Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/370/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311205709 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1311205709.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého: T. L., B.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - Y. L., B.. XX.XX.XXXX, X. O. XX, X., korešpondenčná adresa L. S., O. XX/A, X., zast. JUDr. Alžbetou Michalkovou, AK so sídlom Kolárska 4, Bratislava, a otec - T. L., B.. XX.XX.XXXX, bytom L. P. XX, X., o návrhu otca na zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 18.04.2013, č.k. 38P 157/2011-108, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 18.04.2013, č.k. 38P 157/2011-108 zvýšil vyživovaciu povinnosť matky na maloletého T. L.Á., B.. XX.XX.XXXX zo sumy XX € mesačne na sumu XXX € mesačne, od 01.12.2011. Zročné výživné za obdobie od 01.12.2011 do 18.04.2013 vo výške XXX €, povolil matke splácať v XX € mesačných splátkach spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšku súd návrh otca zamietol. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 15.05.2006, č.k. 43C/262/2005-49 vo výroku o výživnom na maloletého. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Súd prvého stupňa takto rozhodol, keď po vykonaní dokazovania a doplnení dokazovania v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia o výživnom v roku 2006 došlo k zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu rozhodnutia o výživnom, a to predovšetkým na strane maloletého, potreby ktorého sa zvýšili úmerne jeho veku. Nárast potrieb maloletého v konaní sporný nebol, tento uznali zhodne obidvaja rodičia, spornou v konaní zostala suma, na ktorú by sa malo výživné zo strany matky zvýšiť. Na ustálenie uvedenej sumy súd prvého stupňa preto v konaní zisťoval na strane maloletého jeho priemerné mesačné náklady na uspokojovanie odôvodnených potrieb a tieto následne posúdil vo vzťahu k zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, k ich životnej úrovni. Pokiaľ ide o zárobkové a majetkové pomery rodičov, ako aj ich životnú úroveň, zistil, že tieto sú v podstate rovnaké, ani u jedného z nich nie sú prítomné nadštandardné zárobkové, či majetkové pomery, z ktorých by bolo možné usudzovať na akúkoľvek ďalšiu možnosť zvýšenia si príjmu. Rovnako zdravotný stav u oboch rodičov je do istej miery nepriaznivý a oboch rodičov obmedzuje vo výkone zárobkovej činnosti do takej miery, že sa pohybujú na hranici ekonomického nedostatku. U otca maloletého ochorenie spôsobilo už nutnosť amputácie prstov na nohe, ktorý stav je nezvratný a trvalý. U matky maloletého mal však súd za to, že jej zotrvávanie v súčasnom pracovnom pomere, kde dosahuje sotva minimálnu mzdu nie je nevyhnutné. Súd nespochybnil zdravotný stav matky a z toho plynúce obmedzenia, mal však za to, že matka vykonáva prácu čašníčky, ktorá patrí fyzicky medzi náročnejšie druhy práce. Príjem, ktorý matka za túto prácu dosahuje je pritom mimoriadne nízky. Podľa názoru súdu matka má možnosť zmeniť zamestnanie, kde by pracovala v riadnom pracovnom pomere s denným pracovným časom 8 hodín, ktorá náplň práce by mohla viac zodpovedať jej zdravotnému stavu a kde by dosahovala vyšší príjem než rovnajúci sa minimálnej mzde. Uvedené však matka v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala, z ktorého dôvodu mal za to, že na strane matky neboli vyčerpané všetky možnosti zvýšenia si príjmu tak, aby bola schopná na výživu maloletého, ktorý je jej jedinou vyživovacou povinnosťou prispievať adekvátnym výživným. K tvrdeniam matky, že otec nezabezpečuje všetky potreby maloletého, ale že na týchto sa podieľa stará matka maloletého, uviedol, že stará matka maloletého nemá vyživovaciu povinnosť k svojmu vnukovi a skutočnosť, že tak robí znamená, že rodičia nie sú schopní riadne dostáť svojej rodičovskej zodpovednosti v zmysle vyživovať svoje dieťa. Poukazovať preto na skutočnosť, že stará matka uhrádza niektoré potreby maloletého, ktoré otec uviedol vo vyčíslení nákladov na odôvodnené potreby maloletého, ako aj na jej príjmové a majetkové možnosti súd v danom prípade považoval za irelevantné. Pri zohľadnení rozhodujúcich skutočností ako na strane rodičov, tak aj maloletého, výšku výživného ustálil na sumu XXX € mesačne. Pokiaľ otec žiadal výživné zvýšiť na sumu XXX € mesačne, jeho návrhu vo zvyšnej časti