Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/169/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1308215878 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1308215878.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: Q. L., V.. XX. XX. XXXX, P. Ú. XXX/X, P., zast. JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s.r.o., so sídlom Národná 16, Žilina, proti odporkyni: R. Q., V.. XX. XX. XXXX, R. X, P., zast. JUDr. Darinou Korábovou, advokátkou so sídlom Záborského 42, Bratislava, o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 16. 10. 2012, č. k. 20C/164/2008-94 v časti náhrady trov konania takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e . Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania vo výške 45,42 Eur, na účet jej právneho zástupcu, JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s.r.o., vedený v UniCredit Bank, a.s., č.ú. 1044816006/1111 do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie podľa § 96 O.s.p. zastavil pre späťvzatie návrhu na začatie konania, ktorým sa navrhovateľka domáhala vypratania nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, vedenom Správou katastra pre Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, okres Bratislava III, obec Bratislava, m. č. Nové Mesto, kat. úz. Nové Mesto, parc. č. XXXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 88 m2, parc. č. 22542/2/1, záhrady o výmere 902 m2, parc. č. XXXXX/X/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2, rodinný dom so súp. č. 622, postavený na parc. č. 22542/1. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. tak, že odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia v sume 207,94 Eur, na účet právnej zástupkyne navrhovateľky, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pre správanie odporkyne, ktorá dobrovoľne vypratala predmetné nehnuteľnosti dňa 26. 06. 2012, vzala navrhovateľka návrh na začatie konania v celom rozsahu späť, a s odkazom na ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. jej preto vznikol nárok na náhradu trov konania. Navrhovateľke priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 207,94 Eur za tri úkony právnej služby: prevzatie a príprava veci dňa 12. 12. 2008 á 48,63 Eur, návrh na začatie konania zo dňa 12. 12. 2008 á 48,63 Eur, späťvzatie návrhu na začatie konania zo dňa 15. 10. 2012 á 58,69 Eur, režijný paušál: 2x á 6,31 Eur, 1x á 7,63 Eur, 19 % DPH z odmeny a náhrad za úkony právnej služby vykonané v roku 2008 v sume 18,48 Eur a 20 % DPH z odmeny a náhrad za úkon právnej služby vykonaný v roku 2012 v sume 13,26 Eur. Proti uvedenému uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa, ktorá žiadala odvolací súd, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania zmenil tak, že podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiadnemu z účastníkov neprizná právo na náhradu trov konania. V odvolaní súdu prvého stupňa vyčítala, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal výlučne zo skutočností a listinných dôkazov uvádzaných navrhovateľkou, ktorá je súčasne nevlastnou dcérou odporkyne, a čestného prehlásenia tretej osoby, ktorá je bývalým manželom odporkyne, s ktorým táto vedie viacero súdnych sporov, a žiadnym iným spôsobom neskúmal skutočnosť, či k späťvzatiu návrhu na začatie konania došlo z dôvodov na strane odporkyne. Poukázala na to, že odporkyňa doposiaľ nemala faktickú možnosť konať pred súdom a uviesť viaceré skutočnosti k dôvodnosti samotného návrhu na začatie konania, a to aj v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania. Uviedla, že k opusteniu uvedených nehnuteľností zo strany odporkyne nedošlo dobrovoľne a spôsobom uvedeným navrhovateľkou v späťvzatí návrhu na začatie konania. Vstup do predmetnej nehnuteľnosti bol odporkyni znemožnený súdnym exekútorom R.. B. pri výkone súpisu hnuteľných vecí, a to