Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/489/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1309212306 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1309212306.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, vo veci starostlivosti o maloletého K. F., Z.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova ul. 7/A, dieťa rodičov: matka - F.. A. F., B. B., L. X, a otec - F.. K. F., B. X. na Q. XX, X. - V., Č. J., zast. JUDr. Andrejom Garom, advokátom, AK Bratislava, Prievozská 2/B, Apollo Business Center blok B., o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 38P 167/13-16, zo dňa 07.08.2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým dočasne zakázal styk otca s maloletým K., Z.. XX.XX.XXXX na čas do právoplatného rozhodnutia súdu o úprave práv a povinností voči maloletému K.. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie zdôvodnil právne ust. § 102 ods.1 a § 75 O.s.p.. Podľa § 76 ods. 1 O.s.p. mal preukázané, že je možné nariadiť predbežné opatrenie. Súd prvého stupňa po preskúmaní spisového materiálu a po zvážení všetkých vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že návrh matky na dočasný zákaz styku otca s maloletým, K. je dôvodný, nakoľko je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a potreby dočasnej úpravy pomerov medzi maloletým a otcom. Súd prvého stupňa k takémuto záveru dospel po oboznámení sa s odborným vyjadrením Metodicko-výskumného kabinetu výchovného a psychologického poradenstva a prevencie pri Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave, zo záverov ktorého vyplynulo, že vychádzajúc z analýzy a po uskutočnení cieleného psychologického vyšetrenia K. v apríli v roku 2013 dospeli k záveru, že osobnostná štruktúra maloletého nesie evidentné znaky syndrómu týraného dieťaťa zo strany otca a vyžaduje ďalšie psychoterapeutické intervencie. Prihliadnuc na závery tohto odborného vyjadrenia súd prvého stupňa dospel k záveru, že je dostatočne odôvodnená nutnosť dočasnej úpravy pomerov medzi maloletým K. a jeho otcom, a to dočasným zákazom styku otca s maloletým. Súd prvého stupňa prihliadol aj na súčasné prebiehajúce vyšetrovanie podozrenia z trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie ktorým, zakázal dočasne styk otca s maloletým, nakoľko je to v záujme maloletého. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletého. Nesúhlasil s nariadeným predbežným opatrením, pretože súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd vychádzal len z tvrdení samotnej navrhovateľky, ktoré považuje za nepravdivé a jednoznačne vykonštruované. Popisuje odchod zo spoločnej domácnosti, kde uvádza, že odišiel zo spoločnej domácnosti nedobrovoľne, ale na nátlak navrhovateľky. Navrhovateľka sa mu viackrát vyhrážala, že sa mu stane niečo zlé a že mu bude znemožňovať styk s maloletým. Taktiež nie je pravdou, že by nemal záujem o maloletého, navrhovateľka mu bráni v styku, sú mu odopierané stretnutia s maloletým a tvrdenia navrhovateľky sú účelové a nepravdivé. Navrhovateľka napriek nariadenému výkonu rozhodnutia bráni v styku otca a maloletým. Nie je pravdou, že by ho maloletý odmietal, pretože k nemu má dobrý vzťah. Taktiež nie je pravda, že by maloletého fyzicky trestal, o tomto nie sú žiadne dôkazy, naopak je to matka, ktorá fyzicky trestá maloletého. Uvedené skutočnosti môžu potvrdiť ním navrhovaní svedkovia. Ak je s maloletým sám, nedochádza k žiadnym problémom, naopak navrhovateľka tieto vzťahy medzi ním a maloletým zhoršuje. S maloletým nebol v kontakte v čase keď malo dôjsť k údajnému týraniu maloletého, syna nevidel od januára 2013, takže sa nemohol dopustiť ani fyzického, či iného týrania maloletého. Odmietanie styku maloletým synom navrhovateľka prvý krát uviedla až v návrhu na vydanie predbežného opatrenia, neexistuje jediný dôkaz. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolaniu otca nemožno vyhovieť. Súd prvého stupňa vec správne právne posúdil a vyvodil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní je inštitút predbežného opatrenia. Predbežné opatrenie slúži na dočasné zabezpečenie ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov konania a je na mieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na rozhodnutie vo veci samej a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Predbežným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené ( nemusia byť nepochybne preukázané ) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale aj osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom je vážnym zásahom do výkonu rodičovských práv a povinností v zmysle obmedzenia ich výkonu preto je nevyhnutné, aby sa zohľadňovala konkrétna situácia, osobitné okolnosti prípadu. Pri rozhodovaní súdu o zákaze styku jedného rodiča so svojim maloletým dieťaťom je nevyhnutné zistiť skutočný dôvod, prečo takýto návrh druhý rodič na súd podal a najmä či nejde o snahu rodiča, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti vytesniť druhého rodiča z jeho života. Účelom inštitútu predbežného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, ktorá však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov. V posudzovanej veci je potrebné zdôrazniť, že predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím jeho nariadením navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Dôkazy, ktoré otec v odvolaní produkoval a navrhol vykonať, vykoná po zvážení súd prvého stupňa v konaní vo veci samej a tieto bude hodnotiť pri rozhodovaní vo veci samej. Na námietky otca v odvolaní odvolací súd nemohol prihliadnuť. Pokiaľ ide o stanovisko X.. F., odvolací súd konštatuje, že toto stanovisko sa nijako nedotýka postoja matky, či otca v konaní, je to vyšetrenie maloletého, ktoré javí znaky tak, ako to konštatoval znalec. Taktiež začaté trestné stíhanie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby opodstatňuje nariadenie takéhoto predbežného opatrenia. Všetky námietky, ktoré otec v odvolaní uviedol je potrebné aby uplatnil v konaní vo veci samej, keďže ako bolo vyššie uvedené v konaní o nariadenie predbežného opatrenia sa spravidla dokazovanie nevykonáva. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 O.s.p., pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne dôvody súdu prvého stupňa, s ktorými sa stotožňuje. . Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.