Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/228/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1309213344 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1309213344.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Michalkovej a členov senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej, v právnej veci navrhovateľa: S - CAR IN, s. r. o., P. Pázmáňa č. 51/19, 927 00 Šaľa, IČO: 36 276 723, proti odporcovi: DEVELOP GROUP, a. s., Nobelova č. 34, 831 02 Bratislava, IČO: 44 174 764, zast. JUDr. Renátou Fardousovou, advokátkou, Hlavná č. 6, 927 01 Šaľa, o zaplatenie 1.891,30 Eur istiny, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 22. 03. 2012 č. k. 25Cb/20/2010-265 takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 22. 03. 2012 č. k. 25Cb/20/2010-265 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.891,30 Eur a nahradiť mu trovy konania vo výške 113,- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.723,21 Eur všetko lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne uložil odporcovi povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 24,80 Eur. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že návrhom zo dňa 15. 10. 2009 sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi zaplatenia 1.891,30 Eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že na základe zmluvy č. ORMS-S-29/2008 zo dňa 15. 07. 2008 vykonával pre odporcu výkon strážnej služby v Šali na zmluvne špecifikovanom pozemku. Navrhovateľ však vykonával pre odporcu výkon strážnej služby aj v objekte stavby budovy v mestskej časti Šaľa - Veča a to výlučne na základe ústnej dohody, ktorá zohľadňovala v celom rozsahu vyššie uvedenú písomnú zmluvu. Keďže podľa ust. § 38 ods. 3 Zák. č. 473/2005 Z. z. v platnom znení zmluva o poskytovaní bezpečnostnej služby musí mať písomnú formu, inak je neplatná, navrhovateľovi nevznikol nárok na zmluvné plnenie, ale na vydanie bezdôvodného obohatenia v súlade s ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Plnenie v danom prípade spočívalo v poskytovaní služieb odporcovi, preto je možné vydanie bezdôvodného obohatenia iba vo forme peňažnej náhrady. Jej výška zodpovedá výške majetkového prospechu, ktorý odporca na základe neplatnej zmluvy získal tým, že navrhovateľ vykonával pre neho stráženie objektu v Šali - Veči v čase od 13. 10. 2008 do 07. 11. 2008. Pri stanovení výšky navrhovateľ vychádzal aj z rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 27. 06. 2002 sp. zn. 25Cdp 2093/2000, podľa ktorého je majetkovým vyjadrením takéhoto prospechu taká peňažná čiastka, ktorá zodpovedá rovnakému alebo obdobnému plneniu v danom mieste a čase, a ktorú by bol spravidla povinný plniť ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil na základe platnej zmluvy v danom mieste a čase. Súd prvého stupňa v predmetnej veci vykonal dokazovanie a to listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, výsluchom svedkov, vyjadreniami zástupcov zúčastnených strán a zistil, že medzi účastníkmi konania bola ústnym spôsobom uzatvorená dohoda o výkone strážnej služby v objekte výstavby budovy v mestskej časti Šaľa - Veča. Keďže odporca požadoval vykonávanie strážnej služby ihneď, nebola spísaná písomná zmluva. Stráženie bolo začaté na základe ústnej dohody s tým, že bude spísaný dodatok k zmluve č. 29/2008, podľa ktorej navrhovateľ vykonával pre odporcu strážnu službu iného objektu v Šali v rovnakom čase. Podľa tejto