Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/533/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213222724 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1213222724.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. G. XX, R., proti odporcovi: Q. B.Ž., nar. XX.XX.XXXX, R. - A., o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 30. augusta 2013, č.k. 51C/205/2013 - 18, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd odporcovi zakázal vstupovať a zdržiavať sa v bytovom dome súp. č. XXXX, nachádzajúcom sa na O. Z. Č.. XX v R., k. ú. A., ako aj vstupovať a zdržiavať sa v byte č. X na B.. D.. predmetného bytového domu, ku ktorému má právo doživotného užívania G. B., nar. XX. X. XXXX, vlastnícky patriaceho navrhovateľke, ako aj pohybovať sa a zdržiavať sa v okolí predmetného bytového domu vo vzdialenosti 200 m s tým, že o náhrade trov konania rozhodne pri rozhodovaní vo veci samej. Uviedol, že návrhom vo veci samej sa navrhovateľka mieni domáhať totožného rozhodnutia súdu ako návrhom na nariadenie predbežného opatrenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil § 74 ods. 1, § 75 ods. 5 a 6, § 76 ods. 1 písm. e), f) g) O.s.p., keď po dôkladnom vyhodnotení skutočností a tvrdení obsiahnutých v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, v nadväznosti na obsah všetkých listín, predložených navrhovateľkou, dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia. Skonštatoval, že zo skutkového stavu vyplývajúceho z navrhovateľkou predložených listín, osobitne zo správania sa odporcu, nemožno vyvodiť existenciu reálnej a bezprostrednej hrozby vzniku akejkoľvek ujmy na strane navrhovateľky, ani jej blízkej osoby, tak ako to tvrdí navrhovateľka v návrhu. Uviedol, že navrhovateľka naplnenie predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia videla v tom, že odporca svojím správaním a konaním ohrozuje život a zdravie jemu blízkej osoby, a súčasne ohrozuje život, zdravie a majetok osôb blízkych navrhovateľke (stará matka, otec, resp. rodičia), z čoho vyvodila, že ako vlastník bytu, užívaním ktorého dochádza k ohrozovaniu a poškodzovaniu týchto osôb, a aj jej samotnej, je povinná postarať sa zákonným spôsobom o ich ochranu. Mal však za to, že navrhovateľka ničím neosvedčila ani nepreukázala také skutkové okolnosti (najmä ohľadne správania sa odporcu), ktoré by bez rozumných pochybností umožňovali prijať záver, že navrhovateľke, resp. jej blízkej osobe v dôsledku správania odporcu hrozí akékoľvek násilie, resp. nebezpečenstvo vzniku značnej ujmy a vzniku takejto ujmy možno zabrániť nariadením predbežného opatrenia. Vyhodnotil, že správanie odporcu voči navrhovateľke a jej blízkym osobám nevykazuje žiadne také znaky, ktorými navrhovateľka odôvodnila návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Poukázal na ust. § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p., z ktorého vyplýva možnosť súdnym rozhodnutím zamedziť osobám dopúšťajúcim sa násilia na blízkej osobe, ich vylúčenie z užívania bytu alebo obmedzenie ich užívacieho práva. Pred nariadením predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p. postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná, avšak navrhovateľka nepreukázala, že by sa odporca na nej, resp. jej starej matke, dopúšťal akéhokoľvek násilia. Neboli tak splnené základné podmienky potrebné pre nariadenie predbežného opatrenia, aby toto zodpovedalo ustanoveniu § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p., preto návrh vyhodnotil ako nedôvodný. Ohľadom definície násilia uviedol, že násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Skonštatoval, že žiadna z uvedených charakteristík definície násilia však v konaní preukázaná nebola, že odporca nie je podozrivý zo žiadneho násilia voči navrhovateľke, ani voči jej starej matke, nie je začaté žiadne trestné stíhanie, resp. nie je známa skutočnosť, že by tomu tak bolo, a tiež, že základným predpokladom pre takýto postup je, aby do bytu nevstupovala osoba, ktorá je podozrivá z násilia a v byte býva. Z odôvodnenia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia však zistil, že odporca nalieva svojej matke (starej matke navrhovateľky) alkohol, ktorý ona neodmieta, údajne ju nahovára, aby za byt neplatila, aby nenavštevovala lekárov, a žiada od nej peniaze za účelom nákupu alkoholu, ktoré mu ona dá. Vyhodnotil, že takéto správanie odporcu nie je možné považovať za násilie voči navrhovateľke, ani voči blízkej osobe, ktorá v predmetnom byte býva, teda starej matke navrhovateľky. Poukázal i na to, že odporca v uvedenom byte ani nebýva, a ako vyplýva z návrhu, len svoju matku navštevuje, pričom táto mu byt dobrovoľne otvorí a vpustí ho dnu. Zhrnul, že medzi navrhovateľkou, resp. jej rodičmi, a odporcom existujú nezhody, ktoré však nie je možné riešiť nariadením predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p.. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom návrh na nariadenie predbežného opatrenia ako nedôvodný zamietol. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala napadnuté uznesenie zmeniť a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovieť. Nesúhlasila so závermi prvostupňového súdu, ktoré pochopila tak, že podľa odôvodnenia napadnutého uznesenia by súd prvého stupňa podmienky na nariadenie predbežného opatrenia považoval za splnené až vtedy, ak by bolo správanie odporcu trestným činom. Mala za to, že existujú aj iné priority, a to ľudské práva a dôstojnosť človeka a majetkové hodnoty, ktoré si človek nevie svojpomocne ochrániť. Nestotožnila sa s konštatovaním prvostupňového súdu, že nepreukázala, že by sa odporca dopúšťal akéhokoľvek násilia, ani s tým, že napriek definícii násilia, konanie odporcu ako násilie nekvalifikoval. Poukázala na to, že prvostupňový súd nepovažoval za dostatočne závažné, že sa odporca napriek jej nesúhlasu nepretržite zdržiava v byte, ktorého je ona vlastníčkou, že odporca je sústavne pod vplyvom alkoholu, ktorý si kupuje za peniaze jej starej matky pod zámienkou nákupu, že jej starú matku núti piť alkohol, čo sa ona bojí odmietnuť, lebo sa jej vyhráža fyzickým násilím, že odporca robí pod vplyvom alkoholu denne výtržnosti, znečisťuje zvratkami a výkalmi byt a jeho okolie, že navádza starú matku, aby klamala o svojom zdravotnom stave, nešla si pre lieky a odmietala liečbu vysokého tlaku, a že odporca prepije všetky peniaze jej starej matky. Dôvodila, že proti odporcovi nikto nič nezmôže, ak mu v jeho konaní nezabráni pokračovať štátna moc, keďže jeho matka, jej stará matka, ho za jeho správanie nikdy neudá. V tejto súvislosti odcitovala celú právnu vetu z uznesenia NS SR č.k. 5Mcdo 10/2012, a s poukazom na ňu mala za to, že listinnými dôkazmi, a to zrušením trvalého pobytu odporcu v jej byte, potvrdením polície o trestnom oznámení a obsahom návrhu, osvedčila páchanie domáceho násilia odporcom, a to nielen voči jej starej matke, jej otcovi, ale aj voči nej samotnej ako vlastníčke bytu, pričom na nariadenie predbežného opatrenia osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia postačuje. Uviedla tiež, že intenzita správania odporcu nedosahuje trestnosť konania, pretože odporca má v tejto oblasti skúsenosti. V konaní o veci samej bude žiadať, aby súd zabezpečil zaevidované zásahy polície k tomuto prípadu. Uzavrela, že podľa jej názoru sú podmienky na nariadenie predbežného opatrenia splnené. Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., oboznámil sa s obsahom návrhu na rozkaz na plnenie a nariadenie predbežného opatrenia, ako i s celým súdnym spisom, a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne, preto ho v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie (§ 102 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 76 ods. 1 písm. e) f) g) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal, resp. nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia. Účelom nariadenia predbežného opatrenia po začatí konania je teda rýchla dočasná úprava právnych pomerov účastníkov konania. Pre úspešné uplatnenie nároku na nariadenie predbežného opatrenia vyžaduje zákon osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj naliehavosť potreby takejto dočasnej úpravy pomerov účastníkov, teda osvedčenie, že bez úpravy právnych pomerov by bolo právo navrhovateľa ohrozené, pričom hrozba musí byť bezprostredná a reálna. Oba predpoklady musia byť naplnené súčasne, inak nie je možné návrhu vyhovieť. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p. môže súd predbežným opatrením nariadiť účastníkovi, aby nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia. Prvostupňový súd potom postupoval správne, keď skúmal, či navrhovateľka osvedčila skutočnosti, ktoré by nariadenie predbežného opatrenia podľa citovaného ustanovenia odôvodňovali, a správny je aj jeho záver, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia nie je dôvodný. S jeho záverom, že navrhovateľka neosvedčila, že by sa odporca voči starej matke navrhovateľky dopúšťal akéhokoľvek násilia, sa odvolací súd taktiež stotožnil. Súd prvého stupňa sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal s tvrdeniami navrhovateľky ohľadom ňou tvrdeného násilia, páchaného odporcom na jej starej matke, ktorá v odvolaní žiadne ďalšie skutočnosti, ktorými by sa prvostupňový súd nezaoberal, neuviedla, preto odvolací súd na odôvodnenie napadnutého uznesenia týmto odkazuje. K odvolacím námietkam navrhovateľky uvádza, že nie je možné nariadiť predbežné opatrenie výlučne na základe jej tvrdení, ktoré nie sú ani z časti podložené dôkazom, nakoľko navrhovateľka je povinná v návrhu potrebu nariadenia predbežného opatrenia osvedčiť, nie len tvrdiť. Z navrhovateľkou predložených listinných dôkazov (čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 29. 