Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 16Co/47/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1307202858 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1307202858.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľov: 1/ Y.. T. M., štátna občianka SR, bydliskom L. XX, XXX XX F., 2/ Y.. J. M.omič, štátny občan SR, bydliskom L. XX, XXX XX F., obaja zastúpení advokátom JUDr. Jozefom Boledovičom, 900 41 Rovinka 578, proti odporcovi: K.. F. A., štátny občan SR, bydliskom L. XX, XXX XX F., zastúpenému advokátom JUDr. Ľubomírom Hnátom, Guothova 20, 831 01 Bratislava, o určenie spoluvlastníckeho práva, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 14.6.2011, č.k. 28C/21/2007-171, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom v 1/ a 2/ rade náhradu trov odvolacieho konania v sume XX,XX euro, a to k rukám R.. R. F., advokáta v Bratislave, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa určil, že navrhovateľka v 1/ rade Y.. T. M., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XX, XXX XX F., rod. č. XXXXXX/XXX, štátna občianka SR a navrhovateľ v 2/ rade Y.. J. M., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XX, XXX XX F., rod. č. XXXXXX/XXX, štátny občan SR, sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku zakresleného Geometrickým plánom na oddelenie parcely p. č. XXXX/XX podľa skutočného zamerania oplotenia zo dňa 15.01.2001, číslo plánu XX-XXX/XXXX, vyhotoveného spoločnosťou T. T. &. C. s.r.o., Q. XX, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, a to parc. č. XXXX/XX o výmere X m2, ktorá vznikla oddelením z parc. č. XXXX/XX evidovanej na LV č. XXXX Správy katastra pre hl. m. SR Bratislavu nachádzajúcej sa v obci F. - mestská časť W. Y., katastrálne územie U., ktorý geometrický plán je súčasťou rozsudku. O trovách konania rozhodol s použitím § 142 ods.1 O.s.p. a procesne úspešným navrhovateľom v 1/ a 2/ rade priznal náhradu trov súdneho konania vo výške XXX,XX euro, ktorú uložil odporcovi zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní prihliadol k navrhovateľmi ustálenému základu nároku vymedzeného ako nepretržitú 10-ročnú držbu časti parcely - pozemku zakresleného v Geometrickom pláne na oddelenie parcely p. č. XXXX/XX podľa skutočného zamerania oplotenia zo dňa 15.01.2001, číslo plánu XX-XXX/XXXX, vyhotoveného spoločnosťou T. T. &. C. s.r.o., Q. XX, XXX XX F., IČO: XXX XX XXX (ďalej „predmetný pozemok“), s domnelým titulom nadobudnutia vlastníckeho práva spočívajúcim v kúpnej zmluve zo dňa 01.09.1976 k susednému pozemku, keď v dobe rozhodovania je tento pozemok zapísaný ako súčasť parcely č. XXXX/XX nachádzajúcej sa v okrese Bratislava III, obec Bratislava - m. č. W. Y., kat. úz. Vinohrady zapísaného na LV č. XXXX, ktorého vlastníkom je odporca. Súd prvého stupňa pri zohľadnení zákonnej úpravy ( § 134 ods. 1, 2 Obč. zákonníka ), ktorá ako podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním stanovuje nepretržitú oprávnenú držbu po dobu minimálne desiatich rokov v prípade nehnuteľností, ktorej držby sa ujal na základe oprávneného titulu a to veci spôsobilej na vydržanie subjektom spôsobilým vydržať vlastnícke právo , s prihliadnutím na spôsobilosť navrhovateľov na nadobudnutie vlastníckeho práva, po dokazovaní vykonanom v rozsahu dôkazných návrhov účastníkov dospel k úvahe o dôvodnosti návrhu. V danom konaní nebolo účastníkmi konania tvrdené, že došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľov ako manželov pred rozvodom manželstva. Použijúc § 143 Obč. zákonníka mal súd prvého stupňa za zrejmé, že pokiaľ navrhovatelia nadobudli za trvania manželstva pozemok vydržaním, patrí tento do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov ( poukazujúc na T., F.. W. U. I. A., 1. doplnené vydanie T.: Z..Q.. F., XXXX, str. XXX, rozhodnutie Ú. Č. zo dňa XX.XX.XXXX sp.zn. II. ÚS