Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/470/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1308210281 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1308210281.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci navrhovateľky: C. H., R. H. R., A. XX/ B, zast. JUDr. Editou Szittayovou, advokátkou v Bratislave, Úprkova 25, proti odporcom: 1/ C. T., bytom v R., D. XX, 2/ G. T., R. H. R., D. XX, obaja zast. JUDr. Dašou Šulejovou, advokátkou v Bratislave, Fedinova 16, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov: Bytové družstvo „Centrum", so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 25, IČO: 00 176 834, zast. JUDr. Dušanom Jovankovičom, advokátom v Bratislave, Doležalova 5, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 19. apríla 2012 č.k. 45C 114/2008-209 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcom a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa táto domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - pozemku parc.č. XXXX/XX ostatné plochy o výmere 89 m2 nachádzajúcej sa v k.ú. H., O. R. - G.Y. časť U. G., okres R. B., titulom vydržania, súčasne navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcom 1/ a 2/ náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia v sume 362,43 eur a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia v sume 327,78 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. -2- 5Co 470/2012 Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností parc.č. XXXX, záhrada o výmere 294 m2, parc. č. XXXX, zastavené plochy a nádvoria o výmere 149 m2, rodinného domu súp. č. XXXX na parc. č. XXXX zapísaných na LV č. XXXX k.ú. H., ktoré nadobudla na základe darovacích zmlúv. Odporcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere 89 m2, zapísanej na LV č. XXX L..Ú.. H. na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s Bytovým družstvom „Centrum“ Bratislava, ktorá bola od roku 1963 užívaná spolu s parc. č. XXXX a s parc. č. XXXX L..Ú.. H. ako jeden celok už právnymi predchodcami navrhovateľky, jej rodičmi, ktorí na nehnuteľnosti vysadili ovocné stromy a dlhé roky cez ňu chodili na trolejbus, preto ju považovali za svoje vlastníctvo. Navrhovateľka ani jej právni predchodcovia nikdy nepremerali oplotený pozemok, oplotenie pozemku považovali za jeho hranicu a nezisťovali, akú má pozemok výmeru. Navrhovateľka a jej rodičia od roku 1963 v dobrej viere užívali celú oplotenú záhradu aj s domom, teda aj pozemok parc. č XXXX/X o výmere 89 m2 v k.ú. H. a to z dôvodu, že táto nehnuteľnosť bola oplotená spolu so záhradou aj domom ešte pánom R., právnym predchodcom vlastníčky p. A., od ktorej túto nehnuteľnosť kúpili a nevedeli, že predmetom kúpy nebola časť už roky oplotenej záhrady parc. č XXXX/X o výmere 89 m2, ktorú mali v držbe nepretržite a nakladali s ňou ako s vlastnou. Z kúpnopredajnej zmluvy uzavretej dňa 29.3.1960 súd zistil, že bola uzavretá medzi C. A. ako predávajúcou a C. C. a jeho manželkou G. C. ako kupujúcimi predmetom ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v R. -L., R. Z.. Č.. XX zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXXX k.ú. R. D.. Č.. XXXX - dom s dvorom vo výmere 189 m2, parc. č. XXXX záhrada vo výmere 254 m2 za dohodnutú cenu 40 000 Kčs. Štátne notárstvo Bratislava - mesto v Bratislave registrovalo kúpnu zmluvu pod číslo D. XXX/ XXXX a uznesením Č. XXX/XX zo dňa 14.4.1964 bol povolený pozemnoknižný zápis. Z darovacej zmluvy uzavretej dňa 31.10.2006 súd zistil, že darca C. C. daroval C. H.I. A.. C. spoluvlastnícky podiel 1 nehnuteľností, parc. č. XXXX - záhrady vo výmere 240 m2, parc. č. XXXX - zastavené plochy a nádvoria vo výmere 149 m2 , rodinný dom so súp. č. 2001 na parc. č. XXXX, zapísané na LV č. XXXX k.