Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/256/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1308212782 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Praženková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1308212782.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej, členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Zity Ilčíkovej v právnej veci žalobcu: PPG Deco Slovakia, s.r.o., Kamenná 11, 010 01 Žilina, IČO: 31 609 554, zast.: JUDr. Ferdinand Klinovský, advokát, Radlinského 47, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovanému: Recyklačný fond, Nobelova 18, 831 02 Bratislava, IČO: 36 062 090, o zaplatenie 13.741,64 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/150/2008-130 zo dňa 24.03.2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/150/2008-130 zo dňa 24.03.2011 v napadnutej časti priznanej istiny a trov konania potvrdzuje a v časti priznaného úroku z omeškania mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 13% ročne zo sumy 13.741,64 eura od 21.03.2006 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 1.135,65 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobcu. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 13.741,46 eura s úrokom z omeškania vo výške 13% ročne zo sumy 13.741,64 eura od 17.03.2006 do zaplatenia, v časti presahujúcich úrokov z omeškania žalobu zamietol a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 1.648,33 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 4.796,50 eura, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 20.10.2008 domáhal zaplatenia sumy 413.980,50 Sk (13.741,64 eura) s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že v zmysle § 44, § 44a, § 46 a § 48 zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch uhradil v I. a II. štvrťroku 2005 príspevky do Recyklačného fondu, a to čiastkou 133.835,50 Sk (4.442,52 eura) dňa 06.05.2005 a čiastkou 280.145,- Sk (9.299,11 eura) dňa 20.07.2005, pričom po novele zákona o odpadoch zákonom č. 443/2004 Z. z. v zmysle § 8 ods. 2 zákona o obaloch odpadol dôvod na ich zaplatenie. Súd zistil, že dňa 01.01.2005 nadobudla účinnosť novela zákona o odpadoch 733/2004 Z. z., dôsledkom ktorej bolo, že povinná osoba po splnení povinnosti zberu zhodnotenia a recyklácie odpadov z obalov, ktoré uviedla na trh v danom roku, v rozsahu záväzných limitov ustanovených nariadením vlády SR č. 220/2005 Z. z., je oslobodená od povinnosti platiť príspevok do Recyklačného fondu a tiež uhrádzať Recyklačnému fondu časť poplatku za množstvo odpadov prevyšujúce stanovené limity. Podľa novely č. 443/2004 Z. z. zákona o odpadoch, účinnej od 01.08.2004, za splnenie stanovených cieľov zhodnotenia a recyklácie odpadov z obalov v zmysle § 46 ods. 1 cit. zákona, sa považuje iba zhodnotenie alebo recyklácia stanoveného množstva odpadov, zabezpečené povinnou osobou individuálne alebo prostredníctvom „oprávnenej organizácie“, ktorá je zapísaná v registri povinných osôb. Súd mal za to, že žalobca splnil zákonnú podmienku uvedenú v § 46 ods. 1 zákona o odpadoch a to tým, že prostredníctvom oprávnenej osoby (ENVI-PAK) zabezpečil zber odpadov z obalov a ich zhodnocovanie alebo recykláciu viedol prostredníctvom oprávnenej osoby (ENVI-PAK) evidenciu o obaloch, ktoré boli uvedené na trh v SR povinnými osobami, ktoré sú jej klientmi a takisto splnila povinnosť poskytnúť Ministerstvu životného prostredia SR hlásenia o obaloch a plnení záväzných