Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/355/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1305215328 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Praženková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1305215328.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej, členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Zity Ilčíkovej v právnej veci žalobcu: MK KODRETA, s.r.o., Javorinská 1092/2, 907 15 Myjava, IČO: 36 305 812, zast.: JUDr. Vladimír Gembický, advokát, E. Belluša 6752/8, 921 01 Piešťany, proti žalovanému: FERROPLAST SK s.r.o., Banícka 2105/45, 902 01 Pezinok, IČO: 35 863 056, zast.: JUDr. Karol Šiška, advokát, Palisády 33, 811 06 Bratislava, o zaplatenie 4.252,97 eura a o vzájomnom návrhu žalovaného na zaplatenie 26.483,24 eura, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 9Cb/203/2008-351 zo dňa 24.05.2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 9Cb/203/2008-351 zo dňa 24.05.2011 potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom č.k. 9Cb/203/2008-351 zo dňa 24.05.2011 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.252,97 eura s úrokom z omeškania vo výške 13% ročne zo sumy 3.219,05 eura od 02.08.2005 do zaplatenia a zo sumy 1.033,92 eura od 24.08.2005 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vzájomný návrh žalovaného na zaplatenie 27.409,44 eura súd zamietol a rozhodol, že o trovách rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.09.2005 domáhal zaplatenia sumy 4.252,97 eura s príslušenstvom a náhrady trov konania, a to z titulu neuhradených faktúr za objednaný tovar. Žalovaný si voči žalobcovi uplatnil vzájomným návrhom nárok na zaplatenie sumy 26.416,85 eura (po započítaní pohľadávky žalobcu vo výške 4.252,97 eura) s príslušenstvom a náhradu trov konania z titulu náhrady škody. Súd uznesením č.k. 9Cb/203/2008-322 zo dňa 02.05.2011 konanie o vzájomnom návrhu žalovaného v časti o zaplatenie 3.326,79 eura z dôvodu čiastočného späťvzatia zastavil. V časti týkajúcej sa návrhu žalobcu na zaplatenie 4.252,97 eura mal súd po vykonanom dokazovaní preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol záväzkový obchodný vzťah, ktorého predmetom bolo dodanie tovaru presne špecifikovaného v dodacích listoch a faktúrach vystavených žalobcom. Uzatvorením ústnej zmluvy sa žalobca ako predávajúci zaviazal dodať žalovanému tovar a previesť na neho vlastnícke právo k tomuto tovaru. Žalovaný ako kupujúci sa zaviazal zaplatiť za prevzatý tovar kúpnu cenu v celkovej výške 4.252,97 eura. Žalobca svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy splnil. Žalovaný pohľadávku žalobcu vo výške 4,252,97 eura uznal, žiadnym spôsobom nepoprel uzavretie zmluvy týkajúcej sa tohto tovaru, nespochybnil dodanie tovaru, ani výšku kúpnej ceny, avšak odmietol ju uhradiť z dôvodov, že vlastní pohľadávku voči žalobcovi vo výške 26.416,85 eura (po započítaní 4.252,97 eura). Potvrdenými dodacími listami mal súd za preukázané prevzatie tovaru žalovaným, ktorý zaň nezaplatil kúpnu cenu, preto súd návrhu žalobcu vyhovel. Tým, že žalovaný riadne a včas nesplnil svoj záväzok, dostal sa do omeškania, na základe čoho súd žalobcovi priznal právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Čo sa týka vzájomného návrhu žalovaného súd uviedol, že žalovaný ako objednávateľ bol povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť prehliadku čo najskôr po odovzdaní predmetu diela, pričom táto povinnosť mu vznikla na základe § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka. Podľa dohody účastníkov k odovzdaniu predmetu diela došlo tak, že žalovaný si prevzal tovar u žalobcu a zariadil prepravu tovaru do družstva