala zakázať odporcovi v 2. rade akýmkoľvek spôsobom scudziť nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v okrese C. P., X. C. - Z..Č.. S. C., E.. Ú.. S. C., G. na F. Č.. XXXX ako stavba so súp. č. XXXXX, S. na S.. Q.. "., S.. Č.. XXXX/XX alebo ju akýmkoľvek spôsobom zaťažiť právom tretích osôb v konaní, v ktorom sa domáha určenia, že kúpna zmluva medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade; na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese C. P., X. C. - Z..Č.. S. C., E.. Ú.. S. C., G. na F. Č.. XXXX ako stavba so súp. č. XXXXX, S. na S.. Q.. "., S.. Č.. XXXX/XX; je neplatná a určenia, že uvedená nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov Q.. U. C. B. Z. C.. Poukázal na to, že na odôvodnenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľka uviedla, že scudzením predmetnej nehnuteľnosti, pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, by došlo k ohrozeniu resp. k výraznému sťaženiu výkonu rozhodnutia. Po dôkladnom vyhodnotení skutočností a tvrdení obsiahnutých v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, v nadväznosti na obsah listín predložených navrhovateľkou, dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia, a preto návrh v zmysle § 74 ods. 1 O.s.p. , §76 ods.1 písm. e), f) O.s.p. zamietol. Pokiaľ ide o osvedčenie nároku navrhovateľky, konštatoval, že vzhľadom na obsah písomností a doposiaľ predložených listinných dôkazov, je možné považovať nárok navrhovateľky za osvedčený, hoci prejudikovať výsledok sporu zatiaľ nemožno. Pokiaľ však ide o existenciu potreby dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania alebo obavy zo zmarenia výkonu súdneho rozhodnutia, ktorú je povinná osvedčiť navrhovateľka, dospel k záveru, že zo skutkového stavu vyplývajúceho z predložených listín a zo správania odporcu v 2. rade týkajúceho sa predmetnej veci, nemožno vyvodiť existenciu takých skutkových okolností, ktoré by súdu umožňovali návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť, keď z podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ani z návrhu vo veci samej, nevyplýva, že by odporca v 2. rade vykonával úkony, ktorými by ohrozoval prípadný výkon súdneho rozhodnutia. Na takýto záver totiž nepostačuje len tvrdenie, že v prípade, ak súd predbežné opatrenie nevydá, tak by scudzením predmetnej nehnuteľnosti pred vydaním rozhodnutia vo veci samej došlo k ohrozeniu resp. k výraznému sťaženiu výkonu rozhodnutia. Navrhovateľka musí v návrhu konkretizovať úkony odporcu v 2. rade) a uviesť konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje záver, že výkon rozhodnutia vo veci samej by bol ohrozený. V predloženom návrhu však absentuje akékoľvek konkrétne tvrdenie, z ktorého by bolo možné dospieť k názoru, že by bol výkon súdneho rozhodnutia v danej veci ohrozený. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého odporcom, ktorí boli v konaní úspešní, žiadne trovy nevznikli, a preto im ich náhradu nepriznal. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bolo jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovené dôvodiac tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ súd prvého stupňa podľa nej poukázal na ustanovenie § 74 ods. 1 O.s.p., tak uvedené ustanovenie nezahŕňa nutnosť preukázania konkrétnych skutočností, ktoré by odôvodňovali bezprostrednú ujmu. Uviedla, že predbežné opatrenie by malo plniť zabezpečovaciu funkciu a malo by dočasnou úpravou zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli nastať v konaní. Pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia by mal súd vychádzať i zo zásady proporcionality a porovnať vyznám chránených záujmov, ktoré by mohli byť nariadením, respektíve nenariadením predbežného opatrenia dotknuté. V tomto prípade by sa nariadením predbežného opatrenia dočasne zasiahlo do vlastníckeho práva odporcu