Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/28/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1309215364 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1309215364.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Edity Szabovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom Olejárska 1, Bratislava, IČO: 00492 736, proti odporcom v 1. rade: P.. P. W., A.. XX.X.XXXX, W. Č. XX, XXX XX W. a v 2. rade P.. P. W., A.. XX.X.XXXX, W. XXX XX W. XXX, zastúpený advokátom JUDr. Jozefom Bannertom, so sídlom Palisády 33, Bratislava, o zaplatenie 92,94 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave z 22.9.2011, č. k. 6C/51/2010-107 r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave z 22.9.2011, č. k. 6C/51/2010-107 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcom v 1. a v 2. rade povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 92,94 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 29.4.2009 do zaplatenia a16,50 eur na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že návrhom zo dňa 8.12.2009 sa navrhovateľ domáhal voči odporcom zaplatenia žalovanej istiny s príslušenstvom a náhrady trov konania, z dôvodu náhrady vynaložených nákladov súvisiacich s núteným odtiahnutím osobného motorového vozidla vo vlastníctve odporkyne v 1. rade. K odťahu vozidla došlo na základe rozhodnutia Mestskej polície hlavného mesta SR zo dňa 21.4.2009 o odstránení motorového vozidla, na základe ktorého navrhovateľ odstránil osobné motorové vozidlo ev. čís. BA-917SA a po jeho odvoze odťahovacím vozidlom bolo zaparkované na odstavnej ploche na Bazovej ul. 6 v Bratislave, kde o jeho vydanie požiadal odporca v 2. rade ako vodič odtiahnutého vozidla. Pri vydaní vozidla odporca v 2. rade nezaplatil požadovanú sumu 92,94 eur za náklady vzniknuté navrhovateľovi výkonom odťahu predmetného osobného motorového vozidla, preto bola odporcovi v 2. rade vystavená dňa 21.4.2009 faktúra č. 310 026 na požadovanú sumu, so splatnosťou dňa 28.4.2009, ktorá do podania návrhu uhradená nebola. Súd prvého stupňa vydal dňa 17.12.2009 vo veci platobný rozkaz č. k. 39Ro 1329/2009, proti ktorému podal odporca v 2. rade včas odpor, v ktorom uviedol, že v zmysle § 3 ods. 5, písm. d) zák. č. 135/1961 Z.z. v platnom znení (cestný zákon) správu pozemných komunikácií, ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie vo vlastníctve obce, vykonávajú obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené. Preto namietol aktívnu legitimáciu navrhovateľa. Súd následne prejednal vec na pojednávaní a vykonaným dokazovaním mal preukázané, že protokolom Mestskej polície hlavného mesta SR Bratislavy bolo dňa 21.4.2009 o 15,30 hod. rozhodnuté o odstránení osobného motorového vozidla ev. č. BA-917SA z dôvodu, že toto bolo odstavené na chodníku na Záhradníckej ulici v Bratislave tak, že nebola zachovaná potrebná šírka pre chodcov 1,5 m, ale priechod chodníkom bol široký len 113 cm, o čom bola vyhotovená fotodokumentácia. Na základe uvedeného rozhodnutia navrhovateľ odstránil predmetné motorové vozidlo, o čom vyhotovil zápis o odstránení vozidla a vozidlo bolo odvezené a zaparkované na odstavnej ploche Bazová č. 6 v Bratislave, kde bolo toho istého dňa o 17,10 hod. vydané vodičovi, odporcovi v 2. rade po predložení preukazu totožnosti a osvedčenia o evidencii vozidla. Náklady na odstránenie vozidla navrhovateľ toho istého dňa vyfakturoval odporcovi v 2. rade faktúrou č. 310 026, splatnou dňa 28.4.2009, ktorá nebola uhradená. Z listinných dôkazov založených v spise súd ustálil, že