KOVEX. Žalovaný mal možnosť kedykoľvek od prevzatia diela, k čomu došlo najneskôr dňa 06.06.2005, vykonať alebo zariadiť prehliadku diela, obzvlášť z dôvodu, že mal vedomosť, že v KOVEX družstve dôjde k ďalším úpravám predmetu diela a teda bude zložitejšie kvalitu dodaného diela skontrolovať, resp. určiť, či prípadné vady spôsobil žalobca alebo KOVEX družstvo. Žalovaný prvýkrát namietal kvalitu dodaného diela až listom zo dňa 13.09.2005, čo vzhľadom na časový odstup viac ako 3 mesiace nie je možné považovať za oznámenie bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť po vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke predmetu diela. Navyše uvedený list, nazvaný „Reklamácia“, bol žiadosťou o nahradenie škody a týkal sa výlučne diela, ktoré bolo obsahom objednávky žalovaného č. 182. Súd uplatnenie náhrady škody listom zo dňa 13.09.2005 vo výške 2.867,91 eura bez DPH (spolu 3.412,82 eura) nemohol považovať za uplatnenie nároku na primeranú zľavu z ceny diela, nakoľko pôvodná cena diela z objednávky žalovaného č. 182 bola 3.017,46 eura vrátane DPH, uplatnená náhrada škody teda prevyšovala cenu diela, a preto nemohla byť „primeranou zľavou z ceny diela“. Žalovaný súdu nepreukázal riadne a včasné oznámenie vád diela žalobcovi a uplatnenie nárokov z týchto vád. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalovaný (ak by aj bol preukázaný vznik škody) nemá nárok na náhradu škody, nakoľko nesplnenie povinností žalobcu (odstránenie vád diela, resp. poskytnutie zľavy z ceny diela) bolo spôsobené konaním žalovaného - poškodenej strany (uplatnil nárok z vád diela, ktorý zákon neumožňuje a tým vady diela riadne nereklamoval a neuplatnil nároky z vád diela). Žalovaný takisto porušil povinnosť podľa § 384 ods. 1 ObZ, v prípade, ak by postupoval podľa ustanovení Obchodného zákonníka týkajúcich sa vád diela a riadne by vady žalobcovi oznámil a uplatnil nároky z vád diela, mohol odvrátiť vznik škody. Žalovaný v rozpore s týmito ustanovenia nechal konečného zákazníka opraviť vady diela tretími osobami a žalobcovi uprel možnosť posúdiť vady diela a prípadne ich odstrániť alebo iným spôsobom uspokojiť nároky žalovaného z prípadných vád diela. Súd preto dospel k záveru, že žalovanému nie je možné priznať nárok na zaplatenie peňažnej sumy vo výške 27.409,44 eura titulom náhrady škody, ani titulom nároku z vád diela, preto vzájomný návrh žalovaného zamietol. O trovách konania súd rozhodne v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalovaný, v ktorom uviedol, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne posúdil vec po právnej stránke a vydal rozhodnutie, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v ktorého odôvodnení je viacero nesprávností a v ktorom sa komplexne a objektívne nevysporiadal s navrhovanými dôkazmi a predkladanou právnou argumentáciou. Uviedol, že o veci rozhodovali 4 sudcovia počas šesťročného trvania konania, počas ktorého sa vo veci konali 3 pojednávania, na základe čoho je názoru, že konajúci sudcovia nemali a nemajú dôkladný prehľad a znalosť o stave a obsahu predmetného súdneho spisu, a preto rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Má za to, že zo strany konajúcich súdov boli spôsobené bezdôvodné prieťahy v konaní, keď v predmetnej právnej veci každé dva roky vytyčovali pojednávanie a len jedno z nich malo plnohodnotnú váhu z procesného aj hmotnoprávneho hľadiska. Je názoru, že predmetné súdne konanie vykazuje výraznú absenciu dokazovania, ktoré bolo obmedzené len na výpoveď účastníkov konania s cieľom potvrdiť existenciu právneho vzťahu, čo žalovaným nikdy nebolo rozporované. Napadnutý rozsudok považuje za zmätočný, nezrozumiteľný