Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/256/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1305210123 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1305210123.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky : U. S., O. V., Z. XX, zastúpená JUDr. Jarmilou Polákovou, Pezinok, Jilemnického 7, proti odporcom : X/ X. S., O. V., W. XX, 2/ P. S., O. V., W. XX, 3/ X. O., O. V., W. XX, odporcovia 1/, 2/, 3/ zastúpení JUDr. Tomášom Vaňom, advokátom, Bratislava, Nám. SNP 23, o zaplatenie 20.746,20 € ( 625.000,- Sk ), na odvolanie odporcu 1/ proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 9. 12. 2011 č.k. 5C 775/2008 - 199 v spojení s uznesením toho istého súdu zo dňa 5. 4. 2012 č.k. 5C 775/2008 - 219, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcom výroku v časti 9.958,15 € a vo výroku o trovách navrhovateľky a odporcu 1/ z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Výrok rozsudku súdu prvého stupňa týkajúci sa povinnosti navrhovateľky nahradiť odporcom 2/, 3/ trovy konania 6.726,79 € z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e. o d ô v o d n e n i e : Uvedeným ( v poradí druhým ) rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu 1/ povinnosťou zaplatiť navrhovateľke sumu 4.178,14 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku; návrh voči odporcovi 1/ v časti zaplatenia sumy 16.568,06 € zamietol. Rovnako zamietol návrh voči odporcom 2/ a 3/ v celom rozsahu. Navrhovateľke uložil povinnosť nahradiť odporcom 2/, 3/ trovy konania v sume 6.726,79 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tiež, že navrhovateľke nepriznáva náhradu trov konania. Samostatným uznesením zo dňa 5. 4. 2012 č.k. 5C 775/2008 - 219 uložil prvostupňový súd povinnosť navrhovateľke nahradiť odporcovi 1/ trovy konania vo výške 2.732,40 € do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení svojho rozsudku zo dňa 9. 12. 2011 poukázal súd prvého stupňa na to, že navrhovateľka sa návrhom pôvodne voči odporcom 1/, 2/, 3/ domáhala zaplatenia sumy 1.250.000,- Sk, s odôvodnením, že odporcom postupne po častiach uvedenú sumu požičala na dokončenie ich rodinného domu, v ktorom sa dohodli po jeho dokončení na spoločnom bývaní, s tým, že rodina odporcov ju doopatruje. V priebehu konania navrhovateľka viackrát zmenila žalobný petit, keď z pôvodne žalovanej sumy 1.250.000,- Sk vzala späť návrh čo do sumy 625.000,- Sk na pojednávaní dňa 19. 3. 2007, v ktorej časti súd prvého stupňa uznesením zo dňa 19. 3. 2007 č.k. 5C 775/2008 - 172 zastavil. Predmetom konania tak zostal návrh na zaplatenie sumy 625.000,- Sk, v prepočte 20.746,20 € s príslušenstvom. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho v poradí druhého rozsudku poukazoval na to, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané a medzi účastníkmi nebolo ani sporné, že navrhovateľka v období rokov 2002 až 2004 žila v spoločnej domácnosti s odporcami 1/ až 3/, ktorým spôsobom odporcovia riešili svoju bytovú otázku pri výstavbe rodinného domu. Navrhovateľka spoločnú domácnosť s odporcami opustila po ukončení liečby v Pinelovej nemocnici v roku 2004, keď sa už do rodinného domu odporcov nevrátila. Podľa výpovedí navrhovateľky ako aj odporcov bola myšlienka bývania navrhovateľky v domácnosti odporcov motivovaná na strane navrhovateľky potrebou pomoci a opatery v starobe, keď v tom čase navrhovateľka žila sama, nakoľko ovdovela a mala zdravotné problémy. Odporcovia jej ako dlhoroční susedia ešte pred rokom 2002 poskytovali potrebnú pomoc. Sporným medzi účastníkmi podľa súdu nebol ani dar navrhovateľky