Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/579/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213228552 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1213228552.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: A.. Z. W. H., X.. XX.XX.XXXX, L. L. XXX/X, L., zast. JUDr. Broňou Pavelkovou, PhD., advokátkou so sídlom Dobrovičova 6, Bratislava proti odporcovi: A.. J. W., X.. XX.XX.XXXX, L. L. XXX/X, L. o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12. septembra 2013 č.k. 21C/148/2013 - 19 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým navrhovateľka žiadala uložiť odporcovi zákaz vstupu do bytu, nachádzajúceho sa v k. ú. X., S. L. - miestna časť K., okres Bratislava, zapísaného na LV č. XXXX ako byt číslo 14 na 1. nadzemnom podlaží vo vchode na L. N. Č.. X Y. L., do právoplatného skončenia konania o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva účastníkov. Navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že s odporcom sú manželia, u nej ide o druhé manželstvo, u odporcu o štvrté. Z manželstva spoločné maloleté deti nepochádzajú. Predmetný byt je podielovom spoluvlastníctve účastníkov, každého v 1, z dôvodu jeho nadobudnutia ešte pred uzavretím manželstva. Navrhovateľka dňa 22. 08. 2013 podala návrh na rozvod manželstva, potom čo opätovne opustila spoločnú domácnosť pre neustále psychické a fyzické násilie, ponižovanie, používanie hrubých a vulgárnych výrazov, dehonestáciu jej osoby a znižovanie jej ľudskej dôstojnosti. Na odporcu vo februári 2011 podala trestné oznámenie, ktoré následne zobrala späť. Na dôkaz svojich tvrdení k návrhu doložila CD s nahrávkami, z ktorých je zrejmý spôsob jednania odporcu s ňou a jej synom z predchádzajúceho manželstva, ktorý s nimi nebýva, pretože si to odporca nepraje. Z nahrávok sú zjavné vyhrážky typu „zabijem ťa, upracem ťa za 5 minúť, prac sa do p..e do Topolčian...atď.“ Dôsledkom toho všetkého je rapídne zhoršený zdravotný stav navrhovateľky, má problémy so žalúdkom a keďže sa nezistila žiadna fyziologická príčina, lekár konštatoval, že ide o somatické problémy, zapríčinené stresom. V lete roku 2012 po opakovanej inzultácii odporcom navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť a odsťahovala sa do prenajatého bytu na L. N.. Č.. X, Y. L.. Navrhovateľka, ktorá čestne pracuje, zarába, nič zlé neurobila a ktorá dopláca na manželove agresívne správanie, je v situácii, keď práve ona nemôže užívať predmet svojho vlastníctva. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil nesplnením predpokladov na nariadenie predbežného opatrenia, nakoľko absentuje potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Skonštatoval, že navrhovateľka sa v lete 2012 zo spoločnej domácnosti odsťahovala a teda v súčasnosti nebýva v byte, v ktorom má byť podľa jej tvrdení páchané násilie, do ktorého má súd nariadiť zákaz vstupu odporcu a teda nebola splnená základná podmienka pre nariadenie predbežného opatrenia v zmysle ustanovenia § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p., t. j. že osoba, na ktorej má byť páchané násilie v byte býva. Podľa názoru súdu, navrhovateľka ani v rozsahu potrebnom na nariadenie predbežného opatrenia nepreukázala, že odporca je voči nej dôvodne podozrivý z násilia, predložila síce lekársku správu, z ktorej vyplýva, že má problémy so žalúdkom, teda nie, že by mala zranenia, resp. že by jej bolo akýmkoľvek spôsobom ublížené zdraví či trpela psychickými poruchami spôsobenými jej psychickým týraním. Z priloženého rozhodnutia OR PZ ČVS: ORP - 502/RZ - B2 - 2012 tiež vyplýva, že navrhovateľka po konflikte s odporcom, ku ktorému privolala políciu nemala žiadne zranenia ani modriny, pričom vec bola odovzdaná Obvodnému úradu v Bratislave na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Z priložených nahrávok je počuteľné vulgárne správanie odporcu a je zrejmé, že medzi účastníkmi dochádza k vzájomným konfliktom, uvedené však automaticky nezakladá domnienku, že je na navrhovateľke odporcom páchané násilie. Navyše súdu nie je známe, kedy mali predmetné nahrávky vzniknúť, keď samotná navrhovateľka tvrdí, že od leta 2012 nežije