Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/446/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1304125554 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1304125554.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: RAFEX, s. r. o. „v likvidácii", 943 42 Šarkaň, IČO: 31 428 266, zast. JUDr. Janou Fridrichovou, advokátkou, Jakubovo nám. č. 9, Bratislava, proti žalovanému: LEVICKÉ MLIEKÁRNE, a. s., Júrska cesta 2, 934 01 Levice, IČO: 31 412 271, zast. Doc. JUDr. Ľubomírom Fogašom, CSc., advokátom, Kýčerského 5, Bratislava, o zaplatenie 14.352,10 Eur s príslušenstvom, o odvolaniach žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 06. 05. 2011 č. k. 27Cb/22/2005-519 takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 06. 05. 2011 č. k. 27Cb/22/2005-519 v celom rozsahu z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 8.334,59 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,03 % denne z tejto sumy od 16. 11. 2004 do zaplatenia a priznal navrhovateľovi 16 %-nú náhradu trov konania. Vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol. Pôvodný žalobca, samostatne hospodáriaci roľník H. G., bytom C. XX, A., L.: XX XXX XXX, sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 432.371,28 Sk s príslušenstvom a náhrady trov konania. Uznesením zo dňa 21. 12. 2009 súd pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný žalobca H. G. a na jeho miesto do konania vstúpila spoločnosť RAFEX, s. r. o. a táto zmena v osobe žalobcu bola právoplatne pripustená uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 21. 12. 2009 (č. l. 288 spisu) spolu s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31. 03. 2010 č. k. 3Cob/60/2010-367 na odvolanie žalovaného. V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že po vykonaní dokazovania zistil, že dňa 25. 03. 2004 uzavrel pôvodný žalobca ako predávajúci a SOLE Slovakia, a. s., ako kupujúci kúpnu zmluvu na dodávku surového kravského mlieka (ďalej SKM) podľa ust. § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, v ktorej boli dohodnuté vzájomné práva a povinnosti účastníkov zmluvy. Táto zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 01. 04. 2004 do 31. 12. 2006. Pôvodný žalobca vystavil spoločnosti SOLE Slovakia, a. s. faktúry č. 4071770, 4081770, 4091770, 4101770, 4111770 splatné v čase od 02. 09. 2004 do 18. 12. 2004, z ktorých zostala neuhradená časť vo výške 425.007,47 Sk (14.107,66 Eur). Dňa 10. 09. 2004 uzavrel pôvodný žalobca ako predávajúci, spoločnosť SOLE Slovakia, a. s. ako kupujúci 1/ (dlžník) a žalovaný ako kupujúci 2/ dodatok č. 4 ku kúpnej zmluve o dodávke surového kravského mlieka. Prvostupňový súd v konaní riešil sporné právne posúdenie dôsledkov vyplývajúcich z dodatku č. 4, ktorého obsah si každá zmluvná strana vykladala inak. Prvostupňový súd uskutočnil výklad obsahu uzatvoreného dodatku č. 4 ku kúpnej zmluve podľa výkladových pravidiel ust. § 266 Obchodného zákonníka a ustálil, že úmyslom žalovaného bolo získať pre seba dovtedajších dodávateľov mlieka spoločnosti SOLE Slovakia, a. s., ktorá sa dostala do finančných problémov. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že článok I bod 1 dodatku č. 4 zakladá platný ručiteľský záväzok žalovaného za zaplatenie splatných pohľadávok pôvodného žalobcu voči spoločnosti SOLE Slovakia, a. s. Prvostupňový súd sa zaoberal otázkou podmienenosti platby za záväzky SOLE Slovakia, a. s. a dospel k záveru, že v článku I bod 2 dodatku č. 4 nie je vyjadrená žiadna odkladacia podmienka viazaná na dodávky žalobcu, citované ustanovenie obsahuje len spôsob platenia, absentuje v ňom lehota na uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky, ako aj uvedenie zmluvných strán takejto zmluvy. Prvostupňový súd posúdil, že dodatok č. 4 dostatočne určite vymedzuje pohľadávky, ktorých sa ručiteľský záväzok týka, účastníkmi dodatku sú všetky subjekty, t. j. dlžník, veriteľ a ručiteľ, teda právny úkon je dostatočne určitý a vyplýva z neho doba splatnosti pohľadávok do 15. 