Rozhodnutím č. 3/2009 zo dňa 22.1.2009 primátor hlavného mesta SR Bratislavy uložil Mestskej polícii hlavného mesta SR Bratislavy zabezpečiť výkon rozhodovania o odstránení vozidla podľa § 43 ods. 1 a ods. 4 písm. a) zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. V zmysle čl. 3 ods. 1 tohto rozhodnutia odstránenie vozidla zabezpečí potom hlavné mesto ako správca komunikácie prostredníctvom navrhovateľa. Zo zakladateľskej listiny zo dňa 23.12.1993 vyplynulo, že hlavné mesto SR Bratislava ako jediný akcionár založilo Dopravný podnik Bratislava, a.s., Bratislava. Uznesením zo dňa 15.2.2005 mestské zastupiteľstvo schválilo zmenu stanov navrhovateľa tak, že predmet jeho dovtedajšej činnosti bol doplnený aj o odťahovaciu službu a o prevádzkovanie parkoviska slúžiaceho na umiestnenie najmenej 5 vozidiel patriacich iným osobám než majiteľovi alebo nájomníkovi nehnuteľnosti. Táto skutočnosť vyplýva aj z výpisu z Obchodného registra navrhovateľa. Znaleckým posudkom č. 52/2010, vypracovaným znaleckou organizáciou Výskumným ústavom riadenia hodnoty podniku a súdneho inžinierstva, a.s. bola stanovená kalkulácia ekonomicky oprávnených nákladov na 1 nútený odťah vozidla z mestskej komunikácie na rok 2009 na sumu 107,75 eur s DPH. Súd pri rozhodovaní vychádzal z § 3d ods. 5 písm. d) a § 4b ods. 1 zák. č. 135/1961 Z. z. o pozemných komunikáciách, § 2 ods. 1 a 2, § 43 ods. 4 a § 52 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, § 2 ods. 1 a § 3 ods. 1, písm. e) zák. č. 564/1991 Z. z. o obecnej polícii, § 420 ods. 1 a § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že k odtiahnutiu motorového vozidla s ev. č. BA-917SA došlo dôvodne a v medziach zákona. O odtiahnutí vozidla rozhodol príslušník Mestskej polície hlavného mesta SR Bratislavy, odťah realizoval navrhovateľ, ktorého oprávnenie k odťahu je dané Rozhodnutím primátora č 3/2009 zo dňa 22.1.2009, vydaným v zmysle § 2 ods. 1 a § 3 zák. č. 564/1991 Z.z.. Podľa čl. 2 tohto rozhodnutia bolo uložené príslušníkom mestskej polície rozhodovať o odstraňovaní vozidiel na pozemných komunikáciách v správe hlavného mesta podľa § 43 ods. 1 a ods. 4 písm. a), b) zák. č. 8/2009 Z.z.. Pretože podľa § 2 písm. f) tohto zákona je účastníkom cestnej premávky i chodec, vozidlo stojace na chodníku v rozpore s ust. § 52 ods. 2 tohto zákona (ponechaná šírka menej ako 1,5 m) tvorí prekážku cestnej premávky, preto je správca takejto komunikácie oprávnený k jeho odstráneniu. Táto kompetencia bola v zmysle uvedeného rozhodnutia primátora, ako i v zmysle Štatútu hlavného mesta SR Bratislavy prenesená na príslušníkov mestskej polície. Technické odstránenie vozidla potom vykonal navrhovateľ, ktorého jediným akcionárom bolo v tom čase hlavné mesto SR Bratislava, a ktorý mal v predmete svojej činnosti aj odťahovaciu službu. Uvedený postup podľa názoru súdu možno subsumovať pod podmienku kladenú v ust. § 3d ods. 5 písm. d) zák. č. 135/1961 Z. z. o založení alebo zriadení právnickej osoby na účel realizácie správy pozemnej komunikácie. Aktívna legitimácia navrhovateľa na uplatnenie nároku na úhradu nákladov súvisiacich s odťahom je daná tým, že navrhovateľ je právnická osoba so samostatnou právnou subjektivitou, ktorej predmetom činnosti je aj odťahovacia služba, na odťah bolo použité odťahové vozidlo v jej vlastníctve a vykonaný bol jej zamestnancami, možno teda konštatovať vznik škody u navrhovateľa v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti odporcami v 1. a v 2. rade. Navrhovateľ si nárok uplatnil voči obidvom odporcom podľa ust. § 438 ods. 1 