zmluvy bola dohodnutá odmena vo výške 120,- Sk + DPH za hodinu poskytovaných služieb jedným pracovníkom navrhovateľa. Konateľ odporcu O. Z. ako aj svedok O. W. uzavretie ústnej dohody nepotvrdili, naopak vypovedali, že takáto dohoda uzavretá nebola a navrhovateľ mal vykonávať stráženie objektu v Šali - Veči v rámci uzavretej zmluvy č. 29/2008 bez nároku na odmenu, resp. k dohode o cene nedošlo z toho dôvodu, že stráženie nemalo byť nepretržité, ale len tzv. naoko v nepravidelných časoch v ranných a večerných hodinách. Súd však považoval takéto tvrdenie konateľa odporcu ako aj svedka O. W. za nepreukázané a nepravdepodobné. V prípade, ak by skutočne bola uzavretá dohoda takéhoto obsahu, ako vypovedal O. Z. a svedok W., je nelogické, aby navrhovateľ zabezpečil nepretržitý výkon strážnej služby v pracovných dňoch od 18:00 hod. do 6:00 hod. a nepretržite počas víkendu a zároveň zabezpečil výkon strážnej služby aj osobami, ktoré bežne stráženie nevykonávajú ako napr. L.. T. G., ktorý pôsobí u navrhovateľa vo funkcii oblastného vedúceho a teda sám je z titulu svojej funkcie poverený výkonom kontrolnej činnosti jednotlivých strážnikov. Aj táto skutočnosť nepriamo svedčí o tom, že na základe urgentnej požiadavky odporcu, navrhovateľ zabezpečil stráženie využitím všetkým kapacít, ktoré mal k dispozícii. To, že strážna služba bola skutočne v období od 13. 10. 2008 do 07. 11. 2008 vykonávaná, mal súd preukázané z výpovedí jednotlivých svedkov - strážnikov L.. S. G., F. X., O. C., ktorí prakticky zhodne popísali priestor, v ktorom bola strážna služba vykonávaná, keď uviedli, že tento sa nachádzal v Šali - Veči medzi dvomi činžiakmi a bol veľký cca 30 x 50 m, spočiatku nebol oplotený a strážnici vykonávali stráženie z auta, keďže unimobunka bola dovezená až neskôr. Popísali spôsob preberania služby, materiál, ktorý bol zložený v priestore oploteného staveniska. Uvádzali, že stráženým objektom bola výstavba, resp. prestavba pôvodnej starej budovy na administratívno-technickú budovu banky. Ďalej zhodne uviedli, že počas obhliadok boli povinní vykonávať na troch kontrolných bodoch tzv. čipovanie, pričom zhodne opísali, kde sa nachádzali čipy tak, že jeden z nich bol mimo oploteného objektu na paneláku, ďalšie dva sa nachádzali v priestore staveniska, jeden vonku na unimobunke a druhý za budovou na lešení. To, že strážna služba bola vykonávaná, je zrejmé aj zo záznamu spísaného v inšpekčnej knihe dozoru v tom čase príslušníkom Obvodného oddelenia PZ v Šali O. O., ktorý dňa 21. 10. 2008 o 23:35 hod. vykonal kontrolu. Výkon strážnej služby mal súd preukázaný aj z výpovede O.. O. W., ktorý vypovedal, že z cca 10 uskutočnených kontrol v 2, 3 prípadoch videl príslušníkov SBS v priestoroch staveniska. Výpoveď svedka H. Z. súd posúdil ako nedôveryhodnú, keďže menovaný vypovedal, že je len skladníkom a nemá v náplni práce kontakt so zamestnancami vykonávajúcimi strážnu službu, hoci v zmluvách č. 29/2008, 28/2008 a 03/2009 je v čl. VI bod 6 vo všetkých prípadoch uvedený ako kontaktná osoba. Menovaný si nepamätal, či bol v kontakte so strážnikmi, hoci viacerí svedkovia ako napr. L.. S. G. alebo F. X. vypovedali, že menovaného poznajú, bol kontaktnou osobou, o priebeh strážnej služby sa zaujímal a bol v tomto smere dokonca veľmi poctivý a dôsledný. Súd mal za preukázané, že hoci zmluva o poskytovaní bezpečnostnej služby pre objekt v Šali - Veči uzavretá platne nebola, navrhovateľovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý spočíval vo výkonoch v prospech odporcu, preto súd rozhodol o jeho povinnosti poskytnúť navrhovateľovi peňažnú náhradu. Pri určení výšky finančnej náhrady súd vychádzal z už uzavretých zmlúv č. 29/2008, 28/2008 a 03/2009 medzi tými istými zmluvnými stranami, v ktorých bola dohodnutá zmluvná odplata vo výške 120,- Sk + DPH. Takto stanovená peňažná čiastka uvedená vo faktúrach č. FA08485 a FA08446 zodpovedá rovnakému alebo obdobnému plneniu v danom mieste a čase. Ďalším dôkazom, z ktorého súd ustálil, že odporca bol uzrozumený s tým, že neuhradil navrhovateľovi výkon strážnej služby v objekte v Šali - Veči, je aj e-mail zaslaný O. W. konateľovi navrhovateľa, ktorého prílohou bola vypracovaná Dohoda o uznaní dlhu a spôsobe jeho úhrady, keď sám W. potvrdil, že e-mail uvedeného obsahu by nemohol zaslať navrhovateľovi bez predchádzajúcej konzultácie s konateľom odporcu O. Z.. Súd prvého stupňa mal preto za preukázané, že odporca listom zo dňa 15. 06. 2009 uznal v súlade s ust. § 323 ods. 1 Obch. zák. svoj záväzok voči navrhovateľovi a hoci následne v priebehu konania tvrdil, že žiaden záväzok voči navrhovateľovi neeviduje, neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno a nepreukázal, že v čase uznania záväzok vôbec neexistoval, resp. už skôr zanikol. Súd nepripustil znalecké dokazovanie ohľadom funkčnosti, spôsobu fungovania a možnosti zneužitia čipového zariadenia. Keďže navrhovateľ nebol povinný takýmto spôsobom postupovať, takáto povinnosť mu nevyplývala zo žiadnej z uzavretých zmlúv, išlo o určitý interný spôsob kontroly vlastných zamestnancov. Vykonanie tohto dôkazu vyhodnotil súd ako neúčelné a nehospodárne. Z týchto dôvodov návrhu v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi priznal náhradu trov prvostupňového konania. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca a uviedol, že súd prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie skutočnosťou, že navrhovateľ nebol povinný preukazovať existenciu záväzku z bezdôvodného obohatenia, pretože dôkazné bremeno prešlo na odporcu, ktorý ho však neuniesol. Vychádzal pritom z listu zo dňa 15. 06. 2009, ktorý považoval za uznanie záväzku v zmysle ust. § 323 Obch. zák. Odporca mal za to, že uvedený list nespĺňa náležitosti uznania záväzku, nakoľko dlžník musí uznať určitý a identifikovateľný záväzok, tak aby ho nebolo možné zameniť s iným. List odporcu zo dňa 15. 06. 2009 je odpoveďou na písomnosť navrhovateľa zo dňa 08. 06. 2009 označenú ako pokus o zmier pred podaním žaloby. Pokiaľ prvostupňový súd vyhodnotil tento list v spojení s písomnosťou navrhovateľa ako uznanie dlhu, takéto vyhodnotenie dôkazu nie je správne. V písomnosti nazvaných ako pokus o zmier pred podaním žaloby totiž navrhovateľ celkom jednoznačne pod písmenami a) až m) vypočítaval záväzky, ktoré vznikli zo zmlúv o vykonaní bezpečnostnej služby zo dňa 10. 07. 2008, 15. 07. 2008 a 11. 03. 2009. Zdôraznil, že predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia a nie plnenie zo zmluvy. Prejav vôle odporcu, ktorým sa zaväzuje splniť záväzky špecifikované samotným navrhovateľom ako záväzky zo zmluvy, nemožno vykladať ako uznanie záväzku, ktorý vznikol z bezdôvodného obohatenia. Odporca mal za to, že navrhovateľ v konaní nepreukázal ani jedinú podstatnú náležitosť potrebnú pre preukázanie vzniku bezdôvodného obohatenia, teda že záväzok z bezdôvodného obohatenia vznikol a v akom rozsahu sa mal odporca