ú. Vinohrady. Vklad vlastníckeho práva bol povolený Správou katastra pre hl. mesto SR Bratislava pod č. H. - XXXXX/XX zo dňa 9.11.2006. Z darovacej zmluvy uzavretej dňa 3.7.2006 súd zistil, že darkyňa G. C. darovala C. H. rod. C. spoluvlastnícky podiel 1 nehnuteľností, parc. č. XXXX záhrady vo výmere 240 m2, parc. č. XXXX - zastavené plochy a nádvoria vo výmere 149 m2 , rodinný dom so súp. č. XXXX na parc. č. XXXX, zapísané na LV č. XXXX k.ú. Vinohrady. Vklad vlastníckeho práva bol povolený Správou katastra pre hl. mesto SR Bratislava pod č. H. - XXXXX/XX z 10.8.2007. Z kúpnej zmluvy zo dňa 21.7.2006 súd zistil, že bola uzavretá medzi predávajúcim Bytovým družstvom „Centrum“ v Bratislave a kupujúcimi B.. C. T. a manželkou G. T. predmetom ktorej bola nehnuteľnosť parc. č. XXXX/X ostatné plochy o výmere 89 m2 v k.ú. Vinohrady. Vklad vlastníckeho práva bol povolený Správou katastra pre hl. mesto SR Bratislava pod č. H. -XXXXX/XX z 13.9.2006. -3- 5Co 470/2012 V prejednávanej veci sa navrhovateľka domáhala určenia vlastníckeho práva titulom vydržania k nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X, ostatné plochy, o výmere 89 m2 nachádzajúcej sa v k.ú. H.. H. zmysle § 80 písm. c) O.s.p. súd posudzoval prejudiciálnu otázku naliehavého právneho záujmu navrhovateľky na požadovanom určení vlastníckeho práva ktorá je základnou podmienkou úspešnosti návrhu. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva v prejednávanej veci bol podľa názoru súdu daný, nakoľko právne postavenie navrhovateľky bolo neisté, a bez tohto určenia by nemohla byť zapísaná ako vlastníčka nehnuteľností v katastri nehnuteľnosti. Spornú nehnuteľnosť parc. č. XXXX/X vo výmere 89 m2, ostatné plochy nachádzajúcu sa v k.ú. H. odporcovia nadobudli kúpnou zmluvou zo dňa 21.7.2006 od predávajúceho Bytového družstva „Centrum“ v Bratislave, ktorej vklad bol povolený Správou katastra pre hl. mesto SR Bratislavu č. H. XXXXX/XX zo dňa 13.9.2006. Z písomného vyjadrenia Správy katastra pre hl. mesto SR Bratislavu zo dňa 21.3.2012 mal súd preukázané, že pozemok parc. č. XXXX, pasienok vo výmere 689 m2 evidovaný v pozemnoknižnej vložke č. XXXX v k.ú. R. bol vo vlastníctve Ľudového Bytového družstva v Bratislave, pod položkou výkazu zmien č. XXXX /. bol zapísaný do registra C na LV č. XXXX k.ú. H. ako ostatná plocha o výmere 689 m2 do vlastníctva Bytového družstva „Centrum“ Bratislava. Následne geometrickým plánom č. 22/99 z 15.2.1999 vyhotoviteľom B.. D. R. bol pozemok parc. č. XXXX vo výmere 689 rozdelený na pozemky parc. č. XXXX/X K. XXXX/X. Prevody vlastníctva k týmto pozemkov boli uskutočnené po roku 2000. V danom prípade súd posudzoval platnosť kúpnej zmluvy uzavretej dňa 21.7.2006 medzi predávajúcim Bytovým družstvom „Centrum“ v Bratislava a odporcami v 1. a 2. rade, predmetom ktorej bola parc. č. XXXX/X o výmere 89 m2 nachádzajúcej sa v k.ú. H., vzhľadom na tú skutočnosť, že navrhovateľka sa domáhala určenia vlastníckeho práva k uvedenej nehnuteľnosti. Súd dospel k záveru, že uvedená kúpna zmluva obsahovala všetky podstatné náležitosti kúpnej zmluvy v zmysle § 588 a nasl. Obč. zák., právny úkon bol urobený v písomnej forme, podpísaný konajúcimi osobami. Kúpna zmluva nadobudla účinnosť povolením vkladu do katastra nehnuteľností, Správou katastra pre hl. mesto Bratislavu č. H. - XXXXX/XX zo dňa 13.9.2006, preto kúpnu zmluvu súd považoval za platný právny úkon. Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že vlastníkom spornej nehnuteľnosti bolo Bytové družstvo „Centrum“ v Bratislave, ktoré bolo oprávnené ako predávajúci predať predmetný pozemok odporcom v 1. a 2. rade, ktorí nadobudli nehnuteľnosť od vlastníka. Skutočnosť, že navrhovateľka sa o predaji pozemku nedozvedela z inzercie uverejnenej v novinách a Bytové družstvo „Centrum“ Bratislava predalo uvedenú nehnuteľnosť odporcom v 1. a 2. rade, nemala vplyv na platnosť kúpnej zmluvy. Napokon v konaní navrhovateľka nepreukázala opak v tom zmysle, že vlastníkom spornej nehnuteľnosti nie je Bytové družstvo „Centrum“ Bratislava. Pri rozhodovaní súd prvého stupňa vzal do úvahy tú skutočnosť, že navrhovateľka nepreukázala titul nadobudnutia vlastníckeho práva spornej nehnuteľnosti (napr. kúpnu zmluvu), resp. jej právni predchodcovia. Z darovacích zmlúv uzavretých dňa - 4 - 5Co 470/2012 31.10.2006 a dňa 3.7.2007 mal súd preukázané, že predmetom uvedených zmlúv nebola sporná nehnuteľnosť parc. č. XXXX/X o výmere 89 m2, nachádzajúca sa v k.