KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava13. 11. 2013plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/84/2012 z 13. 11. 2013

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 13. novembra 2013, sp. zn. 9Co/84/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1309212689.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/84/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1309212689
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1309212689.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej, v právnej veci navrhovateľov: 1/. C. E.,
bytom V., U. X, zastúpený JUDr. Mariánom Ševčíkom, CSc., advokátom, AK Bratislava, Nezábudková
22, 2/ U.. Y. E., V. V., U.M. X, proti odporkyni : P.. U. M., bytom V., U.M. X, zastúpená JUDr. Vladimírou
Dankovou, advokátkou, AK Bratislava, Kolárska 4, o zaplatenie 1.704,47 eur istiny s príslušenstvom, na
odvolanie navrhovateľov 1/, 2/ a odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 30. 11.
2011 č.k. 44C 130/2009 - 359, v pomere hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach, týkajúcich sa vyhovujúceho výroku
vo veci samej, výroku o trovách účastníkov konania, ako aj výroku o trovách štátu p o t v r d z u j e.

Navrhovateľom 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Uvedeným rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/, 2/ istinu
v sume 852,36 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V časti o zaplatenie istiny v sume 749,64
€ konanie zastavil; vo zvyšku návrh navrhovateľov 1/, 2/ zamietol. O trovách rozhodol tak, že žiadny
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Navrhovateľov 1/, 2/ zaviazal povinnosťou zaplatiť
trovy štátu vo výške 212,82 € spoločne a nerozdielne do troch dní od právoplatnosti rozsudku; odporkyňu
rovnako zaviazal povinnosťou zaplatiť trovy štátu vo výške 212,82 € do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

V odôvodnení svojho rozsudku prvostupňový súd uviedol, že takto rozhodol o návrhu navrhovateľov 1/,
2/, ktorým sa voči odporkyni domáhali zaplatenia istiny vo výške 1.704,47 € s úrokom z omeškania 8 %
zo sumy 244,48 € od 15. 9. 2009 do zaplatenia a zo sumy 1.460,26 € od 15. 8. 2009 do zaplatenia,
titulom rozpočítania spotreby úhrady za odber vodného, stočného a plynu, podľa faktúr vystavených
dodávateľmi týchto médií a služieb. V dôsledku chyby v počítaní svoj návrh navrhovatelia neskôr opravili
tak, že uplatňujú zaplatenie 1.602 €, z toho plyn + nedoplatok za plyn 1.460,26 €, vodné + stočné
142,57.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX M..Ú.. X., parc. č. XXXX D. výmere 322 m2 záhrady, parc. č.
XXXX o výmere 289 m2 zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom súp. č. XXXX na parc. č. XXXX
a to navrhovatelia v podiele 1-iny a odporkyňa s Ing. Y. M. v podiele 1-iny. Rodinný dom pozostáva
z dvoch bytov, pričom obe rodiny mali dohodnutý mechanizmus úhrady platieb za služby tak, že



navrhovatelia robili všetky úkony voči dodávateľom služieb a následne si rozpočítali náklady. Takto to
bolo do rozvodu manželstva odporkyne, keď listom zo 06.05.2008 odporkyňa oznámila, že prestáva
platiť úhrady v pôvodných sumách. Aby navrhovatelia neboli odpojení od médií, zaplatili nedoplatky
a vyzvali odporkyňu na doplatenie nedoplatkov s tým, aby si dala namontovať samostatné merače,
ktoré má namontované na elektrinu od 10/2008 a na vodu od 11/2008. Merač na plyn odporkyňa nemá
namontovaný. Odporkyňa s manželom obývali byt na prízemí, navrhovatelia byt na poschodí. Plocha
bytov je rovnaká, zhruba 105 m2, každý byt má zvláštny vchod, spoločnými priestormi sú pivnica,
chodba a pozemok. Kotolňa je v pivnici. Do 23.03.2009 bol byt odporkyne vykurovaný samostatne,
pokiaľ ide o plyn, keďže neplatila úhrady napriek výzvam, navrhovateľ odpojil prívod plynu do kotla v
pivnici, čím došlo k ukončeniu vykurovania bytu odporkyne plynom. Naďalej ponechal prívod plynu do
bytu odporkyne do kuchyne, ktorý ide priamo cez hlavné fakturačné meradlo potrubiami do kuchyne do
plynového sporáka. Odporkyňa si kúrenie v byte vyriešila namontovaním elektrického kotla v kotolni v
pivnici v lete 2009. Až do rozvodu manželstva odporkyne mali spoluvlastníci dohodu, že všetko budú
platiť na polovicu. Po rozvode manžel odporkyne platil polovicu platieb, ktoré pripadali na ich byt a
zo začiatku aj odporkyňa platila polovicu, avšak listom zo 06.05.2008 navrhovateľovi 1/ odporkyňa
oznámila, že bude platiť iné platby za plyn. Navrhovatelia si dali do bytu 20.09.2008 urobiť vlastný
plynový kotol tak, že starý kotol v pivnici zostal funkčný a mohla si ho odporkyňa sprevádzkovať na
svoje kúrenie. Navrhovateľ v 1/ rade má na plyn dva merače a to jeden na byt, ktorý je na poschodí
vedľa kotla a jeden na garáž a prístavbu, ktorý je na chodbe v prístavbe vedľa hlavného fakturačného
merača. Spotrebu odporkyne vyrátaval tak, že spočítal odbery z merača do bytu a do prístavby a
túto hodnotu odpočítal od množstva, ktoré ukazoval hlavný merač. Pokiaľ odporkyňa zasielala nejaké
platby navrhovateľovi v 1/ rade, nijakým spôsobom ich nešpecifikovala, preto sa rozhodol žiadne platby
neprijímať s tým, že jej dá až vyúčtovacie faktúry, aby zaplatila presnú sumu, takže všetky platby sa
jej vracali. Navrhovatelia 1/, 2/ preberali len platby od Ing. M., ktorý platil dovtedy, kým mu neskončila
vyživovacia povinnosť k dcére, teda do 9/2008. Platbu za vodné a stočné si navrhovatelia 1/, 2/ uplatnili
za obdobie od 12.09.2008 do 12.08.2009, pričom do konca roku 2008 býval u odporkyne aj jej syn. Vo
vodovodnej šachte je merač, od ktorého ide podružný merač na vetvu do bytu odporkyne.