7. 2013, darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 11.11.1977, oznámenie o zrušení pobytu zo dňa 17.02.2010, potvrdenie Obvodného oddelenia D. A. - H., R. B. zo dňa 14.06.2013 o podaní trestného oznámenia, prepúšťacia správa Z. U. R. zo dňa 19.04.2013, správa o vyšetrení zo dňa 14.06.2013) odvolací súd nezistil žiadne podozrenie, a už vôbec nie podozrenie dôvodné, že odporca pácha na starej matke navrhovateľky násilie. Má však za to, že súd prvého stupňa, i keď rozhodol správne, a návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, sa nezaoberal jej aktívnou legitimáciou v konaní o jeho nariadenie podľa § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p.. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že predbežné opatrenie podľa § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p. je špecifickým inštitútom, ktorého účelom je zamedziť tzv. „domácemu násiliu“, teda uložením zákazu vstupovania násilnej osoby do bytu dočasne chrániť ohrozenú osobu, ktorá nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby, nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie, a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného ubytovania (s poukazom na právnu vetu uznesenia NS SR č.k. 5Mcdo 10/2012). Je teda možné vyvodiť, že ide o obmedzenie práv násilnej osoby k bytu, resp. domu, ktoré zo zákona alebo právneho vzťahu síce má, ale nariadením predbežného opatrenia ich dočasne počas jeho trvania „stratí“. V danom prípade však takáto situácia nenastala, nakoľko odporca a navrhovateľka, ani odporca a stará matka navrhovateľky nežijú v spoločnej domácnosti, a odporca nemá vo vzťahu k bytu vo vlastníctve navrhovateľky, v ktorom navrhovateľka nebýva (býva v ňom jej stará matka), žiadne práva (nie je vlastníkom, spoluvlastníkom, nájomcom, a pod.), ktorých výkon by mohlo nariadené predbežné opatrenie podľa § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p. obmedziť. Z návrhu na jeho nariadenie vyplýva, že do predmetného bytu vstupuje so súhlasom starej matky navrhovateľky, ktorá v byte býva na základe vecného bremena, zriadeného k bytu v darovacej zmluve, a to jej práva doživotného užívania, ktoré nie je ničím, napr. zákazom prijímať návštevy, obmedzené. Ak by stará matka navrhovateľky, ako osoba, ktorá byt obýva, nesúhlasila s návštevami odporcu, alebo s jeho zdržiavaním sa v byte, do bytu by ho nevpustila, keďže len ona sama ako svojprávna osoba rozhodne, koho do bytu vpustí. Z uvedených dôvodov potom nie je nariadenie predbežného opatrenia na návrh navrhovateľky, ako vlastníčky bytu, nie však osoby, ktorá v byte býva a voči ktorej by mal byť odporca násilný, za stavu, že odporca žiadne právo k bytu nemá, z hľadiska ust. § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p. opodstatnené, a to pre nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľky v konaní o jeho nariadenie, a tiež pre jeho nadbytočnosť, keďže odporca nedisponuje žiadnym právom k bytu, ktoré by bolo možné obmedziť. Vzhľadom na vyššie uvedený záver odvolací súd tiež preskúmal, či navrhovateľka osvedčila potrebu nariadenia navrhovaného predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p., a dospel k záveru, že navrhovateľka neosvedčila žiadne skutočnosti, ktoré by nariadenie predbežného opatrenia odôvodňovali, keďže ničím, ani vyššie uvedenými listinnými dôkazmi, neosvedčila, že bez nariadenia predbežného opatrenia by jej vzhľadom na konanie odporcu bezprostredne a reálne hrozila ujma, či už majetková alebo iná. Je potom možné uzavrieť, že navrhovateľka v danom štádiu konania naliehavosť potreby dočasnej ochrany svojich práv navrhovaným predbežným opatrením neosvedčila, preto sa odvolací súd so zamietnutím návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súdom prvého stupňa stotožnil, a napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o veci samej. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.