XXX/XX, F., R.. Bezpodílové spoluvlastnictví manželu, N. T. XXXX, L.. XX). Medzi účastníkmi konania nebola sporná ani faktická držba predmetnej časti parcely, a to formou rovnakého obhospodarovania ako pozemku vo vlastníctve navrhovateľov, keď táto začala oplotením pozemku navrhovateľov. Sporným bolo, či počas vydržacej doby nedošlo k nadobudnutiu znalosti navrhovateľov o tom, že užívajú cudziu vec ako vlastnú. Súd prvého stupňa uviedol, že nadobudnutie bezpodielového spoluvlastníckeho práva vydržaním veci predpokladá dobrú vieru obidvoch manželov, že im obom ako bezpodielovým spoluvlastníkom vec patrí, a to po celú zákonom stanovenú dobu nepretržitej držby (uznesenie NS ČR zo dňa 25.02.2004 sp.zn. 22Cdo/2152/2003 ), keďže bezpodieloví spoluvlastníci sú vlastníci celej veci a sú obmedzení len právom druhého bezpodielového spoluvlastníka. Nedostatok dobromyseľnosti jedného z manželov má za následok nemožnosť nadobudnúť vlastnícke právo týmto manželom, následne nemôže vzniknúť ani bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Súd prvého stupňa preto pred rozhodnutím skúmal dobromyseľnosť obidvoch navrhovateľov samostatne. Pokiaľ ide o konanie vedené na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 10C/178/1992 medzi E. Y. ako navrhovateľkou a J. M. ako odporcom, skutkové tvrdenia účastníkov tohto konania nesmerujú k spochybneniu správnosti hraníc medzi pozemkami parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX, rovnako ako aj vzájomný návrh J. M. nesmeroval k určeniu vlastníckeho práva k predmetnému pozemku, ale k určeniu vlastníckeho práva k technickému zariadeniu - k vodovodnej prípojke. Ani z výpovede svedkyne V. F. nemal súd preukázanú stratu dobromyseľnosti navrhovateľov počas držby predmetného pozemku, keď síce táto vypovedala o znalosti E. Y. o „nezrovnalosti ohľadne toho plotu“ a o „problémoch s plotom, že plot bol posunutý zo strany navrhovateľov na jej pozemok“, podstatná je však vedomosť držiteľov o skutočnostiach spochybňujúcich ich oprávnenie nakladať s vecou ako s vlastnou. Vedomosť navrhovateľov o takejto skutočnosti však svedkyňa V. F. netvrdila, keď „nevie ako (E. Y.) urobila, či tento list (ohľadne nesprávnosti osadenia plotu) navrhovateľom aj poslala“ a súčasne „nevie, či sa jej mamička (E. Y.) bavila s navrhovateľmi o hranici pozemku“. K úvahe o strate dobromyseľnosti navrhovateľov podľa súdu prvého stupňa neviedla ani výpoveď vypočutého svedka T. W.. Vychádzajúc zo zistených skutkových okolností prípadu súvisiacich s preukázaním spôsobu uchopenia držby, užívania predmetného pozemku mal súd prvého stupňa obidvoch navrhovateľov za dobromyseľných v tom, že im predmetný pozemok patrí, a to od jeho uchopenia v roku XXXX až do doby, keď boli oboznámení o nesprávnom zameraní samotným odporcom s odvolaním sa na geometrický plán, teda po uplynutí 10-ročnej doby držby, a to i s prihliadnutím na § 130 ods. 1 veta druhá Obč. zákonníka ( podľa ktorého pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená). Podľa jeho úvahy začala doba držby plynúť najneskôr v roku XXXX ( po oboznámení navrhovateľov so znaleckým posudkom K.. Y.. J. a po ohraničení pozemku plotom) a skončila sa v roku 2001, kedy im muselo byť zrejmé, že sa uchopili držby predmetného pozemku, pričom tento nenadobudli na základe kúpnej zmluvy. Pri skúmaní, či faktické uchopenie držby na základe kúpnej zmluvy a nadobudnutia vlastníckeho práva k susednému pozemku je okolnosťou zakladajúcou dobromyseľnosť navrhovateľov súd prvého stupňa vyslovil názor, že bežné fyzické osoby nemajú možnosť si preveriť správnosť vyznačenia pozemkov v teréne a môžu si len objednať služby odborne zdatnej osoby, oprávnenej a aj štátom autorizovanej na vyznačenie pozemku. Z vykonaného dokazovania - Znaleckého posudku K.. Y. J. vo veci vytýčenia vlastníckych hraníc parciel č. XXXX/XX, ako aj na