a preto aj nepreskúmateľný. Vykonanie diela spočívalo v rámci uceleného výrobného procesu v brúsení a následnom leštení zvarov na kovových rámoch v počte 440 kusov stoličiek, ktoré mal takýmto spôsobom opracovať žalobca, ktorému bola poskytnutá referenčná vzorka. Uviedol, že dielo obalené v niekoľkých vrstvách fólie, cez ktorú nebolo možné zistiť stav diela. Má za to, že zachoval lehotu v zmysle § 562 ods. 2 ObZ, a bezodkladne ako zistil nevyhovujúci stav diela, si uplatnil jeho vady u žalobcu. Nemohol postupovať podľa § 436 ods. 1 ObZ, nakoľko v danom prípade sa jednalo o ucelený výrobný proces, ktorého dielčou súčasťou boli aj úkony v podobe brúsenia a leštenia zo strany žalobcu. Aj vzhľadom na časové hľadisko a nemožnosť odstraňovania vád a nevôle žalobcu priznať vady a pristúpiť k riešeniu v zmysle ustanovenia § 436 ods. 1 ObZ bol nútený vzájomným návrhom požadovať náhradu škody v rozsahu skutočnej škody, nie však ušlého zisku. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh v plnom rozsahu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania a vyhovie vzájomnému návrhu žalovaného. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorý správne a dostatočne zistil skutkový stav, správne aplikoval príslušné právne predpisy, t.j. rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil. K námietke ohľadom dĺžky trvania súdneho konania a počtu sudcov uviedol, že v prípade, že žalovaný bol vyzývaný na doloženie listín, špecifikácií a pod. nasvedčuje tomu, že súd mal záujem čo najlepšie sa oboznámiť s prejednávanou vecou, a preto uvedený postup považuje v súlade s § 120 ods. 1 O.s.p. V konaní bolo preukázané, že kvalita diela bola určená odsúhlasenou vzorkou, ktorá v čase súdneho konania nebola k dispozícii, preto namietal znalecké dokazovanie v tom smere, že pokiaľ znalcovi nebude daná vzorka na skúmanie, nemá s čím porovnať kvalitu vykonaného diela. Predmetom diela podľa objednávok žalovaného bolo brúsenie zvarov a nie ich leštenie. Dielo vykonal riadne a bez vád, žalovaný dielo prevzal, uhradil cenu diela a žiadne vady diela nenamietal. Uviedol, že súd postupoval správne, keď list zo dňa 13.09.2005, označený ako reklamácia, nepovažoval za oznámenie vád ani za uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady diela v zmysle 436 ObZ. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalovaného zaviazal na náhradu trov prvostupňového ako aj odvolacieho konania. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. s nariadením pojednávania podľa § 214 ods. 1 O.s.p a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd sa podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa, pričom konštatuje správnosť dôvodov tohto rozhodnutia. Súd prvého stupňa riadne vyhodnotil vykonané dôkazy a svoje rozhodnutie aj správne právne posúdil. S jeho závermi uvedenými aj v úvode odôvodnenia tohto rozsudku sa odvolací súd plne stotožňuje. Napadnutý rozsudok nie je zmätočný (ako namieta žalovaný v odvolaní), je zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený. Na doplnenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa a k odvolacím námietkam žalovaného, odvolací súd uvádza, že dĺžku trvania súdneho sporu a počet sudcov, ktorí sa s vecou zaoberali, nie je možné vyhodnotiť ako pochybenie súdu, ktoré by malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. K ďalším odvolacím námietkam odvolací súd uvádza, že žalovaný si nesplnil povinnosť riadne prezrieť dielo po jeho prevzatí od žalobcu, a teda ešte pred jeho odovzdaním ďalšiemu spolupracujúcemu subjektu (§ 562 ods. 1 Obchodného zákonníka). Na diele spolupracovali po žalobcovi ešte ďalší kooperanti, ktorí do diela vykonaného žalobcom následne zasahovali (a mali aj opravovať vady diela), takže zistiť, kto v tomto reťazení pochybil, resp. v akom stave bolo dielo zhotovené žalobcom, objektívne nie je dobre možné. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania (najmä z listu žalovaného zo dňa 13.09.2005), tieto diely boli priamo odvážané z firmy žalovaného na povrchovú úpravu chrómovaním do inej firmy, kde nebolo možné presne skontrolovať kvalitu brúsenia - hlavne, čo sa týka tvarov. Pri vynaložení odbornej starostlivosti žalovaný v súdnom konaní vytýkané vady (ak ich dielo malo) zistiť mal a mohol bez zbytočného odkladu po prevzatí diela od žalobcu (osobitne z dôvodov, že dielo ďalej odovzdával na ďalšie spracovanie tretej osobe). Podľa ust. § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela. Podľa ust. § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí, b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1, c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba. Podľa ust. § 564 veta prvá Obchodného zákonníka pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Podmienkou na uplatnenie nárokov z vadného plnenia je oznámenie vád a voľba nároku. Objednávateľ nemusí v oznámení vád uviesť priamo aj voľbu nároku. Musí tak však urobiť bez zbytočného odkladu po zaslaní oznámenia. Je však v každom prípade vhodné, aby tak urobil. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v súdnom konaní vytýkané vady diela zhotoveného žalobcom neoznámil žalobcovi v súlade s vyššie citovaným ustanovením Obchodného zákonníka. Žalovaný v liste - Reklamácia zo dňa 13.09.2005 adresovanom žalobcovi 3 mesiace po odovzdaní diela, riadne vady nereklamoval. V liste si len uplatnil nárok na náhradu nákladov opravy dielov na stoličkách, ktoré podľa listu boli len z časti zaleštené a neboli vybrúsené na požadovanú kvalitu, pričom zákazník tieto diely reklamuje, nakoľko sú po chrómovaní zvary natoľko viditeľné, že sa javia ako vôbec neopracované. Ako žalovaný uvádza v liste tieto diely si dal zákazník opraviť u iných kooperantov. Podľa odvolacieho súdu z tohto dôvodu ani nemohlo ísť o skryté vady diela, ale o zjavne viditeľné vady diela, ktoré pri vynaložení odbornej starostlivosti by boli zistiteľné pri preberaní diela od žalobcu, a to ešte pred odovzdaním diela tretej osobe. Nakoľko žalovaný riadne vady diela nereklamoval a nebolo zistené porušenie povinnosti žalobcu, pre ktoré by žalovanému vznikol nárok uplatnený vo vzájomnej žalobe, nemohli byť žalovanému priznané práva z vád diela a uplatnený nárok na náhradu škody (vzájomným návrhom). Súd prvého stupňa správne rozhodol, keď vzájomnú žalobu žalovaného zamietol. Vzhľadom k tomu, že žalovaný pohľadávku žalobcu uplatnenú v žalobe inak nenamietal a na pojednávaní dňa 21.06.2007 pred súdom prvého stupňa uviedol, že svoju povinnosť túto pohľadávku žalobcu zaplatiť uznáva, súd prvého stupňa rozhodol správne, keď žalobe vyhovel. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Podľa ust. § 224 ods. 4 O.s.p. ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, a to s poukazom na ust. § 224 ods. 4 O.s.p., pretože súd prvého stupňa v rozhodnutí o veci samej nerozhodoval o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p. (z dôvodu zložitosti prípadu a väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní s tým, že o trovách rozhodne súd prvého stupňa až po právoplatnosti rozhodnutia o veci samej). O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v rámci rozhodnutia o náhrade trov konania po právoplatnosti rozhodnutia o veci samej. Toto rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov: za 3:0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.