Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/611/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213224656 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1213224656.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: BARNEY, s.r.o., IČO: 46 091 904, Trenčianska 56/ D, Bratislava, proti odporcovi: J.. A. E., N.. XX. XX. XXXX, K. X, A., o určenie neplatnosti dražby a o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 28. 08. 2013, č. k. 12C/181/2013-26 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. nariadil predbežné opatrenie, ktorým odporcovi až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej uložil povinnosť zdržať sa ďalšieho výkonu záložného práva priamym predajom k: - nebytovému priestoru č. 12-29, v suteréne bytového domu Trenčianska 56/D so súpisným číslom 16003, postavenom na pozemku s parc. č. 15296/42, vchod: Trenčianska 56/D, - spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu prislúchajúcemu k nebytovému priestoru o veľkosti 2286/358594, - spoluvlastníckeho podielu prislúchajúcemu k nebytovému priestoru o veľkosti 2286/358594 na pozemku: parcela registra "C" č. 15296/42, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera 667 m2, evidovaným Správou katastra pre Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu na LV č. 3790 pre katastrálne územie Nivy, obec: BA - m. č. Ružinov, okres: Bratislava II a súčasne k: - stavbe so súpisným č. 16004, popis stavby: sklady Trenčianska 56/E, postavenej na pozemkoch s parc. č. 15296/123 a parc. č. 15296/143, - pozemku - parcela registra "C" č. 15296/123, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera 62 m2, - pozemku - parcela registra "C" č. 15296/143, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera 2 m2, evidovaným Správou katastra pre Hlavné - 2 - mesto Slovenskej republiky Bratislavu na LV č. 4065 pre katastrálne územie Nivy, obec: BA - m. č. Ružinov, okres: Bratislava II, ktoré bolo zriadené v prospech odporcu na základe Zmluvy o zriadení záložného práva, uzatvorenej dňa 19. 09. 2012 medzi odporcom ako záložným veriteľom a navrhovateľom ako záložcom, a ktorého vklad bol do katastra nehnuteľností povolený rozhodnutím Správy katastra pre Hlavné mesto Slovenskej Bratislavu pod č. V-21826/12 zo dňa 04. 10. 2012. Rozhodnutie o náhrade trov konania o predbežnom opatrení ponechal na meritórne rozhodnutie. Návrhom vo veci samej, podaným súčasne s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, sa navrhovateľ domáha určenia, že záložné právo zriadené k vyššie označeným nehnuteľnostiam na základe Zmluvy o zriadení záložného práva, uzatvorenej medzi odporcom ako záložným veriteľom a navrhovateľom ako záložcom dňa 19. 09. 2012, ktorého vklad do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím Správy katastra pre Hlavné mesto Slovenskej Bratislavu zo dňa 04. 10. 2012, pod č. V-21826/12, nie je. Podľa odôvodnenia prvostupňového súdu, prakticky pri každej požiadavke smerujúcej k ochrane vlastníckeho práva potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov vyplýva už z potreby zachovania stavu veci existujúceho tu v čase uplatnenia práva do skončenia konania o veci. Táto potreba je daná nutnosťou zamedzenia takým úkonom osoby zúčastnenej v konaní na jeho počiatku, v dôsledku ktorých by ani prípadný úspech požiadavky uplatnenej návrhom vo veci samej, nemohol viesť k vyznačeniu nového stavu v katastri nehnuteľností, nakoľko by tomu mohol zabrániť práve nedostatok účastníctva v konaní aj tej osoby, na ktorú by niektorý z účastníkov ešte pred zrelosťou príslušného rozhodnutia súdu na jeho zápis v katastri nehnuteľností previedol vlastnícke právo. Požiadavku na zákaz nakladania osoby inak považovateľnej za vlastníka s predmetom vlastníctva treba podľa súdu vo vyššie uvedených prípadoch vzťahovať nielen na samotný záujem previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ale aj na také úkony, ktoré by účastníkovi domáhajúcemu sa súdnej ochrany mohli v prípade úspechu jeho požiadavky spôsobiť iné ťažkosti pri reálnom výkone jeho vlastníckeho práva, ktorými ďalšími úkonmi sú najmä úkony smerujúce k zriadeniu takých práv k nehnuteľnostiam, ktoré by obsah vlastníckeho práva účastníka konania mohli zredukovať na úroveň tzv. holého vlastníctva. Z predloženého výpisu z listu vlastníctva súd zistil, že na nehnuteľnostiach vo vlastníctve navrhovateľa je v rámci poznámky uvedené oznámenie o výkone záložného práva v prospech odporcu, ktorý aj napriek spochybneniu existencie záložného práva návrhom vo veci samej, realizuje jeho výkon. - 3 - Zhodne s právnym názorom navrhovateľa považoval prvostupňový súd za potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov konania nariadením požadovaného predbežného opatrenia, s prihliadnutím na skutočnosť, že navrhovateľ preukázal existenciu právnych vzťahov s odporcom, ako i naliehavý právny záujem na dočasnej úprave týchto vzťahov, keď listinnými dôkazmi preukázal, že prebieha výkon záložného práva vo vlastníctve navrhovateľa v prospech odporcu, pričom navrhovateľ sporuje jeho existenciu. Nenariadením predbežného opatrenia by podľa súdu mohlo dôjsť k prevedeniu nehnuteľností vo vlastníctve navrhovateľa na tretiu osobu, čím by sa obmedzila možnosť navrhovateľa riadne sa domáhať určenia, že záložné právo nie je a výrazne by sa zhoršilo jeho postavenie v konaní. Odvolaním proti uvedenému uzneseniu sa odporca domáhal jeho zamietnutia. