Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/498/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1309200187 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalúpka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1309200187.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Juraja Považana, v právnej veci navrhovateľky : E. Š., L. H. Č.. XX, L., B. E.. Ľ. Š.S., advokátom, Jarmočná 2264/3, Šala, proti odporcovi v 1.rade : J. D., L. M. na F. Č.. XX, L. C. S. Y. X. K. : F. D., L. M. na F. Č.. XX, L., obaja zastúpení Advokátska kancelária KLIMKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Grösslingova č. 51, Bratislava, o zaplatenie zmluvnej pokuty a príslušenstva, na odvolanie odporcu voči rozsudku Okresného súdu Bratislava III , č.k. 7C 6/2009 - 216 zo dňa 04.07.2017 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol, že návrh zamietol a navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne náhradu trov konania vo výške 1.685,86 eur, z toho trovy právneho zastúpenia predstavujú čiastku 786,86 eur, k rukám právneho zástupcu odporcov Advokátska kancelária KLIMKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 51, v zastúpení JUDr. Jozefa Klimka, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom exekúcie. Súd prvého stupňa uznesením č.k. 7C/151/2006 - 172 zo dňa 5. 5. 2008 vylúčil na samostatné konanie návrh na zaplatenie zmluvnej pokuty vrátane príslušenstva pohľadávky. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 5. 2008. Odporcovia s návrhom na úhradu zmluvných pokút a príslušenstva pohľadávky nesúhlasili žiadali konanie vo veci zamietnuť. Rozhodnutím č.k. 7C/6/2009 - 174 zo dňa 4. 10. 2010 súd uložil odporcom v 1. a 2. rade povinnosť spoločne nerozdielne zaplatiť navrhovateľke zmluvnú pokutu vyčíslenú celkom vo výške 11.283,02 eur a úrok z omeškania vyčíslený celkom vo výške 3.708,80 eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania došlo v priebehu roku 2005 k uzavretiu celkom štyroch zmluvu o pôžičke, ktorými bolo dojednané aj zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy v prípade omeškania odporcov ako dlžníkov s platením pôžičiek. Súd mal za preukázané, že došlo k odovzdaniu a prevzatiu peňazí medzi navrhovateľkou a dlžníkmi, došlo k riadnemu uzavretiu zmlúv o pôžičkách, ku vráteniu požičaných súm došlo zo strany odporcov s omeškaním a preto návrhu na zaplatenie zmluvných pokút ako aj úroku z omeškania vyhovel. Súd sa nestotožnil s obranou odporcov, že v predmetnom vzťahu nešlo o pôžičky, ale zálohy z kúpnej ceny nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcov, o kúpu časti ktorej mala navrhovateľka záujem a teda išlo o právne úkony zastierajúce iné právne úkony. Odporcovia svoje tvrdenia v tomto smere nepreukázali a neuniesli tak dôkazné bremeno v spore. Rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. 11. 2011 odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že postupom súdu bola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom. Odvolací súd zároveň uviedol, že z dosiaľ vykonaného dokazovania vyplynulo, že účastníci okrem zmlúv o pôžičkách uzavreli dňa 4. 8.2006 zmluvu, obsahom, ktorej bola dohoda účastníkov, že k pôvodne dohodnutej nadstavbe domu vo vlastníctve odporcov nedôjde, boli dohodnuté tri alternatívne riešenia podľa výberu navrhovateľky a jej manžela, ako aj úplná cena jednotlivých alternatív a splatnosť kúpnej ceny, ktorá podľa tejto dohody zahŕňala aj sumu všetkých doposiaľ poskytnutých pôžičiek medzi účastníkmi, rovnako bolo dojednané, že v prípade nedodržania povinností vyplývajúcich zo zmluvy sú vlastníci domu, odporcovia oprávnený jednostranne od zmluvy odstúpiť, s povinnosťou vrátenia istín z pôžičiek, bez ďalšieho. K takémuto odstúpeniu zo strany