limitov zhodnocovania a recyklácie odpadov z obalov podľa § 10 ods. 1 a 2 zákona o obaloch. Žiadna ďalšia povinnosť podmieňujúca vrátenie príspevkov žalobcovi zo zákona nevyplývala. Námietku žalovaného ohľadom uplynutia prekluzívnej lehoty na uplatnenie nároku na vrátenie príspevku do Recyklačného fondu v súlade s § 56 ods. 4 zákona o odpadoch považoval súd za irelevantnú, nakoľko výzva zo dňa 30.07.2007 adresovaná žalovanému zo strany žalobcu bola výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia a túto výzvu nemožno stotožňovať s okamihom uplatnenia nároku na vrátenie príspevku v zmysle § 56 ods. 4 zákona o odpadoch, ku ktorému prišlo dňa 17.03.2006. Súd mal teda preukázané, že žalobca zaplatil poplatok do Recyklačného fondu vo výške, v ktorej požaduje vrátenie, a preto konštatoval, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil v zmysle § 451 ods. 2 OZ, keď prijal od žalobcu plnenie z právneho dôvodu, ktorý pominul. Súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1 ObZ odo dňa, kedy žalobca o vrátenie príspevku žalovaného požiadal, nakoľko až v tento deň sa žalovaný dozvedel, že nastala skutočnosť odôvodňujúca vrátenie príspevkov. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na ich náhradu. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, v ktorom uviedol, že nespochybňuje právny dôvod uplatňovaného nároku - vydanie plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol v zmysle § 456 Občianskeho zákonníka, teda konštrukciu, ktorou nie je uplatňovaný nárok zakladaný na aplikácii § 56 ods. 3 a 4 zákona č. 223/2001 Z. z. Objektivizácia splnenia podmienky splnenia limitov zhodnotenia odpadov z obalov v zmysle § 8 ods. 2 zákona č. 529/2002 Z. z. a vládneho nariadenia č. 220/2005 Z. z., nemôže byť urobená len vlastným vyhlásením žalobcu ako povinnej osoby a ani nie vyhlásením oprávnenej organizácie (ENVI-PAK, a. s.), s ktorou mal žalobca v danom prípade stanovený limit plniť. Takéto objektivizovanie je možné len potvrdením Ministerstva životného prostredia SR ako referenčného orgánu podľa § 12 ods. 2 písm. c/ zákona č. 529/2001 Z. z., alebo aspoň zdokladovaním toho, že žalobca alebo za žalobcu ENVI-PAK, a. s. ohlásili v zmysle § 10 ods. 1 písm. b/ zákona č. 529/2002 Z. z. Ministerstvu životného prostredia SR údaje z evidencie obalov a odpadov z obalov vypovedajúce o limitnom zhodnotení odpadov z obalov z plastov za rok 2005 vo vzťahu k žalobcovi. Ďalej uviedol, že nepovažuje za dôvodné zaviazanie k plateniu úrokov z omeškania za obdobie už od 17.03.2006, ale je dôvodné viazať úrok z omeškania s plnením až na právoplatnosť prípadného zaväzujúceho rozsudku. Uviedol, že nie je možné viazať začiatok obdobia úrokovania už na dátumovanie žiadosti žalobcu o plnenie zo dňa 17.03.2006, nakoľko táto žiadosť bola žalovanému doručená až dňa 20.03.2006, a preto nemohol byť v žiadnom prípade v omeškaní s plnením pred uplynutím primeranej lehoty na plnenie po doručení tejto žiadosti. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že sa stotožňuje s právnym názorom a závermi súdu prvého stupňa vyjadrenými v napadnutom rozhodnutí. Má za to, že preukázal, že ako povinná osoba zabezpečil zber odpadov a ich následné zhodnotenie alebo recykláciu v rozsahu záväzných limitov ustanovených nariadením vlády SR č. 220/2005 Z. z. a to prostredníctvom ENVI-PAK, a. s., ktorá je oprávnenou organizáciou v zmysle § 8 ods. 2 zákona o obaloch, a ktorá je registrovaná v Registri povinných osôb oprávnených podľa § 9 cit. zákona na zber, zhodnotenie a recykláciu obalov. O splnení záväzných limitov vydala oprávnená organizácia klientovi potvrdenie č. 238/2006 zo dňa 28.02.2006 a potvrdenie č. 267/2006 zo dňa 10.03.2006, ktorým potvrdila splnenie záväzných limitov o percentuálnom zhodnotení a recyklácii odpadov z obalov v súlade s 8 ods. 2 zákona o obaloch. Splnením týchto podmienok naplnil všetky zákonné predpoklady pre oslobodenie od povinnosti platiť príspevok do Recyklačného fondu a pre vrátenie zaplateného poplatku v celej jeho výške. V konaní predložil súdu doklady preukazujúce splnenie podmienky Hlásenia o plnení záväzných limitov, kde uvedené Hlásenie bolo ministerstvu poskytnuté prostredníctvom oprávnenej organizácie ENVI-PAK, a. s., ktorá uvedené Hlásenie o plnení záväzných limitov poskytla ministerstvu za všetkých svojich klientov. Upozornil na stanovisko ministerstva, ktoré je súčasťou spisu, že v zmysle platnej legislatívy nie je v kompetencii ministerstva pre účely preukázania splnenia záväzných limitov zhodnocovania a recyklácie odpadov z obalov potvrdzovať tlačivá Hlásenia, príp. povinnosť vydávať iné potvrdenia o splnení záväzných limitov. Požiadavka, ktorou Recyklačný fond podmieňuje vrátenie zaplateného príspevku, t. j. predloženie potvrdenia o splnení limitov potvrdeného, resp. vydaného Ministerstvom životného prostredia SR predstavuje požiadavku, ktorá sa vymyká z rámca zákonnej úpravy a nemá oporu v platnom práve. Je názoru, že súd prvého stupňa dostatočne preskúmal skutkový stav a svoje rozhodnutie odôvodnil vyčerpávajúcim spôsobom, opierajúc sa o ustanovenia relevantných právnych predpisov platných v SR. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. s nariadením pojednávania podľa § 214 ods. 1 O.s.p., v rozsahu a dôvodoch podaného odvolania žalovaného. Žalovaný v odvolaní nespochybnil právny dôvod uplatňovaného nároku, ale namietol nedostatok objektivizácie splnenia podmienky limitov zhodnotenia odpadov z obalov v zmysle § 8 ods. 2 zák.č. 529/2002 Z.z.. Táto objektivizácia podľa neho nemôže byť urobená len vyhlásením žalobcu a ani vyhlásením oprávnenej organizácie (ENVI -PAK, a.s.), s pomocou ktorej mal žalobca limit plniť, ale len potvrdením Ministerstva životného prostredia SR ako referenčného orgánu podľa § 12 ods. 2 písm. c) zák.č. 529/2001 Z.z. alebo aspoň zdokladovaním toho, že žalobca alebo za žalobcu ENVI-PAK, a. s. ohlásili v zmysle § 10 ods. 1 písm. b/ zákona č. 529/2002 Z. z. Ministerstvu životného prostredia SR údaje z evidencie obalov a odpadov z obalov vypovedajúce o limitnom zhodnotení odpadov z obalov z plastov za rok 2005 vo vzťahu k žalobcovi. Žalovaný sa domnieva, že Ministerstvo životného prostredia SR musí byť schopné objektivizácie, či povinná osoba limity zhodnotenia odpadov z obalov splnila alebo nie. Ako nedôvodné žalovaný označil aj jeho zaviazanie k plateniu úrokov z omeškania za obdobie už od 17.03.2006, pričom žiadosť o vrátenie mu bola doručená až 20.03.2006. Odvolací súd stotožňuje so skutkovými zisteniami a závermi súdu prvého stupňa týkajúcimi sa priznaného vrátenia príspevku uhradeného do Recyklačného fondu. Požiadavka na predloženie potvrdenia vydaného Ministerstvom životného prostredia SR o splnení limitov, ktorou žalovaný podmienil vrátenie zaplateného príspevku, nevyplýva zo zákona. Preto je jeho odvolacia námietka týkajúca sa objektivizácie splnenia limitov prostredníctvom potvrdenia