Odporkyňa navrhovateľom poukázala poštovými poukážkami za žalované obdobie za plyn spolu
528,13 eur a za vodu 105,14 eur, t.j. spolu 633,27 eur, pričom tieto platby sa jej vrátili, úhradu za
služby v tejto výške nerozporovala a bola ochotná ju zaplatiť do 7 dní. V prípade plynu, odporkyňa
spochybňovala uplatňovanú úhradu za mesiac od 19.08.2008 do 20.09.2008, kedy sa navrhovatelia bez
jej vedomia odpojili od spoločného prívodu plynu, pričom podružný merač si zapojili až 20.09.2008 a
teda za tento mesiac navrhovateľ nevie svoju spotrebu zdokladovať. Odporkyňa si začala vykurovať byt
plynom z opraveného spoločného kotla 20.10.2008 s tým, že 23.03.2009 prestala kúriť, pretože bola
navrhovateľom odpojená od plynu a elektrický kotol na vykurovanie si dala namontovať v 8/2009. K
odberu vody za žalované obdobie od 12.09.2008 do 12.08.2009 sa odporkyňa vyjadrila v tom smere, že
24.03.2009 uhradila 33,60 eur navrhovateľom za obdobie od 12.09.2008 do 31.12.2008, pričom platbu
jej navrhovateľ vrátil, 06.04.2009 si dala namontovať podružné merače na vodu k pračke, k záchodu a
ku každej batérii. V pivnici je na zdroj studenej pitnej vody prípojka, ktorú navrhovatelia používajú na
záhradu, podružný merač v prístavbe je na teplú vodu a nezodpovedá technickým normám. Do 12/2008
bývala v byte so synom a dcérou s tým, že od 1/2009 býva v byte iba s dcérou. Odporkyňa v konaní
namietala:

- že navrhovatelia nemôžu vydokladovať spotrebu plynu za svoj byt za obdobie od 19.08.2008 do
20.09.2008, nakoľko do 20.09.2008 neexistoval podružný merač na meranie spotreby plynu pre byt
navrhovateľov, pričom navrhovateľ v 1. rade uvádza, že v období od 19.08.2008 do 08.10.2008 činila
jeho spotreba pre domácnosť iba 65 m3 a spotreba odporkyne 102 m3.

- kúrenie pre domácnosť navrhovateľov a garáž bolo spustené nie 01.10.2008, ale už od 20.09.2008,
pričom vykurovanie odporkyne začalo až 20.10.2008.

- napriek tomu, že odporkyňa nepoužívala plyn na varenie a ohrev vody a jej vykurovanie bolo
prerušované, vyčíslili navrhovatelia spotrebu pre jej domácnosť vo výške 2.744 m3 a pre domácnosť
navrhovateľov vo výške 1 489 m3, aj keď v rozpise vyúčtovania plynu za obdobie 2007/2008 mali
spotrebu 2 205 m3. Taktiež znížili aj hodnotu spotreby plynu za garáž a prístavbu napriek tomu, že ešte
intenzívnejšie v masírovacej miestnosti nelegálne podnikal starší syn navrhovateľov.



- údajný nedoplatok za plyn v období 2007/2008 vo výške 170,55 eur, ktorý sa nedá dokázať bez
existencie podružného merača na byty v predmetnom období, keď celkový nedoplatok 721,27 eur bol
vyrobený nelegálne podnikateľskou činnosťou navrhovateľa v 1. rade a jeho syna.

- navrhovatelia preukázali len správu o tlakovej skúške nového plynového kotla pre domácnosť a nie
revíznu správu o napojení všetkých komponentov plynu v domácnosti na podružný merač.