odporcov došlo listom zo dňa 27.9.2006, podľa názoru odvolacieho súdu úmysel navrhovateľky, ktorý vyplýva z obsahu jej výpovede, však svedčí o inom, ako o riadom vrátení požičanej sumy. Navrhovateľka uvádzala, že prvou požičanou sumou istila svoj záujem o kúpu časti nehnuteľnosti odporcov, ďalšie pôžičky odporcom poskytla napriek tomu, že skôr splatné pôžičky odporcami vrátené neboli s tým, že v prípade zlegalizovania stavby, jej odporcovia pôžičky vrátia. Konanie navrhovateľky v čase uzavierania zmluvu o pôžičkách je v rozpore s prejavom jej vôle v písomných zmluvách o pôžičkách, keď úmyslom navrhovateľky bola kúpa časti nehnuteľnosti odporcov, nie pôžička peňazí s krátkou dobou splatnosti. Táto okolnosť spochybňuje skutočnú vážnosť vôle navrhovateľky pri uzatváraní právnych úkonov a svedčí skôr v prospech pravdivosti tvrdení odporcov v priebehu konania ohľadom nezhody vôle konajúcich subjektov s prejavom vôle v písomných právnych úkonoch a teda aj v smere absolútnej neplatnosti takýchto právnych úkonov. Podľa názoru odvolacieho súdu skutočnú vôľu osôb v predmetnom právnom vzťahu vyjadruje obsah zmluvy zo dňa 4. 8. 2006, kde poskytnuté finančné prostriedky sú oboma stranami zmluvy považované za preddavky kúpnej ceny v budúcnosti majúcej sa uzavrieť kúpnej zmluvy. Avšak aj za predpokladu platnosti zmlúv o pôžičkách by bolo potrebné posúdiť túto zmluvu ako dohodu uzavretú v zmysle § 570 ods. 12 Občianskeho zákonníka keď z nej jednoznačne vyplýva vôľa strán nahradiť doterajší záväzok novým záväzkom, pričom nový záväzok odporcov predstavuje výlučne povinnosť vrátenia istín z pôžičiek bez ďalšieho. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania a zistenému skutkovému stavu dospel k záveru, že účastníci zmlúv označených ako zmluvy o pôžičke, len predstierali vôľu uzatvoriť zmluvu o pôžičke, v skutočnosti, ich úmysle smeroval ku kúpe nehnuteľností vo vlastníctve odporcov. Sama navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že peniaze odporcom poskytla preto, lebo mala záujem o kúpu nehnuteľností. Jej úmysel je zjavný aj z jej výpovede k konaní vedenom pod sp. zn. 7C/151/2006, kde uviedla, že prvú požičanou sumou istila svoj záujem o kúpu časti nehnuteľnosti odporcov, ďalšie pôžičky odporcom poskytla napriek tomu, že skôr požičané pôžičky vrátené neboli a v prípade nezlegalizovania stavby jej odporcovia pôžičky vrátia. Tak ako už uviedol Krajský súd v Bratislave, z uvedeného rovnako vyplýva, že v prípade pokračovania stavby, respektíve plnenia skorších dojednaním, nebolo úmyslom navrhovateľky požadovať vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov, čo nakoniec potvrdzuje aj obsah zmluvných dojednaní v zmluve zo dňa 4. augusta 2006. Konanie navrhovateľky v čase uzavierania zmlúv o pôžičkách je tak v rozpore s prejavom jej vôle v písomných zmluvách, úmyslom navrhovateľky v momente robenia právneho úkonu bola kúpa časti nehnuteľnosti odporcov a nie pôžička peňazí s krátkou dobou splatnosti. Keďže predmetné zmluvy o pôžičke neboli urobené vážne, absentoval v nich jeden prvok vôle a to vážnosť vôle, súd tieto zmluvy vyhodnotil ako simulované právne úkony, ktoré sú v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Obaja účastníci konania neuzavreli zmluvy o pôžičke vážne, dôsledkom čoho je ich absolútna neplatnosť, pričom absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho, priamo zo zákona, v dôsledku čoho sa na absolútny neplatný právny úkon hľadí tak, ako keby nebol nikdy urobený. Ak je určitý úkon absolútne neplatný, jeho neplatnosť nastáva zo zákona už v čase jeho urobenia. Súd prvého stupňa na absolútnu neplatnosť prihliadol a vyvodil z nej dôsledky z úradnej povinnosti. Zmluvná pokuta čo do vzniku a trvania v zásade závisí od existencie zabezpečovaného vzťahu, má akcesoricky charakter. Ak k vzniku hlavného záväzku nedôjde, nemôžu nastať ani účinky akcesorického záväzku. Ak nevznikne hlavný záväzok, nemôže nastať ani porušenie povinností, ktorá je obsahom hlavného záväzku a preto nemôže vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu (zmluvy o pôžičke) si preto navrhovateľka nemôže uplatňovať dojednanú zmluvnú pokutu. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa návrh zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd priznal úspešným odporcom náhradu trov konania, ktorá spočíva v zaplatenom súdnom poplatku za odvolanie vo výške 899 eur a v trovách právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené ako tarifná odmena v zmysle ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov za nasledovné úkony právnej pomoci (hodnota istiny-14.991,82 eur). Proti tomuto rozsudku č.k. 7 C 6/2009 - 216 zo dňa 04. júla 2012 podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka, v ktorom uviedla , že napadnutý rozsudok nie je správny z dôvodu, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľka nesúhlasí so zisteniami a právnym posúdením veci súdom prvého stupňa z nasledovných dôvodov. Zmluvné strany nepredstierali vôľu uzatvoriť zmluvy o pôžičke, ale tieto aj skutočne uzatvorili, a to v znení , ako boli doložené súdu. Vôľa zmluvných strán pri uzatváraní týchto zmlúv bola zrozumiteľná vážna, zákonom dovolená. Následná argumentácia žalovaných o simulácii právneho úkonu je účelová s cieľom vyhnúť sa plneniu zmluvných povinností. Súd prvého stupňa sa v napadnutom rozhodnutí ohľadom skutkových zistení jednostranne a v rozpore s písomným znením právnych úkonov priklonil k tvrdeniam odporcov, ktoré v podstate prevzal zo zrušujúceho uznesenia nadriadeného súdu. Navrhovateľka považuje za absurdnú úvahu, že svoju vôľu uzatvoriť zmluvu o pôžičke len simulovala a v skutočnosti chcela odporcom poskytnúť peňažné prostriedky len tak. V tomto smere považuje skutkové zistenia súdu prvého stupňa uvedené v napadnutom rozsudku za nesprávne a nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní. Navrhovateľka taktiež namietala nesprávnosť právneho posúdenia veci, a to (ne)platnosti predmetných zmlúv o pôžičke, keď súd nesprávne stotožnil hospodársky dôvod vzniku záväzku so samotným prejavom vôle adresovaným druhej zmluvnej strane. Zmluvné strany si v zmluve zo 4.08.2006 vzájomným a adresovaným prejavom vôle potvrdili existenciu pôžičiek a uzatvorenie príslušných zmlúv. Navrhovateľka Krajskému súdu v Bratislave ako súdu odvolaciemu navrhla, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súd prvého stupňa na ďalšie konanie. K podanému odvolaniu navrhovateľky sa odporcovia nevyjadrili. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie navrhovateľky podľa § 214 ods. 2 O.s.p. mimo odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a odvolaniu navrhovateľky nie je možné vyhovieť. Odvolací súd má za to, rovnako ako súd prvého stupňa , že účastníci zmlúv označených ako zmluvy o pôžičke, len predstierali vôľu uzatvoriť zmluvu o pôžičke, v skutočnosti, ich úmysel smeroval ku kúpe nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcov. Keďže zmluvy o pôžičke neboli urobené vážne, absentovala v nich jedna náležitosť vôle a to vážnosť vôle, súd prvého stupňa vyhodnotil ako simulované právne úkony z čoho vyplýva ich absolútna neplatnosť, na ktorú musel súd prvého stupňa prihliadnuť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom od 15.októbra 2008 (§ 372 p ods.1 O.s.p. zavedeného zákonom č. 384/2008 Z. z.). Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., odporcom však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnili. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.