Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/367/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1307222042 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1307222042.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek senátu JUDr. Zity Ilčíkovej a JUDr. Lenky Praženkovej v právnej veci navrhovateľa: Mgr. Z. X., nar. XX.XX.XXXX, B. 2, XXX XX I., zast.: JUDr. Ľuboš Daniš, advokát, Kazanská 3/A, Bratislava proti odporcovi: Poliklinika Tehelná, a.s., Tehelná 26, 831 03 Bratislava, IČO: 35 914 416, zast. Mgr. Tomáš Szabo, advokát, Radvanská 23, Bratislava, o zaplatenie 6.638,78 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 27Cb/17/2008-108 zo dňa 26.01.2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 27Cb/17/2008-108 zo dňa 26.01.2011 v znení opravného uznesenia č.k. 27Cb/17/2008-144 zo dňa 26.07.2012 p o t v r d z u j e . Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 228,17 Eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III napadnutým rozsudkom v znení opravného uznesenia uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 6.638,78 Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,1% denne zo sumy 1.659,70 Eur od 3.5.2007 do zaplatenia, zo sumy 1.659,70 Eur od 3.5.2007 do zaplatenia, zo sumy 1.,659,70 Eur od 5.7.2007 do zaplatenia, zo sumy 1.659,70 Eur od 5.7.2007 do zaplatenia ako aj trovy konania vo výške 1.991,20 Eur. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že medzi účastníkmi bola uzavretá dňa 1.3.2006 platná mandátna zmluva, na základe ktorej sa zaviazal navrhovateľ poskytovať odporcovi služby spočívajúce v zabezpečení riadneho chodu spoločnosti odporcu a odporca sa mu za to zaviazal vyplácať dohodnutú odmenu vo výške 50.000,-- Sk mesačne. V zmysle čl. II bod 2.3 zmluvy sa odporca zaviazal vyplácať dohodnutú odmenu na základe faktúry navrhovateľa, a to do 10 dní od jej doručenia na účet navrhovateľa. V čl. II bod 2.4 sa odporca zaviazal v prípade omeškania s platením dohodnutej odmeny, ak o to navrhovateľ požiada, zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,1% z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Súd mal z výpisu z obchodného registra spoločnosti odporcu ako mandatára preukázané, že v čase vzniku právneho vzťahu medzi účastníkmi bol odporca obchodnou spoločnosťou podľa § 2 ods. 2 písm. a/ Obch. zák. a navrhovateľ bol advokátom zapísaným v zozname advokátov. Práve mandátna zmluva je typickou zmluvou, ktorá sa aplikuje pri poskytovaní právnej pomoci advokátom pre podnikateľov. Faktúrami č. 002-04-07 zo dňa 24.4.2007 na sumu 50.000,-- Sk, splatná dňa 2.5.2007, č. 003-04-07 zo dňa 24.4.2007 na sumu 50.000,-- Sk, splatná dňa 2.5.2007, č. 001-06-07 zo dňa 27.6.2007 na sumu 50.000,-- Sk, splatná dňa 4.7.2007 a fa. č. 002-06-07 zo dňa 27.6.2007 na sumu 50.000,-- Sk, splatná dňa 4.7.2007 si navrhovateľ vyúčtoval dohodnutú zmluvnú činnosť pre odporcu za mesiace február až máj 2007. Zo zápisnice č. 2/2006 zo dňa 10.2.2006 mal súd osvedčené, že členovia predstavenstva odporcu prerokovali na zasadnutí predstavenstva rozviazanie pracovného pomeru s navrhovateľom a uzavretie mandátnej zmluvy. Z listu Slovenskej advokátskej komory zo dňa 16.7.2007 mal súd osvedčené, že navrhovateľ je od 1.3.2006 zapísaný ako advokát v SAK. Súd konštatoval, že odporca spočiatku namietal platnosť mandátnej zmluvy z dôvodu, že navrhovateľ sa v čase jej podpisu stal advokátom, na záverečnom pojednávaní však odporca prostredníctvom právneho zástupcu sám vyhlásil, že výšku istiny nenamieta čo do dôvodu ani výšky, v plnom rozsahu ju uznáva. Namieta len úroky z omeškania, nakoľko sa domnieva, že navrhovateľ si odmenu vyúčtovanú jednotlivými faktúrami neuhradil v rozpore s dobrými mravmi práve za účelom priznania úroku z omeškania, ktoré v tomto prípade tvoria vyššiu sumu ako samotná istina. Súd prvého stupňa poukázal na výpoveď navrhovateľa na pojednávaní dňa 12.1.2011, z ktorej vyplynulo, že odporca bol v čase, keď pôsobil navrhovateľ v pozícii generálneho riaditeľa, v zlej finančnej situácii, došlé faktúry sa selektovali a prednostne