Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/327/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310201434 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Praženková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1310201434.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Thorpe recovery, s.r.o., Stráž 8419, 960 01 Zvolen, IČO: 46 662 324, (pôvodne SKP, k.s., Lazovná 64, Banská Bystrica, SKP úpadcu: KFZ Sys, s.r.o. ''v konkurze'', Košútska 1342, Sládkovičovo), zast.: JUDr. Pavol Konečný, advokát, Stráž 3/223, Zvolen, proti žalovanému: Šťastné slnko, s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská 39, Bratislava, IČO: 35 746 181, o zaplatenie 586,32 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 24Cb 121/2010-124 zo dňa 11.03.2011 a proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 24Cb 121/2010-151 zo dňa 13.05.2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 24Cb 121/2010-124 zo dňa 11.03.2011 z r u š u j e a vo veci samej v r a c i a na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 24Cb 121/2010-151 zo dňa 13.05.2011 z r u š u j e. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III rozsudkom zamietol žalobu žalobcu na zaplatenie 586,32 eura s príslušenstvom (rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 24Cb 121/2010-124 zo dňa 11.03.2011). Žalovanému nepriznal náhradu trov konania a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok za návrh vo výške 35,- eur. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 586,30 eura spolu s 18,25% ročným úrokom z omeškania odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr až do zaplatenia a náhrady trov konania. Žaloba vychádzala z toho, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako poskytovateľ uzavrela so žalovaným zmluvu o pripojení podľa zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Predmetom záväzku poskytovateľa bolo poskytovanie verejnej telefónnej služby, za ktoré mal žalovaný platiť odplatu. Žalovaný za poskytnuté služby neuhradil riadne a včas svoje záväzky, vyúčtované faktúrou č. 1871918337 na sumu 81,37 eura, fa.č. 3868458303 na sumu 93,17 eura, fa.č. 4873049562 na sumu 253,54 eura, fa.č. 3869605667 na sumu 79,95 eura a fa.č. 2870746389 na sumu 78,29 eura. Uvedenú pohľadávku nadobudol úpadca - spoločnosť KFZ Sys, s.r.o. "v konkurze", ktorého správcom bola spoločnosť SKP, k.s., IČO: 44 915 691 na základe zmluvy o postúpení so spoločnosťou MEDIATION KMCH s.r.o. ako postupcom dňa 14.12.2009. Spoločnosť MEDIATION KMCH s.r.o. nadobudla pohľadávku od spoločnosti Slovak Telekom, a.s. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.8.2009 uzavretej v súlade s rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.7.2009. Z výpisu z obchodného registra úpadcu súd zistil, že uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 25.07.2008 č.k. 31 K11/2008-240, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.08.2008, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka KFZ Sys, s.r.o., IČO: 36 814 148. Uznesením zo dňa 10.11.2009 č.k. 31K/11/2008-491, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.11.2009 v spojení s opravným uznesením bol do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovený SKP, k.s., Lazovná 64, Banská Bystrica. Súd prvého stupňa uviedol, že mal pochybnosti o platnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok a predovšetkým skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu, teda či mu patrí pohľadávka, ktorej zaplatenia sa domáha. Z vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi zistil, že úpadca ešte pred vyhlásením konkurzu uzavrel s MEDIATION KMCH s.r.o. rámcovú zmluvu o postupovaní pohľadávok zo dňa 11.11.2007. Podľa čl. I pohľadávkami sa pre účely zmluvy rozumejú všetky peňažné pohľadávky postupcu (MEDIATON KMCH) spolu s príslušenstvom, ktorých veriteľom je postupca, ktoré sú viac ako 600 dní po lehote splatnosti a neboli uplatnené v exekučnom konaní a ktoré sú ku dňu uzatvorenia jednotlivej zmluvy o postúpení pohľadávok neuspokojené v celom rozsahu alebo nezanikli v celom rozsahu iným spôsobom. Ak niektorá strana poruší túto povinnosť, je povinná druhej strane zaplatiť zmluvnú pokutu (čl.III). Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú (čl. VI). Súd poukázal na ust. § 1 zák. č. 7/2005 Z.z., § 4 ods. 2 písm. m) zák. č. 71/1992 Zb. a § 39 Obč. zák. a konštatoval, že je obchádzaním zákona, keď žalobca ako správca konkurznej podstaty nadobúda po vyhlásení konkurzu pohľadávky len preto, aby dosiahol oslobodenie od platenia súdneho poplatku, od platenia ktorého by inak veriteľ oslobodený nebol. Podľa súdu prvého stupňa účelom oslobodenia správcu od platenia súdnych poplatkov podľa dôvodovej správy k zákonu bolo, aby bol správca konkurznej podstaty oslobodený v konaniach, kde koná najmä pri speňažovaní majetku úpadcu v rámci ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii, teda keď koná spôsobom sledujúcim ciele a účel tohto zákona. Súd prvého stupňa o obchádzaní zákona nemal vážnejšie pochybnosti. Žalobca v danom prípade nadobúda po vyhlásení konkurzu pohľadávky len preto, aby dosiahol oslobodenie od platenia súdneho poplatku, od platenia ktorého by inak veriteľ oslobodený nebol. Zmluvou o postúpení pohľadávok sa teda obchádza zákon o súdnych poplatkoch, hoci inak táto zmluva sama o sebe nie je v rozpore so žiadnym zákonom. Podľa záverov súdu prvého stupňa o obchádzaní zákona svedčia viaceré skutočnosti. Predovšetkým rámcová zmluva zo dňa 11.11.2007 sa vzťahuje na všetky peňažné pohľadávky, ktorých veriteľom je postupca (MEDIATION KMCH), z čoho vyplýva, že táto zmluva môže zaväzovať úpadcu nadobúdať len tie pohľadávky, ktorých veriteľom bol postupca už dňa 11.11.2007. Spoločnosť MEDIATION KMCH však žalovanú pohľadávku získala od Slovak Telekom a.s. už zmluvou zo dňa 10.08.2009, ktorá bola uzavretá na základe rámcovej zmluvy zo dňa 22.07.2009. Z toho je zrejmé, že nešlo o pokračovanie v prevádzkovaní tzv. podniku úpadcu po vyhlásení konkurzu, ale že tento ,,podnik" sa začal prevádzkovať až po vyhlásení konkurzu. Súd prvého stupňa mal preto oprávnené pochybnosti, že zmluva nebola uzavretá už pred vyhlásením konkurzu zo dňa 11.11.2007. Túto skutočnosť spochybňuje aj súpis všeobecnej podstaty zverejnený ku dňu 06.10.2008, podľa ktorého do podstaty nepatrili žiadne pohľadávky. Okrem toho podľa súdu prvého stupňa tejto rámcovej zmluve chýba akýkoľvek rozumný základ a hospodársky účel (kauza), ktorý by strany viedol k jej uzavretiu v tomto znení a s takými vysokými zmluvnými pokutami, ktoré sú evidentne v rozpore s poctivým obchodným stykom. Súd poukázal i na § 5 Obch. zák., obsahujúci definíciu podniku, pričom súdne vymáhanie pohľadávok úpadcom nie je ani podnikaním, ani prevádzkovaním podniku. Podľa súdu prvého stupňa ak by sa argumentácia žalobcu doviedla do dôsledkov, tak súdne vymáhanie pohľadávok budú zabezpečovať už len "špecializovaní úpadcovia", lebo súdne vymáhanie pohľadávky bude vždy ekonomickejšie bez platenia súdneho poplatku. Výhodnosť prevádzkovania takéhoto podniku bude trvalá a bude trvať dovtedy, kým sa zabezpečí vykonateľnosť potrebného množstva pohľadávok prostredníctvom súdnych rozhodnutí a následne môže byť takýto podnik k spokojnosti veriteľov predaný. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že sa nedá prehliadnuť ani skutočnosti vyplývajúce z oznámení v Obchodnom vestníku, a to, že spoločnosť MEDIATON KMCH, s.r.o. bola veriteľom a členom veriteľského výboru, že žalobca je v poradí tretím správcom konkurznej podstaty, a že členom veriteľského výboru bol aj právny zástupca žalobcu. Z uvedených dôvodov súd vyhodnotil zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 14.12.2009 za absolútne neplatnú, v dôsledku čoho žalobca nie je v konaní aktívne legitimovaný, preto návrh bez ďalšieho zamietol. Vo výroku rozsudku súd prvého stupňa rozhodol o nepriznaní náhrady trov konania žalovanému, avšak v odôvodnení rozsudku neuviedol k tomuto výroku žiadne dôvody. Súd prvého stupňa vo výroku rozsudku taktiež rozhodol o uložení poplatkovej povinnosti žalobcu - vtedy správcu konkurznej podstaty - za žalobu vo výške 35,-eur. Tento výrok odôvodnil tým, že hoci Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 2Cob/218/2010-53 zo dňa 28.10.2010 zrušil uznesenie súdu prvého stupňa o poplatkovej povinnosti žalobcu za žalobu, súd prvého stupňa rozhodol o jeho poplatkovej povinnosti znovu. Uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynul záver o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok pre obchádzanie zákona, z tohto dôvodu nie je viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý vychádza z predpokladu, že správca pohľadávku nadobudol. Išlo teda o predčasné rozhodnutie. Zákonný dôvod na oslobodenie od súdneho poplatku nie je daný, lebo žalobca nekonal ako správca v rámci ustanovení zák.č. 7/2005 Z.z., preto mu vznikla poplatková povinnosť za žalobu podľa pol.č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že tento rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) a f)). Namietal, že súd prvého stupňa nedostatočne posúdil možnosť výkonu osobitnej činnosti správcu v zmysle § 86 ods. 4 z.č. 7/2005 Z.z. v spojení s § 88 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Výklad súdu prvého stupňa, že v prípade podpísania Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.12.2009 sa jedná zo strany správcu konkurznej podstaty o exces je nesprávny, nakoľko abstrahuje od platnej právnej úpravy, resp. podľa názoru žalobcu v nej nemá absolútne žiadnu oporu. Namietol, že súd prvého stupňa absolútne nezobral do úvahy existenciu záväzného pokynu veriteľského výboru, ktorý v otázke podpisu zmluvy o postúpení pohľadávok prijal rozhodnutie, resp. záväzný pokyn za plnenie, ktorý v otázke podpisu zmluvy o postúpení pohľadávok prijal záväzný pokyn na plnenie Rámcovej zmluvy, a teda aj na následné uzavretie Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2009. Podľa žalobcu prvostupňový súd taktiež nezobral do úvahy okolnosti, ktoré správcu po odbornom posúdení všetkých okolností prípadu pri výkone správy majetku úpadcu viedli k podpísaniu Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2009, a to, že jej uzavretie bol právne aj ekonomicky nevyhnutý spôsob vyriešenia vzniknutej situácie pri súčasnom posúdení možných následkov v prípade neuzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2009 ako aj iných v ďalšej časti odvolania popísaných skutočností. Vytkol súdu prvého stupňa, že vôbec nevyzval žalobcu na vysvetlenie skutočností, ktoré mali vplyv na uzatvorenie Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2009, ale bez dostatočného posúdenia a vyhodnotenia všetkých dôkazov žalobu zamietol. Prvostupňový súd svoju argumentáciu o existencii poplatkovej povinnosti vystaval na ústavne nekonformnom dotváraní práva. Pokiaľ súd našiel odôvodnenie pre štát a štátny rozpočet výhodného rozhodnutia súdu o poplatkovej povinnosti správcu konkurznej podstaty, pričom oporu pre svoj reštriktívny výklad hľadal v účele