Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/131/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1307207181 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1307207181.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej, v právnej veci navrhovateľa: L.. R. U., N. S. XXX, C., zastúpený Mgr. Lenkou Sivákovou, advokátkou so sídlom Galandova 7, Bratislava, proti odporcovi: L. W., Z. Z. A. S. XXXX/XXX, N., P. R. X.XXX,XX I. s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného Z. N. L., Č..G.. XXC XX/XXXX-XXX R. W. XX. W. XXXX, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvého stupňa návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy X.XXX.XX I. s príslušenstvom s dohodnutým ročným úrokom vo výške 8 % P. XX.XX.XXXX do zaplatenia a s dohodnutým ročným úrokom z omeškania vo výške 3 % od XX.XX.XXXX do zaplatenia titulom zmluvy o pôžičke, a odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh je nedôvodný, nakoľko navrhovateľ; opierajúc svoj nárok o zmluvu o pôžičke uzatvorenú medzi ním a odporcom dňa XX.XX.XXXX, tvrdil, že v deň uzavretia tejto zmluvy odovzdal odporcovi sumu XX.XXX,-Sk, pričom nešlo o doplatok kúpnej ceny za nebytový priestor, ktorý odpredal rodičom odporcu; neuniesol s poukazom na ust. 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. dôkazné bremeno, keď na preukázanie svojich tvrdení nepredložil okrem predmetnej zmluvy žiadny iný dôkaz, naopak odporca predložil celý rad dôkazov, ktoré na seba časovo nadväzujú, a na základe ktorých bolo preukázané, že úmyslom účastníkov konania nebolo uzatvorenie zmluvy o pôžičke, ale v skutočnosti išlo o iný - zastretý právny úkon - doplatenie kúpnej ceny za nebytový priestor kúpený rodičmi odporcu, vyplatenie ktorej bolo podmienené splnením podmienky - prekvalifikovanie nebytového priestoru na byt. Vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil zmluvu o pôžičke ako neplatný právny úkon v dôsledku nezhody vôle účastníkov s ich písomným prejavom v zmysle ust. § 34 a 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a s poukazom na ust. § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka dospel tiež k záveru, že nemôže byť platný ani zastretý právny úkon - doplatenia kúpnej ceny za nebytový priestor, nakoľko v tomto prípade by odporca z predmetného právneho úkonu nebol pasívne legitimovaný, keď kúpnu zmluvu uzatváral s rodičmi odporcu navrhovateľ. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bolo jeho návrhu vyhovené, dôvodiac tým, že prvostupňový súd už raz jeho nárok uznal - a to rozsudkom, Č..G.. XXC XX/XXXX-XX R. W. XX.XX.XXXX, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu istinu aj s úrokmi, ktorý rozsudok však na odvolanie odporcu, v ktorom tento pôžičku nijako nespochybnil ani nevyvrátil a napadol len jej výšku a spôsob úročenia, G. súd S. N. V. P. súd uznesením, Č..G.. XCo XX/XXXX-XX R. W. XX.XX.XXXX zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie za účelom špecifikácie výšky úrokov z omeškania. Dôvodil tým, že skutočnosti a dôkazy predložené v konaní, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa, Č..G.. XXC XX/XXXX-XX R. W. XX.XX.XXXX L. X. G. Z. S. N., Č..G.. XCo XX/XXXX-XX R. W. XX.XX.XXXX považuje za dostatočné a tvrdenia odporcu a jeho obhajobu za zavádzajúcu a účelovú, ktorá s predmetom tohto konania nijako nesúvisí. Odporca vo svojom vyjadrení na odvolanie navrhovateľa uviedol, že k poskytnutiu údajnej pôžičky od navrhovateľa nikdy nedošlo a tvrdenia navrhovateľa v tomto smere sú zavádzajúce a nepravdivé, keďže nikdy nemal dôvod takúto pôžičku od navrhovateľa žiadať a predmetnú zmluvu o pôžičke mu navrhovateľ podsunul pri predaji nehnuteľnosti, ktorú predával jeho rodičom, čisto zo špekulatívnych dôvodov, keď podľa jeho názoru navrhovateľ už v tom čase vedel, že jeho rodičov uviedol pri kúpe nebytového priestoru do omylu, keď im tvrdil, že dôjde k preklasifikovaniu nebytových priestorov; predávaných vzhľadom na ich cenu ako byt; na byt. Ďalej uviedol, že navrhovateľ mu žiadne peniaze neodovzdal, a to aj napriek tomu, že s ním v dobrej viere podpísal zmluvu o pôžičke a suma vo výške XX.XXX,-Sk ako doplatok kúpnej ceny za nebytový priestor bola dohodou medzi ním a navrhovateľom špecifikovaná tak, že ak navrhovateľ nebytový priestor preklasifikuje na príslušnom úrade na byt, jeho rodičia doplatia zvyšnú sumu kúpnej ceny vo výške XX.XXX,-Sk. Predmetný nebytový priestor však nebol preklasifikovaný na byt a preto navrhovateľ nemá nárok na doplatenie kúpnej ceny vo výške XX.XXX,-Sk, a teda ani nedisponuje právom domáhať sa zaplatenia predmetnej sumy titulom zmluvy o pôžičke, nakoľko k pôžičke fakticky nikdy nedošlo. Záverom uviedol, že ich úmyslom nebolo uzavrieť zmluvu o pôžičke, ale v skutočnosti išlo o právny úkon - doplatenie kúpnej ceny za nebytový priestor po splnení podmienky preklasifikovania nebytového priestoru na byt. Na základe uvedeného žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal vec v medziach a v dôvodoch podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech, pretože súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu na riadne zistenie skutkového stavu, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne a správne posúdil vec aj po právnej stránke. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V prejednávanej veci vykonal súd prvého stupňa náležité dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa a na posúdenie opodstatnenosti tvrdení odporcu, z hľadiska skutočností, ktoré uvádzal na svoju obranu (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.) a zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p., dospel k správnym skutkovým zisteniam, a na ich základe následne vyvodil správny právny záver, keď vyhodnotil zmluvu o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX za simulovaný právny úkon, keď zmluva nebola urobená vážne, pretože v nej absentuje jeden prvok vôle (vážnosť vôle), čím sa stala v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným úkonom, a zároveň dospel k správnemu právnemu záveru aj ohľadom neplatnosti zastretého právneho úkonu (tzv. dissimulovaný právny úkon) - dohody o doplatení kúpnej ceny za nebytový priestor v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák. v spojení s § 41 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, a teda rozhodol vecne správne, pokiaľ návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Základným predpokladom právneho úkonu ako prejavu vôle smerujúceho k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností, ktoré právne predpisy s prejavom spájajú, je danosť vôle. Vôľa ako základný prvok právneho úkonu a predpoklad jeho existencie musí vyhovovať náležitostiam, ktoré zákon predpisuje, teda musí byť slobodná a vážna. Vôľa nie je vážna pri prejave urobenom za účelom hry, zo žartu, pri simulácii, kedy konajúci nechcel vôbec svojím prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré inak právne predpisy s jeho prejavom spájajú. Nedostatok vážnosti vôle má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Slobodná vôľa absentuje v prípade fyzického donútenia a bezprávnej vyhrážky. Na rozdiel od vôle, pohnútka (motív) právneho úkonu predstavuje vzdialenejší podnet utvárania vôle a predstavuje predpoklady, z ktorých konajúci pri vytváraní vôle vychádza; pohnútka nemusí byť prejavená a zásadne nemá právny význam. Podľa § 41a ods. 2 Obč. zák., ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý. Neplatným pre nedostatok vážnosti vôle je aj právny úkon urobený naoko, t.j. predstierane, teda simulovaný právny úkon. V prípade, ak účastníci týmto úkonom zastierajú iný právny úkon, je tento disimulovaný (zastretý) právny úkon platným, pokiaľ zodpovedá vôli účastníkov a spĺňa všetky jeho náležitosti. Simulovaný právny úkon môže vyvolávať právne následky spojené s platným právnym úkonom voči tomu, kto ho so zreteľom na všetky okolnosti prípadu považoval za nezastretý úkon. Zákon tu zabezpečuje ochranu dobrej viery toho účastníka, ktorý o simulácii nevedel a právny úkon urobený naoko považoval za platný. V danom prípade bolo výsledkami vykonaného dokazovania (predovšetkým výpoveďami účastníkov, svedkyne M.. X., ako aj z predložených listinných dôkazov) preukázané, že navrhovateľ ako predávajúci previedol na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX na rodičov odporcu ako kupujúcich vlastníctvo k nebytovému priestoru s tým, že navrhovateľ prisľúbil rodičom odporcu, že ohľadom predmetného nebytového priestoru už bola podaná žiadosť na príslušnom úrade na preklasifikovanie nebytového priestoru na byt. Odporca kúpu nebytového priestoru pre svojich rodičov sprostredkoval a pomáhal s jej realizáciou. Kúpna cena nebytového priestoru bola medzi navrhovateľom a rodičmi odporcu dohodnutá na X O.. Sk; i keď v kúpnej zmluve na návrh navrhovateľa bola uvedená nižšia kúpna cena XXX.XXX,- Sk, z dôvodu nižšej dane. Rodičia odporcu vyplatili navrhovateľovi kúpnu cenu vo výške XXX.XXX,- Sk, ktorú odporca v ich mene navrhovateľovi osobne odovzdal, a zvyšnú sumu vo výške XX.XXX,-Sk z dohodnutej kúpnej ceny X O.. Sk, si ponechali ako zábezpeku, z dôvodu, že táto bude navrhovateľovi vyplatená až potom, ako tento splní podmienku preklasifikovania nebytového priestoru na byt; keď táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná; bola napokon preukázaná i tým, že rodičia odporcu na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX predali svoj byt, za ktorý dňa XX.XX.XXXX zinkasovali časť kúpnej ceny v sume XXX.XXX,-Sk; zvyšok