OZ (solidárna zodpovednosť vlastníka motorového vozidla a vodiča). Skutočnosť, že odporca v 2. rade sa dopustil uvedeného porušenia povinnosti je zrejmá z obsahu spisu Okrskovej stanice Mestskej polície Bratislava - Staré mesto. Odporca nenavrhol vykonať dôkaz na vyvrátenie porušenia povinnosti vyplývajúcej z ust. § 52 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z., pričom priestupok bol podľa protokolu o odstránení vozidla vyriešený zaplatením blokovej pokuty bez následných právnych krokov v zmysle zákona v správnom konaní. Súd preto konštatoval porušenie povinnosti a v príčinnej súvislosti s ňou i vznik škody u navrhovateľa vo výške, ktorú preukázal znaleckým posudkom č. 5/2009. Hoci odporca v 2. rade spochybňoval výšku nákladov na odťah vozidla, nenavrhol vykonať dôkaz, ktorý by vyvrátil dôkazný prostriedok o nákladoch za odťah predložený navrhovateľom. Z týchto dôvodov súd vyhodnotil uplatnený nárok navrhovateľa za dôvodný. Ohľadom príslušenstva súd rozhodol v zmysle § 517 ods. 2 OZ, keďže odporcovia sa s plnením peňažného dlhu dostali do omeškania. Začiatok omeškania súd určil ako deň nasledujúci po splatnosti faktúry č. 310 026. Výška úroku z omeškania je potom daná ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Rozsudok súdu prvého stupňa napadli odvolaním obidvaja odporcovia a namietali v ňom aktívnu legitimáciu navrhovateľa, pretože nie je správcom komunikácie a rovnako nie je ani právnickou osobou založenou alebo zriadenou obcou na tento účel tak, ako to ustanovuje § 3d ods. 5 zák. č. 135/1961 Zb. (cestný zákon) v platnom znení. Vyslovili nesúhlas s právnym názorom súdu prvého stupňa, že je možné postup hlavného mesta SR Bratislavy v súvislosti s poverením navrhovateľa odťahom motorových vozidiel subsumovať pod podmienku kladenú v ust. § 3d ods. 5 písm. d) zák. č. 135/1961 Z.z. o založení alebo zriadení právnickej osoby na účel realizácie správy pozemnej komunikácie. Tento právny názor súdu podľa ich názoru nemá logické zdôvodnenie, pretože uvedený postup hlavného mesta SR Bratislavy neviedol k tomu, aby sa navrhovateľ stal správcom komunikácie, ale aby zabezpečoval po technickej stránke nútený odťah vozidiel. Ak by bola právna úvaha súdu prvého stupňa správna, nebolo by potom potrebné, aby o odťahu rozhodoval na základe rozhodnutia primátora príslušník mestskej polície. Neexistuje žiadne uznesenie mestského zastupiteľstva, ktorým by na navrhovateľa preniesol výkon právomoci mesta v oblasti správy miestnych komunikácií. Skutočnosť, že uznesením mestského zastupiteľstva bol rozšírený predmet podnikania navrhovateľa o odťahovú službu a prevádzkovanie parkoviska nezakladá prenos výkonu právomoci obce v oblasti správy komunikácií na súkromnú právnickú osobu. Ďalej namietali, že navrhovateľ nepreukázal v konaní tú skutočnosť, že zo strany odporcu v 2. rade došlo k porušeniu jeho povinnosti účastníka cestnej premávky v zmysle § 52 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, v znení platnom k 21.4.2009, pretože fotodokumentácia je tak nezreteľná, že nie je možné overiť, aký voľný priestor zostal na chodníku pre chodcov po zaparkovaní vozidla. Priložený zápis o odstránení motorového vozidla nie je dostatočným dôkazom na preukázanie tejto skutočnosti. Okrem toho dôkazy, ktoré navrhovateľ predložil (zápis o odstránení motorového vozidla, priestupkový spis a fotodokumentáciu), mal vyhotoviť mestský policajt, ktorý o odstránení vozidla rozhodol a tieto sa nemali dostať do dispozície navrhovateľa, keďže obsahujú zákonom chránené osobné údaje odporcu v 