KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Bratislava26. 2. 2013plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/529/2011 z 26. 2. 2013

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. februára 2013, sp. zn. 3Cob/529/2011, ECLI:SK:KSBA:2013:1310213358.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/529/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310213358
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Škrinárová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1310213358.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Heleny Škrinárovej a sudkýň
JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Danice Michalkovej, v právnej veci žalobcu: ISPA, spol. s r. o., so
sídlom Kopčianska 92, Bratislava, IČO: 31 328 717, práv. zást. Mgr. Ján Polák, advokát, Miletičova 64,
Bratislava, proti žalovanému: DREVONA SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Púchovská 6, Bratislava, IČO: 35
944 994, o zaplatenie 7.945,66 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava III v Bratislave č. k. 24Cb/59/2011-63 zo dňa 7. októbra 2011, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č. k. 24Cb/59/2011-63
zo dňa 7. októbra 2011 m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 7.945,66 eur s
úrokom z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania a zmluvnú pokutu vo výške 0,1 %
za každý deň omeškania zo sumy 844,90 eur od 30.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 1.183,46 eur od
30.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 1.183,46 eur od 19.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 1.183,46 eur
od 17.12.2009 do zaplatenia, zo sumy 1.183,46 eur od 30.01.2010 do zaplatenia, zo sumy 1.183,46
eur od 3.3.2010 do zaplatenia, zo sumy 1.183,46 eur od 30.03.2010 do zaplatenia a na náhradu trov
prvostupňového konania sumu 1.900,02 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho
zástupcu žalobcu.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania sumu 151,30 eur, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
7.945,66 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania a zmluvnou pokutou
0,01 % denne zo súm a v lehotách uvedených vo výroku rozsudku a na náhradu trov konania sumu
1.606,32 eur. Vo zvyšku zmluvnej pokuty návrh zamietol. Zároveň rozhodol o nepriznaní oslobodenia
od súdneho poplatku za odpor.

Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že žalobca sa zaplatenia istiny s príslušenstvom a zmluvnou
pokutou domáhal z titulu zmluvy zo dňa 10.08.2009, na základe ktorej vyrobil pre žalovaného PVC
fóliu s reklamným motívom, fóliu nainštaloval na svoje reklamné zariadenie a reklamné zariadenie
následne prenechal žalovanému do užívania na obdobie od 01.10.2009 do 31.03.2010. Poskytnuté
plnenie vyúčtoval a žalovaný peňažné plnenie nezaplatil v lehote splatnosti ani napriek opakovaným
upomienkam a prísľubu. Žalobcovi v zmysle zmluvy vznikol preto i nárok na úrok z omeškania a zmluvnú
pokutu.



Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že účastníci uzavreli dňa 10.08.2009 obchodnú zmluvu na výrobu
a inštaláciu reklamnej fólie a poskytnutie reklamného priestoru na jej inštaláciu na osvetlenom bigboarde
žalobcu v Bratislave, Mlynská dolina/ Patrónka na účely propagácie. Cena bola dohodnutá v čl. III.
zmluvy a splatnosť faktúry bola dohodnutá do 14 dní. V prípade porušenia povinnosti zaplatiť splatné
peňažné plnenie účastníci dohodli úrok z omeškania 0,05 % denne a súčasne aj zmluvnú pokutu 0,1
% denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Súd prvého stupňa preto návrhu v časti o zaplatenie
istiny, dohodnutého úroku z omeškania a primeranej zmluvnej pokuty 0,01 % denne vyhovel.

O zamietnutí návrhu v časti zmluvnej pokuty prevyšujúcej 0,01 % denne súd rozhodol s poukazom
na § 265 Obch. zák., pretože vymáhanie zmluvnej pokuty v časti prevyšujúcej 0,01 % denne hodnotil
ako výkon práva v rozpore s poctivým obchodným stykom. Dohodnutá zmluvná pokuta 0,1 % denne
predstavuje v podstate ďalšie úročenie dlžnej sumy vo výške 36,5 % ročne, čo spolu s dohodnutým
úrokom z omeškania predstavuje celkové úročenie vo výške 54,75 % ročne (18,25 + 36,5 %). Zákonný
úrok z omeškania, ktorý by žalobcovi patril v prípade, ak by nebol dohodnutý v zmluve, je 9 % ročne,
preto súd dospel k záveru, že zmluvná pokuta 0,01 % denne je primeraná.

Právne vec posúdil podľa § 269 ods. 2, § 369 ods. 1 a § 265 Obch. zákonníka. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. O nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov rozhodol podľa §
138 ods. 1 O.s.p.

S týmto rozhodnutím v zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania sa neuspokojil žalobca a v
odvolaní, ktoré podal v zákonnej lehote, navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, že súd žalobe
v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov konania tak, ako si ich vyčíslil pred súdom
prvého stupňa a náhradu trov odvolacieho konania v sume 151,30 eur.