- nepoužíva plyn na varenie, varí si v mikrovlnke.

- vykazujú pre odporkyňu vyššiu spotrebu vody, hoci ona žije iba s dcérou, pričom v byte navrhovateľov
sú traja a mávajú tam vnuka.

- v šachte sa nachádzal len jeden merač na vodu a to fakturačný, pričom v minulosti sa spotreba vody
uhrádzala pol na pol. V jej domácnosti sa už tretí rok nepoužíva pračka, lebo je pokazená, nevarí a
napriek tomu navrhovateľ jej vykazuje vyššiu spotrebu vody ako pre svoju domácnosť.

Z vyúčtovacích faktúr SPP za spotrebu plynu nehnuteľnosti účastníkov prvostupňový súd zistil, že celá
nehnuteľnosť vykazovala spotrebu plynu nasledovne:

- od 19.08.2006 do 31.10.2006 - 799 m3

- od 01.11.2006 do 31.12.2006 - 1.609 m3

- od 01.01.2007 do 18.06.2007 - 2 783 m3

- od 19.06.2007 do 18.07.2007 - 0 m3, spolu 5 191 m3;

- od 19.08.2007 do 31.12.2007 - 3 639 m3

- od 01.01.2008 do 18.08.2008 - 2 746 m3, spolu 6 385 m3

- od 19.08.2008 do 31.12.2008 - 3 021 m3

- od 01.01.2009 do 18.08.2009 - 2 598 m3, spolu 5 619 m3.

V priebehu konania odporkyňa uhradila navrhovateľom sumu 633,27 eur dňa 15.02.2010, kde uviedla
ako špecifikáciu - plyn 2008/2009 - 528,13 eur, voda + zrážky 2008/2009 - 105,14 eur.

Vzhľadom na rozpory medzi účastníkmi na rozpočítanie spotreby médií ako aj existenciu podružných
meračov súd prvého stupňa v konaní nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru strojárstvo,
odvetvie energetické stroje a zariadenia na určenie výšky úhrady za spotrebu plynu pre byt odporkyne
za obdobie od 19.08.2008 do 18.08.2009, ako aj spotrebu plynu vo vzťahu k nedoplatku za vykurovaciu
sezónu 2007/2008, a vodné a stočné za obdobie od 12.09.2008 do 12.08.2009. Úlohou znalca bolo
zároveň preveriť správnosť rozúčtovania úhrad za dodávku plynu, vodného a stočného a vysporiadať
sa s námietkami odporkyne voči výpočtom navrhovateľa.

Zo znaleckého posudku č. 2/2010 zo dňa 30.10.2010 znalca Ing. Dušana Ďuriača, CSc. súd zistil, že
správnosť rozúčtovania úhrady za dodávku plynu, vody a stočného zistil z Knihy evidencie spotreby
plynu a vody, ktorú robí navrhovateľ v 1. rade, pričom spotrebu plynu zaznamenáva od r. 1997 a spotrebu
vody od r. 2004. Odporkyňa sa vyjadrila, že tieto údaje nezaznamenávala. Fakturačný merač na plyn,
podružný merač na plyn pre odber plynu do kotla a kotol vykurujúci prístavbu sú umiestnené na prízemí
nehnuteľnosti voľne prístupné. Podružný merač plynu pre odber do bytu navrhovateľa je na poschodí
pred vstupom do bytu, vedľa neho je nainštalovaný kotol zabezpečujúci vykurovanie bytu navrhovateľa,
oba komponenty voľne prístupné.



Fakturačný merač vody pre obe domácnosti je v šachte na prízemí s tým, že podľa údaju navrhovateľa
v 1. rade bol do odbočky pre prívod vody do bytu odporkyne namontovaný podružný merač dňa
14.04.2009. Na rozvod vody odporkyne sa napája odbočka pre prívod vody do záhrady, ktorú využíva
len navrhovateľ a je na nej nainštalovaný podružný merač voľne prístupný. Odporkyňa má vo svojom
byte nainštalované podružné merače spotreby vody pre pračku, WC a na vodovodné batérie v kuchyni.
Od 18. 08. 2008 ( koniec vykurovacieho obdobia ) na základe vzájomnej dohody spotrebu plynu
určovali účastníci tak, že spotreba plynu pre obe domácnosti sa delila na polovice, spotreba vody do
záhrady sa pripočítala navrhovateľovi.

Vzhľadom na námietku odporkyne, že navrhovatelia nemôžu vydokladovať spotrebu plynu za svoj byt za
obdobie od 19.08.2008 do 20.09.2008, nakoľko do 20.09.2008 neexistoval podružný merač na meranie
spotreby plynu pre byt navrhovateľov, znalec stanovil priemernú spotrebu plynu na jeden deň a tá sa
pripočítala za obdobie od 19.08.2008 do 20.09.2008, t.j. za 32 dní ( strana 8 znaleckého posudku ) a to
zo spotreby za obdobie od 20.09.2008 do 18.08.2009, t.j. 342 dní - 1 489 m3 : 342 = 4,354 m3/deň, t.j.
spotreba v celom fakturačnom období 1 489 + ( 32 x 4,354 ) = 1 629 m3 - spotreba pre byt navrhovateľov.