2. rade. Na dôkaz získaný v rozpore so zákonom súd nemal prihliadať. Prvostupňové konanie má tak zjavnú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázali tiež na to, že súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nedostatočne a nesprávne vysporiadal aj s namietanou výškou uplatnenej pohľadávky. Nesúhlasia s paušálnou cenou odťahu určenou znaleckým posudkom. Podľa ich názoru je výška týchto nákladov individuálna v každom jednotlivom prípade odtiahnutia, v závislosti na vzdialenosti miesta, z ktorého sa odťah realizuje od miesta, kam je vozidlo odtiahnuté, ako aj od dopravných technológií a prostriedkov, ktoré sú použité na odtiahnutie. Prvostupňový súd tak výšku žalovanej sumy ustálil bez toho, aby toto jeho skutkové zistenie malo oporu vo vykonanom dokazovaní. Keďže navrhovateľ je súkromná spoločnosť - podnikateľský subjekt, odôvodnene predpokladajú, že súčasťou žalovanej sumy je aj primeraný zisk tejto spoločnosti, čo nie je možné považovať za oprávnený náklad správcu komunikácie spojený s vykonaním odťahu ich motorového vozidla. Navrhli, aby z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh v celom rozsahu zamietne a prizná odporcom náhradu trov prvostupňového konania v celkovej výške 135,65 eur a odvolacieho konania, ktoré si vyčíslili vo výške 40,41 eur. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcov vyjadril listom zo dňa 19.12.2011. Uviedol, že odstraňovanie vozidiel vodičov, ktorí porušujú dopravné predpisy pri parkovaní, možno považovať za zabezpečovanie verejného poriadku a ako vynucovanie práv ostatných účastníkov cestnej premávky a občanov. Poukázal na listinné dôkazy súvisiace so zabezpečovaním verejného poriadku správcom komunikácie. Zdôraznil, že mestského zastupiteľstvo hlavného mesta SR Bratislavy uznesením č. 597/2005 schválilo zmenu stanov akciovej spoločnosti Dopravného podniku Bratislava, a.s., ktorou bol rozšírený predmet jeho činnosti o odťahovaciu službu a prevádzkovanie parkoviska, a to z dôvodu, že hlavné mesto SR Bratislava je jediným akcionárom navrhovateľa. Zároveň primátor hlavného mesta SR Bratislavy poveril navrhovateľa výkonom služby odťahovania motorových vozidiel od 1.6.2005. Zdôraznil, že o otázke aktívnej legitimácie navrhovateľa v sporoch rovnakého charakteru rozhodovalo niekoľko krajských súdov v rámci SR, ktoré dospeli k záveru, že navrhovateľ je aktívne legitimovaný v sporoch o náhradu nákladov za odťahy vozidiel. K samotným nákladom na odťah uviedol, že hlavným predmetom činnosti Dopravného podniku Bratislava, a.s. je mestská hromadná doprava. Hospodárenie strediska odťahovacej služby musí byť oddelené, pričom toto nedosahuje zisk a ani stratu. Prípadná strata strediska by musela byť krytá z verejných zdrojov a preto je všeobecne akceptovateľné, že porušovatelia musia nahradiť všetko, čo bolo nutné vynaložiť na zabezpečenie verejného poriadku pri parkovaní vozidiel. Za účelom preukázania hospodárnosti a transparentnosti činnosti strediska odťahovacej služby dal navrhovateľ vypracovať znalecký posudok. Stredisko odťahovacej služby bolo účelovo zriadené len na túto činnosť a iné komerčné aktivity, ktorými by bola vykrytá prípadne vzniknutá strata, nevykonáva. Na konkrétny odťah je preto potrebné účtovať všetky finančné náklady, ktoré boli vynaložené na zabezpečenie plnenia tejto verejnej služby, t.j. aj spotrebu energií, odpisy hmotného majetku, dane, poplatky, osobné náklady a ďalšie. Každý konkrétny odťah tak znáša súčet všetkých finančných nákladov účelne vynaložených strediskom odťahovacej služby v pomere k