za osobnej účasti navrhovateľky a bývalého manžela odporkyne, Y. Q.. Súdny exekútor bezprostredne potom, ako za účasti navrhovateľky a privolanej policajnej hliadky vymenil zámok na vstupných dverách do rodinného domu, odmietol umožniť odporkyni a jej dvom maloletým deťom vstup do nehnuteľnosti, napriek tomu, že v dome sa nachádzali všetky ich osobné veci. Až po privolaní zástupcov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Mestského úradu Bratislava- Nové Mesto a policajnej hliadky, došlo k sprístupneniu nehnuteľnosti zo strany navrhovateľky, a to výlučne na čas dvoch hodín, kedy bola odporkyňa nútená fyzicky odniesť z nehnuteľnosti osobné veci a ďalší vstup do nehnuteľnosti jej do dnešného dňa umožnený nebol. Opísaný skutkový stav a faktický postup navrhovateľky nemožno subsumovať pod dobrovoľné opustenie nehnuteľnosti zo strany odporkyne a jej dvoch maloletých detí. Predmetné konanie tak bolo zastavené výlučne v príčinnej súvislosti s neoprávneným postupom samotnej navrhovateľky, ktorá nijakým spôsobom nepreukázala dôvodnosť podaného návrhu s prihliadnutím na ust. § 146 ods. 2 O.s.p. Nakoľko odporkyňa má v súčasnosti vyriešenú bytovú otázku iným spôsobom a predmet konania zanikol núteným vyprataním odporkyne, súhlasí so zastavením konania, avšak o náhrade trov konania žiada rozhodnúť podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. Navrhovateľka sa k odvolaniu vyjadrila v podaní doručenom prvostupňovému súdu dňa 05. 02. 2013, ktorým žiadala napadnuté uznesenie potvrdiť a odporkyňu zaviazať na náhradu trov odvolacieho konania. Vo svojom vyjadrení uviedla, že z odvolania nepochybne vyplýva, že odporkyňa až do 26. 06. 2012 bez akéhokoľvek právneho dôvodu bývala v nehnuteľnosti, ktorá jej vlastnícky nepatrila, a ku ktorej nemala nijaký právny vzťah, pričom od 26. 06. 2012 nehnuteľnosť vypratala, čím fakticky odpadol predmet konania. Aj ak by bolo hypoteticky pravdivé tvrdenie odporkyne, že opustenie nehnuteľnosti nebolo z jej strany dobrovoľné, resp. došlo k porušeniu právnych predpisov, nič by to nemenilo na skutočnosti, že od 26. 06. 2012 odporkyňa v predmetnej nehnuteľnosti už nebýva. Odporkyňa rovnako žiadnym spôsobom nepreukázala, že by sa domáhala porušenia jej práv na súde, resp. na inom orgáne. Ani k odvolaniu priložená sťažnosť na postup súdneho exekútora, ani výzva na Mgr. N., žiadnym spôsobom nesúvisia s predmetom sporu a obsahujú len jednostranné, ničím nepodložené tvrdenia. Naviac odporkyňa „zabudla“ pripojiť rozhodnutie Slovenskej komory exekútorov o spôsobe vybavenia jej sťažnosti, ktorá bola ako nedôvodná zamietnutá. Vo vyjadrení si navrhovateľka súčasne uplatnila náhradu trov odvolacieho konania vo výške 81,46 Eur za vyjadrenie k odvolaniu. Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné. Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Rozhodnutie o náhrade trov konania skončeného zastavením (pri procesnom zavinení) upravuje ustanovenie § 146 ods. 1 a 2 O.s.p. Rozhodnutie podľa všeobecného ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. prichádza do úvahy len v prípadoch, kedy nie sú splneného podmienky pre aplikáciu ods. 2 uvedeného ustanovenia, ktoré je svojou povahou špeciálnou úpravou k ods. 1 § 146 O.s.p. V prípade späťvzatia návrhu na začatie konania v zásade platí, že zastavenie konania zavinil navrhovateľ, ktorého preto bude zaťažovať náhrada trov konania (§ 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.). Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca (§ 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.). Pre rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. musia byť splnené dve podmienky: návrh podaný dôvodne a správanie odporcu odôvodňujúce späťvzatie návrhu na začatie konania. V prejednávanej veci súd prvého stupňa na rozhodnutie o náhrade trov konania aplikoval ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., nakoľko mal za to, že k späťvzatiu dôvodne podaného návrhu na vypratanie nehnuteľnosti došlo pre správanie odporkyne, ktorá predmetné nehnuteľnosti dobrovoľne vypratala dňa 26. 