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ako aj návrh vo veci samej označil za obštrukciu navrhovateľa v snahe čo najviac oddialiť vyriešenie vzájomných práv a povinností medzi účastníkmi konania, čo vyplýva aj zo skutočnosti, že navrhovateľ podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia po tom, ako obdržal zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V, v ktorom bol zaviazaný na zaplatenie dlžnej sumy s príslušenstvom. Za nepochybnú označil skutočnosť, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva o pôžičke, na základe ktorej odporca poskytol dňa 15. 09. 2012 navrhovateľovi sumu 100.000 Eur, s dátumom splatnosti 15. 10. 2012 a úrokom vo výške 2.000,- Eur mesačne. V zmysle čl. IV. zmluvy bola poskytnutá pôžička zabezpečená vlastnou zmenkou navrhovateľa vystavenou na sumu 102.000 Eur avalovanou Rolandom Rakom a Ing. Petrom Prokopčákom. Rovnako bola pôžička zabezpečená aj Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam navrhovateľa nachádzajúcim sa v katastrálnom území Nivy, zapísaným na LV č. 3790 a 4065, uzatvorenou dňa 15. 09. 2012. Obe zmluvy boli podpísané pánom Prokopčákom, ako štatutárnym orgánom navrhovateľa s úradne overeným podpisom. Tvrdenia navrhovateľa o neplatnosti či neurčitosti zmluvy o zriadení záložného práva sú preto úplne irelevantné. Prvostupňovému súdu ďalej vyčítal, že nebola preukázaná naliehavosť návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ako esenciálna podmienka tohto konania. Ani prípadný predaj nehnuteľnosti, ku ktorému pritom nedošlo, by navrhovateľa neobmedzil v podaní určovacej žaloby, nakoľko vyslovením neplatnosti záložnej zmluvy by bol neplatný aj následný prevod nehnuteľnosti na tretiu osobu. Takýto prevod totiž na rozdiel od napr. exekučnej dražby nie je nezvratný krok. Naopak, podľa odporcu navrhovateľ sa podaným návrhom len snaží vyviazať z dlžníckeho postavenia vo vzťahu k odporcovi. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu žiadal uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že v konaní minimálne osvedčil - 4 - naliehavosť právneho záujmu na podanej určovacej žalobe, ako aj naliehavej potreby dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi konania predbežným opatrením. Podľa názoru navrhovateľa existuje dôvodná obava, že odporca bude aj naďalej pokračovať vo svojom konaní smerujúcom k predaju predmetu zálohu. Poukázal na účel predbežného opatrenia, ktorým je poskytnúť účastníkovi dočasnú ochranu a zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho právneho postavenia. Súd prvého stupňa preto správne vyhodnotil dôvodnosť potreby dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania nariadením predbežného opatrenia, nakoľko konanie odporcu by viedlo k poškodzovaniu práv navrhovateľa, konkrétne vlastníckeho práva a jeho postavenie by sa bez dočasnej úpravy súdu zhoršilo. Prípadný predaj predmetu zálohu na tretiu osobu by znamenal, že by navrhovateľ bol nútený žalovať aj ju. Tvrdenia odporcu o obštruktívnom konaní navrhovateľa označil za nepodložené a irelevantné. Záverom zdôraznil, že v prípade spochybnenia existencie záložného práva je jeho výkon, ktorý má za následok predaj predmetu zálohu, neprípustný, nakoľko ide o neprimeraný zásah do práv navrhovateľa ako vlastníka predmetu zálohu. Súčasne došlo k spochybneniu existencie pohľadávky, na zabezpečenie ktorej malo byť záložné právo zriadené, pričom platí, že ak pohľadávka, pre ktorú bolo zriadené záložné právo, v skutočnosti platne nevznikla, napr. preto že nedošlo k uzavretiu zmluvy, podľa ktorej mala pohľadávka vzniknúť, že je táto zmluva neplatná a pod. , nie je tu záložné právo. V danom prípade sú preto splnené všetky podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, a to dočasnosť, primeranosť, aktuálnosť predbežného opatrenia a osvedčenie (dôvodnosť) právneho nároku. Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie podané odporcom nie je dôvodné. Inštitút predbežného opatrenia, ktoré plní zabezpečovaciu a preventívnu funkciu, predstavuje prostriedok na dočasné riešenie situácie, ktorá nastala buď v pomere medzi účastníkmi konania alebo vtedy, ak je obava, že by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený. Jeho základným atribútom je dočasnosť a provizórnosť. Zmyslom právnej úpravy predbežných opatrení obsiahnutej v ustanoveniach § 74 a nasl. O.s.p., je rýchlo a pružne vyriešiť situáciu, ktorá si vyžaduje okamžitý zásah súdu pred začatím súdneho konania, odôvodnený spomínanou nevyhnutnou potrebou dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania alebo obavou z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia (nie je vylúčená ani vzájomná kumulácia týchto dôvodov). Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súd musí skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v ustanovení § 74 O.s.p. Úspech účastníka konania, ktorý sa domáha nariadenia predbežného - 5 - opatrenia, si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi účastníkmi konania, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie predbežného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. Z dočasného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. V každom prípade je teda potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí byť tiež zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej, čo je odôvodnené tým, že súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia posudzuje potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania alebo obavu z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia práve vo vzťahu k nároku, ktorý má byť uplatnený vo veci samej. Predbežným opatrením však nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, len sa ním zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam, a to aj preventívnymi účinkami predbežného opatrenia, ktoré v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy, a ak k nej došlo, aj jej zväčšovaniu. Aj v prípade, že sú splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie predbežného opatrenia, súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie predbežného opatrenia. V prejednávanej veci súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ osvedčil splnenie všetkých zákonných podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia. Z listinných dôkazov mal za preukázané, že odporca začal realizovať výkon záložného práva na nehnuteľnostiach vo vlastníctve navrhovateľa, ktorý však v konaní vo veci samej sporuje existenciu záložného práva. Vyslovil právny názor, že prakticky pri každej požiadavke smerujúcej k ochrane vlastníckeho práva vyplýva z potreby zachovania stavu veci existujúceho v čase uplatnenia práva, potreba dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania. Uvedené platí nielen pri dispozícii s vlastníckym právom, ale napr. aj pri úkonoch smerujúcich k jeho obmedzeniu. V danom prípade potreba dočasnej úpravy pomerov vyplýva už zo samotnej skutočnosti, že odporca pristúpil k realizácii výkonu záložného práva, určenia neexistencie ktorého sa domáha navrhovateľ návrhom vo veci samej. Nenariadením predbežného opatrenia by podľa súdu mohlo dôjsť k prevodu - 6 - nehnuteľností vo vlastníctve navrhovateľa na tretiu osobu, a tým k výraznému zhoršeniu právneho postavenia navrhovateľa v konaní. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou súdu prvého stupňa odôvodňujúcou rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia, nakoľko z listinných dôkazov založených v súdnom spise má za osvedčenú (nie za preukázanú, ako uvádza súd prvého stupňa) pravdepodobnosť návrhom uplatneného nároku, ktorému sa má predbežne poskytnúť ochrana, ako aj naliehavosť dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania plynúcu z naznačeného úmyslu odporcu začať realizovať výkon záložného práva zriadeného k nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateľa (osvedčený z oznámenia o výkone záložného práva formou priameho predaja zaznamenaného vo výpise z listu vlastníctva). Prípadným priamym predajom predmetných nehnuteľnosti zaťažených záložným právom v prospech odporcu, v rámci výkonu záložného práva, bezprostredne hrozí ujma nielen na strane navrhovateľa, ale aj na strane tretej osoby, na ktorú by uvedené nehnuteľnosti boli prevedené, ak by bol navrhovateľ vo veci samej úspešný. Právo navrhovateľa na podanie určovacej žaloby by síce zostalo zachované, ako uvádza odporca v podanom odvolaní, avšak v dôsledku uvedeného by došlo k podstatnému sťaženiu ochrany, ktorej sa navrhovateľ domáha návrhom vo veci samej, a zhoršeniu jeho právneho postavenia. Zistenie, či sú dôvody neplatnosti, resp. neexistencie záložnej zmluvy uvádzané navrhovateľom relevantné, alebo ako tvrdí odporca účelové, bude predmetom skúmania a dokazovania vo veci samej. K osvedčeniu pravdepodobnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana, odvolací súd dodáva, že navrhovateľ nespochybňuje len platnosť samotnej záložnej zmluvy, ale súčasne aj existenciu pohľadávky, ktorú mala záložná zmluva zabezpečovať, t. j. vzťahu medzi účastníkmi konania založeného zmluvou o pôžičke. S prihliadnutím na akcesoritu záložného práva ako zabezpečovacieho prostriedku a tvrdenia navrhovateľa, že k odovzdaniu požičaných peňazí nikdy nedošlo, opak čoho bude v spore musieť preukázať odporca vzhľadom na povahu zmluvy o pôžičke ako reálneho kontraktu, nemožno v tomto štádiu vysloviť záver, že navrhovateľ neosvedčil pravdepodobnosť návrhom uplatneného nároku. Za danej situácie, keď odporca pristúpil k realizácii záložného práva, posúdenie existencie ktorého bude predmetom konania vo veci samej, je nevyhnutne potrebná ingerencia súdu vo forme predbežného opatrenia, ktoré dočasne, t. j. do času právoplatnosti rozhodnutia o veci samej, primeraným spôsobom zabezpečí ochranu navrhovateľa, resp. aj tretích osôb. - 7 - Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne právne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách konania o predbežnom opatrení rozhodne súd v konaní vo veci samej v zmysle ust. § 145 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.