kúpnej ceny v sume XXX.XXX,-Sk obdržali dňa XX.XX.XXXX; a následne dňa XX.XX.XXXX uzavreli s navrhovateľom kúpnu zmluvu o kúpe nebytového priestoru (dňa XX.XX.XXXX bol z účtu otca odporcu realizovaný výber v sume XXX.XXX,-Sk). V prítomnosti M.. X. navrhovateľ predložil odporcovi návrh zmluvy o pôžičke; ktorou si i podľa výpovede tejto svedkyne chcel zabezpečiť doplatenie zvyšku kúpnej ceny XX.XXX,-Sk rodičmi odporcu; keď navrhovateľ ani netvrdil iný dôvod poskytnutia pôžičky odporcovi; ktorú zmluvu o pôžičke uzavrel odporca s navrhovateľom vo svojom mene, avšak navrhovateľ odporcovi žiadne peniaze neodovzdal. S poukazom na tieto skutkové závery súdu prvého stupňa možno nepochybne uzavrieť, že účastníci zmluvy, t.j. navrhovateľ a odporca, označenej ako zmluva o pôžičke uzavretej dňa XX.XX.XXXX len predstierali uzatvorenie zmluvy o pôžičke, pretože skutočnou vôľou navrhovateľa nebolo požičať odporcovi sumu XX.XXX,-Sk, ale zastrieť iný právny úkon, a to dohodu o doplatení kúpnej ceny za kúpu nebytového priestoru po splnení určitej podmienky - povinnosti navrhovateľa preklasifikovať nebytový priestor na byt. Správne preto súd prvého stupňa vyhodnotil, že dissimulovaným právnym úkonom bola v podstate dohoda o doplatení kúpnej ceny za nebytový priestor po splnení určitej podmienky so snahou zabezpečiť pohľadávku navrhovateľa voči rodičom odporcu, ktorý úkon by mohol byť platný, iba ak by spĺňal všetky náležitosti príslušného právneho úkonu. Keďže predmetná zmluva o pôžičke ako dvojstranný právny úkon nebola urobená vážne (absentoval v nej jeden prvok vôle - vážnosť), je takáto simulovaná zmluva podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Skutočná vôľa účastníkov nesmerovala k vyvolaniu právnych následkov spojených s uzavretím zmluvy o pôžičke v podobe prenechania peňazí dlžníkovi a záväzok dlžníka vrátiť peniaze veriteľovi po uplynutí dohodnutej doby. Preto, ak súd prvého stupňa s prihliadnutím na všetky okolnosti tohto prípadu vyhodnotil simulovaný právny úkon ako neplatný, je akceptovateľné rešpektovať tento záver. Neplatnou je rovnako aj dohoda o doplatení kúpnej ceny za nebytový priestor, ako zastretý právny úkon, nakoľko vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX bola uzavretá medzi navrhovateľom a rodičmi odporcu, a teda záväzok doplatenia kúpnej ceny v prípade splnenia podmienky navrhovateľom by zaťažoval rodičov odporcu a nie odporcu, ktorý v tomto prípade nie je povinným v zmysle tejto zmluvy. Je tiež potrebné uviesť, že v prejednávanej veci obe zmluvné strany (navrhovateľ aj odporca) vedeli, k čomu skutočne smerujú ich prejavy vôle a z akého dôvodu ich robia, to znamená, že navrhovateľ so zreteľom na všetky okolnosti prípadu nemohol považovať predmetný úkon za nezastretý úkon a tento simulovaný právny úkon preto nemohol voči nemu vyvolať dôsledky spojené s platným právnym úkonom. Na tom nemôže nič zmeniť ani text zmluvy o pôžičke, v zmysle ktorého účastníci tejto zmluvy vlastnými podpismi potvrdili, že sa oboznámili s obsahom zmluvy o pôžičke, s ktorým súhlasia a že zmluva vyjadruje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu a neuzatvárajú ju v tiesni. Dôvodom uzavretia zmluvy o pôžičke v skutočnosti nebolo to, čo sa vo všeobecnosti sleduje takýmto právnym úkonom (prenechanie peňazí dlžníkovi a záväzok dlžníka vrátiť peniaze po uplynutí dohodnutej doby), ale zabezpečenie toho, že rodičia odporcu doplatia kúpnu cenu za nebytový priestor, ktorý od navrhovateľa nadobudli. V prípade, ak si navrhovateľ chcel právne súladným spôsobom zabezpečiť svoju pohľadávku voči rodičom odporcu, bolo potrebné postupovať podľa iných príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvého stupňa za správne a v celom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré viedli súd prvého stupňa k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. Obsah odvolania navrhovateľa nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. V konaní nevyplynuli najavo ani také vady konania, ktoré by mali za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.). So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti neuznal preto odvolací súd opodstatnenosť dôvodov, na ktoré poukazoval navrhovateľ vo svojom odvolaní, a pokiaľ teda súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, rozhodol vecne správne, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, plne sa stotožňujúc s jeho právnym záverom, potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Správne bolo rozhodnuté súdom prvého stupňa aj o náhrade trov konania podľa zásady úspechu v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v tomto konaní úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko si ich v konaní neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.