v 2.rade, nejednalo by sa však o meritórne rozhodnutie, na druhej strane však odporca v 2.rade nebude žiadnym spôsobom obmedzený v dispozícii s nehnuteľnosťou: Podľa nej nie je vylúčené, že dôjde k scudzeniu nehnuteľnosti a v prípade, že by súd jej žalobe vyhovel, výkon rozhodnutia by bol mimoriadne sťažený, či dokonca úplne znemožnený. Zotrvala na svojej argumentácii, že kúpna zmluva uzatvorená medzi odporcom v 1. a 2. rade je neplatná a predmetná nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva, a teda k nehnuteľnosti má vlastnícke právo. Skutočnosť, že odporca v 1.rade je konateľom a jediným spoločníkom odporcu v 2.rade a tiež okolnosti, za ktorých došlo ku kúpe a následnému scudzeniu predmetnej nehnuteľnosti, dostatočne odôvodňuje obavu, že výkon rozhodnutia by mohol byť neskôr ohrozený. Nemá inú možnosť, ako preukázať konkrétne okolnosti, ktoré jej obavu odôvodňujú a rovnako tiež nie je možné, aby dokázala, že odporca v 2.rade vykonáva úkony, ktoré by smerovali k scudzeniu predmetnej nehnuteľnosti, keď na to nie je potrebné vopred uskutočniť žiadne prípravné úkony a už vôbec nie také, o ktorých by mohla mať vedomosť. V prípade scudzenia predmetnej nehnuteľnosti odporcom v 2.rade, tak rozhodnutie súdu nebude mať pre ňu takmer žiadny význam. Odvolací súd preskúmal vec v medziach dôvodov odvolania podľa ustanovenia § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať, alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Podľa § 76 ods. 1 písm. e/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami. Základnými predpokladmi pre vydanie predbežného opatrenia je osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako i preukázanie naliehavej potreby dočasnej úpravy vzťahu medzi účastníkmi a to osvedčením bezprostrednosti ohrozenia nároku, resp. existencia súdneho rozhodnutia alebo stav v súdnom konaní, ktorý osvedčuje, že reálne dôjde k vydaniu rozhodnutia, ktoré môže byť exekučným titulom. Predbežné opatrenie nie je možné vydať len na základe tvrdení navrhovateľa bez toho, aby boli osvedčené aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktoré umožňujú záver o opodstatnenosti návrhu vo veci samej. Z hľadiska skutkového je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia taký stupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a na ich základe usudzovať s väčšou mierou pravdepodobnosti na vydanie priaznivého rozhodnutia vo veci samej. Pre potreby rozhodovania súdu o nariadení predbežného opatrenia nie je potrebné vykonávať dokazovanie na opodstatnenosť návrhu vo veci samej, súd vychádza z rozhodujúcich skutkových tvrdení uvádzaných navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňuje existenciu svojho nároku, s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania, pokiaľ sa začalo vo veci samej konať, inak sa posudzuje hodnovernosť a pravdivosť tvrdení navrhovateľa, ktorými odôvodňuje opodstatnenosť návrhu vo veci samej, až následne dokazovaním vo veci samej, a pre účely predbežného opatrenia nie je potrebné ich pravdivosť zisťovať a vyhodnocovať v konfrontácií s inými relevantnými skutočnosťami týkajúcimi sa samotnej podstaty veci. Navrhovateľka v danom štádiu konania osvedčila listinnými dokladmi svoju legitimáciu domáhať sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, na základe ktorej previedol odporca v 1.rade na odporcu v 2.rade vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá mala byť odporcom v 1.rade nadobudnutá za trvania jeho manželstva s navrhovateľkou, do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa aj v tom, že navrhovateľka dostatočne spoľahlivo neosvedčila dôvodnosť naliehavej potreby dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi konania žiadnymi rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré by nasvedčovali tomu, že odporca v 2.rade bude podnikať právne