11. 2004. Nakoniec prvostupňový súd výkladom obsahu tohto dodatku č. 4 dospel k záveru, že ide o pohľadávky, ktorých splatnosť nastane do 15. 11. 2004 a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi zostatok neuhradenej faktúry č. 4071770 vo výške 92.390,- Sk za dodávky mlieka uskutočňované v mesiaci júl 2004, neuhradenej faktúry č. 4081770 vo výške 158.698,- Sk za dodávky uskutočnené v auguste 2004 a vo zvyšku návrh žalobcu zamietol, pretože na tieto pohľadávky sa ručenie vzhľadom na jeho časové ohraničenie nevzťahovalo. Súd prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie ustanoveniami § 261 ods. 1, § 266 ods. 1 až 4, § 303, § 304 ods. 1, prvá veta a § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka. Úroky z omeškania priznal súd v súlade s dojednaním v kúpnej zmluve. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 a 7 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal v konaní čiastočný úspech zodpovedajúci 58 %, priznal náhradu trov konania vo výške 16 %. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca vo výroku, ktorým prvostupňový súd zamietol návrh a žalovaný vo výroku, v ktorom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť istinu 8.334,59 Eur s príslušenstvom. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca proti výroku, ktorým bol jeho nárok zamietnutý a to s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. d), f) O.s.p. tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré nemajú základ vo vykonanom dokazovaní a nesprávne právne posúdil vec, keď mylne aplikoval právne predpisy na zistený skutkový stav a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Súd prvého stupňa nepriznal žalobcovi právo na zaplatenie tovaru, ktorý po podpise dodatku č. 4 mal žalobca kupujúcemu nesporne dodať, aj keď podľa žalobcu tento nesporne dodával od 10. 09. 2004 surové mlieko nielen SOLE Slovakia, a. s., ale aj žalovanému, ktorý podľa žalobcu pristúpil k zmluve ako kupujúci č. 2. Žalobca mal za preukázané dodanie mlieka a povinnosť oboch kupujúcich zaplatiť za dodávku tovaru kúpnu cenu, keď pasívnu legitimáciu žalovaného v spore odvodzuje žalobca z dodatku č. 4, ktorým prišlo k prevzatiu dlhu podľa § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka a po 09. 09. 2004 odvodzuje legitimáciu žalovaného z kúpnej zmluvy a z pozície žalovaného ako kupujúceho 2/. Vo svojom odvolaní žalobca ďalej uviedol, že povinnosťou súdu prvého stupňa bolo subsumovať skutkové okolnosti uvádzané žalobcom pod právnu normu a priznať tak žalobcovi nárok na zaplatenie kúpnej ceny za dodávku tovaru. Žalobca očakával pri podpise dodatku č. 4 zaplatenie „starých dlhov“ a úhradu za pokračujúce dodávky mlieka, inak by citovaný dodatok neuzatváral. Žalobca ďalej poukazuje na odlišnú rozhodovaciu činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za analogickej skutkovej situácie a poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 209/2010, PL. ÚS 21/2000, PL. ÚS 6/2004, III. ÚS 328/2005. Napadnutým výrokom rozsudku prvostupňového súdu bola porušená zásada právnej istoty, rovnosti účastníkov konania a tým právo účastníka na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Predmetnou žalobou sa žalobca domáha zaplatenia tzv. starého dlhu a faktúr za dodávky mlieka, uskutočnené podľa obsahu dodatku č. 4 žalovanému ako kupujúcemu. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v časti, ktorou bolo žalobe vyhovené. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti a návrh žalobcu zamietol a priznal žalovanému trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia. Uviedol, že ani sám žalobca nedokázal subsumovať právny vzťah založený dodatkom č. 4 ako samostatný ručiteľský záväzok a z listinných dôkazov v konaní vyplýva, že lehota pre uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky bola určená do 15. 11. 2004 a zmluvné strany dodatku sa dohodli na uzatvorení samostatnej výhradnej kúpno-predajnej zmluvy. Žalovaný tvrdil, že s týmto postupom súhlasil samotný žalobca a tomu zodpovedá aj jeho ďalšie konanie, keď dňa 26. 11. 2004 podpísal zmluvu o postúpení pohľadávky a zaslal ju žalovanému na podpis. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca od kúpno-predajnej zmluvy uzatvorenej so SOLE Slovakia, a. s. neodstúpil a naďalej uskutočňoval dodávky mlieka pre spoločnosť SOLE Slovakia, a. s. Žalovaný má teda za to, že prvostupňový súd pri svojom rozhodnutí neprihliadol na tvrdenia účastníkov konania, pretože vyjadrenia ostatných dvoch zmluvných strán dodatku č. 4 preukazujú podmienenosť právneho úkonu bez ohľadu na to, ako bude dodatok kvalifikovaný, pričom podmienenosť spočívala v prechode navrhovateľa od dodávok pre SOLE Slovakia, a. s. k dodávkam pre žalovaného. Žalovaný nesúhlasil s právnou kvalifikáciou vzťahov založených dodatkom č. 4, tak ako ju uskutočnil prvostupňový súd. Úmysel žalovaného o tom, že mu ide o pravidelné dodávky mlieka, považuje žalovaný za všeobecne známy z hromadného stretnutia dodávateľov mlieka, ako aj skutočnosť, že v danom období bol na trhu nedostatok tohto tovaru. Poukázal na článok I bod 1, 2 dodatku č. 4, ktorých obsahom je dohoda o riešení splatenia pohľadávky na základe osobitnej zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalovaný ďalej uviedol, že v čase podpisu zmluvy nevedel o aké pohľadávky voči spoločnosti SOLE Slovakia, a. s. ide, preto tieto mali byť špecifikované v osobitnej zmluve o postúpení pohľadávok. Výklad dodatku tak, ako ho urobil súd prvého stupňa pri svojom rozhodnutí, považuje za nesprávny, vadný a zo samotného dodatku nevyplývajúci, pretože súd dospel k výkladu, ktorý strany vôľovo nevyjadrili a ani nikdy nechceli vyjadriť a tento nemá základ ani v uskutočnenom dokazovaní. Žalovaný opätovne poukázal na následné správanie žalobcu, ktorý v súlade s obsahom dodatku č. 4 predložil k podpisu už ním podpísanú zmluvu o postúpení pohľadávky, tomuto správaniu žalobcu však nezodpovedá výrok rozsudku. Namietal, že v prípade právnej úpravy ručenia, ktorá bola súdom prvého stupňa aplikovaná na dané právne vzťahy, nebola daná akcesorita na hlavný záväzok, pohľadávky neboli vymedzené dostatočne určite a podmienky stanovené dodatkom predstavujú uzatvorenie osobitnej zmluvy o postúpení pohľadávky a samostatné uzatvorenie kúpno-predajnej zmluvy, teda nejde o ručiteľský záväzok. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril písomne a uviedol, že žiaden zo súkromne hospodáriacich roľníkov nepovažoval dodatok č. 4 za podmienený právny úkon, splnenie podmienky uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky zámerne zmaril žalovaný, keď návrh takejto zmluvy nepredložil žalobcovi a teda sa tento úkon považuje za nepodmienený a nakoniec žalobca dodal žalovanému tovar a to v súlade s výkladovým pravidlom Incoterms Exw, teda dodal tak, že umožnil žalovanému nakladať s tovarom vo svojej prevádzkárni. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca a poukázal na skutočnosť, že žalobca dodával mlieko naďalej spoločnosti SOLE Slovakia, a. s., pričom nekomunikoval so žalovaným až do 15. 11. 2004, kedy sa definitívne dozvedel o dlhodobej platobnej neschopnosti SOLE Slovakia, a. s. a snažil sa uplatňovať svoje nároky v tomto súdnom konaní proti žalovanému. Z predložených faktúr a vyjadrení žalobcu vyplýva, že faktúry č. 4071770 a č. 4081770 boli čiastočne po lehote splatnosti uhradené SOLE Slovakia, a. s. a to 27. 10. 2004 a 03. 11. 2004, teda po podpise dodatku č. 4. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca aj po podpise dodatku č. 4 dodával mlieko výhradne SOLE Slovakia, a. s. V ďalšom žalovaný v podstate zopakoval dôvody svojho odvolania v tom, že dodatok č. 4 nespĺňa zákonné obsahové náležitosti dohody o prevzatí dlhu a ani ručiteľského záväzku, išlo o podmienený trojstranný právny úkon uzatvorený medzi pôvodným žalobcom, SOLE Slovakia, a. s. a žalovaným, ktorý určuje postupnosť krokov jednotlivých zmluvných strán preto, aby mohla byť k 15. 11. 2004 uzatvorená osobitná zmluva o postúpení pohľadávky a na ňu nadväzujúca kúpno-predajná zmluva medzi pôvodným žalobcom a žalovaným. Žalovaný navrhol odvolaciemu súdu rozhodnúť o zmene odvolaním napadnutého rozsudku a zamietnuť návrh žalobcu v celom rozsahu. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po oboznámení sa so spisovým materiálom a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 114/08 z 12. júna 2008). Podľa ust. § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Podľa ust. § 35 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený. Podľa ust. § 266 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka sa prejav vôle vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí. Podľa ust. § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom. Podľa článku I bod 1 dodatku č. 4 žalovaný týmto dodatkom garantuje, že preberá a splatí pohľadávky voči dlžníkovi SOLE Slovakia po lehote splatnosti a že dlžnú čiastku predávajúcemu vyplatí najneskôr do 15. 11. 2004. Podľa článku I bod 2 dodatku č. 4 splatenie pohľadávky sa bude riešiť na základe osobitnej zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi predávajúcim a Levickými mliekarňami, resp. United Industries ako kupujúcim. Podľa článku I bod 3 dodatku č. 4 všetci účastníci tohto dodatku sa ďalej vzájomne dohodli, že ku dňu vyplatenia pohľadávky Levickými mliekárňami prechádza zmluvný vzťah a všetky práva a povinnosti z kúpnej zmluvy o dodávke SKM na spoločnosť Levické mliekárne za štandardných podmienok platných pre výkup mlieka Levickými mliekárňami a týmto dôjde k zmene osoby kupujúceho podľa platnej zmluvy tak, že jediným kupujúcim z kúpnej zmluvy o dodávke SKM bude spoločnosť Levické mliekárne a SOLE Slovakia prestane byť zmluvnou stranou. V zmysle interpretačného pravidla obsiahnutého v ust. § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka je potrebné prihliadať pri výklade prejavu vôle na také skutočnosti, ktoré môžu odstrániť pochybnosti o obsahu právneho úkonu, v tomto prípade dodatku k zmluve. Podľa zákona, ak to pripúšťa povaha veci, musí súd brať náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle a na správanie účastníkov právneho úkonu, pričom zákon kladie dôraz na rokovanie strán o uzavretí zmluvy, prax, ktorú medzi sebou strany zaviedli a následné správanie strán. Prvostupňový