Prístavba: spotreba za obdobie od 01.09.2008 do 18.08.2009 - 1 386 m3 : 352 dní = 3,937 m3/deň,
celková spotreba: 1 386 + ( 3,937 x 13 ) = 1 437,18 m3.

Spotreba plynu navrhovateľov v období od 19.08.2008 do 18.08.2009: 1 628 + 1 437,18 = 3 065,18 m3.

Spotreba v celej nehnuteľnosti od 19.08.2008 do 18.08.2009 - 5 619 m3, z toho spotreba v byte
navrhovateľov a prístavbe 3 065,18 m3.

Spotreba v byte odporkyne: 5 619 - 3 065,18 = 2 553,82 m3 x 14,159596 Sk = 36.161,05 Sk = 1.200,32
eur.

K námietkam odporkyne, čo sa týka využívania masírovacej miestnosti v prístavbe, znalec uviedol,
že o intenzite využívania masírovacej miestnosti nepredložili účastníci žiadne doklady. Pokiaľ ide o
nedoplatok za spotrebu plynu v období od 19.08.2007 do 18.08.2008, v tomto období bola určená
spotreba plynu z celkovej spotreby po odčítaní spotreby prístavby a rozdelením medzi účastníkmi podľa
dohody v pomere 50 % : 50 % a predstavovala 1 102,5 m3, čo predstavuje 15.566,056 Sk ( rovnaká
suma pripadala na Ing. M.Č. ). Odporkyňa mala zaplatiť 15.566,056 Sk, pričom zaplatila za 9 mesiacov
po 1.120,- Sk ( spolu 10.080,-Sk) a za dva mesiace zaplatila po 174,- Sk ( spolu 348,- Sk ), t.j.
celkovo odporkyňa uhradila za spotrebu plynu v uvedenom období 10.428,- Sk, potom nedoplatok činí
15.566,056 - 10.428 = 5.138,- Sk, t.j. 170,55 eur. Spolu spotreba plynu a nedoplatok: 1.200,32 eur +
170,55 eur = 1.370,87 eur. Odporkyňa v priebehu konania dňa 15.02.2010 uhradila na plyn 528,13 eur,
t.j. ostáva uhradiť 842,74 eur.

Znalec uviedol, že masírovacia miestnosť nie je napojená na podružný merač plynu v prístavbe, radiátor
v tejto miestnosti je zásobovaný teplou vodou z kotla nachádzajúceho sa v prístavbe vedľa podružného
merača plynu. Znalec zistil, že navrhovateľ založil správu o odbornej skúške plynového zariadenia
z 20.09.2008, podľa ktorej predmetom skúšky bol nízkotlakový plynovod na zemný plyn - spotrebiče
Protherm 24 kW, Mora 12 kW, rúry čierne bezošvé, uzávery. Znalec zistil, že odber plynu sporákom
navrhovateľa registruje podružný merač plynu pri vstupe do bytu navrhovateľa vedľa kotla s tým, že iné
spotrebiče plynu v byte navrhovateľa neboli zistené.

Prihliadať k námietkam odporkyne k spotrebe vody v závislosti od rôznych návštev znalec označil
prakticky za nemožné. Znalec stanovil spotrebu vody v byte odporkyne podľa údajov jej podružných
meračov. Zistil, že v šachte sa nachádza podružný merač pre vetvu bytu odporkyne. Výpočet
navrhovateľa, ktorým vypočítal spotrebu vody u odporkyne v období od 20.09. - 08.10.2008, t.j. za 18
dní vo výške 15 m3 označil znalec za neúmerne vysokú a teda mylnú.

Konzultáciou u BVS - Infraservises znalec zistil, že merač na teplú vodu sa môže použiť aj na meranie
prietoku studenej vody bez toho, aby bola ovplyvnená presnosť registrácie prietoku.



Znalec vypočítal spotrebu vody u odporkyne za obdobie od 12.09.2008 do 12.08.2009, t.j. za 324
dní podľa údajov na podružných meračoch vody, ktoré má odporkyňa namontované na pračke, WC
a batériách od 06.04.2009, podľa ktorých určil spotrebu vody v sledovanom období celkovo vo výške
58,444 m3 x 1,8431 eur = 107,71 eur + zrážky 7,05 eur, spolu spotreba vody u odporkyne 114,76 eur
( výpočet na strane 23 - 24 znaleckého posudku ). Odporkyňa v priebehu konania dňa 15.02.2010
uhradila na vodu 105,14 eur, t.j. ostáva uhradiť 9,62 eur.

