Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/139/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311200518 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1311200518.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom predsedníčky senátu JUDr. Danice Michalkovej a členiek senátu: Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci navrhovateľa: Messer Tatragas, spol. s r.o., Chalupkova 9, Bratislava, IČO: 00 685 852 proti odporcovi: TRIMETAL s.r.o., Nobelova 34, Bratislava IČO: 36 551 031 o zaplatenie 5.796,52 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 27.10.2011 č. k. 22Cb/118/2011-126 v spojení s opravným uznesením zo dňa 19.12.2011 č.k. 22Cb/118/2011-139 takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 27.10.2011 č.k. 22Cb/118/2011-126 v spojení s opravným uznesením zo dňa 19.12.2011 č.k. 22Cb/118/2011-139 v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.480,29 Eur a súčasne ho zaviazal na náhradu trov konania. Konanie v časti o zaplatenie 1.266,23 Eur zastavil. Súčasne rozhodol o vrátení časti súdneho poplatku za návrh. V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa domáhal od odporcu zaplatenia sumy 5.746,52 Eur titulom nájomného za 7 ks oceľových fliaš určených na prepravu technických plynov. Na základe potvrdenky č. 80412055 zo dňa 17.04.2004 odporca prevzal 10 ks oceľových fliaš a podľa potvrdenky č. 80452740 zo dňa 02.08.2004 odporca 3 ks fliaš vrátil. Dodacie listy boli vystavené na KOVO-IN s.r.o., právneho predchodcu odporcu. Podľa čl. 7.1 všeobecných obchodných podmienok tlakové fľaše sú vo vlastníctve navrhovateľa a prenechávajú sa formou nájmu odporcovi. Odporca neuhradil nájomné za obdobie od 31.08.2008 do 13.07.2010 fakturované celkom 23 vystavenými faktúrami na celkovú sumu 1.748,67 Eur. Nájomné bolo za 1 deň/1 ks fľaše vo výške 8,70 Sk a od 01.01.2009 vo výške 0,33 Eur. Nájomná zmluva zanikla po uplynutí 1 mesačnej výpovednej lehoty ku dňu 14.07.2010 na základe výpovede navrhovateľa zo dňa 31.05. 2010 doručenej odporcovi dňa 14. 06. 2010. Po ukončení nájmu odporca nevrátil fľaše v cene podľa cenníka za 1 ks oceľovej fľaše 512,50 Eur x 7 ks = 3.587,50 Eur, ktorú si navrhovateľ uplatnil faktúrou č. 6860355267. Súd prvého stupňa vo veci vydal platobný rozkaz proti, ktorému podal v zákonnej lehote odporca odpor, v ktorom namietal, že navrhovateľ nepreukázal existenciu právneho titulu, na základe ktorého sa domáha plnenia, nemá vedomosť o existencii potvrdeniek a neboli mu doručené doklady pripojené k žalobe. Namietal tiež platnosť cenníkov. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie na pojednávaní konanom dňa 27. 10. 2011, na ktoré sa odporca nedostavil, hoci bol na uvedené pojednávanie riadne a včas predvolaný (podľa § 47 ods. 2 O.s.p.). Navrhovateľ vzal návrh v časti o zaplatenie 1.266,23 Eur späť, a to za nevrátené plynové fľaše, keď účtoval sumu 512,32 Eur za 7 ks, ale podľa platného cenníka bola cena 331,61 Eur, a preto rozdiel v cene 512,32 Eur za 7 ks a 331,61 Eur za 7 ks plynových fliaš, vzal späť a žiadal konanie zastaviť. V ostatnej časti navrhovateľ trval na návrhu. Súd prvého stupňa po vykonané dokazovania pritom dospel k záveru, že písomná nájomná ani kúpna zmluva nebola uzavretá a zmluvný vzťah vznikol konkludentne na základe odovzdania 10 ks plynových fliaš podľa potvrdenky č. 80412055 zo dňa 17.04.2004, ktorá nahrádza dodací list a súčasne s potvrdenkou odporca potvrdil prevzatie všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvného vzťahu, a podľa ktorých boli plynové fľaše odovzdané do nájmu odporcu za odplatu a za omeškanie s úhradou faktúr bola dojednaná zmluvná pokuta v čl. 4 bod 4.4 vo výške 0,05% denne. Podľa čl. 8 nebolo preukázané, že by odporca bez zbytočného odkladu do 3 dní od prevzatia tovaru reklamoval alebo, že by v lehote 17 dní od dátumu vystavenia faktúr reklamoval u navrhovateľa fakturáciu. Cenník bol na dostupnom mieste v prevádzkarni navrhovateľa v každom predajnom centre. Odporca mal vedomosť v akej sume bude fakturované nájomné podľa platného cenníka a podľa VOP. K ukončeniu zmluvného vzťahu došlo podľa ust. § 677 OZ výpoveďou zo strany navrhovateľa zo dňa 31. 05. 2010 s jednomesačnou výpovednou lehotou ku dňu 14. 07. 2010 a zároveň bol odporca vyzvaný na vrátenie 7 ks plynových fliaš, ktorá povinnosť mu vyplýva aj z VOP čl. 7 bod 7.2, ako aj na povinnosť zaplatiť cenu v prípade nevrátenia podľa platných cenníkov dostupných v každom predajnom centre. Celkovo bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.480,29 Eur, ktorá pozostáva z nájomného za 7 ks plynových fliaš za dobu od 31. 