Ministerstva životného prostredia nedôvodná. Ministerstvo životného prostredia SR vo svojom stanovisku zo dňa 09.10.2006 neuviedlo, že by malo v kompetencii potvrdenia vydávať. Uviedlo, že je na povinnej osobe preukázať žalovanému zabezpečenie zhodnotenia konkrétneho množstva obalov z tých výrobkov, ktoré uviedol v danom roku na trh. Podľa odvolacieho súdu súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Správne uzavrel, že žalovaný ako povinná osoba preukázal, že zabezpečil zber odpadov a ich následné zhodnotenie alebo recykláciu v rozsahu záväzných limitov podľa nariadenia vlády SR č. 220/2005 Z. z., a to prostredníctvom spoločnosti ENVI-PAK, a. s.. Táto spoločnosť je oprávnenou organizáciou podľa § 8 ods. 2 zák. č. 223/2001 Z. z. o obaloch, registrovanou v Registri povinných osôb oprávnených podľa § 9 zák. č. 223/2001 Z. z. na zber, zhodnotenie a recykláciu obalov. Spoločnosť ENVI -PAK a. s. listom č. 238/2006 zo dňa 28.02.2006 potvrdila, že predložila Ministerstvu životného prostredia SR hlásenie o obaloch a plnení záväzných limitov zhodnocovania a recyklácie odpadov z obalov v roku 2005 a listom č. 267/2006 zo dňa 10.03.2006 potvrdila splnenie záväzných limitov o percentuálnom zhodnotení a recyklácii odpadov z obalov v súlade s § 8 ods. 2 zákona o obaloch. Tak ako konštatoval aj súd prvého stupňa, aj odvolací súd má za to, že splnením týchto podmienok žalobca naplnil zákonné predpoklady pre oslobodenie od povinnosti platiť príspevok do Recyklačného fondu (§ 46 ods. 1 zák.č. 223/2001 Z.z.) a pre vrátenie zaplateného poplatku v celej jeho výške. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok v časti priznanej istiny potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd po čiastočnom zopakovaní a doplnení dokazovania listinnými dôkazmi na č.l. 35 a č.l. 143 - Žiadosť o vrátenie príspevkov zaplatených do recyklačného fondu zo dňa 17.03.2006, zistil, že táto žiadosť bola žalovanému doručená dňa 20.03.2006. Odvolacia námietka žalovaného týkajúca sa úrokov z omeškania je dôvodná. Na vrátenie príspevku nie je stanovená lehota na plnenie, a preto odvolací súd priznal úrok z omeškania od nasledujúceho dňa po doručení výzvy na vrátenie príspevku žalovanému, t. j. odo dňa 21.03.2006 a v tomto rozsahu napadnutý rozsudok podľa § 220 O.s.p. zmenil. Žalobca mal v odvolacom konaní neúspech len v pomerne nepatrnej časti (čiastočne v nepriznaní úroku z omeškania), a preto mu patrí náhrada trov konania v celom rozsahu (podľa § 224 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 3 O.s.p.). Žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania spolu vo výške 1.135,65 eura za 2 úkony právnej služby vo výške 622,70 eura [vyjadrenie k odvolaniu žalovaného dňa 09.06.2011 (303,74 eura + 7,41 eura) a účasť na pojednávaní dňa 19.02.2013 (303,74 eura + 7,81 eura)], náhradu hotových výdavkov za použitie motorového vozidla vo výške 141,54 eura a náhradu za stratu času vo výške 182,14 eura (14x13,01 eura). Právny zástupca žalobcu je platiteľom DPH podľa Osvedčenia o registrácii platiteľa DPH od 01.10.2005, preto mu patrí aj náhrada DPH podľa § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.. Priznanú náhradu trov odvolacieho konania je žalovaný povinný uhradiť podľa § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. k rukám právneho zástupcu žalobcu. Toto rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov: za 3:0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.