odporcom, i keď ho vo svojej výpovedi najskôr navrhovateľka striktne vylúčila, napokon však uviedla, že im požičala 300.000,- Sk ešte v roku 1999, teda predtým, ako sa k nej odporcovia nasťahovali, počas výstavby domu. Navrhovateľka sa však návrhom nedožadovala vrátenia poskytnutej pôžičky, prípadne daru z tohto obdobia, ale výslovne splatenia poskytnutej pôžičky podľa jej tvrdení až neskôr, v roku 2002. Sama zástupkyňa navrhovateľky nepoprela, že by určitá suma nemohla byť darovaná, pripustila aj 300.000,- Sk, nevedela sa k tomu vyjadriť, ale trvala na vrátení 625.000,- Sk. V samotnom návrhu na začatie konania navrhovateľka uvádzala, že mala odporcom požičať v lete roku 2002 sumu 250.000,- Sk a v novembri roku 2002 sumu 1.000.000,- Sk, neskôr však už tvrdila, že odporcom požičala v septembri 2002 sumu 500.000,- Sk a v novembri 2002 sumu 125.870,70 Sk. Poskytnutie sumy 300.000,- Sk nakoniec datovala na rok 1999. V prejednávanej veci bolo podstatou uplatneného nároku navrhovateľky posúdenie, či medzi navrhovateľkou a odporcami vznikol právny vzťah založený zmluvou o pôžičke, na tom skutkovom základe, že navrhovateľka mala požičať odporcom peniaze, ktoré boli navrhovateľke vyplatené v hotovosti ako záloha za jej predávaný byt, ktorá suma bola vložená v celosti na jej účet dňa 12.07.2002 vo VUB a.s., tak ako je v spise založený výpis z účtu na č. l. 20, teda sumy 625.870,70 Sk, ktorá bola vybraná v časti 504.525,- Sk dňa 12.09.2002 a v časti 125.870,70 Sk dňa 12.11.2002. K týmto okolnostiam navrhovateľka vypovedala, že pri výbere peňazí z banky 12.09.2002 ju sprevádzal odporca 1/ a ten si mal peniaze po ich výbere ihneď ponechať, s čím však odporca 1/ nesúhlasil, keď tvrdil, že navrhovateľku iba sprevádzal, ale žiadne peniaze od navrhovateľky neprevzal. Dokazovaním nebolo preukázané, že by pri výbere boli prítomné iné osoby. K výberu sumy 125.870,70 Sk navrhovateľka uviedla, že ich bol vybrať priamo odporca 1/ a vybrané peniaze si ponechal. Odporca 1/ si vo svojej výpovedi na výber nepamätal, ale uviedol, že keď peniaze vybral z banky, tak ich navrhovateľke aj vrátil. Navrhovateľka žiadne ďalšie dôkazy podporujúce jej tvrdenia o odovzdaní peňažnej sumy 504.525,- Sk odporcovi 1/ nenavrhla, ani z vykonaných svedeckých výpovedí nebolo možné ustáliť, že si odporca 1/ uvedenú sumu ponechal pre seba. Prvostupňový súd poukazoval na to, že právny vzťah založený zmluvou o pôžičke mohol, vychádzajúc z tvrdení navrhovateľky, vzniknúť iba medzi navrhovateľkou a odporcom 1/, keďže navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že peniaze odovzdávala výlučne odporcovi 1/. Odporkyne 2/ a 3/ sa nikdy nezúčastnili odovzdávania peňazí, čo potvrdili aj samotné odporkyne 2/, 3/. Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa vyvodil, že nebolo v konaní preukázané, že medzi navrhovateľkou a odporcom 1/ došlo k reálnemu, faktickému odovzdaniu sumy 500.000,- Sk. Žiaden z vykonaných dôkazov, okrem tvrdenia navrhovateľky túto skutočnosť nepotvrdil, a teda že navrhovateľka neuniesla v konaní na toto svoje tvrdenie dôkazné bremeno. Zároveň však súd, vychádzajúc z vyššie uvedeného, dospel k záveru, že prevzatím sumy 125.870,70 Sk uskutočnenej výberom v banke dňa 12.11.2002 sa odporca 1/ na úkor navrhovateľky bezdôvodne obohatil. Pri tvrdení navrhovateľky, že jej predmetnú sumu nevydal, bolo procesnou povinnosťou odporcu 1/ poskytnúť dostatočne presvedčivý dôkaz o tom, že takto získané peňažné prostriedky aj navrhovateľke skutočne odovzdal. Ak tak neučinil, nevyvrátil tvrdenie navrhovateľky a je povinný znášať následok v neunesení