s odporcom v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka teda nepreukázala, že je odporca voči nej dôvodne podozrivý z násilia a vzhľadom na skutočnosť, že v byte nebýva, ani nebezpečenstvo prostredné hroziacej ujmy na jej právach. V zákonnej lehote podaným odvolaním proti predmetnému uzneseniu sa navrhovateľka domáhala zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa a vyhovenia jej návrhu v celom rozsahu. Za neľudské a nespravodlivé považuje vyhodnotenie prvostupňového súdu, že neosvedčila existenciu žiadnych fyzických rán alebo fyzického násilia, keďže práve naopak ide len o potvrdenie o tom, že má problémy so žalúdkom, čím nie je preukázaný dostatočný dôvod na vylúčenie násilníka z užívania bytu, na ktorého násilné správanie preukázala nahrávkami a ktoré naozaj jednoznačne nasvedčujú tomu, že psychické deptanie a týranie je na dennom poriadku a dosahuje výraznú intenzitu. Ďalej poukázala na súdnu prax, priloženým odôvodnením nálezu Ústavného súdu č. II. ÚS 385/09, ktorá podobný prípad riešila v súvislosti so stratou práva nájmu bytu po trvalom opustení spoločnej domácnosti v dôsledku domáceho násilia. Navrhovateľka ako nevinná obeť, ktorá si chránila život a zdravie musela opustiť spoločný byt, na ktorý má rovnaké právo ako násilník, utiecť do nájmu a dostáva sa každým mesiacom do väčšej a väčšej finančnej krízy spočívajúcej v tom, že platí nájom a odporca ju núti platiť ešte aj hypotéku, keďže je vlastne spoluvlastníkom bytu a spoludlžníkom, prípadne tiež náklady na byt. Toto súd absolútne nezvážil. Ďalší dôvod absentujúci v napadnutom uznesení je podľa navrhovateľky nezohľadnenie pravidiel dobrých mravov. Súd poskytol ochranu človeku, ktorý sa správa vulgárne, vyhráža sa, týra. Za absurdné považuje, že hoci zákon počíta s tým, že aj pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa zohľadní násilné správanie jedného spoluvlastníka voči ostatným, v tomto prípade prvostupňový súd žiadnu ochranu spoluvlastníkovi, ktorý je obeťou domáceho násilia neposkytol. Nechá ho v nezávideniahodnej situácii bez ochrany, bez pomoci a posvätí správanie násilníka, ktorý sa vlastne naučil len to, že vulgárne sa správať, nadávať, vyhrážať sa a fyzicky ubližovať, sa vlastne oplatí. Vyženiete obeť z bytu a súd Vás nechá tento byt užívať. Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania v intenciách podaného odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. a po vyhodnotení argumentácie navrhovateľky v návrhu i podanom odvolaní a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Podľa § 74 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Podľa § 76 ods. 1, písm. g/ Občianskeho súdneho poriadku predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba blízka alebo osoba, ktorá je v jeho starostlivosti, alebo vo výchove, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia. Predbežné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť len ak je potrebné dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie súdu vo veci samej alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi účastníkmi, ktorý bezpodmienečne vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnu ochranu. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich predbežný - dočasný charakter. Znamená to, že sa nimi upravujú pomery účastníkov, alebo zaisťuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Pred nariadením predbežného opatrenia podľa § 74 ods. 1 OSP súd vychádza z jeho vymedzenia uvedeného v návrhu a skúma, či je dostatočne odôvodnený a ďalej skúma skutkové okolnosti, vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. Navrhovateľ predbežného opatrenia musí okrem iného osvedčiť, že obava z ohrozenia jeho práva odporcom je reálna, teda že odporca koná tak (robí faktické právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu, alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o dôvodnosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súd dočasnú úpravu pomerov účastníkov, alebo obavu z ohrozenia exekúcie posudzuje vo vzťahu k nároku, ktorý má byť alebo je uplatnený návrhom vo veci samej. Predbežným opatrením