06. 2012. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu odvolací súd konštatuje, že sa plne stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa o náhrade trov konania. Navrhovateľka sa návrhom podaným na súde dňa 19. 12. 2008 domáhala vypratania v návrhu označených nehnuteľností, ktoré mala bez právneho dôvodu obývať a užívať odporkyňa. Od mája 2009 do októbra 2010 bolo konanie prerušené z dôvodu, že odporkyňa si v osobitnom konaní uplatňovala vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti, avšak neúspešne (dňa 29. 05. 2012 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým bol návrh navrhovateľky na určenie vlastníckeho práva zamietnutý). Navrhovateľka podaním doručeným súdu dňa 12. 10. 2012 vzala návrh na začatie konania späť s odôvodnením, že odporkyňa uvedené nehnuteľnosti dňa 26. 06. 2012, po súpise hnuteľných vecí vykonaným súdnym exekútorom, dobrovoľne vypratala. Ako dôkaz pripojila čestné vyhlásenie Y. Q., Ú. X, P., ktorý prehlásil, že odporkyňa sa na výzvu z domu dňa 26. 06. 2012 dobrovoľne odsťahovala. Zo samotného odvolania odporkyne, ako aj rozhodnutí v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 21C/106/2006, je nepochybné, že odporkyňa nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom vypratania, obývala a užívala už v čase podania návrhu na začatie konania v tejto veci. Rovnako odvolateľka potvrdila, že nehnuteľnosti vypratala dňa 26. 06. 2012. Vyprataním nehnuteľnosti odporkyňou v priebehu súdneho konania tak odpadol predmet sporu, čoho dôsledkom bolo aj späťvzatie návrhu na začatie konania o vypratanie nehnuteľnosti. Nakoľko dôvodnosť podaného návrhu pre účely rozhodovania o náhrade trov konania podľa § 146 O.s.p. je možné posudzovať len z procesného hľadiska (z hľadiska vzťahu výsledku správania odporkyne k požiadavke navrhovateľky) a vzhľadom na opísané skutkové okolnosti možno vyvodiť záver o dôvodnosti návrhu na vypratanie nehnuteľnosti, ktorý bol uspokojený vyprataním odporkyne v priebehu konania (či už dobrovoľným alebo nie). Odporkyňa sa bráni, že z nehnuteľnosti bola vyprataná nedobrovoľne, avšak svoje tvrdenia nepodložila žiadnym konkrétnym dôkazom (sťažnosť na postup súdneho exekútora a výzva na vypratanie nehnuteľností, ako adresované písomné podania právnej zástupkyne odporkyne, nepreukazujú ňou tvrdené skutočnosti a pre rozhodnutie o náhrade trov konania sú irelevantné). Na druhej strane navrhovateľka v snahe o preukázanie zavinenia odporkyne pri späťvzatí návrhu na začatie konania, predložila súdu spolu so späťvzatím návrhu na začatie konania, aj písomné čestné prehlásenie pána Kubalu, ktorého obsah odporkyňa napádajúc subjektívnosť a nedôveryhodnosť jeho osoby, nevyvrátila ani nespochybnila žiadnym dôkazom. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie v napadnutej časti potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne právne. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. s použitím § 142 ods. 1 O.s.p., a navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 45,42 Eur, predstavujúcej trovy právneho zastúpenia priznané v súlade s § 11 ods. 1 písm. a) ods. 1, § 14 ods. 3 písm. b), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom do 30. 06. 2013 (1x á 30,04 Eur: vyjadrenie k odvolaniu, režijný paušál: 1x á 7,81 Eur, 20 % DPH v sume 7,57 Eur). Vzhľadom k tomu, že odvolanie odporkyne smerovala len voči výroku o náhrade trov konania, za vyjadrenie k takémuto odvolaniu podľa § 14 ods. 3 písm. b) uvedenej vyhlášky patrí odmena len vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny, t. j. v sume 30,04 Eur. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.