na úkor navrhovateľa obohatiť. Uviedol, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ pre odporcu strážnu službu v určitom rozsahu vykonal, avšak túto skutočnosť samu osebe vzhľadom na tvrdenia odporcu, že strážna služba bola vykonaná len v malom rozsahu a bezodplatne, z ktorého dôvodu nebola medzi účastníkmi spísaná ani žiadna zmluva, nemožno považovať za dôkaz, že proti odporcovi vznikol záväzok z bezdôvodného obohatenia. Taktiež spochybnil výpoveď svedkov, na výpovedi ktorých zakladal súd prvého stupňa svoje rozhodnutie, a uviedol, že akákoľvek osoba, ktorá by spravila zbežnú ohliadku areálu čo i len spoza jej oplotenia, by takýto popis areálu mohla bez problémov vykonať. Taktiež popis pri výkone strážnej služby všetci uvedení svedkovia, ktorí sú strážnikmi a pracujú v tejto oblasti u iného zamestnávateľa, môžu bez problémov popísať. Taktiež rozsah vykonávanej strážnej služby, tak ako popísal súd prvého stupňa, neobstojí. Uviedol, že je prinajmenšom pofidérne, aby navrhovateľ, ktorý mal uzavretých s odporcom viac zmlúv o poskytovaní bezpečnostnej služby s prakticky totožným obsahom, nebol schopný tzv. na počkanie a nie to ešte v období takmer jedného mesiaca, pripraviť návrh ďalšej sériovej zmluvy. Odporca mal z týchto dôvodov za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nesprávne a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol k námietke odporcu, že zamestnanci navrhovateľa mohli byť pri svojej výpovedi ovplyvnení navrhovateľom, že tieto osoby už v čase výsluchu na súde prvého stupňa neboli zamestnancami navrhovateľa. K námietke odporcu, že navrhovateľ nepreukázal, že by službu pre odporcu poskytol a preto odporca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k svojim tvrdeniam, uviedol, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vyvodzuje z tej skutočnosti, že pre odporcu poskytol bezpečnostné služby na základe ústnej zmluvy o poskytnutí bezpečnostnej služby, napriek tomu, že zákon vyžaduje pre tento zmluvný typ písomnú formu a teda zo zákona sa jedná o neplatný právny úkon. Tým, že navrhovateľ pre odporcu túto službu vykonal a odporca za ňu nezaplatil, bezdôvodne sa obohatil. Navrhovateľ mal za to, že hmotnoprávne predpoklady pre vydanie bezdôvodného obohatenia preukázal a to tým, že poskytovanie strážnej služby preukázal najmä listinnými dôkazmi v podobe smernice pre výkon strážnej služby, evidenciami služieb, ktorých vedenie mu vyplýva z osobitného právneho predpisu, predložením faktúr, ktorými fakturoval poskytnuté služby a ktoré odporca nespochybnil, dokonca si ich uplatnil ako vstupný náklad pre odpočet dane z pridanej hodnoty a dane z príjmu, ktorá skutočnosť bola zistená príslušným daňovým úradom po vykonanej daňovej kontrole u odporcu. Ďalej výpisom dát z príslušného elektronického pochôdzkového systému, ale aj výsluchmi zamestnancov, ktorí pre navrhovateľa výkon strážnej služby zabezpečovali ako aj výsluchom svedka O. O., ktorý ako poverený príslušník policajného zboru vykonal kontrolu výkonu služby u navrhovateľa na stráženom objekte. Skutočnosť, že malo ísť len o stráženie naoko a cena za jeho výkon by mala byť zahrnutá v cene za výkon strážnej služby vykonávanej navrhovateľom pre odporcu na základe podpísaných zmlúv, v tejto súvislosti navrhovateľ uviedol, že už takéto tvrdenie samo osebe je nelogické a preukazuje bezdôvodné obohatenie odporcu, keď odporca k dnešnému dňu neuhradil navrhovateľovi riadne a včas ani