zákona a podľa jeho názoru pravej vôli zákonodarcu, postupoval v rozpore s čl. 13 ods. 1 a čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Poukázal pri tom na Nález Ústavného súdu Českej republiky podľa ktorého v právnom štáte nesmie súd napravovať pochybenie zákonodarcu pri formulovaní právnych predpisov interpretáciou, ktorá takto v zmení ústavne konformný, ale z pohľadu štátnej moci nevýhodný text právneho predpisu. V predmetnej veci súd uložil poplatkovú povinnosť v rozpore so zákonom. Žalobca poukázal na § 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, z ktorého vyplýva cieľ konkurzného konania - cieľ uspokojenia veriteľov úpadcu. V záujme prínosu väčšieho uspokojenia veriteľov, poskytuje zákon o konkurze a reštrukturalizácii za určitých zákonom vymedzených podmienok aj iné spôsoby uspokojenia pohľadávok úpadcu, ako je speňaženie všetkých majetkových aktív úpadcu a prerozdelenie výťažku veriteľom. Takým spôsobom je aj postup upravený v § 86 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii s primeraným použitím § 88 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Žalobca ďalej uviedol, že v čase pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu - spoločnosti KFZ Sys, s.r.o., bola uzavretá Rámcová zmluva o postupovaní pohľadávok zo dňa 11.11.2007 medzi spoločnosťou MEDIATON KMCH, s.r.o., IČO: 35 952 989 ako postupcom a spoločnosťou AKROPOLIS estates, s.r.o., IČO: 36 814 148 ako postupníkom. Svojim charakterom je táto zmluva zmluvou o budúcej zmluve, pričom zmluvné strany sa v nej zaväzujú svoje záväzky v budúcnosti realizovať prostredníctvom uzatvárania jednotlivých zmlúv o postupovaní pohľadávok, na dobu neurčitú. Možno preto konštatovať, že ide o záväzok na nepretržitú, opakovanú činnosť. Ide o zmluvu uzavretú v čase pred vyhlásením konkurzu na spoločnosť KFZ Sys, s.r.o., avšak práva a povinnosti úpadcu z nej vyplývajúce vznikajú už v čase priebehu samotného konkurzu. Dňa 24.11.2009 bola na základe Zmluvy zo dňa 11.11.2007 správcovi doručená výzva na uzavretie jednotlivej zmluvy o postúpení pohľadávok od spoločnosti MEDIATON KMCH, s.r.o.. Správca nekonal pri úkone nadobudnutia pohľadávok svojvoľne, ale bol limitovaný rozsahom záväzku úpadcu zo Zmluvy, rozhodnutím veriteľského orgánu, ako aj zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. V tejto súvislosti poukázal na § 45 ods. 4 a 6 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V zmysle tohto ustanovenia správca úpadcu mal možnosť, nie však povinnosť, posudzovanú zmluvu vypovedať, a to bez osobitného dôvodu, potom by sa nároky vzniknuté počas výpovednej doby následne posudzovali podľa § 45 ods. 6 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Správca sa nemal možnosť žiadnym právne relevantným spôsobom zbaviť povinnosti na samotné plnenie Rámcovej zmluvy, ktorá by bola 2 mesiace od jej vypovedania stále platná a spôsobujúca právne následky. Žalobca ďalej poukázal na to, že správca je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou, aby nedošlo k odcudzeniu, strate, zničeniu a pod. majetku úpadcu a pokiaľ to možno rozumne očakávať, aby dokonca došlo k zhodnoteniu tohto majetku. To môže dosiahnuť pokračovaním vo výkone niektorých podnikateľských činností. Ak sú tieto činnosti ekonomicky rentabilné, ziskové, je na výkon týchto činností správca povinný. V danom prípade si správca vyžiadal podľa § 88 zákona o konkurze a reštrukturalizácii záväzný pokyn od veriteľského výboru a tento pokyn na plnenie Rámcovej zmluvy bol daný. Žalobca má za to, že Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2009 je právnym úkonom platným. K jej uzavretiu došlo na základe starostlivého zváženia všetkých