Z výsluchu znalca na pojednávaní prvostupňový súd zistil, že podľa metodickej inštrukcie Ministerstva
spravodlivosti SR N1-1/2004 je ako znalec z odboru strojárenstvo - energetické stroje a zariadenia
oprávnený robiť znalecké posudky na zariadenia na ústredné vykurovanie a prípravu teplej vody.
Vysvetlil, že na obdobie od 19.08.2008 do 20.09.2008 použil aritmetickú metódu, keď vypočítal spotrebu
z obdobia, keď spotreba bola vydokladovaná a podľa počtu dní, čo aplikoval na dni, za ktoré spotreba
vydokladovaná nebola. Znalec uviedol, že iným spôsobom nebolo možné stanoviť spotrebu za toto
obdobie.

Po právnej stránke oprel súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o § 136 ods. 1, § 137 ods. 1, § 139 ods.
1, § 451 ods. 1, § 454, § 456 veta prvá Obč. zák.

Z vykonaného dokazovania mal tak súd prvého stupňa za preukázané, že účastníci ako podieloví
spoluvlastníci nehnuteľnosti v rovnakých podieloch mali pôvodne dohodnutý spôsob úhrady nákladov
za služby spojené s užívaním nehnuteľnosti tak, že navrhovateľ v 1.rade robil úkony voči dodávateľom
služieb (uzatvoril zmluvy a na jeho meno bolo adresované vyúčtovanie ) a následne sa platby
rozpočítali medzi podielových spoluvlastníkov podľa ich vtedajšej dohody na polovicu. Tieto skutočnosti
neboli medzi účastníkmi sporné, taká bola zaužívaná prax pri správe nehnuteľnosti v spoluvlastníctve
účastníkov až do času rozvodu manželstva odporkyne, keď odporkyňa navrhovateľovi v 1. rade
oznámila, že prestáva platiť úhrady v pôvodných sumách. Aby navrhovatelia neboli odpojení od
médií, zaplatili nedoplatky a vyzvali odporkyňu na doplatenie nedoplatkov na základe vyúčtovania od
dodávateľov médií. Odporkyňa od toho času platila úhrady podľa svojho uváženia.

Navrhovateľ v 1/ rade svoje tvrdenia v konaní preukazoval evidenciou spotrieb jednotlivých médií, ktorú
robil pri spotrebe plynu od roku 1997 a pri spotrebe vody od roku 2004. Odporkyňa, hoci spochybňovala
údaje navrhovateľov, svoje tvrdenia relevantným spôsobom nepreukázala ( t.j. nepredložila súdu svoju
evidenciu spotreby na podporu svojich tvrdení). Sama skutočnosť, že podružné merače plynu a vody
neboli zaplombované, neznamená, že odporkyňa neodoberala plyn a vodu. Za tejto situácie súd
vychádzal zo záverov znalca, ktorý stanovil priemernú spotrebu plynu na jeden deň a tá sa pripočítala za
obdobie od 19.08.2008 do 20.09.2008, t.j. za 32 dní, ktoré podľa námietok odporkyne navrhovateľ v 1/
rade nevedel zdokladovať. Spotrebu vody v byte odporkyne znalec stanovil podľa údajov jej podružných
meračov (aj keď namontovaných až po období, ktoré je predmetom návrhu), čo považoval súd prvého
stupňa za spravodlivé. Vzhľadom na to, že platby za odber médií za celú nehnuteľnosť v podielovom
spoluvlastníctve účastníkov (za sporné obdobie ) uhradili navrhovatelia, vznikol na strane odporkyne
neoprávnený majetkový prospech v zmysle cit. ustanovenia § 454 O.z. ( keď za odporkyňu uhradili
navrhovatelia to, čo mala uhradiť sama) a to vo výške, ako to stanovil znalecký posudok, po odrátaní
platieb, uhradených odporkyňou.

Prvostupňový súd tak dospel k záveru, že nárok navrhovateľov je sčasti dôvodný a uložil odporkyni
povinnosť zaplatiť dlžnú sumu vo výške 852,36 eur, z toho za plyn 842,74 eur a za vodu 9,62
eur. V časti úrokov z omeškania súd návrh zamietol, nakoľko platby, ktoré odporkyňa dobrovoľne
zasielala navrhovateľovi 1/ tento neprijal a odporkyni ich vracal, čím sám spôsobil prípadné omeškanie
v poukazovaných sumách.

V časti o zaplatenie 749,64 eur istiny vzali navrhovatelia 1/, 2/ návrh späť a žiadali v tejto časti konanie
zastaviť ( vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku a čiastočnej úhrady zo strany odporkyne );



odporkyňa so späťvzatím návrhu v tejto časti súhlasila, preto súd v zmysle ustanovení § 96 ods. 1 O.s.p.
konanie v uvedenej časti zastavil.