dôkazného bremena. Z výpovedí navrhovateľky a odporcu 1/ nebolo sporné, že práve odporca 1/ dňa 12.11.2002 vykonal z účtu vedeného na meno navrhovateľky výber peňažnej hotovosti v sume 125.870,70 Sk a že peňažné prostriedky boli vlastníctvom navrhovateľky. Aj z listinných dôkazov vyplýva, že výber vykonal osobne odporca 1/, ktorý vybral zvyšnú časť uložených peňažných prostriedkov, ktoré boli na účet vložené vkladom dňa 12.07.2002. K dôvodom, ktoré primäli navrhovateľku k odchodu zo spoločnej domácnosti, konkrétne negatívne subjektívne pocity navrhovateľky vyplývajúce z atmosféry v domácnosti a správania odporcov k navrhovateľke, je potrebné uviesť, že tieto skutkové okolnosti nemali v prejednávanej veci priamu vecnú súvislosť s dokazovanými skutočnosťami týkajúcimi sa vzniku vzťahu z pôžičky medzi navrhovateľkou a odporcami. Podľa názoru súdu takúto relevanciu nemalo ani zisťovanie skutočnej kúpnej ceny za byt, ku ktorým okolnostiam boli zamerané výpovede svedkov S., X.. Č., J. U. K.. Bez preukázania reálneho odovzdania finančnej hotovosti odporcovi 1/ získanej predajom bytu bolo bez právneho významu zisťovať skutočnú kúpnu cenu, teda peňažnú sumu, ktorou mohla navrhovateľka v rozhodnom čase reálne disponovať. Napokon vo vzťahu k odporkyni 2/ a 3/ súd prvého stupňa návrh v celom rozsahu zamietol, nakoľko v priebehu celého konania navrhovateľka netvrdila, ani sa vykonaným dokazovaním nepreukázalo, že by odporcom 2/, 3/ navrhovateľka odovzdala peniaze, a bez ďalších dôkazov nebolo možné vysloviť záver, že mali byť odporkyne 2/ a 3/ účastníkmi tohto právneho vzťahu. Súd prvého stupňa preto návrh navrhovateľky voči odporkyniam 2/, 3/ zamietol v celom rozsahu, voči odporcovi 1/ zamietol návrh čo do sumy 500.000,- Sk, v prepočte 16.596,95 € a vyhovel návrhu navrhovateľky v časti o zaplatenie sumy 4.178,14 € ( t.j. v prepočte 125.870,70,- Sk ). Po právnej stránke oprel svoje rozhodnutie o ust. § 451 ods. 1, 2, § 628 ods. 1, § 675 Obč.zák. O náhrade trov konania navrhovateľky súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 OSP, podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Nakoľko si navrhovateľka neuplatnila náhradu trov konania, súd prvého stupňa jej túto nepriznal. O náhrade trov konania odporkyne 2/ a 3/ súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, nakoľko návrh na začatie konania súd v celom rozsahu zamietol. Trovy konania odporkýň 2/, 3/ pozostávali z trov právneho zastúpenia celkom vo výške 6.726,79 €. Napokon samostatným uznesením zo dňa 5. 4. 2012 č.k. 5C 775/2008 - 219 súd prvého stupňa uložil navrhovateľke povinnosť nahradiť odporcovi 1/ trovy konania v sume 2.732,40 €, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia, na základe § 142 ods. 2 O.s.p., na základe záveru, že odporca 1/ bol v konaní prevažne úspešný ( navrhovateľka sa domáhala zaplatenia sumy 20.764,20 €, úspešná bola v časti 4.178,14 € a v časti zaplatenia 16.568,06 € bol jej návrh zamietnutý ). Navrhovateľka tak bola úspešná vo výške 20,12 % , odporca 1/ vo výške 79,88 %, z čoho vyplýva miera úspechu odporcu 1/ v percentuálnom vyjadrení 59,76 %. Uvedený rozsudok napadla v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľka, pričom ho napadla vo výroku, ktorým súd prvého stupňa zamietol jej návrh voči odporcovi 1/ čo do sumy 16.568,06 €, ako aj proti výroku, ktorým jej bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania odporkyniam 2/, 3/ v sume 6.726,79 €. V odvolaní poukazovala na to, že súd prvého stupňa zamietol jej návrh voči odporcovi 1/ aj v časti o darovanie 300.000,- Sk, t.j. 9.958,18 €, hoci uvedená skutočnosť v konaní nebola sporná, keď bolo preukázané, že odporca 1/ túto sumu od navrhovateľky prevzal. Sporný bol len právny dôvod prevzatia týchto peňazí, pričom zastala právny názor, ktorý prijal súd prvého stupňa ešte vo svojom v poradí prvom rozsudku zo dňa 25. 