odmenu za poskytnuté služby už na základe podpísaných zmlúv, ktoré konanie bolo vedené na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 29Cb/42/2010 a toho času je vedené pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 2Cob/270/2011. Odporca priznal, že navrhovateľ mu služby aj na základe podpísaných zmlúv poskytol, čím spochybňuje svoju obranu v týchto súdnych konaniach. Bolo zistené, že odporca si aj na faktúry vystavené mu navrhovateľom na základe podpísaných zmlúv uplatnil odpočet pre daň z pridanej hodnoty a daň z príjmu, hoci v samotnom konaní tvrdil, že mu služby poskytnuté neboli, resp. neboli mu poskytnuté riadne. Ak by malo ísť o tzv. stráženie naoko, nie je navrhovateľovi zrejmé, prečo svedok W., ktorý bol taktiež poverený výkonom kontroly poskytovaných služieb, vykonal 10 kontrol na stráženom objekte a ako potom svedok O. ako poverený príslušník policajného zboru vykonal kontrolu výkonu služieb navrhovateľa, ak by sa žiadna služba vykonávať nemala. Taktiež list zo dňa 15. 06. 2009, podľa názoru navrhovateľa, súd prvého stupňa vyhodnotil správne ako uznanie záväzku vo vzťahu ku všetkým ďalším okolnostiam a dôkazom, a uviedol, že v prípade ak by odporca obsah faktúry neuznával čo do výšky fakturovaného plnenia, bol by tieto faktúry vrátil navrhovateľovi, resp. by bol písomne listom na jeho obsah reagoval, aby mal relevantný podklad o tom, že z akého dôvodu odmietol navrhovateľovi uhradiť. Odporca však nikdy faktúry nevrátil a ich obsah či výšku nikdy písomne nereklamoval. Z týchto dôvodov navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a súčasne si uplatnil aj právo na náhradu trov odvolacieho konania, avšak tieto trovy nevyčíslil a to ani dodatočne. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie odporcu podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver. Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého stupňa, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie vecnej správnosti odvolací súd uvádza, že po oboznámení sa s obsahom spisu i odvolací súd tak ako i súd prvého stupňa dospel k jednoznačnému záveru, že medzi účastníkmi konania bola ústnym spôsobom uzatvorená dohoda o výkone strážnej služby v objekte výstavby budovy v mestskej časti Šaľa - Veča. Stráženie bolo začaté na základe ústnej dohody s tým, že bude spísaný dodatok k zmluve č. 29/2008, na základe ktorej už navrhovateľ vykonával pre odporcu strážnu službu iného objektu v Šali v rovnakom čase. Odporca namietal v podanom odvolaní, že súd prvého stupňa založil odôvodnenie správnosti svojho rozhodnutia na uznávacom prejave - liste zo dňa 15. 06. 2009, ktorý považoval za uznanie záväzku podľa ust. § 323 Obch. zák. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa vyhodnotil všetky dôkazy vykonané aj pred súdom prvého stupňa a to jednak listinné dôkazy ako aj výpovede svedkov, pričom súd prvého stupňa dospel k záveru na základe vykonaných svedeckých výpovedí, že strážnu službu pre odporcu navrhovateľ vykonal, tento za vykonané služby riadne nezaplatil a preto odporcovi vzniklo bezdôvodné obohatenie. Ako ďalší dôvod, pre ktorý návrhu navrhovateľa súd prvého stupňa vyhovel, uviedol súd prvého stupňa list zo dňa 15. 06. 2009, ktorý vyhodnotil ako uznanie záväzku, nakoľko mal za to, že uvedený listinný dôkaz spĺňa predpoklady uznania záväzku v zmysle ust. § 323 ods. 1 Obch. zák. Z obsahu tohto listu odporcu zo dňa 15. 06. 