Rozhodnutie o trovách konania účastníkov oprel súd prvého stupňa o § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov právo. Vzal do úvahy, že navrhovatelia sa pôvodne
domáhali zaplatenia celkom sumy 1.602 €, znalecký posudok určil sumu za spotreby vo výške celkom
1.485,63 €, súd však prihliadol na skutočnosť, že platby odporkyne, ktoré poukázala navrhovateľom
pred konaním v celkovej výške 633,27 €, títo neprijali ( v tejto časti zobrali návrh späť počas konania ).
Nárok navrhovateľov bol potom oprávnený vo výške 852,36 €, čo činí 53 % z pôvodne uplatnenej sumy.
Súd prvého stupňa preto vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

O trovách štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania
proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre
oslobodenie od súdnych poplatkov. Prvostupňový súd zaviazal účastníkov na náhradu trov znaleckého
dokazovania v sume 572,52 €, ktoré štát platil v zmysle uznesenia č.k. 44C 315/2009-315 z 08.02.2011
( právoplatné 10.06.2011 ) a v sume 53,12 € v zmysle uznesenia č.k. 44C 130/2009-346 z 05.10.2011
( právoplatné 10.11.2011 ), t.j. spolu 625,64 eur. Po odpočítaní zálohy na znalca uhradenej navrhovateľmi
vo výške 200 € predstavujú trovy štátu 425,64 €, na náhradu ktorých prvostupňový súd zaviazal
navrhovateľov 1/, 2/ spoločne a nerozdielne v sume 212,82 € a odporkyňu rovnako v sume 212,82 €,
nakoľko znalecké dokazovanie bolo nariadené v záujme všetkých účastníkov a podľa výsledkov konania.

Uvedený rozsudok napadli včas podaným odvolaním jednak navrhovatelia 1/, 2/, tiež odporkyňa.
Odvolanie navrhovateľov 1/, 2/ smerovalo proti výroku o trovách účastníkov konania a proti výroku
o povinnosti navrhovateľov nahradiť trovy štátu. Odporkyňa napadla predmetný rozsudok vo výroku,
ktorým súd prvého stupňa návrhu vyhovel, a tým aj vo výrokoch o trovách účastníkov konania a trovách
štátu.

Navrhovatelia 1/, 2/ v odvolaní uviedli, že súd prvého stupňa správne vyčíslil pomer úspechu a
neúspechu účastníkov v konaní, avšak nezohľadnil pri svojom rozhodovaní zdĺhavosť konania, ktorú
svojím postojom zavinila odporkyňa, keď so súdom nespolupracovala konštruktívne, a síce v oblasti
znaleckého dokazovania, nakoľko nedôvodne spochybnila znalecký posudok znalca Ing. Ďuriača.
Znalecké dokazovanie bolo nevyhnutné, nakoľko odporkyňa nemala záujem vysporiadať vec zmierlivo.
Výšku svojho príspevku si stanovovala sama. Z uvedeného dôvodu sú navrhovatelia 1/, 2/ názoru, že by
to mala byť odporkyňa, kto v celom rozsahu uhradí trovy štátu, nielen vo výške 212,82 €. Navrhovatelia
1/, 2/ tiež žiadali, aby im bola priznaná náhrada trov konania, v zmysle ich vyčíslenia - trovy právneho
zastúpenia 1.337,26 € ako aj trovy predstavujúce zaplatený súdny poplatok za návrh.

Odporkyňa vytýkala súdu prvého stupňa, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, že neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a že rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odporkyňa v odvolaní trvala na zamietnutí návrhu navrhovateľov, z dôvodu, že títo v konaní neuniesli
dôkazné bremeno, pretože nešpecifikovali a dôkazmi nepodložili svoje finančné nároky. Vychádzali len
zo svojich poznámok a vlastnej kalkulácie, čo predložili aj súdnemu znalcovi. Súdom ustanovený súdny
znalec je znalcom na výmenníkové zariadenia veľkých rozmerov na zariadenia v teplárňach, nie je
znalcom z odboru energetiky - odvetvia tepelnej energetiky, vykurovania a vykurovacích zariadení.
Vec nekonzultoval s iným odborníkom. Trvala na tom, že sa znalec nevysporiadal s jej námietkami,
nezohľadnil termín odpojenia od spoločného kotla, zhasínaním večného plameňa spoluvlastníkom.
Znalec robil výpočty len na základe podkladov predložených navrhovateľom 1/, čo bolo súdu prvého
stupňa známe, rovnako vedel, že navrhovatelia nemajú zaplombované podružné merače. Súdny



znalec nemal k dispozícii projektovú dokumentáciu revíznu správu. Pre objektívny výpočet bolo nutné
vychádzať z odpočtov zaplombovaných meračov. Objektívny výpočet dlžnej sumy tak nie je možný, lebo
sa nevie dokázať, kto vzniknutý nedoplatok spôsobil.