2. 2009 č.k. 5C 775/2008 - 146. Preto trvá na tom, že sa odporca 1/ aj v tejto časti bezdôvodne obohatil, pretože od nej nadobudol finančné prostriedky bez právneho dôvodu. Rovnako tak poukazovala na to, že považovala za správne a spravodlivé predchádzajúce rozhodnutie súdu, ktorým jej bolo vyhovené čo do sumy 14.136,29 €. Osobitne navrhovateľka nesúhlasila s náhradou trov konania, ktorú súd prvého stupňa priznal odporkyniam 2/, 3/, keď uviedla, že podľa jej názoru táto suma nevyjadruje skutočné trovy, považuje ju za neprimeranú, nakoľko právny zástupca v konaní zastupoval spolu troch odporcov, pričom vykonával rovnaké úkony pre všetkých spoločne. Navrhovateľka vytýkala prvostupňovému súdu nesprávne právne posúdenie veci, žiadala v napadnutých častiach rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alebo napadnuté časti rozsudku zmeniť tak, že jej odvolací súd prizná právo na zaplatenie sumy 14.136,29 € a len čo do zvyšku, t.j. v sume 6.627,91 € jej návrh zamietne a o trovách konania rozhodne pri zohľadnení skutočnosti, že v prípade odporcov išlo o spoločné právne zastupovanie jedným právnym zástupcom. Na odvolanie navrhovateľky sa vyjadrili odporcovia tak, že navrhli rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ) a zistil nasledovné. Ako už vyplýva z textu vyššie, súd prvého stupňa o návrhu navrhovateľky rozhodoval druhý raz. Svojím predchádzajúcim, v poradí prvým rozsudkom zo dňa 25. 2. 2009 č.k. 5C 775/2008 - 146 rozhodol o návrhu navrhovateľky na zaplatenie 20.746,20 € ( v prepočte 625.000,- Sk ) tak, že odporcu 1/ zaviazal povinnosťou zaplatiť navrhovateľke sumu 14.136,29 € a vo zvyšku návrh navrhovateľky voči odporcovi 1/ zamietol. Zároveň spomínaným prvým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh voči odporkyniam 2/, 3/ (pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie odporkýň 2/, 3/ ). O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa tak, že žiadnemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. V poradí prvý rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý len odvolaním odporcu 1/, odvolanie nepodala ani navrhovateľka, ani odporkyne 2/, 3/. Z toho bolo nutné vyvodiť, že v poradí prvý rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 25. 2. 2009 nadobudol právoplatnosť v tých výrokoch, ktoré nikto z účastníkov nenapadol odvolaním, t.j. : - vo výroku, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky vo zvyšku voči odporcovi 1/, t.j. zamietol ho čo do sumy 6.609,91 € ( uvedené znamená, že o tejto sume už súd prvého stupňa nemohol opätovne rozhodovať v ďalšom konaní po zrušení rozsudku, pretože ako vyplýva aj z obsahu zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 21. 1. 2010 č.k. 9Co 248/2009 - 168, odvolací súd zrušil prvostupňový rozsudok len v tých častiach, ktoré boli napadnuté odvolaním odporcu 1/, t.j. v sume 14.136,29 € a vo výroku o trovách konania ale len vo vzťahu k odporcovi 1/ ), ďalej - vo výroku, ktorým súd prvého stupňa svojím rozsudkom zo dňa 25. 2. 2009 zamietol návrh navrhovateľky voči odporkyniam 2/, 3/ v celosti, ( odvolanie proti tomuto zamietajúcemu výroku totiž navrhovateľka nepodala, v tejto časti tak rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 25. 2. 