súd nemôže nahrádzať, resp. predchádzať rozhodnutie vo veci samej, teda ním nemôže účastníkom ukladať obsahovo zhodné povinnosti, aké by boli uložené konečným rozhodnutím vo veci samej a takto prejudikovať výsledok sporu. Pokiaľ ide konkrétne o zamedzenie prístupu odporcu do domu, tento zákaz je v skutočnosti faktickým opatrením, ktoré trvá dovtedy, kým súd nerozhodne v samostatnom konaní o vylúčení odporcu z užívania nehnuteľnosti. Taký návrh navrhovateľka ani nepodala a z jej návrhu taký úmysel ani nevyplýva. V petite návrhu sa navrhovateľka domáha zákazu vstupu odporcu do spomínaného bytu, do právoplatného skončenia veci o vyporiadanie ich podielového spoluvlastníctva k predmetnému bytu, čím nie je naplnená podmienka obsahovej súvislosti navrhovaného predbežného opatrenia so základným konaním vo veci samej. Predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g/ Občianskeho súdneho poriadku je dôvodné podozrenie povinnej osoby z násilia. Dôvodnosť podozrenia nemusí mať kvalitu podozrenia potrebného na začatie trestného stíhania alebo priestupkového konania. Osvedčenie takéhoto podozrenia musí vyplývať z obsahu Potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia podľa § 27a ods. 1 Zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení zákona č. 491/2008 Z. z., ktoré dôvodné podozrenie z násilia vo vzťahu k osobe blízkej osvedčujú. Navrhovateľka neosvedčila ani túto ďalšiu špeciálnu dôkaznú podmienku nariadenia ňou navrhovaného predbežného opatrenia. Vo svojom odvolaní síce poukazuje na právnu teóriu domáceho násilia, na Združenie sudkýň Slovenska bojujúcich proti domácemu násiliu, na kritéria týrania podľa Svetovej zdravotníckej organizácie, ustálenú súdnu prax priloženým odôvodnením nálezu ÚS č. 11. ÚS 385/09, (ktoré síce upravuje podmienky opustenia spoločnej domácnosti z dôvodu domáceho násilia, ale v súvislosti so zánikom práva spoločného nájmu bytu). Súd prvého stupňa teda správne uviedol, že navrhovateľka listinnými dôkazmi nepreukázala reálne ani aktuálne domáce násilie už i z toho dôvodu, že od leta 2012 nežije s odporcom v spoločnej domácnosti a lekárska správa o žalúdočných problémoch navrhovateľky nemá charakter dôkazu preukazujúceho, že tieto sú v príčinnej súvislosti s fyzickým a psychickým násilím zo strany odporcu. Súd je povinný pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vychádzať zo skutkového stavu, ktorý mu je známy a existuje v čase nariadenia rozhodnutia. V tomto čase však objektívne neprichádzalo do úvahy vyhovenie návrhu navrhovateľky, pretože navrhovateľka súdu žiaden postačujúci dôkaz útoku voči jej osobe, ktorý by dosiahol intenzitu vyžadujúcu okamžitý zásah súdu voči odporcovi nepreukázala a ani samotný návrh neobsahuje žiadnu skutočnosť, ktorá by osvedčila existujúci nárok navrhovateľky. Preto odvolací súd dospel k záveru, že v čase vydania rozhodnutia prvostupňovým súdom neexistovala naliehavá potreba úpravy pomerov medzi účastníkmi a uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Záverom zostáva dodať, že ak neskôr dôjde k zmene skutkového stavu veci, žiadne zákonné ustanovenie nebráni navrhovateľke podať nový návrh na nariadenie predbežného opatrenia vychádzajúci z nových skutočností a súd tento posúdi podľa skutkového stavu existujúceho v čase rozhodovania (resp. nariadenia). Podľa názoru odvolacieho súdu teda navrhovateľka dostatočne neosvedčila naplnenie hypotézy uvedenej v ustanovení § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p., t.j. že odporca je vo vzťahu k navrhovateľke dôvodne podozrivý z násilia, v dôsledku čoho právny i skutkový záver prvostupňového súdu je možné považovať za vecne správny a to viedlo odvolací súd k potvrdeniu napadnutého uznesenia v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. S poukazom na výsledok odvolacieho konania odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania úspešnému odporcovi nepriznal, nakoľko ide o procesné ukončenie veci a odporcovi, ktorému vzhľadom na nedoručovanie uznesenia oboch súdov ( § 75 ods. 8 veta 3 O.s.p. ), žiadne náklady v konaní nevznikli (§ 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.