skutočností zo strany správcu konkurznej podstaty úpadcu, pričom o tejto otázke rozhodol aj príslušný orgán úpadcu, ktorý hlasoval za plnenie rámcovej zmluvy. Na jej základe úpadca nadobudol pohľadávky , ktoré sú predmetom tohto konania. K obchádzaniu zákona nedošlo a žalobca je aktívne legitimovaný vystupovať v tomto konaní. K obchádzaniu zákona o súdnych poplatkoch žalobca uviedol, že jednotliví dlžníci mohli po oznámení postúpenia pohľadávok tieto pohľadávky dobrovoľne uhradiť, teda aj bez samotnej potreby vedenia súdneho konania. Taktiež poukázal na to, že štát vyberie súdny poplatok za konkurzné konanie, ktorého výpočtovým základom je výťažok z majetku podliehajúceho konkurzu. Oslobodenie správcu konkurznej podstaty je priamo zo zákona (§ 4 ods. 2 písm. m) zák.č. 71/1992 Zb. a nie je namieste označovať konanie súladné s procesným právom ako obchádzanie zákona, čo je pojem hmotnoprávneho charakteru. Žalobca - správca konkurznej podstaty spoločnosti KFZ Sys, s.r.o. v konkurze navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu, a aby výrok rozsudku o poplatkovej povinnosti zrušil pre nezákonnosť. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie aj proti uzneseniu prvostupňového súdu č.k. 24Cb/121/2010-151 zo dňa 13.05.2011, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 35,- eur. Uvedené uznesenie navrhol zrušiť, pretože má za to, že je ako správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s.r.o. "v konkurze" v zmysle § 4 ods. 2 písm. m) zák. č. 71/1992 Zb. od platenia súdnych poplatkov oslobodený. Poukázal na ust. § 1 ods. 1, § 2 ods. 1 a § 4 ods. 2 písm. m) zák.č. 71/1992 Zb., ktoré nedávajú priestor na sudcovskú interpretáciu práva v akomkoľvek smere. Poukázal na čl. 13 ods. 1 a čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, z ktorých vyplýva, že je zákaz sudcovského dotvárania práva vo veciach poplatkovej povinnosti. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2Cdo269/2010 zo dňa 28.04.2011. Z neho vyplýva, že zo strany súdov neprichádza do úvahy zužujúci výklad ani také interpretačné postupy pri výklade procesných predpisov, ktorých následkom by bolo neodôvodnené odňatie práva na súdnu ochranu. Oslobodenie správcu konkurznej podstaty podľa § 4 ods. 2 písm. m) zák.č. 71/1992 Zb. je osobné oslobodenie od súdnych poplatkov z čoho vyplýva, že pokiaľ účastník požíva status správcu ustanoveného do funkcie podľa zák.č. 7/2005 Z.z. nie je toto zákonné oslobodenie nijako vecne obmedzené. Ak by toto oslobodenie malo byť nejako vecne obmedzené, zákonodarca by to vyjadril obdobne ako pri oslobodení obcí a vyšších územných celkov, ktoré v ust. § 4 ods. 2 písm. b) zák.č. 71/1992 Zb. oslobodil od poplatku vo veciach verejného a spoločensky prospešného záujmu. Žalobca poukázal aj na Nález Ústavného súdu Českej republiky I.ÚS 22/99 zo dňa 2.2.2000, v ktorom je uvedené, že v právnom štáte nesmie súd napravovať pochybenia zákonodarcov pri formulácii právnych predpisov interpretáciou, ktorá takto zmení ústavne konformný, ale z pohľadu štátnej moci nevýhodný text právneho predpisu. Taktiež poukázal, že rovnako judikoval Ústavný súd Slovenskej republiky, že použitie analógie legis je v prípadoch vyrubenia súdneho poplatku vzhľadom na čl. 59 ods. 2 Ústavy vylúčené. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie o poplatkovej povinnosti zrušil. Žalovaný sa k ani jednému z odvolaní žalobcu nevyjadril. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní obsahu spisu, dôvodov napadnutého rozsudku a dôvodov oboch odvolaní, dospel k záveru, že obe odvolania žalobcu sú dôvodné. V priebehu odvolacieho konania došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom konania, na žalobcu označeného v záhlaví tohto rozhodnutia, pričom zmena na strane žalobcu bola pripustená uznesením č.k. 2Cob/326/2011-189, 2Cob/327/2011 zo dňa 19.12.2012. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvého stupňa ako základnú otázku skúmal, či žalobca bol v konaní aktívne legitimovaný, pričom dospel k záveru, že zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá dňa 14.12.2009 je podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný právny úkon, pretože sa ním obchádza zákon o súdnych poplatkoch a je v rozpore so zákonom č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní nezohľadnil z obchodného vestníka zistiteľnú skutočnosť, že veriteľský výbor úpadcu KFZ Sys, s.r.o. "v konkurze" uložil správcovi záväzný pokyn, podľa ktorého je správca povinný pristúpiť k plneniu rámcovej zmluvy zo dňa 11.11.2007, čoho dôkazom je zápisnica zo zasadnutia veriteľského výboru zo dňa 10.12.2009 (Obchodný vestník 124B/2011 vydaný dňa 28.06.2011). Súd prvého stupňa v tejto súvislosti neskúmal, či sa pri uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2009 nejednalo o osobitnú činnosť správcu v zmysle § 7, § 86 ods. 1 a 4 zák. č. 7/2005 Z. z.. Obchádzanie zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka predstavuje osobitnú situáciu, v ktorej právny úkon formálne zodpovedá zákonnej norme, avšak v konečnom dôsledku vznikajú (menia sa alebo zanikajú) práva a povinnosti, ktoré sú v rozpore s účelom a zmyslom zákona. Obchádzanie zákona podľa platnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky spočíva vo vylúčení právne záväzného pravidla správania sa zámerným použitím prostriedkov, ktoré samy osebe nie sú zákonom zakázané, v dôsledku čoho sa nastolený stav javí z hľadiska pozitívneho práva ako nenapadnuteľný. Predstavuje postup, keď sa niekto chová formálne podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou zakázaný alebo nepredvídaný a nežiaduci. K obchádzaniu zákona dôjde v prípade, keď právny úkon síce nie je v priamom rozpore so zákonom, ale svojimi účinkami a najmä svojím účelom zákon, jeho ciele a zmysel (ratio legis) obchádza. Platnosť či neplatnosť právneho úkonu možno posudzovať len podľa okolností, ktoré existovali v čase jeho urobenia. Prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. Úmysel zmluvných strán je potrebné zisťovať z dokazovania zameraného na túto otázku, a to najmä z výsluchu v mene účastníkov zmluvy konajúcich osôb v čase uzavretia zmluvy a následne zistenia vykladať so zreteľom na všetky okolnosti prejavu vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán (§ 266 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka). V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa úmyslu konajúcich strán, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený (§ 266 ods. 2 Obchodného zákonníka). Súd prvého stupňa bez riadneho zistenia skutkového stavu vyslovil záver, že Rámcová zmluva zo dňa 11.11.2007 nebola uzavretá v tento deň, že jej chýba hospodársky účel (kauza), ktorý viedol strany k jej uzavretiu, že žalobca ako správca konkurznej podstaty nadobúda po vyhlásení konkurzu pohľadávky len preto, aby dosiahol oslobodenie od platenia súdneho poplatku. Uvedené závery súdu prvého stupňa sú predčasné, pretože z vykonaných listinných dôkazov bez doplnenia ďalšieho dokazovania tieto závery nevyplývajú. Súd prvého stupňa vyššie uvedené ustanovenia Občianskeho a Obchodného zákonníka správne neaplikoval a nezistil všetky potrebné skutočnosti pre vyhodnotenie zámeru konajúcich strán, cieľa, účelu predmetnej Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2009, aby mohol správne posúdiť jej platnosť, teda v danom prípade, či sa touto zmluvou