2009 tiež nadobudol právoplatnosť, takže s odporkyňami 2/, 3/ už súd prvého stupňa nemal v ďalšom konaní konať a ani vo vzťahu k nim už nebol dôvod rozhodovať o uplatnenom nároku ), ďalej - vo výroku o tom, že odporkyniam 2/, 3/ nebolo priznané právo na náhradu trov konania ( zo strany odporcov 1/, 2/, 3/ nešlo o solidárne účastníctvo, každý z odporcov vystupoval v konaní sám za seba a preto aj výrok o trovách konania rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 25. 2. 2009 vo vzťahu k odporkyniam 2/, 3/ nadobudol právoplatnosť a opäť nebol dôvod rozhodovať o trovách konania odporkýň 2/, 3/ v ďalšom konaní ). Ako vyplýva z obsahu už spomínaného zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21. 1. 2010 č.k. 9Co 248/2009 - 168, po zrušení veci odvolacím súdom mal súd prvého stupňa opätovne rozhodovať už len o návrhu navrhovateľky smerujúcemu výlučne voči odporcovi 1/ ( odporkyne 2/, 3/ už neboli účastníčkami ďalšieho konania, voči nim bolo konanie právoplatne skončené zamietnutím návrhu navrhovateľky a nebolo im priznané právo na náhradu trov konania ), pričom predmetom konania zostal už len nárok navrhovateľky na zaplatenie sumy 14.136,29 €, v prepočte 425.870,70,- Sk ), pretože len táto suma bola napadnutá odvolaním. Vo zvyšku, t.j. v sume 6.609,91 € ( rozdiel do sumy 20.746,20 €, t.j. 625.000,- Sk ) sa predchádzajúci rozsudok prvostupňového súdu stal právoplatným. Z ( v poradí druhého ) rozsudku prvostupňového súdu zo dňa 9. 12. 2011 č.k. 5C 775/2008 - 199 je však zrejmé, že súd prvého stupňa opätovne rozhodoval aj o návrhu navrhovateľky voči odporkyniam 2/, 3/ ( hoci voči nim už v tomto štádiu konania bol návrh navrhovateľky v celom rozsahu právoplatne zamietnutý, a teda vznikla prekážka právoplatne rozhodnutej veci ) a takisto rozhodoval súd prvého stupňa o návrhu navrhovateľky voči odporcovi 1/ nesprávne opätovne o celej sume, t.j. o 20.764,20 €, hoci predmetom konania bolo už len zaplatenie sumy 14.136,29 € voči odporcovi 1/, a teda súd prvého stupňa mal už rozhodovať len o tejto čiastke. Prvostupňový súd si nedostatočne ujasnil, nárok v akej výške a voči ktorým odporcom je v tomto štádiu ešte predmetom konania, pričom odvolací súd poznamenáva, že si zjavne túto skutočnosť neujasnili ani ostatní účastníci konania, resp. ich právni zástupcovia. Vzhľadom na to, že v poradí druhým rozsudkom súdu prvého stupňa bol odporca 1/ zaviazaný zaplatiť navrhovateľke sumu 4.178,14 €, pričom odporca 1/ voči tomuto výroku odvolanie nepodal, platí, že rozsudok prvostupňového súdu zo dňa 9. 12. 2011 nadobudol právoplatnosť ( výrok označený ako I.). Proti výroku označeného ako II., ktorým bol zamietnutý návrh navrhovateľky voči odporcovi 1/ v časti zaplatenia sumy 16.568,06 € je potom nutné uviesť, že súd nesprávne rozhodoval o predmete konania na zaplatenie 20.746,20 €, keď mal rozhodovať už len o sume 14.136,29 €. Zároveň súd prvého stupňa svojím v poradí druhým rozsudkom priznal navrhovateľke sumu 4.178,14 € ( právoplatne, keďže nebola napadnutá odvolaním ), to znamená, že zamietnuť potom mohol nárok navrhovateľky už len vo zvyšku, t.j. čo do sumy 9.958,15 € ( 14.136,29 € - 4.178,14 € ). Voči druhému rozsudku prvostupňového súdu podala odvolanie navrhovateľka práve voči zamietajúcemu výroku, avšak jej odvolanie sa už mohlo týkať len zamietnutia sumy 9.958,15 €, pretože o zvyšku sumy ( 4.178,14 € + 6.609,91 € ) + ešte sporných 9.958,15 € = 20.746,20 € už bolo právoplatne rozhodnuté (suma 4.178,14 € bola priznaná navrhovateľke v poradí druhým rozsudkom a v sume 6.609,91 € bol návrh navrhovateľky zamietnutý prvým rozsudkom prvostupňového súdu ). Čo sa týka výroku v poradí druhého rozsudku