Vytýkal súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie zamietajúcej časti, keď podľa jeho názoru
nebol dôvod na použitie § 265 Obch. zák. pri rozhodovaní o výške zmluvnej pokuty. Namietal, že
dohodnutou zmluvnou pokutou si veriteľ zabezpečoval svoju pohľadávku voči žalovanému, t. j. bola
prostriedkom, ktorý žalovaného mal prinútiť k tomu, aby svoj dlh urýchlene zaplatil. Zmluvná pokuta,
ktorá mala plniť zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu k pohľadávke žalobcu, nemala na žalovaného
absolútne žiadny preventívny účinok a jeho ďalšie správanie (účelový odpor, neúčasť na pojednávaní
a „naťahovanie“ času) svedčí o tom, že plynutie času, t. j. narastanie omeškania a s tým spojené
zvyšovanie zmluvnej pokuty, žalovaného nijako nemotivuje k snahe rýchlo sa zbaviť povinnosti zaplatiť
istinu. Zmluvná pokuta naviac nebola dohodnutá ako paušálna jednorazová suma, ktorá by neprimerane
zaťažovala žalovaného i za zanedbateľné omeškanie. Bola dohodnutá proporcionálne s ohľadom na
vážnosť porušenia zmluvnej povinnosti, ktorá je daná dĺžkou omeškania, a preto je spravodlivá a
súčasne i primeraná. Uviedol, že pritom podľa ods. 3 čl. V. zmluvy mal žalovaný k dispozícii jednoduchý
a účinný nástroj na zbavenie sa povinnosti platiť nielen zmluvnú pokutu, ale i úroky z omeškania. Stačilo
mu včas oznámiť dôvod nezaplatenia a navrhnúť splátkový kalendár, čo neurobil.

Namietal, že súd prvého stupňa nesprávne rozhodol i o náhrade trov právneho zastúpenia, keď žalobcovi
nepriznal náhradu za úkon vyjadrenia k odporu.

Krajský súd v Bratislave prejednal vec v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods.
2 O.s.p. a postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. verejne vyhlásil rozsudok.

Odvolací súd sa nestotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, keď s poukazom na § 265 Obch.
zák. zamietol návrh v časti zmluvnej pokuty prevyšujúcej 0,01 % denne, pretože ho hodnotil ako výkon
práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.

Podľa ustanovenia § 265 Obch. zák. výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku, nepožíva právnu ochranu.



Zo znenia citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že v prípade, ak medzi zmluvnými stranami
dôjde k dojednaniu, ktoré formálne nie je v rozpore s kogentnou úpravou zákona, ale jasne porušuje
zásady poctivého obchodného styku, súd výkon práva odoprie. Či došlo k porušeniu zásady poctivého
obchodného styku, súd skúma podľa okolností konkrétneho prípadu, pričom obchodný zákonník
predpokladá zdatnosť podnikateľa, jeho dobrú profesionálnu úroveň a to, že za svoje jednanie podnikateľ
nesie podnikateľské riziko.

V konkrétnej veci v zmluve medzi účastníkmi uzavretej dňa 10.08.2009 na poskytnutie reklamného
priestoru pre žalovaného vo svojom čl. V. ods. 2 zmluvy bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške
0,1 % z dlžnej sumy denne v prípade, ak žalovaný ako objednávateľ bude v omeškaní so splnením
peňažného záväzku, t. j. so zaplatením dohodnutej ceny za poskytnutie reklamného priestoru. V článku 3
bodu V. zmluvy zmluvné strany dohodli, že objednávateľ (žalovaný) sa zbaví povinnosti zaplatiť zmluvnú
pokutu, ak dodávateľovi (žalobcovi) pred uplynutím doby splatnosti oznámi dôvod neuhradenia dlžnej
sumy a dohodne s dodávateľom predĺženie doby splatnosti. Žalovaný túto možnosť nevyužil, a preto s
prihliadnutím na konkrétny skutkový stav je odvolací súd toho právneho názoru, že dohodnutá zmluvná
pokuta nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.

Naviac odvolací súd poukazuje na to, že rozpor so zásadami poctivého obchodného styku nemôže byť
založený len na výške zmluvnej pokuty, ale vždy musí byť posudzovaný vo vzťahu k okolnostiam a
podmienkam danej veci.

Odvolací súd sa nestotožnil ani s rozhodnutím súdu prvého stupňa v časti výroku o náhrade trov konania,
keď nepriznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odporu
- z dôvodu, že tento úkon nebol potrebný pre účelné uplatňovanie práva. Treba prisvedčiť tvrdeniu
žalobcu v odvolaní, že sa jednalo o úkon právnej pomoci, na ktorý dal podnet žalovaný svojím odporom
proti platobnému rozkazu a taktiež konajúci súd, ktorý vydal platobný rozkaz na inú istinu, než bola
žalovaná. Na tento úkon právnej pomoci teda jestvovali procesné dôvody, a preto odvolací súd dospel
k záveru, že sa jedná o úkon potrebný na účelné uplatňovanie práva.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je vo
výroku tohto rozsudku.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 a 2 O.s.p. tak, že
ich náhradu priznal úspešnému žalobcovi. Žalobcovi v odvolacom konaní vznikli trovy z titulu právneho
zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci v sume 118,67 eur + 1 x režijný paušál 7,41 eur + 20 % DPH,
čo je spolu 151,30 eur, ktorú sumu je žalovaný povinný v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť k rukám
právneho zástupcu žalobcu.

Toto rozhodnutie prijal Krajský súd v Bratislave v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 24Cb/59/2011

    zmenené