súd posúdil vzťah účastníkov založený dodatkom ku kúpnej zmluve podľa § 303 Obchodného zákonníka ako ručiteľský záväzok žalovaného za záväzky spoločnosti SOLE Slovakia, a. s. a aplikoval na právny vzťah žalobcu a žalovaného príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce ručenie. Súd prvého stupňa sa v tomto prípade obmedzil len na výklad jazykového vyjadrenia právneho úkonu zachyteného v písomne uzatvorenom dodatku ku kúpnej zmluve a nezohľadnil vôľu strán prejavenú v dodatku ku zmluve, neposudzoval okolnosti, za ktorých bol dodatok uzatvorený, rokovania predchádzajúce uzatvoreniu dodatku a nevyjadril sa ani k následnému správaniu strán po uzatvorení dodatku k zmluve. Výklad obsahu dodatku k zmluve uskutočnený prvostupňovým súdom nerešpektuje zásady výkladu právnych úkonov určené § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 266 Obchodného zákonníka. Pokiaľ súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s výpoveďami svedkov v iných obdobných konaniach, vykonanie takéhoto dôkazu týmto spôsobom je neprípustné, pretože len z výsluchu svedkov môže súd priamo a bezprostredne získať poznatky pre rozhodnutie vo veci samej a pri rozhodovaní vo veci môže vychádzať len z poznatkov, ktoré získal na ústnom pojednávaní (zásada ústnosti a priamosti súdneho konania). Podstatou prejednávanej veci je uskutočnenie výkladu sporného dodatku č. 4 kúpnej zmluvy. Bude teda potrebné, aby sa prvostupňový súd vysporiadal a to aj za použitia výkladových pravidiel upravených v ust. § 35 Občianskeho zákonníka a ust. § 266 Obchodného zákonníka, s obsahom právneho úkonu účastníkov a ustálil aj na základe hodnotenia prípadných svedeckých výpovedí, čo bolo konkrétnym obsahom ich prejavu vôle pri uzatváraní dodatkov ku kúpnym zmluvám, pričom súd prvého stupňa zoberie do úvahy skutočnosti, ktoré vyplynú nielen z obsahu svedeckých výpovedí a týkajú sa predzmluvného rokovania strán, ale aj vyhodnotí následné správanie zmluvných strán dodatku a na základe takéhoto hodnotenia dôkazov vo veci znova rozhodne. Pokiaľ súd prvého stupňa článok I bod 1 dodatku č. 4 vyhodnotil ako ručiteľský záväzok podľa ust. § 303 Obch. zákonníka, odvolací súd poukazuje na náležitosti takéhoto úkonu. V prvom rade sa vyžaduje určitosť záväzku, jeho špecifikácia čo do rozsahu (výška pohľadávky), čo do obsahu (stanovenie konkrétnych práv a povinností zmluvných strán) ako aj právneho titulu. Týmito náležitosťami, v prípade, ak súd prvého stupňa po vykonaní dokazovania dospeje k záveru, že ide o ručiteľský záväzok, sa musí vysporiadať podľa obsahu tohto článku dodatku č. 4. Je nepochybné, že predmetom dodatku bolo zaplatenie splatných pohľadávok žalobcu voči spoločnosti SOLE Slovakia, a. s., ich výška však nebola v tomto dodatku jednoznačná a spoločnosť SOLE Slovakia, a. s. aj po uzavretí tohto dodatku žalobcovi plnila. Pohľadávky boli pohľadávkami žalobcu voči spoločnosti SOLE Slovakia, a. s. a splatenie týchto pohľadávok žalovaným malo byť predmetom osobitnej dohody o postúpení pohľadávky uzavretej medzi účastníkmi konania, ktoré mal žalovaný „kúpiť“. Určitosť záväzku žalovaného z tohto dodatku č. 4 však nevyplýva. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa ust. § 221 ods. 1, písm. h) O.s.p. z dôvodu nesprávne zisteného skutkového stavu veci aj nesprávneho právneho posúdenia veci a vec podľa ods. 2 cit. ust. vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V súlade s ust. § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí aj o náhrade trov odvolacieho konania. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.