to nadväzujúceho vytyčovacieho náčrtu mal súd za preukázané vykonanie úkonov navrhovateľov smerujúcich k presnému zisteniu hraníc pozemku parc. č. XXXX/XX v kat. úz. U., obec F. (dnes obec F. - m. č. W. Y.) v teréne, a to v súvislosti so zhotovovaním plota. Navrhovatelia podľa jeho názoru vykonali všetky úkony, ktoré od nich bolo možné spravodlivo očakávať, aby sa chopili držby pozemku parc. č. XXXX/XX v ich vlastníctve. V prípade, že sa chopili držby oplotením pozemku aj časti susednej parcely č. XXXX/XX, možno mať v tomto prípade za to, že ide o domnelý titul spôsobilý založiť ich oprávnenú držbu predmetného pozemku, keď tento bez fyzického rozlíšenia nadväzoval na pozemok vo spoluvlastníctve navrhovateľov. V tejto súvislosti uviedol, že tvar predmetného pozemku vrátane jeho veľkosti tiež nasvedčuje dobromyseľnosti navrhovateľov, keď došlo k posunu vytyčovacieho bodu o X,X m, čo však vzhľadom na dĺžku strany od ďalšieho vytyčovacieho bodu pozemku XX,XX m malo za následok uchopenie držby celkovej plochy o výmere X m2. Časť parcely tvoriacej predmet konania nie je vyňatá právnymi predpismi z bežného nakladania (res extra commercium), bola v teréne vyznačená oproti zvyšku parcely č. XXXX/XX čo znamená, že je spôsobilým predmetom na vydržanie. Keďže počas konania sa stal novým vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2 nachádzajúcej sa v okrese F., obec F. - m. č. W. Y., kat. úz. U. spoločnosť T., s.r.o., so sídlom L. XX, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX a v čase nadobúdania vlastníckeho práva k tomuto pozemku, z ktorého sa geometrickým plánom oddelila parcela č. XXXX/XX, ktorá je geometrickým určením a polohovým určenie a zobrazením predmetného pozemku v katastrálnej mape, bola už v príslušnom katastri nehnuteľností zapísaná poznámka o súdnom konaní o určení vecného práva k nehnuteľnosti (§ 159a O.s.p.), súd prvého stupňa v odôvodnení deklaroval záväznosť výroku tohto rozsudku aj pre spoločnosť T., s.r.o. ako účastníka zmluvy, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k dotknutej nehnuteľnosti a ktorý bol podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní prihliadol i na rozhodnutie, na ktoré poukazoval právny zástupca odporcu - R 8/1991, podľa ktorého tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí (§ 132 a § 135a O.z.) a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné. Uviedol, že všetky podstatné skutočnosti - nakladanie s predmetným pozemkom ako s vlastným ( ktoré bolo vykonávané štandardným užívaním v rámci užívania zvyšku nezastavaného pozemku ) , spôsobu vzniku držby, veľkosti , tvaru predmetného pozemku , ako aj technických možností zamerania pozemku v čase uchopenia držby navrhovateľmi vzal v úvahu a zohľadnil pri rozhodnutí. Pokiaľ ide o rozhodnutie R 50/1985 riešiace plynutie subjektívnych lehôt podľa zák. č. 131/1982 Zb. , toto nemal v prejednávanej veci za priamo aplikovateľné. Tvrdenie odporcu o neuplynutí vydržacej doby ( keď v dôsledku vtedajšej právnej úpravy sa mohlo vydržať len pre štát) posúdil za účelovú, keď podľa § 868 Obč. zákonníka pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992. Uvedené znamená, že aj držba, ktorá sa začala pred účinnosťou zák.č. 509/1991 Zb. sa spravuje ustanoveniami zákona účinného po tejto novele, na čom nemení nič ani § 868 za bodkočiarkou Obč. zákonníka, podľa ktorého vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca navrhujúc, aby odvolací súd posúdil všetky dôkazy a následne zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a návrh zamietol, resp. aby vrátil vec súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p., keď konajúci súd pochybil v tom, že považoval navrhovateľov za dobromyseľných v tom, že im má sporný pozemok patriť a dobromyseľnosť datoval rokom 1985. V tejto súvislosti poukázal na prednes právneho zástupcu navrhovateľov v zápisnici o pojednávaní zo dňa 21. 