obchádza zákon, ako aj zámer, účel Rámcovej zmluvy datovanej 11.11.2007. Ďalej odvolací súd zistil, že výrok rozsudku o náhrade trov konania nemá odôvodnenie - toto úplne chýba, preto odvolací súd nemohol správnosť tohto výroku preskúmať. Neodôvodnením výroku o náhrade trov konania súd prvého stupňa odňal účastníkom právo konať pred súdom, pretože súčasťou tohto práva je i právo na riadne, presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Odvolanie žalobcu smerovalo aj proti výroku rozsudku v časti opätovného uloženia poplatkovej povinnosti za žalobu vo výške 35,-eur. Odvolací súd konštatuje, že o tejto povinnosti súd prvého stupňa rozhodol v rozpore s právnym názorom odvolacieho súdu vyjadreným v č.k. 2Cob/218/2010-53 zo dňa 28.10.2010, hoci ním mal byť viazaný (ust. § 226 O.s.p.). Správca konkurznej podstaty je osobne oslobodený od platenia poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. m/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, a to bez ohľadu na to, kedy pohľadávku úpadca nadobudol, teda kedy došlo k postúpeniu pohľadávky na spoločnosť KFZ Sys, s.r.o. "v konkurze". Toto oslobodenie nie je nijako vecne obmedzené a vzťahuje sa na osobu, ktorá požíva status správcu konkurznej podstaty podľa zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v časti o veci samej l podľa § 221 ods. 1 písm. h) ods. 2 O.s.p., ako aj v časti výroku o náhrade trov konania podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V časti výroku o poplatkovej povinnosti bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušené podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p., pretože dôvody na vydanie rozhodnutia o poplatkovej povinnosti pôvodného žalobcu neexistovali. V tejto časti nebola vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa odstráni vytknuté pochybenia a v novom rozhodnutí zároveň rozhodne podľa § 224 ods. 2 O.s.p. aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania. Odvolací súd konštatuje, aj s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky, na ktoré upozornil žalobca vo svojom odvolaní, že súd prvého stupňa nerozhodol o poplatkovej povinnosti pôvodného žalobcu za podané odvolanie správne. Ako už bolo vyššie uvedené správca konkurznej podstaty podľa osobitného zákona, t.j. zák. č. 7/2005 Z.z., je osobne oslobodený od platenia súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. m) zák. o súdnych poplatkoch. Pre oslobodenie správcu konkurznej podstaty od poplatkovej povinnosti je irelevantné, kedy došlo k postúpeniu pohľadávky na spoločnosť KFZ Sys, s.r.o. "v konkurze". Je podstatné to, že požíva status správcu konkurznej podstaty podľa zák.č. 7/2005 Z.z., a preto je osobne oslobodený podľa § 4 ods. 2 písm. m/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch od platenia súdnych poplatkov. Toto oslobodenie sa vzťahuje tak na jednotlivé úkony, ako aj za konanie súdu. Ide o zákonné osobné oslobodenie, ktoré nie je nijako vecne obmedzené. Ak by malo byť toto oslobodenie nejako vecne obmedzené, zákonodarca by to vyjadril v zákone (napr. ako je to pri obciach a vyšších územných celkov - § 4 ods. 2 písm. b) zák.č. 71/1992 Zb. - len vo veciach verejného a spoločensky prospešného záujmu). Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody možno konštatovať, že napadnuté uznesenie o poplatkovej povinnosti správcu konkurznej podstaty za podané odvolanie je nesprávne. Toto uznesenie nemalo byť vôbec vydané, nakoľko dôvody pre jeho vydanie neexistovali. Preto ho odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. zrušil. Toto rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3:0 proti. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.