ú. H., preto navrhovateľka na základe uvedených darovacích zmlúv nenadobudla vlastnícke právo k predmetnej spornej nehnuteľnosti. Dobrá viera (dobromyseľnosť držiteľa) musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ aj pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu požadovať u každého subjektu práva, mal alebo mohol mať pochybnosti, že plocha, výmera držaného pozemku skutočne zodpovedá výmere uvedenej v darovacích zmluvách, resp. v kúpnej zmluve právnych predchodcov navrhovateľky uzavretej dňa 29.3.1960, ktorá bola registrovaná Štátnym notárstvom Bratislava - mesto v Bratislave dňa 9.1.1964 pod č. D. XXX/XXXX. Z uvedenej kúpnej zmluvy mal súd preukázané, že predmetom kúpy bola nehnuteľnosť nachádzajúca sa v R. - L., R. Z.. Č.. XX, zapísaná v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, parc. č. XXXX, dom s dvorom o výmere 189 m2 a parc. č. XXXX, záhrada o výmere 254 m2 v celosti. Keďže v kúpnej zmluve boli uvedené nehnuteľnosti, mohli a mali právni predchodcovia navrhovateľky a navrhovateľka pri zachovaní náležitej opatrnosti zistiť, že užívajú pozemok vo vyššej výmere, než aká bola uvedená v kúpnej zmluve. Na tom nemení nič ani tá skutočnosť, že navrhovateľka mala za to, že užívali pozemok tak ako bol oplotený asi od roku 1960. Aby boli splnené podmienky oprávnenosti držby navrhovateľky bolo potrebné, aby držala pozemok na základe ospravedlniteľného omylu, čo v danom prípade nebolo preukázané. Navyše z vyjadrenia navrhovateľky mal súd preukázané, že pozemok si nedali nikdy vymerať geodetovi a jednoznačne na pojednávaní dňa 15.11.2011 uviedla, že parc. č. XXXX/ X nepatrila právnym predchodcom navrhovateľky ani navrhovateľke. Súd prvého stupňa poukázal na listinné dôkazy, ako aj svedeckú výpoveď G. PoN., že na spornom pozemku boli vykonané viaceré merania geodetmi najmä v roku 1977 B.. T., pri ktorom meraní bol aj právny predchodca navrhovateľky, v roku 1999 B.. D. R., ktorý rozdelil pozemok parc. č. XXXX na 9 častí, ktoré boli vyznačené v teréne železnými rúrkami, preto právni predchodcovia navrhovateľky mohli mať vedomosť, že užívajú pozemok vo vyššej výmere. Napokon predmetný pozemok bol vedený ako pasienok, cez ktorý sa prechádzalo na ulicu Na spojke k trolejbusu a tento pozemok bol prístupný aj iným osobám, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú svedeckou výpoveďou B. N.. Vzhľadom na skutočnosť, že odporca 1/ oznámil navrhovateľke v roku 2007, že je vlastníkom spornej nehnuteľnosti a v roku 2008 požiadal navrhovateľku o vypratanie nehnuteľnosti, mala navrhovateľka vedomosť o tom, že nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v danom prípade neboli súčasne splnené všetky predpoklady na určenie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti titulom vydržania a to predovšetkým nadobúdací titul navrhovateľky resp. jej právnymi predchodcami a dobromyseľnosť, pričom v konaní bolo jednoznačne preukázané, že vlastnícke právo svedčí odporcom. -5- 5Co 470/2012 O práve na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcom 1/ a 2/ a vedľajšiemu účastníkovi, korí mali vo veci plný úspech, priznal trovy konania v plnej výške. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka. Namietala, že spornú nehnuteľnosť užívala tak ona, ako aj jej právni predchodcovia v dobrej viere viac ako 50 rokov, a to celú oplotenú záhradu aj s domom, teda aj pozemok, ktorý tvorí parc. č. XXXX/X o výmere 89 m2 v k.