1. 2010 ktorý uviedol, že nárok navrhovateľov sa zakladá na tom, že od roku 1995, kedy bolo nimi vybudované oplotenie po predchádzajúcom zameraní ich pozemku, navrhovatelia užívali sporný pozemok ako dobromyseľní držitelia. Po celú dobu od kúpy pozemku neboli pozemkové vzťahy dotiahnuté do čistého právneho vzťahu, nakoľko sa navrhovatelia súdili od 09.10.1992 v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 10C 178/1992. Na spornom pozemku je vybudovaná vodomerná šachta, a práve tohto pozemku a šachty sa týka prehlásenie majiteľa nehnuteľnosti E. Y. A. XX.XX.XXXX, že súhlasí, aby sused ( navrhovateľ v 1/ rade ) mal osadený vodomer v jej šachte. Už v tejto dobre navrhovatelia vedeli, že šachta je na cudzom pozemku. Dobromyseľnosti navrhovateľov odporuje i vyjadrenie Vodární a kanalizácií Bratislava zo dňa 10.02.1990, v ktorom sa uvádza, že vodomer je namontovaný v šachte u pani Y.. Ďalšou skutočnosťou, ktorú súd nesprávne vyhodnotil, je žaloba o dňa 19.06.2001, v ktorej navrhovatelia žiadali určenie vlastníctva k predmetnému pozemku vydržaním, avšak túto zobrali späť a cestou ich právneho zástupcu chceli pozemok odkúpiť. O ich nedobromyseľnosti svedčí list zo dňa 02.11.1994, kedy cestou právnej zástupkyne oznamujú predchádzajúcemu vlastníkovi pozemku pánovi Novosadovi okolnosť, že na ním kúpenom pozemku leží vodovodná šachta zaťažená vecným bremenom v prospech navrhovateľov a toto vecné bremeno s právnymi dôsledkami vydržania je predmetom súdneho sporu . Navrhovatelia v 1/ a 2/ rade v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhli rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a právne správne potvrdiť a priznať im trovy odvolacieho konania. Podľa ich názoru v danej veci súd jednoznačne na základe výsledkov dokazovania ustálil, že doba vydržania začala plynúť v roku 1985 kedy navrhovatelia vybudovali trvalé oplotenie ich pozemku a pred jeho vybudovaním si nechali odborne znalcom z odboru geodézie vytýčiť hranice pozemku. S ohľadom na okolnosti zistené vykonaným dokazovaním potom uznal ich dobromyseľnosť, ich držbu označil za oprávnenú a konštatoval aj nerušené uplynutie vydržacej doby. V konaní nespochybňovali okolnosť, že šachta na pozemku pani Y. ( vybudovanej za ich prispenia ), na ktorú sa vzťahuje dohoda z 02.07.1977 skutočne ležala na pozemku parc.č. XXXX/XX. Predmetná šachta neležala na spornom pozemku, ležala vo vnútri pozemku p. Y., oddeleným trvalým oplotením vybudovaným navrhovateľmi. Tejto skutočnosti potom zodpovedá aj obsah vyjadrenia Vodární a kanalizácií Bratislava zo dňa XX.XX.XXXX, že vodomer je namontovaný v šachte na pozemku p. Y.. Žaloba p. Y. v konaní 10C 178/1992 o zrušenie vecného bremena bola nepochybne podaná na podnet pána Novosada, ktorý sa uchádzal o kúpu pozemku pani Y.. Predmetom tejto žaloby malo byť zrušenie vecného bremena ktoré ale nikdy nebolo zriadené a išlo o snahu jednostranne zrušiť navrhovateľom odber vody zo šachty vybudovanej s ich prispením. Tento spor sa žiadnym spôsobom netýkal sporného pozemku, o návrhu nebolo v merite veci súdom rozhodované a konanie bolo zastavené pre späťvzatie návrhu. Ostatné skutočnosti uvedené v odvolaní súd prvého stupňa skúmal a vyhodnotil tak, že sú vo vzťahu k vydržaniu sporného pozemku bez právneho významu. Dôvody podaného odvolania skutočnosti v ňom uvádzané teda žiadnym spôsobom nepreukazujú potrebu zmeny napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) keďže sa nejednalo o prípad, kedy je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, v danej veci súd prvého stupňa nerozhodol podľa § 115a O.s.p., nejedná sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie odvolacieho pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie proti rozsudku o určení, že navrhovatelia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi vo výroku riadne identifikovanej nehnuteľnosti nie je odporcom podané dôvodne. Súd prvého stupňa v danom prípade riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu na určenie bezpodielového spoluvlastníctva, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom súd prvého stupňa po dokazovaní vykonanom v rozsahu dôkazných návrhov účastníkov ( a i dôkazov nenavrhnutých účastníkmi konania majúcimi význam pre rozhodnutie vo veci ) určil, že navrhovateľka v 1/ rade Y.. T. M., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XX, XXX XX F., rod. č. XXXXXX/XXX, štátna občianka SR a navrhovateľ v 2/ rade Y.. J. M., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XX, XXX XX F., rod. č. XXXXXX/XXX, štátny občan SR, sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku zakresleného Geometrickým plánom na oddelenie parcely p. č. XXXX/XX podľa skutočného zamerania oplotenia zo dňa 15.01.2001, číslo plánu XX-XXX/XXXX, vyhotoveného spoločnosťou T. T. &. C. s.r.o., Q. XX, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, a to parc. č. XXXX/XX o výmere X m2, ktorá vznikla oddelením z parc. č. XXXX/XX evidovanej na LV č. XXXX Správy katastra pre hl. m. SR Bratislavu nachádzajúcej sa v obci F. - mestská časť W. Y., katastrálne územie Vinohrady, ktorý geometrický plán je súčasťou rozsudku. Keďže v rozhodnutí podrobne a vyčerpávajúco zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru, ktoré odvolateľ zopakoval i v odvolaní podanom proti rozsudku, odvolací súd osvojac si dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa, využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods. 2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Vychádzajúc z odvolania, z ktorého obsahu je možné vyvodiť námietku o nesprávnych skutkových záveroch prvostupňového súdu ( § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. ) odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu ( ako výsledok hodnotenia dôkazov ) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135 O.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na tom, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním vykonaným i nad rámec dôkazných návrhov účastníkov riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Na základe uvedeného potom okolnosti namietané odporcom v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov týkajúcich sa vodomernej šachty a dobromyseľnosti navrhovateľov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvostupňového súdu. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa je bez akejkoľvek pochybnosti, že navrhovatelia boli od roku 1977 napojení na odber vody v šachte p. Y. na parc.č. XXXX/XX čo znamená, že odporcom namietané nezohľadnené skutkové okolnosti týkajúce sa Prehlásenia p. Y. z XX.XX.XXXX a i vyjadrenie Vodární a kanalizácií zo dňa 10.02.1993 sú k posudzovanej veci bez právneho významu . Pokiaľ odvolateľ v odvolaní namieta, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade má odvolací súd za to, že konajúci súd v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním vykonaným v priebehu konania v rozsahu dôkazných návrhov účastníkov riadne zistil skutkový stav veci a aplikoval naň správny predpis. Podľa ust. § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Podľa ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so všetkým zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu právo alebo vec patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Podľa ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. K vecnoprávnemu posúdeniu prípadu odvolací súd pre doplnenie a k podpore odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu udáva nasledovné. V posudzovanom prípade sa navrhovatelia domáhajú pozitívneho určenia ( § 80 písm. c/ O.s.p.) , že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku zakresleného