či faktické úkony, ktoré by smerovali k prevodu jeho vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti; reálnu a bezprostrednú obavu treba osvedčiť konkrétnymi krokmi odporcu vo vzťahu k realizácii prevodu vlastníckeho práva, ktoré by túto jeho snahu v blízkej budúcnosti potvrdili. Treba prisvedčiť záveru súdu prvého stupňa, že podmienke naliehavosti súčasnej potreby nariadenia predbežného opatrenia nenasvedčuje ani možnosť ohrozenia či sťaženia budúceho výkonu rozhodnutia, keďže v prípade určovacích výrokov reálna potreba výkonu rozhodnutia; v podobe nútenej vynútiteľnosti jeho splnenia; do úvahy neprichádza. Odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na dlhodobo pretrvávajúci právny stav ohľadne vlastníctva spornej nehnuteľnosti, ktorý od nadobudnutia vlastníckeho práva odporcom v 2.rade dňom X.X.XXXX, zostáva nezmenený. Za daného stavu v konaní nie je dostatočne daná naliehavá potreba nariadením navrhovaného predbežného opatrenia obmedziť odporcu v 2.rade vo výkone jeho vlastníckych práv, v dôsledku absencie bezprostrednosti ohrozenia práv navrhovateľky. Za tohto objektívne existujúceho nerušeného stavu nie je dôvodné predpokladať ani zhoršovanie právneho postavenia navrhovateľky v základom konaní bezprostredne hroziacou realizáciou výkonu vlastníckych práv odporcom v 2.rade k spornej nehnuteľnosti. Navrhované predbežné opatrenie by tak predstavovalo neprimeraný zásah do inak pokojného majetkového stavu odporcu v 2.rade. V súvislosti s navrhovaným predbežným opatrením poukazuje odvolací súd aj na zásadnú zmenu právnej úpravy zavedenú do občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 384/2008 Z.z. s účinnosťou od 15.10.2008, ktorá významne zjednodušila právne postavenie skutočného vlastníka veci. Ide o ustanovenie § 44a O.s.p., ktoré účastníkovi konania umožňuje podať na príslušnej správe katastra nehnuteľnosti návrh na zápis začatia súdneho konania, v ktorom sa uplatňuje vecné právo k nehnuteľnosti, a to formou poznámky podľa ust. § 38, § 39 ods. 1 katastrálneho zákona č. 162/1995 Z.z.. Zápis takejto informatívnej poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní do katastra nehnuteľnosti má podľa ustanovenia § 159a O.s.p. za následok, že výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti, je záväzný aj pre osobu, ktorá nadobudla vecné právo k tejto nehnuteľnosti v čase, kedy v katastri nehnuteľnosti bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní. Pokiaľ teda bude v katastri po zaznamenaní poznámky o prebiehajúcom súdnom spore zapísaná osoba odlišná od účastníka konania, rozsudok o určení dopadne aj na takúto osobu a predstavuje listinu spôsobilú záznamom privodiť právny stav, ktorý tu bol pred zmenou. S ohľadom na uvedené odvolací súd považuje za dostačujúce, z hľadiska ochrany ohrozených práv navrhovateľky, vyznačenie poznámky v katastri nehnuteľností o prebiehajúcom súdnom spore. Za tejto situácie sa nariadenie predbežného opatrenia javí ako nadbytočné z hľadiska potreby efektívneho zabezpečenia ochrany vlastníckych práv navrhovateľky, ktorých sa domáha v základnom konaní a neprimerané z hľadiska núteného obmedzenia vlastníckych práv odporcu v 2.rade. Po vecnom a právnom posúdení veci na základe obsahu spisu dospel odvolací súd k záveru zhodnému so súdom prvého stupňa, že navrhovateľka dostatočne v danom štádiu konania neosvedčila bezprostredne hroziace nebezpečenstvo reálnej obavy z takého konkrétneho správania sa odporcu v 2.rade, ktoré by v snahe previesť vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti, bolo spôsobilé sťažiť uplatnenie nároku navrhovateľky v základom konaní, a preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil (ust. § 219 ods. 1 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí súdu vo veci samej (ust. § 145 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.