Vytýkala tiež prvostupňovému súdu, že neurobil dopyt na Daňový úrad Bratislava III ohľadom
podnikateľskej činnosti spoluvlastníka a staršieho syna navrhovateľov 1/, 2/ v rokoch 2007 - 2009.
Doteraz nie je zistené, či niektoré platby uhradil bývalý manžel odporkyne, alebo či všetky platby
vyžadujú navrhovatelia len od odporkyne. Ona nebola povinná pokračovať v platbách jej bývalého
manžela po jeho odchode, ona má platiť len skutočne zistenú a overenú spotrebu vody, plynu, čo môžu
potvrdiť len zaplombované merače. Dôkazy o skutočnej spotrebe majú predložiť navrhovatelia, na nich
je dôkazné bremeno. Najdôležitejším dôkazným prostriedkom v konaní bolo predloženie Projektovej
dokumentácie a revíznych správ pre nový systém vykurovania, varenia a ohrevu vody plynom pre
navrhovateľov, rovnako aj napojenia spotreby teplej a studenej vody v domácnosti navrhovateľov
a revíznu správu napojenia garáže a masírovacej miestnosti na podružný merač v prístavbe, čo
navrhovatelia nepredložili. Znalec sám skonštatoval, že v rozpisoch, ktoré obdržal od navrhovateľov, sú
chyby a omyly napr. v období, kedy sa ešte nevykurovalo v byte odporkyne. Pre jej byt vychádza vždy
väčšia spotreba, ako u navrhovateľov, ktorý vykuruje aj garáž, masírovaciu miestnosť a používa plyn
aj na ohrev vody a varenie a plyn používa ešte ďalší mesiac po jej odrezaní a súčasne aj jeho syn na
masáže v ďalších mesiacoch. Jej udáva spotrebu aj po odrezaní; zníženie platieb sa spotrebu plynu v r.
2007/2008 vychádzalo z reálnej situácie nedostatku tepla v celej domácnosti, pretože jej boli odobraté
kľúče od spoločnej kotolne. Odporkyňa poukazovala aj na to, že jej podružné zaplombované merače
v byte vykazujú nižšiu spotrebu, než nezaplombovaný merač na vodu namontovaný navrhovateľom v
šachte prístavby pre jej byt, čo znalec vôbec nevysvetlil. Jej námietky potvrdzujú aj svedecké výpovede
U. K., P. Y. a P. U.. V rozsudku je chybne uvedené, že podružné merače odporkyne boli namontované až
po skúmanom období, keď v znaleckom posudku sa uvádza dátum ich montáže - deň 6. 4. 2009. Medzi
navrhovateľmi a odporkyňou nebola uzavretá žiadna písomná ani ústna dohoda o úhradách platieb za
spotrebu energií, za plyn a vodu, pre vykurovacie obdobie 2007/2008 a 2008/2009. Odporkyňa zjavne
navrhovala rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že odvolací súd návrh navrhovateľov zamietne.

Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. ( t.j. vo vyhovujúcom
výroku vo veci samej a vo výrokoch o trovách účastníkov a trovách štátu ), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.). Vo veci verejne vyhlásil rozsudok ( § 156 ods. 3 v spojení s § 211
ods. 2 O.s.p. ), keď zistil, že odvolaniu navrhovateľov 1/, 2/ a ani odvolaniu odporkyne nemožno priznať
úspech.

Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je
majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu
alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých
zdrojov ( § 451 ods. 1, 2Obč.zák. ).

Podľa § 454 Obč. zák. bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal ( § 456 prvá veta
Obč.zák.).

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo veci vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že prvostupňový súd vzhľadom na
vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle ust. § 153 ods.1 O.s.p. Vec tiež správne



právne posúdil, keď na danú právnu vec aplikoval predovšetkým ust. § 136 ods. 1, § 137 ods. 1, §
139 ods. 1, ďalej § 451 ods. 1, § 454 a § 456 prvá veta Obč. zák. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie
tiež náležitým spôsobom odôvodnil, tak, ako to má na mysli ust. § 157 ods. 2 O.s.p. V odôvodnení
svojho rozsudku sa súd prvého stupňa dôkladne vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil
svoje rozhodnutie a ktoré boli pre jeho rozhodnutie podstatné. Odvolací súd sa s právnymi závermi
prvostupňového súdu v plnom rozsahu stotožňuje a na tieto poukazuje.

Len na doplnenie odvolací súd uvádza, že námietky odporkyne, ktorá spochybňuje závery znaleckého
posudku z dôvodu, že tento je založený na podkladoch získaných výlučne od navrhovateľov 1, 2, nie
sú dôvodné. Presvedčenie odporkyne, že už len z tohto samotného dôvodu nemôžu závery znaleckého
dokazovania obstáť, je neopodstatnené. Navrhovatelia 1/, 2/ na preukázanie svojich tvrdení produkovali
listinné dôkazy, medzi inými aj ich záznamy o spotrebe ( plynu, vodného, stočného ). Navrhovateľov
v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno na nimi prezentované tvrdenia. Neznamená to však zároveň,
že odporkyni na dosiahnutie úspechu v spore postačovalo len spochybňovať tvrdenia navrhovateľov a
nimi produkované dôkazy.