08. 2008 do 13.07.2010 za 23 vystavených faktúr vo výške 1.748,67 Eur, zo zmluvnej pokuty za omeškanie s úhradou fakturovaných súm 0,05% denne vo výške 410,35 Eur za 7 ks nevrátených plynových fliaš x 331,61 Eur, t.j. 2.321,37 Eur. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 2 O.s.p. § 146 ods. 2 O.s.p. a zaviazal odporcu na čiastočnú náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku v jeho vyhovujúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý s rozhodnutím súdu prvého stupňa nesúhlasil. Uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v konaní došlo k vadám uvedených v ust. § 221 ods. 1 O.s.p, nakoľko účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Zdôraznil, že súd sa v predmetnom konaní nezaoberal záväznosťou všeobecných obchodných podmienok, čo považuje za vadu konania, keď práve na základe porušenia obchodných podmienok priznal súd navrhovateľovi plnenie. Mal za to, že obchodné podmienky sa v danom prípade vzťahujú len na nakladanie s tovarom a službami spoločnosti Messer Tatragas spol. s r.o., pričom všeobecné podmienky neboli a ani nemohli byť pripojené k zmluve, keďže samotná zmluva bola uzavretá v ústnej forme. Rovnako tak navrhovateľ nikdy netvrdil, že by odporcovi pri prevzatí predmetu nájmu (tlakových fliaš) tieto obchodné podmienky odovzdal v písomnej forme. Z uvedeného je zrejmé, že je vecou dôkazného bremena navrhovateľa, aby preukázal, že odporcovi boli tieto obchodné podmienky v čase uzavretia nájomnej zmluvy známe, teda, že išlo o obchodné podmienky spĺňajúce kritéria pre 2. kategóriu podľa zákona. Prvostupňový súd pri hodnotení dôkazov na túto skutočnosť vôbec neprihliadol. Samotné potvrdenie, že odporca súhlasí so všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré potvrdenie malo byť vykonané akousi poznámkou na potvrdenke o prevzatí tlakových fliaš je podľa názoru odporcu bez právnej relevancie ku konkrétnemu zmluvnému vzťahu. Toto potvrdenie je neurčité, pretože z neho nie je zrejmé k akým konkrétnym obchodným podmienkam sa vzťahuje, ani to na akom mieste by mali byť tieto obchodné podmienky prístupné. Ak teda navrhovateľ tvrdí, že neoddeliteľnou súčasťou nájomnej zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky, odkaz je neurčitý, nájomná zmluva podľa názoru odporcu musí byť v dôsledku neurčitosti neplatná a to minimálne v časti práva a povinnosti, ktoré sú obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach. Taktiež poukázal na skutočnosť, že podstatnou náležitosťou nájomnej zmluvy je určenie nájomného. Z dôvodu, že navrhovateľ aj pri výpočte dlžného nájomného odkazuje na bod 7.7. všeobecných obchodných podmienok, ktorý následne odkazuje na cenník navrhovateľa možno v zmysle vyššie uvedeného konštatovať, že medzi navrhovateľom a odporcom nedošlo platne ani k dohode o nájomnom a teda neplatnou musí byť nájomná zmluva ako taká. Na záver poukázal na skutočnosť, že súd prvého stupňa odňal odporcovi možnosť konať pred súdom, keď pojednával v jeho neprítomnosti. Mal za to, že súd prvého stupňa porušil poučovaciu povinnosť podľa ust. § 49 ods. 2 a navrhovateľa nepoučil o jeho práve žiadať o doručenie písomnosti i na adrese iného miesta v SR, prípadne zvoliť si zástupcu pre doručovanie. Z týchto dôvodov navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa alternatívne rozsudok zmeniť tak, že návrh zamietne a navrhovateľa zaviaže na náhradu trov konania. K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý vo vyjadrení uviedol, že má za to, že zmluva bola uzatvorená písomne, a to potvrdením príslušného dodacieho listu. Odporca súhlasil s VOP, ktoré sú uvedené na zadnej strane dodacieho listu cit. „súhlasím s podmienkami dodávky na zadnej strane dokladu“. Odporca uviedol, že nie je mu zrejmé na akom mieste by mali VOP byť prístupné. Navrhovateľ poukázal na dodací list, kde je výslovne uvedené, že VOP sú na zadnej strane dodacieho listu. Originály dodacích listov, ktoré boli ako dôkazy predložené prvostupňovému súdu navrhovateľ predložil opätovne súdu k nahliadnutiu. Z týchto dôvodov navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie odporcu podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k názoru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu pričom zistil, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil z neho i z neho správny právny záver. Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 cit. ust. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s ust. § 157 ods. 1 O.s.p. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil zistený skutkový stav, keď tento právny stav posúdil podľa ust. § 663 a nasl. Obč. zákonníka ako zmluvu nájomnú. Zo zákonnej úpravy ust. § 663 Obč. zákonníka vyplýva, že pojmovými znakmi predmetnej zmluvy je prenechanie veci, či už hnuteľnej alebo nehnuteľnej, za odplatu nájomcovi, aby ju tento dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. Podstatným znakom užívania na základe nájmu je jeho dočasnosť. Dočasnosť však neznamená, že by nájomná zmluva musela byť vždy uzavretá na dobu určitú. Ďalším pojmovým znakom nájmu je, že sa zriaďuje za odplatu (nájomné). Dohoda o výške nájomného je spravidla súčasťou zmluvy o nájme. Nedostatok dohody v tomto smere však nemá za následok neplatnosť zmluvy (§ 671 ods. 1 Obč. zák.) V danom prípade nie je v rozpore so zákonným ustanovením ako aj s povahou tejto zmluvy, ak je dojednaná jednorazová odplata, resp. poskytnutá jednorazová odplata za prenechanie vecí do užívania. Podľa ust. § 671 ods. 1 Obč. zák., ak nájomné nie je dohodnuté medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, nemá to za následok neplatnosť nájomnej zmluvy a v takom prípade, ak sa účastníci konania o nájomnom vôbec nedohodnú je nájomca povinný platiť nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy, pričom sa prihliada aj na hodnotu prenajatej veci a spôsobom jej užívania. Vychádzajúc z uvedeného preto neobstojí námietka odporcu, uvádzaná v podanom odvolaní, že medzi účastníkmi konania nedošlo platne k uzavretiu dohody o nájomnom, preto je takáto zmluva neplatná. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil aj vznik zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania na základe faktického odovzdania a prevzatia predmetu nájmu a to podľa predložených potvrdeniek. Potvrdenka č. 80412055 zo dňa 17.04.2004, ktorá je riadne potvrdená a podpísaná s tým, že odporca, resp. právny predchodca odporcu na uvedenom doklade potvrdil, že súhlasí s podmienkami dodávky na zadnej strane dokladu a súčasne svojím podpisom potvrdil prevzatie nákladného listu. Vzhľadom k tomu, že odporca v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa súd prvého stupňa dostatočným spôsobom nevysporiadal v napadnutom rozhodnutí odvolací súd sa v ďalšom obmedzil len na skonštatovanie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia. Čo sa týka námietky odporcu v podanom odvolaní v súvislosti s ust. § 49 ods. 6 O.s.p. a súčasne s poučovacou povinnosťou súdu odvolací súd uvádza, že v danom prípade súd prvého stupňa nepochybil, nekonal v rozpore s príslušnými ustanoveniami O.s.p. Čo sa týka námietky odporcu, že prvostupňový súd mu odňal možnosť konať pred súdom, keď pojednával v jeho neprítomnosti a že v danom prípade porušil poučovaciu povinnosť a nepoučil odporcu o práve žiadať o doručenie písomnosti i na adresu iného miesta v SR odvolací súd uvádza, že predvolanie na pojednávanie, na ktorom došlo k vyhláseniu rozhodnutia bolo doručované priamo spoločnosti odporcu na adresu Nobelova 34, Bratislava uvedenú v obchodnom registri, avšak neúspešne a zásielka sa dňa 24.08.2011 vrátila súdu prvého stupňa ako nevyzdvihnutá v odbernej lehote. Následne bola zásielka s predvolaním na pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 27.11.2011 doručované priamo konateľovi spoločnosti odporcu s tým, že i uvedená zásielka sa vrátila s poznámkou v odbernej lehote nevyzdvihnuté dňa 24.08.2011. Zo žiadosti konateľa spoločnosti odporcu zo dňa 24.08.2011 vyplýva, že konateľ odporcu sa do 23. 08. 2011 nachádzal na liečebno-rehabilitačnom pobyte, pričom súd prvého stupňa uvedenú žiadosť akceptoval a opätovne doručoval predvolanie na pojednávanie konateľovi odporcu. Odporca si však predvolanie na pojednávanie na deň 27.10.2011 nevyzdvihol na pošte, zásielka sa vrátila súdu ako nevyzdvihnutá v odbernej lehote dňa 21.10.2011. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že postupom súdu prvého stupňa nebola odporcovi odňatá možnosť konať pred súdom, pojednávanie dňa 27.10.2011 súd prvého stupňa uskutočnil v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p., v neprítomnosti odporcu, ktorý sa na pojednávanie nedostavil a neospravedlnil svoju neprítomnosť a nepožiadal o odročenie pojednávania. Z týchto dôvodov preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti v spojení s opravným uznesením zo dňa 19.12.2011 podľa § 219 ods. 1, 2 ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojením ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože navrhovateľovi žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli a tieto si ani neuplatnil. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.