Geometrickým plánom na oddelenie parcely p. č. XXXX/XX podľa skutočného zamerania oplotenia zo dňa 15.01.2001, číslo plánu XX-XXX/XXXX, vyhotoveného spoločnosťou T. T. &. C. s.r.o., Q. XX, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, a to parc. č. XXXX/ XX o výmere X m2, ktorá vznikla oddelením z parc. č. XXXX/XX evidovanej na LV č. XXXX Správy katastra pre hl. m. SR Bratislavu nachádzajúcej sa v obci F. - Y. Č. W. Y., katastrálne územie Vinohrady. V danej veci je potom možné vyvodiť, že medzi účastníkmi je stav objektívnej právnej neistoty, ktorý je ohrozením právneho postavenia navrhovateľov a ktorý možno týmto rozhodnutím odstrániť - jediným prostriedkom možnej právnej nápravy je súdne rozhodnutie o návrhu na určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. V ďalšom sa odvolací súd, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa ( 212 ods. 1 O.s.p.) reagujúc na odvolacie námietky zaoberal posúdením otázky, či navrhovatelia v 1/ a 2/ rade v postavení oprávnených držiteľov mali sporné nehnuteľnosti v nepretržitej držbe počas zákonom určenej vydržacej doby s možnosťou v ich prípade si započítať aj čas pred 01.01.1992 (§ 872 ods. 6 zákona č. 509/1991 Zb.). Podľa platnej občianskoprávnej úpravy (novelizácia Občianskeho zákonníka vykonanej zákonom č. 509/1991 Zb. s účinnosťou od 01.01.1992) sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci, ak ju má v držbe nepretržite po dobu troch rokov (v prípade hnuteľných vecí) a desiatich rokov (v prípade nehnuteľností). Hypotéza tejto právnej normy určuje len splnenie podmienky oprávnenej držby po dobu troch, resp. desiatich rokov a žiadne ďalšie podmienky pre dôsledok stanovený v dispozícii (nadobudnutie vlastníctva) neurčuje. Preto možno dôjsť k záveru, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním dôjde, pokiaľ sú v dobe po nadobudnutí účinnosti hore citovaného zákona splnené predpoklady uvedené v hypotéze právnej normy. Do doby, počas ktorej mal držiteľ vec v oprávnenej držbe je nutné započítať i držbu vykonávanú pred 01.01.1992; v tomto smere nie je možné prehliadnuť, že už držba na základe ust. § 132a Občianskeho zákonníka ( zákon č. 131/1982 Zb.) bola všeobecne prípustná bez akéhokoľvek obmedzenia a súčasťou skutkovej podstaty vydržania bola len obmedzene (nevzťahovala sa na právnické osoby a na nehnuteľnosti, ktoré nemohli byť v osobnom vlastníctve). Právna úprava zákona č. 509/1991 Zb. držbu uskutočňovanú do 31.12.1991 nekvalifikuje odlišne, len ju započítava do dĺžky nevyhnutnej vydržacej doby (§ 868 a § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka). Pritom však účinky súhrnnej právnej skutočnosti (t. j. právnej skutočnosti vedúcej k vydržaniu) mohla nastať až dňom 01.01.1992. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že držba veci predpokladá vôľu a faktické ovládanie veci. Držobná vôľa je vôľa držať vec pre seba a svojim menom s ňou nakladať ako s vlastnou. Faktické ovládanie veci predstavuje nakladanie s vecou, ktoré nemusí znamenať len jej fyzické ovládanie a v tejto súvislosti záleží na objektívnom spoločenskom posúdení, či niekto - s ohľadom na zvyklosti, skúsenosti a všeobecné názory nakladá s vecou. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať ku všetkým právnym skutočnostiam, ktoré majú za následok nadobudnutie veci alebo práva, ktoré je predmetom držby. Okolnosti, ktoré svedčia pre záver o existencii dobrej viery sú spravidla okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva svedčiace o poctivosti nadobudnutia práva. Povinnosť tvrdiť a preukázať tieto okolnosti pritom zaťažujú toho, kto tvrdí, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. V prejednávanej veci navrhovatelia odvíjajú vznik vlastníckeho práva vydržaním od okolnosti, že sa na základe uzavretej Kúpnej zmluvy zo dňa 01.09.1976 stali bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - pozemku