Sporové konanie (ako je aj konanie o prejednávanej právnej veci) je ovládané prejednacou zásadou,
ktorá je založená na tom, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy na ich preukázanie je zásadne
vecou účastníkov konania. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov spočíva
na účastníkoch a ukladá im povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zákon ukladá
účastníkom tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; ktoré skutočnosti sú potrebné - teda okruh rozhodujúcich
skutočností - je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá sporný právny vzťah účastníkov
upravuje. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena (t.j. okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj to, kto je nositeľom dôkazného bremena (t.j. ktoré skutočnosti
preukazuje navrhovateľ, ktoré odporca). Je teda nutné súhlasiť s navrhovateľmi v tom, že hoci sú
v konaní navrhovateľmi, neznamená to, že dôkazné bremeno v konaní v celom rozsahu zaťažovalo
výlučne ich. Dikcia ustanovenia § 120 ods. 1 prvá veta O.s.p. hovorí, že účastníci konania sú povinní
označiť dôkazy na preukázané svojich tvrdení ( t.j. nielen výlučne ten účastník, ktorý je v postavení
navrhovateľa ). V praxi v rámci jedného súdneho konania bežne dochádza k presunu dôkazného
bremena medzi účastníkmi konania, v závislosti od hmotnoprávnej normy, podľa ktorej je nárok
uplatňovaný. V zásade platí, že dôkazné bremeno ohľadom určitých tvrdených skutočností zaťažuje
vždy toho účastníka, ktorý tieto skutočnosti tvrdí a ktorý z nich pre seba vyvodzuje priaznivé právne
dôsledky. Podľa názoru odvolacieho súdu nebolo v konaní pochýb o tom, že odporkyni boli poskytnuté
vodné stočné, či plyn aj v období, za ktoré záznamy o spotrebe chýbajú - odporkyni tieto služby boli
dodané, táto ich aj spotrebovala, otázne bolo len množstvo spotreby. Keďže odporkyňa spochybňovala
listinné dôkazy produkované navrhovateľmi (evidenciu o spotrebe), pričom sama žiadne dôkazy na
ňou spochybňované tvrdenia navrhovateľov produkovať nedokázala, za účelom zistenia spotreby
plynu, vodného, stočného za celé žalované obdobie súd prvého stupňa dôvodne nariadil znalecké
dokazovanie, keďže dokazovanie v tejto otázke si vyžadovalo odborné znalosti.

Vychádzajúc z obsahu znaleckého posudku, a postupov, ktoré znalec zvolil, odvolací súd nevidí dôvod
pre spochybňovanie jeho záverov. Znalec výsledky svojho zisťovania, ako aj ním zvolený postup
logicky vysvetlil - vrátane zisťovania spotreby za obdobie, kedy neboli k dispozícii potrebné záznamy
o spotrebe; je tiež zrejmé, že sa nespoľahol automaticky na podklady, ktoré mu dali k dispozícii
navrhovatelia, ale si preveroval ich správnosť. Vyhotovenia samotného posudku bolo vzhľadom na jeho
obsah prácne, náročné na presnosť, detailnosť a precíznosť. Odvolací súd pri posudzovaní znaleckého
posudku vypracovaného Ing.Dušanom Ďuriačom, CSc., dospel k záveru, že znalec pri svojich záveroch
vychádzal zo správnych skutkových okolností, že posudok samotný má logickú stavbu a jeho závery
sú presvedčivé. Odvolací súd z uvedeného dôvodu rovnako ako prvostupňový súd vychádzal z tohto
znaleckého posudku pri preskúmavaní veci.

Súd prvého stupňa vychádzajúc predovšetkým z uvedeného znaleckého posudku, následne vec správne
posúdil po právnej stránke, keď odporkyňu zaviazal na plnenie vo výške 852,36 istiny, titulom vydania
plnenia, ktoré získala bezdôvodným obohatením, a to tak, že za ňu v tejto výške plnili navrhovatelia 1/,
2/, čo mala podľa práva plniť odporkyňa sama ( § 454 Obč. zák. ).



Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcom výroku vo veci
samej potvrdil, ako vecne správny (§ 219 ods. 1, 2 Obč. zák.). Zároveň ako vecne správny potvrdil
(§ 219 ods. 1 O.s.p.) aj výroky rozsudku súdu prvého stupňa, týkajúce sa trov účastníkov konania a
trov štátu. Prvostupňový súd správne pri rozhodovaní o trovách účastníkov aplikoval ust. § 142 ods.
2 O.s.p. a rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keď prihliadol na
pomer dosiahnutého úspechu a neúspechu účastníkov v konaní (53 % úspech navrhovateľov proti 47 %
úspechu odporkyne). Podobne v prípade rozhodovania o náhrade trov štátu ( § 148 ods. 1 O.s.p. ) súd
prvého stupňa správne vychádzal z už spomínaného takmer rovnakého pomeru úspechu a neúspechu
navrhovateľov i odporkyne v konaní a obe sporové strany tak zaviazal na náhradu trov štátu v rovnakej
výške.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. Odporkyňa, ktorá napadla rozsudok súdu prvého stupňa v merite veci, nebola v odvolacom konaní
úspešná, t.j. v odvolacom konaní boli úspešní navrhovatelia, ktorí si však náhradu trov odvolacieho
konania neuplatnili, z ktorého dôvodu im náhrada trov odvolacieho konania nemohla byť priznaná ( §
151 ods. 1 O.s.p. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 44C/130/2009

    potvrdené

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)