sa uhrádzali faktúry nevyhnutné na prevádzku spoločnosti odporcu, ako elektrina, voda a plyn. Navrhovateľ žiadal nové predstavenstvo o úhradu faktúr, aby zbytočne nenarastali úroky. Súd sa nestotožnil s tvrdením odporcu, že navrhovateľ si neuhradil faktúry v rozpore s dobrými mravmi, pretože zlá finančná situácia odporcu bola všeobecne známa i z médií. Navrhovateľ pôsobil v predstavenstve od 14.11.2006 do 24.5.2007, teda minimálne úhradu faktúr zo dňa 27.6.2007 nevedel ovplyvniť. Odporca za účelom preukázania svojich tvrdení nepredložil súdu žiaden dôkaz. Súd preto s poukazom na § 365 a 369 ods. 1 Obch. zák. priznal navrhovateľovi i zmluvne dohodnutý úrok z omeškania po dni splatnosti jednotlivých faktúr. O priznaní istiny súd rozhodol s poukazom na § 566 ods. 1, 2, § 567 ods. 1, 2, 3, § 571 ods. 2, § 572, § 3 ods. 1 písm. h/, zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii, § 324 ods. 1, § 339 ods. 2 a § 340 ods. 1 Obch. zák. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Namietal, že faktúry vystavené navrhovateľom nemôžu byť relevantným titulom na vymáhanie odmeny, nakoľko nespĺňajú zákonné náležitosti účtovného dokladu. Faktúry boli vystavené A.. Z. X. advokátom, so sídlom Z. 2, I., odporca však nemal žiadnu mandátnu zmluvu uzavretú s A.. Z. X., advokátom. Na mandátnej zmluve je ako mandant označený A.. Z. X., B. 6, I., s uvedením rodného čísla. Predmetom mandátnej zmluvy nebolo poskytovanie právnych služieb, ale zabezpečenie riadenia spoločnosti odporcu z funkcie riaditeľa, na ktoré sa navrhovateľ zaviazal ako fyzická osoba. Ani skutočný obsah činností vykonávaných navrhovateľom nespočíval v poskytovaní právnej pomoci. Odporca zároveň uviedol, že nikdy neuznal nárok navrhovateľa, takéto vyjadrenie nie je obsahom zápisnice zo dňa 26.1.2011, pričom zo zápisnice ani nevyplýva, že by uznanie, resp. neuznanie žalovanej istiny bolo na pojednávaní diskutované. Odporca trvá na tom, že úroky z omeškania nie sú v súlade s dobrými mravmi, nakoľko odmenu si navrhovateľ nevyplatil sám z dovtedajšej pozície generálneho riaditeľa a predsedu predstavenstva spoločnosti. Tvrdenie navrhovateľa, že v spoločnosti sa prednostne uhrádzali iné faktúry, považuje odporca za nepreukázané. Navrhovateľ nepreukázal, aký bol stav na účtoch spoločnosti a aké náhrady sa v danej dobe realizovali. Odporca má za to, že špekulatívny zámer navrhovateľa smerujúci k navyšovaniu sumy úrokov z omeškania potvrdzuje i skutočnosť, že sa snažil s navrhovateľom vyriešiť spor zmierlivo a po viacerých rokovaniach navrhovateľ súhlasil s úhradou istiny a trov konania, v rozpore s tým však na pojednávaní dňa 12.1.2011 trval na návrhu v plnom rozsahu. Odporca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh zamietne a prizná mu trovy konania, alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania vo výške 220,77 Eur a režijný paušál vo výške 7,41 Eur, spolu 228,17 Eur. Poukázal na to, že dňa 1.3.2006 podpísal A.. Z. X. mandátnu zmluvu ako fyzická osoba, pretože v tom čase ešte nebol vymenovaný za advokáta a nemal pridelené IČO. Následne po podpise zmluvy zložil advokátsky sľub a bol zapísaný do zoznamu advokátov SAK a až potom mohol požiadať o IČO. Z dôvodu, že navrhovateľ bol povinný vystavovať faktúry v súlade so zákonom o účtovníctve, musel ich vystaviť ako advokát. Navrhovateľ ako fyzická osoba Z. X. a advokát A.. Z. Rea je samozrejme jedna a tá istá osoba. Navrhovateľ uviedol, že objasnil súdu, prečo neuhrádzal svoje vlastné faktúry, keď bol predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom odporcu, pričom A.. Z. X. ako predseda predstavenstva spoločnosti Poliklinika Tehelná, a.s. a spoločnosť Poliklinika Tehelná a.s., sú dve rozdielne osoby. K tvrdeniu odporcu, že sa pokúsil vyriešiť spor zmierlivo navrhovateľ uviedol, že nikdy neuzatvoril žiadnu písomnú ani ústnu mimosúdnu dohodu, ktorou by došlo k zmene nároku uplatneného žalobou. Taktiež poukázal i na to, že odporca na jednej strane tvrdí, že žiadna povinnosť vyplatiť navrhovateľovi odmenu mu nevznikla, na strane druhej uvádza, že chcel zaplatiť celú istinu a trovy konania. Odporca mohol kedykoľvek v priebehu súdneho konania zaplatiť aspoň istinu, aby úroky z omeškania nenarastali. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 156 ods. 3 O.s.p. oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 7.5.2013. Oboznámil sa s obsahom spisu, s dôvodmi odvolania ako i s vyjadrením k odvolaniu a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci prvostupňovým súdom a odkazuje na správnosť dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku. Žalovaný v odvolaní neuvádza žiadne nové argumenty, s ktorými by sa nevysporiadal už súd prvého stupňa. Dôvody odvolania považuje odvolací súd za právne irelevantné. V danej veci je z mandátnej zmluvy nepochybne preukázané, že bola uzavretá medzi A.. Z. X., bytom B. 6, XXX 07 Bratislava ako mandantom a Poliklinikou Tehelná, a.s., Tehelná 26, 831 03 Bratislava ako mandatárom. Podpísanie uvedenej zmluvy predchádzalo rokovanie predstavenstva spoločnosti odporcu dňa 10.2.2006, kde predstavenstvo schválilo predložený návrh mandátnej zmluvy s účinnosťou od 1.3.2006. Skutočnosť, že na faktúrach, zaplatenie ktorých je predmetom sporu, je ako poskytovateľ služieb podľa mandátnej zmluvy uvedený už A.. Z. X. ako advokát, nemá vplyv na platnosť právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, pretože ide stále o tú istú osobu. Podľa § 9 ods. 1 Obch. zák., obchodným menom fyzickej osoby je jej meno a priezvisko (ďalej len „meno“). Obchodné meno fyzickej osoby môže obsahovať dodatok odlišujúci osobu podnikateľa alebo druh podnikania. V konaní bolo preukázané, že A.. Z. X. sa stal odo dňa 1.3.2006 advokátom, nejedná sa však o osobu odlišnú od A.. Z. X. ako fyzickej osoby. Navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie dohodnutej mandátnej odmeny podľa platne uzavretej mandátnej zmluvy a označenie A.. Z. X. na faktúrach ako advokáta nezbavuje odporcu povinnosti zaplatiť dojednanú odmenu. Odvolací súd ako nedôvodnú vyhodnotil i námietku odvolateľa, že nikdy neuznal nárok žalobcu. Zo zápisnice z pojednávania konaného na prvostupňovom súde dňa 26.1.2011 jednoznačne vyplýva, že právna zástupkyňa odporcu uviedla, že „výšku žalovanej istiny nenamietame čo do dôvodu ani výšky, v plnom rozsahu ju uznávame“. Odvolací súd sa stotožňuje i so záverom prvostupňového súdu, že odporca nepreukázal, že priznanie úrokov z omeškania v zmluve dohodnutej výške 0,1% denne z dlžnej sumy je v rozpore s dobrými mravmi. Odporca nepreukázal, že neuhradenie faktúr zapríčinil sám navrhovateľ, rovnako nepreukázal, že medzi účastníkmi došlo k dohode, podľa ktorej navrhovateľ súhlasil s úhradou len istiny a trov konania. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Hodnotením dôkazov nazývame činnosť súdu, pri ktorej súd hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd nie je obmedzovanými zákonnými predpismi v tom zmysle, ako ten či onen dôkazy hodnotiť (zásada voľného hodnotenia dôkazov), súd však musí vychádzať zo všetkého, čo v konaní vyšlo najavo. Súd pritom nie je viazaný žiadnym poradím významu a preukaznej sily jednotlivých dôkazov. Každý z účastníkov nesie dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne posúdil a vyhodnotil vykonané dôkazy, z predložených listinných dôkazov, uvedených v rozsudku prvostupňového súdu, bolo preukázané, že navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie istiny a príslušenstva. Odporca svoje tvrdenia nepreukázal. Odvolací súd preto rozsudok prvostupňového súdu v znení opravného uznesenia podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že uložil odporcovi povinnosť zaplatiť v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 228,57 Eur, pozostávajúce z náhrady trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu vo výške 220,77 Eur + 7,41 Eur režijný paušál (§10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.). Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 228,17 Eur v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. k rukám jeho právneho zásltupcu. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.