prvostupňového súdu, označeného ako III, jeho prvá veta o zamietnutí návrhu voči odporcom 2/, 3/ v celom rozsahu, už bolo povedané v texte vyššie, že o tomto nároku už súd prvého stupňa nemal znovu rozhodovať, nakoľko o zamietnutí návrhu voči odporcom 2/, 3/ už bolo právoplatne rozhodnuté v poradí prvým rozsudkom súdu prvého stupňa. Rovnako tak vo výroku označenom ako III., druhá veta, ktorým súd prvého stupňa zaviazal navrhovateľku na zaplatenie trov konania odporkyniam 2/, 3/ súd prvého stupňa pochybil, nakoľko o trovách konania odporkýň 2/, 3/ bolo už rozhodnuté právoplatne rozsudkom súdu prvého stupňa v poradí prvým, zo dňa 25. 2. 2009, a to tak, že na náhradu trov konania nemajú právo. V poradí druhom rozsudku súd prvého stupňa tiež rozhodol vo výroku IV tak, že navrhovateľke nepriznáva náhradu trov konania, podľa odôvodnenia tejto časti rozsudku tak rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., s tým, že si navrhovateľka náhradu trov konania neuplatnila. Napokon osobitným uznesením zo dňa 5. 4. 2012 č.k. 5C 775/2008 - 219 zaviazal súd prvého stupňa navrhovateľku na povinnosť zaplatiť odporcovi 1/ trovy konania, podľa § 142 ods. 2 O.s.p. s poukazom na úspech odporcu 1/ v konaní v prevažnej miere. Keďže v tomto štádiu odvolací súd koná o odvolaní navrhovateľky, predmetom tohto odvolacieho konania je už len zamietajúci výrok čo do sumy 9.958,15 € ( a nie 16.568,06 € ), ďalej výrok o nepriznaní náhrady trov konania navrhovateľke a výrok o priznanej náhrade trov konania odporcovi 1/ samostatným uznesením. V týchto častiach odvolací súd v poradí druhý rozsudok prvostupňového súdu zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., z dôvodu nepreskúmateľnosti a nesprávneho právneho posúdenia veci a v časti zamietajúceho výroku čo do 9.958,15 €, ako aj výroku o trovách konania navrhovateľky a odporcu 1/ vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie ( výroky o trovách konania ako tzv. závislé výroky ). Odvolací súd len poznamenáva, že o trovách konania navrhovateľky a odporcu 1/ stačí rozhodnúť jedným, spoločným výrokom ( v závislosti o miery úspechu v konaní, čo bude zrejmé z konečného rozhodnutia ). Pokiaľ ide o výrok rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 9. 12. 2011, ktorým prvostupňový súd uložil navrhovateľke povinnosť nahradiť odporkyniam 2/, 3/ trovy konania 6.726,79 €, tento zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p. a konanie v tejto časti zastavil podľa § 221 ods. 2 O.s.p. V prípade výroku, ktorým súd prvého stupňa svojím rozsudkom zo dňa 9. 12. 2011 (opätovne) zamietol návrh voči odporkyniam 2/, 3/, nutno uviesť, že tento výrok nebol žiadnym z účastníkov konania napadnutý odvolaním, preto ho odvolací súd v rámci odvolacieho konania nemohol preskúmavať ( a teda tento výrok nemohol odvolací súd zrušiť a konanie v tejto časti zastaviť, nakoľko tu chýbalo odvolanie, na základe ktorého by odvolací súd mohol preskúmať aj tento výrok ). Platí však to, čo už odvolací súd v súvislosti s týmto výrokom uviedol v texte vyššie, a síce, že o návrhu navrhovateľky voči odporkyniam 2/, 3/ už súd prvého stupňa ( právoplatne ) rozhodol svojím v poradí prvým rozsudkom, a to tak, že návrh voči nim v celom rozsahu zamietol a zároveň im nepriznal právo na náhradu trov. Bude úlohou prvostupňového súdu v ďalšom konaní opätovne rozhodnúť už len o zvyšku návrhu ( suma 9.958,15 € ), už len voči odporcovi 1/ a zároveň rozhodnúť o trovách konania ostávajúcich účastníkov ( navrhovateľky a odporcu 1/ ), podľa § 224 ods. 1,3 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.