počtu odtiahnutých vozidiel v kalendárnom roku. Neobstojí ani námietka odporcov, že v cene odťahu má byť zohľadnená vzdialenosť miesta odťahu a odstavnej plochy, pretože navrhovateľ vykonáva odťahy len v mestskej časti staré mesto a v centrálnej mestskej časti Bratislavy, kde sú rozdiely kilometrových vzdialeností vo vzťahu k ďalším vyvolaným nákladom zanedbateľné a ťažko vyčísliteľné. Ďalej uviedol, že v súdnom konaní bolo preukázané, že odporca v 2. rade sa dopustil dopravného priestupku, za čo mu bola uložená bloková pokuta, ktorú aj uhradil, čím bolo priestupkové konanie ukončené a navrhovateľovi tak vznikol oprávnený nárok požadovať úhradu nákladov za vykonaný odťah od odporcov. Pokiaľ ide o námietku odporcov, že navrhovateľ mal neoprávnene k dispozícii doklady s chránenými osobnými údajmi odporcu v 2. rade uviedol, že spracovanie osobných údajov je v súlade s registráciou informačného systému navrhovateľa pre stredisko odťahovacej služby na Úrade na ochranu osobných údajov SR pod reg. Č. 200504660S v zmysle zák. č. 428/2002 Z.z.. Údaje v tomto informačnom systéme sú evidované len na nevyhnutnú dobu, po ktorú je možné začať správne konanie o priestupku, a ak nebol uhradený poplatok za odstránenie vozidla počas vymáhania vzniknutej pohľadávky. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v rozsahu odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že nie je dôvod na jeho zmenu, keďže odvolanie odporcov nie je dôvodné. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a po ich vyhodnotení aj k správnym právnym záverom, ktoré dostatočným spôsobom odôvodnil. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, a to aj s prihliadnutím na odvolacie námietky, odvolací súd k argumentácii súdu prvého stupňa dopĺňa, že z listinných dôkazov predložených navrhovateľom (hlavne zo zakladateľskej listiny) je nesporné, že hlavné mesto SR Bratislava, ako správca komunikácie je zakladateľom a jediným akcionárom navrhovateľa a zároveň jediným majiteľom 10 akcií navrhovateľa. Nie je preto správny záver, že ide o súkromnú spoločnosť. Hoci navrhovateľ nebol zriadený za účelom realizácie správy pozemnej komunikácie, ako je už vyššie uvedené, uznesením mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy č. 597/2005 zo dňa 27.1.2005 bola schválená zmena stanov navrhovateľa tak, že v čl. III. - predmet činnosti - boli doplnené body 17 a 18, podľa ktorých bol predmet činnosti doplnený o odťahovaciu službu a prevádzkovanie parkoviska slúžiaceho na umiestnenie vozidiel patriacich iným osobám než majiteľovi alebo nájomcovi nehnuteľností (odtiahnutých vozidiel). Zabezpečovanie verejného poriadku pri parkovaní na pozemných komunikáciách, vrátane výkonu odťahov motorových vozidiel, patrí medzi kompetencie správcu miestnych komunikácií, v danom prípade hlavného mesta SR Bratislavy, ktoré výkonom odťahov poverilo navrhovateľa, t. j. spoločnosť, v ktorej bolo mesto Bratislava jedeným akcionárom. Uvedené vyplýva aj z listov primátora hlavného mesta SR Bratislava zo dňa 20.7.2005 a 15.11.2005, smerujúcich k zabezpečeniu realizácie uznesenia mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy č. 597/2005. Je pravdivé tvrdenie odporcov v odvolaní, že navrhovateľ nepredložil žiadne uznesenie mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy, ktorým by bol na neho prenesený výkon právomoci mesta v oblasti správy miestnych komunikácií v celosti, došlo však k delegovaniu časti kompetencií, týkajúcich sa odstraňovania prekážky cestnej premávky, teda výkonu odťahovacej služby, po tom, čo o odstránení vozidla rozhodne Mestská polícia hlavného mesta SR Bratislavy. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je správny záver súdu prvého stupňa, že uvedený postup možno subsumovať pod podmienku kladenú ust. § 3d ods. 5 písm. d) zák. č. 135/1961 Z. z. o založení alebo zriadení právnickej osoby na účel realizácie správy pozemnej komunikácie. K námietke odporcov, že v konaní nebolo preukázané, že zo strany odporcu v 2. rade došlo k porušeniu jeho povinnosti účastníka cestnej premávky v zmysle § 52 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, odvolací súd poukazuje na to, že v konaní nebolo sporné, že dňa 21.4.2009 o 15,30 hod. došlo na základe Protokolu Mestskej polície hlavného mesta SR Bratislavy k odstráneniu motorového vozidla ev. č. BA-917SA zo Záhradníckej ulice v Bratislave (z dôvodu nezachovania predpísanej šírky pre chodcov 1,5 m). Pred vydaním motorového vozidla bol priestupok odporcu v 2. rade vyriešený zaplatením blokovej pokuty, teda odporca porušenie povinnosti nenamietal. V zmysle § 135 ods. 1 tretej vety O.s.p., súd je viazaný aj rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný priestupok, postihnuteľný podľa osobitných predpisov, pričom správnosť tohto záveru v tomto konaní preskúmavať nemôže. Na preskúmanie rozhodnutia Mestskej polície hlavného mesta SR mal odporca v 2. rade využiť opravné prostriedky podľa osobitného zákona. Z týchto dôvodov je uvedená námietka odporcov právne irelevantná. Rovnako je právne irelevantná aj ich námietka, že navrhovateľ neoprávnene disponoval s osobnými údajmi odporcu v 2. rade, a to aj s poukazom na skutočnosť, že navrhovateľ bol subjektom oprávneným na výkon odťahu vozidla a následne oprávneným na uplatnenie nákladov, ktoré mu v súvislosti s tým vznikli (delegovaná právomoc správcu miestnej komunikácie), pričom bez namietaných dokladov by tieto svoje oprávnenia nemohol realizovať. Pokiaľ odporcovia namietajú výšku uplatnenej pohľadávky, výšku nákladov na odstránenie motorového vozidla navrhovateľ preukázal znaleckým posudkom č. 5/2009, ktorý bol vypracovaný Ekonomickou univerzitou v Bratislave, Inštitútom ekonomického znalectva a expertíz pri Centre ďalšieho vzdelávania. Podľa tohto znaleckého posudku kalkulácia na 1 odťah v roku 2008 predstavuje sumu 101,82 eur, pričom uvedená kalkulácia nepočíta so ziskom. Navrhovateľ si v konaní neuplatnil celú uvedenú sumu, ale len čiastku 92, 94 eur. Vzhľadom na nepomerné ťažkosti zistenia výšky nároku pri striktnej požiadavke zisťovania exaktne vyčísľovaných nákladov na odťah určitého konkrétneho vozidla, nie je vylúčené určenie výšky týchto nákladov voľnou úvahou súdu podľa § 136 O.s.p., pri ktorej úvahe môže ako východisko slúžiť aj predložený znalecký posudok. Iný postup sa odvolaciemu súdu javí ako nevhodný už aj pre zrejmú nepatrnosť pohyblivých nákladov v závislosti od vzdialenosti odťahu a miesta uskladnenia vozidla vo vzťahu k celkovým nákladom, ako aj vzhľadom na predpokladané náklady spojené so zisťovaním výšky možnej pohyblivej časti nákladov za odťah prípadným znaleckým, alebo iným dokazovaním, čo by v konečnom dôsledku bolo vo väčšine prípadov na ťarchu odporcov (ak žaluje aktívne legitimovaný subjekt). Pretože súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi uplatnený nárok dôvodne, odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 142 ods. l O.s.p.. V odvolacom konaní mal úspech navrhovateľ, ktorému však trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto mu neboli priznané. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.