parc. č. XXXX/XX - záhrada o výmere XXX m2 a rodinného domu na tejto parcele, zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. F. - U.. Vychádzajúc z dokazovaním zistených skutkových okolností prípadu je aj odvolací súd toho názoru, že oboch navrhovateľov je možné považovať za dobromyseľných v tom, že im pozemok tvoriaci predmet konania patrí od faktického uchopenia spornej nehnuteľnosti v roku 1985, kedy boli na základe Znaleckého posudku Y. J. zo dňa 25.10.1985 vrátane vytyčovacieho náčrtu k znal. posudku č. XX/XX vytýčené hranice medzi susediacimi pozemkami, pozemok bol navrhovateľmi následne oplotený a nakladali s ním ako s vlastným. Platné právo nevyžaduje k oprávnenej držbe žiadny titul, ide mu iba o to, aby držiteľ bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí, resp. že je subjektom držaného práva. Či je držiteľ v dobrej viere alebo nie, je treba hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samotného účastníka. V tejto súvislosti je vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú je možné s ohľadom na všetky okolnosti a povahu prípadu po každom požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Podľa názoru odvolacieho súdu, prihliadajúc na okolnosti prípadu zistené vykonaným dokazovaním, nemožno v danom prípade jednoznačne vylúčiť dobromyseľnosť držby spornej nehnuteľnosti oboma navrhovateľmi až do roku 2001, kedy im muselo byť zrejmé, že užívali i časť pozemku nenadobudnutého kúpnou zmluvou z roku 1976 ( prihliadajúc na skutkové odôvodnenie návrhu navrhovateľov vo veci vednej na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 10C 87/2001 ), a táto sa súdu javí ako veľmi pravdepodobná. Odvolací súd je toho názoru, že okolnosť nerušeného užívania sporných nehnuteľností navrhovateľmi až do roku 2001 ( do zadania a vypracovania geometrického plánu na oddelenie parc.č. XXXX/XX podľa skutočného zamerania ) vyplýva z vykonaného dokazovania, keď súdne konanie vedené na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 10C 178/1992 medzi navrhovateľom v 2/ rade a p. E. Y. sa týkalo zrušenia vecného bremena zodpovedajúcemu právu napojenia sa na vodovodnú prípojku a osadenia vodomeru na meranie odberu vody na pozemku parc.č. XXXX/XX k.ú. U., ktoré právo do roku 1995 navrhovatelia v 1/ a 2/ rade skutočne užívali. S poukazom na prinajmenej pochybnosť v tomto smere prihliadajúc na ust. § 130 ods.1 Občianskeho zákonníka preto aj odvolací súd považuje držbu nehnuteľností tvoriacich predmet tohto konania navrhovateľmi v 1/ a 2/ rade za oprávnenú. Výsledkom ustálenia dĺžky oprávnenej držby navrhovateľmi od roku 1985 do r. 2001 pri započítaní uplynulých dôb ( § 872 ods.6 Obč. zákonníka) je potom správne rozhodnutie súdu prvého stupňa , ktorým návrhu navrhovateľov v 1/ a 2/ rade vyhovel. Na základe uvedeného po prihliadnutí i na správnosť záverov súdu vo výroku, ktorým podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. priznal v konaní plne úspešným navrhovateľom v 1/ a 2/ rade právo na náhradu trov konania v celkovej sume XXX,XX euro pozostávajúcich jednak zo zaplateného súdneho poplatku za návrh a z trov právneho zastúpenia správne vyčíslených podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov v platnom znení, odvolací súd podľa ust. § 219 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľom v 1/ a 2/ rade majúcim v odvolacom konaní plný úspech priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia v uplatnenej výške XX,XX euro vyčíslenej podľa ust. § 9 ods.1, § 10 ods. 2, § 13 ods. 2 vyhl.č. 655/2004 Z.z. v platnom znení za jeden úkon právnej pomoci - písomné vyjadrenie sa k odvolaniu odporcu s odmenou XX,XX euro, 20% DPH v sume X,XX euro a režijným paušálom vo výške X,XX euro; o platobnom mieste rozhodol podľa ust. § 149 ods.1 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.