ú. H.. Táto parcela bola riadne oplotená a tvorila roky jeden celok spolu s ostatným pozemkom patriacim k rodinnému domu ako záhrada ešte v časoch, kedy vlastníkom nehnuteľnosti bol pán R. - právny predchodca vlastníčky A., ktorá ju taktiež užívala celú, a od ktorej túto nehnuteľnosť rodičia navrhovateľky kúpili. Parc. č. XXXX/X o výmere 89 m2 k.ú. H. bola vytvorená v roku 1999, túto mala navrhovateľka a jej právni predchodcovia naďalej nepretržite v držbe a nakladali s ňou ako vlastnou. Do roku 2006 nemala navrhovateľka ani potuchy, že sporná parcela nepatrí jej ale odporcom 1/ a 2/, ktorí ju odkúpili od Bytového družstva „Centrum“, bola teda oprávnená držiteľka a so zreteľom na všetky okolnosti aj dobromyseľná. Ak navrhovateľka na pojednávaní dňa 15.11.2011 uviedla, že sporná parcela (jej resp. rodičom) nepatrila, mala na mysli tú skutočnosť, že táto nebola vyznačená na ich liste vlastníctva. Poukázala aj na výpovede svedkov N.B. a D., z ktorých je zrejmé, že aj ostatní vlastníci rodinných domov boli presvedčení, že sporné pozemky patrili k rodinným domom. Súdu prvého stupňa vytýkala, že nevypočul všetkých navrhovaných svedkov, vychádzal tak z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Navrhovateľka bola toho názoru, že vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu splnila zákonom stanovené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva sporného pozemku titulom vydržania, súd prvého stupňa však nesprávne návrh zamietol. Nakoniec odvolateľka namietala, že súd prvého stupňa na základe jej ospravedlnenia pojednávanie neodročil a nedal jej možnosť zúčastniť sa záverečnej reči, prípadne navrhnúť doplnenie dokazovania, rovnako súd prvého stupňa nerozhodol uznesením o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, čím pochybil, pretože v tomto konaní nemôže vedľajší účastník dávať návrhy bez toho, aby bolo rozhodnuté o jeho pripustení do konania ako vedľajšieho účastníka. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody, keď súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne vyhodnotil nedostatočne vykonané dokazovanie, navrhla navrhovateľka odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že jej návrhu v celom rozsahu vyhovie. Odporcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť, z hľadiska jeho vecnej správnosti. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), pričom dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je čo do jeho výroku vecne správny. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí (§ 130 ods. 1 O.z.) nemôže vychádzať len z posúdenia -6- 5Co 470/2012 subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda i k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva. Pri posúdení otázky, či bol držiteľ so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí, je potrebné vychádzať z toho, či pri zachovaní potrebnej opatrnosti, ktorú je možné s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu od každého subjektu práva požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že mu vec alebo právo patrí. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí, a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých je možné usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo počas celej vydržacej doby dôvodné. Okolnosti, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú teda spravidla okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčiace o poctivosti takéhoto nadobudnutia. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod; postačí, aby tu bol právny dôvod domnelý (titulus putativus). Ide teda o to, aby držiteľ bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu takýto právny titul svedčí. Takýmto titulom (právnym dôvodom) sa môže, v prípade vydržania vlastníckeho práva, rozumieť len právny úkon, ktorým sa vec prevádza na iného vlastníka, napríklad kúpna zmluva, darovacia zmluva, dohoda spoluvlastníkov o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, rozhodnutie štátneho orgánu a pod. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie, je treba vždy hodnotiť objektívne, a nie len zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samotného účastníka. Navrhovateľka na pojednávaní súdu prvého stupňa konanom dňa 15.novembra 2011 uviedla, že pozemok parc. č. XXXX/X jej resp. jej právnym predchodcom nepatril, kúpnu zmluvu, ktorú uzatvorilo Bytové družstvo „Centrum“ s odporcami 1/ a 2/ považuje za neplatnú, keď bytové družstvo neponúklo jej rodičom tento pozemok na odpredaj. Rodičia navrhovateľky kúpnou zmluvou zo dňa 29.3.1960 nadobudli nehnuteľnosti - parc. č. XXXX - dom s dvorom vo výmere 189 m2, parc. č. XXXX záhrada vo výmere 254 m2, navrhovateľka na základe darovacích zmlúv získala od rodičov nehnuteľnosti - pozemok parc. č. XXXX záhrada vo výmere 240 m2, parc. č. XXXX - zastavené plochy a nádvoria vo výmere 149 m2, a rodinný dom so súp. č. XXXX na parc. č. XXXX. Už len z tejto skutočnosti je zrejmé, že darovacie zmluvy nemohli byť nadobúdacím titulom sporného pozemku, čím je súčasne vylúčená možnosť tzv. putatívneho titulu, pretože s touto okolnosťou vydržanie vlastníckeho práva nie je možné spájať. Len v prípade existencie aspoň putatívneho právneho dôvodu je daná možnosť posudzovania ospravedlniteľného omylu držiteľa s prípadnou okolnosťou nepomeru plochy kúpeného a skutočne držaného pozemku. Ak teda navrhovateľka odvíja existenciu svojej dobrej viery od okolností, že predmetný pozemok bol jej rodičmi a neskôr i ňou samou nerušene užívaný, absentuje práve titul preukazujúci dobrú vieru navrhovateľky. Čo sa týka údajného zmarenia možnosti konať pred súdom, ktorý nerešpektoval telefonické ospravedlnenie manžela právnej zástupkyne navrhovateľky z dôvodu akútnej návštevy lekára, odvolací súd poukazuje na zápisnicu z pojednávania prvostupňového súdu zo dňa 19. apríla 2012, z ktorej je zrejmé, že ani právna zástupkyňa navrhovateľky resp. ani sama navrhovateľka nepodali návrh na odročenie pojednávania v zmysle § 119 O.s.p., taktiež nebolo súdu zaslané vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní podľa § 119 ods. 3 O.s.p. Podľa § 93 ods. 1, 2, 3 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ -7- 5Co 470/2012 nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. Vedľajší účastník je tretia osoba (mimo účastníkov konania), ktorá sa vedľajším účastníkom stane okamžikom, kedy dôjde súdu jej oznámenie, že vstupuje do konania a ku ktorému z účastníkov sa pridružuje. Podmienkou vedľajšieho účastníctva je právny záujem vedľajšieho účastníka na úspechu toho účastníka, na strane ktorého vystupuje. Nie je nevyhnutné, aby už v prehlásení o vstupe vedľajší účastník musel tvrdiť okolnosti svedčiace o jeho právnom záujme na výsledku sporu, toto je potrebné až v prípade, že niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť vedľajšieho účastníctva. Skôr pravdivosť tvrdených okolností o právnom záujme súd neskúma. Prípustnosťou vedľajšieho účastníctva sa teda súd zaoberá až keď niektorý účastník namietne neprípustnosť vedľajšieho účastníctva, čo sa v danej veci nestalo. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov neostalo odvolaciemu súdu než napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z hľadiska vecnej správnosti jeho výroku potvrdiť v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešným odporcom ich náhradu nepriznal, pretože trovy odvolacieho konania v lehote vyplývajúcej z ust. § 151 ods. 1 O.s.p. od vyhlásenia rozhodnutia nevyčíslili, v ktorom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 151 ods. 2 O.s.p.). V odvolacom konaní rovnako úspešný vedľajší účastník na strane odporcov náhradu trov neuplatnil - § 151 ods. 1 O.s.p., nebolo preto možné mu túto náhradu priznať. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.