2009 jednoznačne vyplýva, že je bezprostrednou reakciou na list navrhovateľa zo dňa 09. 06. 2009, kde samotný odporca potvrdzuje prijatie predmetného listu, ktorý obsahuje presnú špecifikáciu faktúr, medzi ktorými pod písm. c), e) sa nachádzajú i faktúry, ktoré sú predmetom tohto konania. V liste zo dňa 15. 06. 2009 odporca potvrdil, že eviduje neuhradené faktúry za vykonanie bezpečnostných služieb, avšak neuhradenie týchto faktúr odôvodňuje dočasnou platobnou neschopnosťou. Súčasne potvrdil, že zameškané faktúry budú uhradené najneskôr do 15. 07. 2009. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na právnu úpravu obsiahnutú v Obchodnom zákonníku a Občianskom zákonníku. Pri právnej úprave obsiahnutej v Občianskom zákonníku je uznanie záväzku formulované prísnejšie. Naopak pri právnej úprave obsiahnutej v Obchodnom zákonníku v ust. § 323 sa vyžaduje pre uznanie záväzku kvalifikovaný uznávací prejav týkajúci sa určitého záväzku. V uznávacom prejave takýto záväzok treba konkretizovať. Zákon však pojem určitosti záväzku nevymedzuje. Keďže listinné dôkazy predložené účastníkmi konania je potrebné vnímať vo vzájomnej spojitosti neoddelene, je jednoznačne nepochybné, že odporca ani týmto listom nespochybnil dôvodnosť a oprávnenosť fakturácie zo strany navrhovateľa aj faktúr, ktoré sú predmetom tohto konania, avšak tak ako už bolo i vyššie uvedené, uvedený uznávací prejav je len jedným z dôkazov, na základe ktorých súd prvého stupňa vyhodnotil návrh navrhovateľa ako dôvodný. Skutočnosť, že odporca nespochybnil faktúry navrhovateľa, ktoré sú predmetom tohto konania, preukazuje aj ďalší listinný dôkaz a to list Daňového úradu Bratislava III (č. l. 180 spisu), ktorý vo svojom vyjadrení súdu prvého stupňa jednoznačne potvrdil, že odporca má vo svojom účtovníctve zahrnuté obidve predmetné faktúry a to č. 08446 a 08485. Uvedené faktúry sú zaúčtované do nákladov spoločnosti a je z nich uplatnený odpočet dane z pridanej hodnoty. Odporca fakturované sumy nespochybnil, faktúry nevrátil, preto jednoznačne vyplýva, že akceptoval sumu vyfakturovanú navrhovateľom za výkon strážnej služby. Na záver odvolací súd uvádza, že hoci zmluva o poskytovaní bezpečnostnej služby pre objekt v Šali - Veči platne uzavretá v zmysle príslušných ustanovení zákona nebola pre nedostatok jej písomnej formy a preto nemohol navrhovateľovi vzniknúť nárok na úhradu predmetných faktúr titulom zmluvného dojednania, vznikol navrhovateľovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, keď bolo nepochybne v konaní preukázané, že pre odporcu výkon služby vykonal a odporca za tieto služby nezaplatil. Z týchto dôvodov má preto odvolací súd za to, že súd prvého stupňa sa všetkými námietkami odporcu prednesenými v rámci prvostupňového konania riadne vysporiadal a keďže odporca v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa už odvolací súd riadne nevysporiadal v napadnutom rozhodnutí, odvolací súd sa v ďalšom obmedzil už len na skonštatovanie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a rozhodnutie súdu prvého stupňa s poukazom na ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom k tomu, že navrhovateľ bol v odvolacom konaní plne úspešný, vzniklo mu právo na náhradu trov odvolacieho konania. Navrhovateľ si v podanom vyjadrení k odvolaniu odporcu trovy odvolacieho konania uplatnil, avšak tieto trovy nevyčíslil, preto v súlade s ust. § 151 ods. 1 a 2 O.s.p. trovy nepriznal a o týchto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.