nevyhovel, keď určením výživného v otcom navrhnutej výške by podľa názoru súdu prvého stupňa došlo k existenciálnemu ohrozeniu matky maloletého, ktorá by sa za danej situácie ocitla v podstate na hranici chudoby. Určené výživné vo výške XXX € mesačne podľa názoru súdu zo strany matky zodpovedá pomernej časti nákladov na všetky základné životné potreby maloletého spojené s bývaním, stravovaním, a úhradou niektorých nákladov spojených s návštevou školy, ktoré sú zo strany súdu považované za tie, ktoré je potrebné pokryť vyživovacou povinnosťou rodiča v každom prípade, bez ohľadu na to, aké sú pomery povinného rodiča nepriaznivé. Začiatok plnenia zvýšenej vyživovacej povinnosti zo strany matky určil od decembra roku 2011, s poukazom na dohodu rodičov, keďže matka od uvedeného obdobia prispieva dobrovoľne na výživu maloletého sumou XX € mesačne. Zročné výživné, ktoré od 01.12.2011 do rozhodnutia súdu vzniklo, vyčíslil, zročné výživné povolil matke splácať v mesačných splátkach v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p., o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a / O.s.p.. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu podala odvolanie matka maloletého, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, zvýšiť jej vyživovaciu povinnosť na maloletého zo sumy XX € mesačne na sumu XX € mesačne od 01.12.2011. Nesúhlasila s určenou výškou výživného, poukázala na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorý sám konštatoval, že určením výživného vo výške XXX € mesačne by došlo k jej existencionálnemu ohrozeniu a ocitla by sa na hranici chudoby. Na hranici chudoby ju však výrokom rozhodnutia o určení výživného vo výške XXX € mesačne posunul aj samotný súd, keďže po zaplatení bežného a zročného výživného v celkovej výške XXX € mesačne jej na živobytie zostane čiastka XXX € mesačne. Rozsudok súdu prvého stupňa považovala aj za nepreskúmateľný, keďže nikde v rozsudku sa neuvádza, aká je výška nákladov použitých na zabezpečenie základných životných potrieb maloletého. Pokiaľ ide o sporenie maloletého, toto je možné len vtedy, ak rodičia maloletého dieťaťa majú na to potrebné finančné prostriedky, naviac pokiaľ ide o tvrdenie otca, že maloletému založil sporiaci účet, na ktorý prispieva XX € mesačne a stavebné sporenie, na ktoré prispieva XX € mesačne, toto nie je pravdou, keďže z výpisu z účtu vyplýva, že ide o účet matky otca maloletého. Pokiaľ ide o krytie nákladov maloletého otcom, poukázala na vyjadrenie otca na pojednávaní dňa 09.04.2013, na ktorom otec uviedol, že celý dôchodok odovzdáva svojej matke. Z uvedeného je zrejmé, že otec maloletému nemôže nič kupovať, ani za neho nič platiť, pretože nemá žiadne peniaze. Z uvedeného teda vyplýva, že otec nepredložil žiaden dôkaz o skutočnej výške nákladov potrebných na zabezpečovanie základných potrieb maloletého. Na uvedené poukázala iba v súvislosti s odôvodnením rozsudku, kde súd uvádza, že je právne irelevantné, že stará matka uhrádza niektoré potreby maloletého. Naopak, podľa jej názoru je to právne relevantné, pretože v skutočnosti všetky náklady uhrádza stará matka z invalidného dôchodku otca, zo svojho starobného a vdovského dôchodku, z výživného ktoré posiela ona na maloletého a z rodinných prídavkov na maloletého. Z vykonaného dokazovania sa vôbec nedá zistiť, ktoré náklady platí otec a ktoré sa uhrádzajú z výživného. S poukazom na uvedené nevie, na základe čoho súd určil výšku výživného na maloletého ako pomernú časť nákladov na všetky základné potreby maloletého, keď otec neuviedol, ani nepredložil žiaden dôkaz o skutočných nákladoch, ktoré má on ako otec so zabezpečovaním základných životných potrieb maloletého. Pokiaľ ide o súdom prvého stupňa vyslovený názor k jej možnej zmene zamestnania, s týmto nesúhlasila, poukázala na vysokú mieru nezamestnanosti a na skutočnosť, že väčšina ľudí bez osobitnej kvalifikácie poberá mesačný príjem na hranici minimálnej mzdy. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec maloletého, ktorý odvolanie sa matky maloletého považoval za výsmech a urážku všetkých zúčastnených, nehovoriac o pocitoch maloletého T., ktorý sa musel zúčastniť vypočutia súdom, ktorý nevie a nechce pochopiť vyjadrenie matky, že keď je chudobná ona, tak má byť chudobný aj on. Najhoršie na celej veci je, že matka sa iba robí nemajetnou, byt ktorý tvrdí, že je jej brata Petra už čiastočne vyplatila. Okrem toho má priateľa, ktorý jej finančne pomáha, je to jej zamestnávateľ, ktorý jej minimálnu mzdu platí preto, aby jej rozdiel doplácal v hotovosti. Pokiaľ ide o potreby maloletého, uviedol, že tieto sú pravidelné, ako je strava, ošatenie, bývanie, školské aktivity a pod., rovnako má však maloletý aj nepravidelné výdavky, avšak k životu potrebné. Je pravda, že všetky výdavky hradí spolu s jeho matkou, je šťastný aj s maloletým, že je to tak, inak by nevyžili. Rovnako majú šťastie, že môžu bývať v jej dome. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 1 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. V danej veci predmetom ktorej je zmena rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa, súd prvého stupňa správne postupoval v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine, ktorý podmieňuje zmenu rozhodnutia o výživnom zmenou pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo rodičov. Pokiaľ ide o zistenie a vyhodnotenie zmeny pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, súd prvého stupňa po zrušení veci odvolacím súdom v rámci doplnenia dokazovania riadne zistil skutkový stav tým, že svoje dokazovanie zameral na zisťovanie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre právne posúdenie charakteru a miery závažnosti zmeny pomerov na strane maloletého, ako aj rodičov za obdobie od poslednej úpravy výživného v roku 2006, skutkové zistenia správne vyhodnotil v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine, keď dospel k záveru, že zistené zmeny v odôvodnených potrebách maloletého zakladajú svojou povahou podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zvýšenie výživného. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane maloletého v zmysle zvýšenia jeho potrieb od roku 2006, táto je nesporná, keďže maloletý je v období prudkého rastu, dospievania, vzrástli jeho náklady v súvislosti so školskou dochádzkou. Za prospešné, prispievajúce k celkovému rozvoju jeho osobnosti treba považovať aj záujmovú aktivitu - hru na gitaru, ktorú z uvedených dôvodov možno považovať za súčasť odôvodnených potrieb maloletého. Rastú aj náklady na zdravotnú starostlivosť maloletého, a to aj v rovine finančnej, keďže maloletý je vedený v ortopedickej ambulancii, kardiologickej ambulancii a u čeľustného ortopéda. Tým, že odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú súčasne závislé na možnostiach a schopnostiach povinného rodiča, súd prvého stupňa správne v konaní zisťoval aj na strane rodičov všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré dávajú celkový obraz o osobných, zárobkových a majetkových pomerov rodičov a tieto následne v rozhodnutí vyhodnotil. S právnym záverom ku ktorému po vykonanom dokazovaní dospel sa plne stotožnil aj odvolací súd. Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa je toho názoru, že zárobkové a majetkové pomery rodičov sú nepriaznivé, objektívne horšie sú však na strane otca, a to vzhľadom na jeho zdravotný stav, v dôsledku ktorého je otec od roku 2005 v invalidnom dôchodku, najmä však zhoršenie zdravotného stavu otca, ktorý si v roku 2012 vyžiadal amputáciu 2 prstov a časť chodila na pravej nohe, čím bol otec objektívne vyradený aj z možnosti občasného privyrobenia si formou brigád. Pokiaľ ide o matku, táto má taktiež zdravotné problémy - ochorenie pečene, jej ochorenie na rozdiel od otca ju nevyradilo z pracovného procesu, matka naďalej pracuje, má príjem, pri dodržaní diéty a užívaní liekov, na čo matka mesačne vynakladá cca 14 €, je schopná fungovať ako v bežnom živote, tak aj v zamestnaní. Pokiaľ ide o príjem matky, tento je nízky, k príjmu má však matka ako čašníčka tringelty, čo potvrdila aj v konaní, z ktorého dôvodu tringelty ako „všimné“ je možné pri rozhodovaní o určení výživného na maloleté dieťa zohľadniť ako príjem povinného rodiča. Že príjem matky netvorí len príjem vykázaný jej zamestnávateľom je zrejmé aj z toho, že matka v konaní ani len netvrdila, že by sa vôbec pokúšala nájsť si iné zamestnanie, z ktorého dôvodu len poukazovanie na súčasnú nepriaznivú ekonomickú situáciu na trhu práce odvolací súd vyhodnotil ako účelovú obranu. Za takúto odvolací súd vyhodnotil aj tvrdenie matky o nepreskúmateľnosti rozsudku, keď z rozhodnutia súdu nie je zrejmá výška nákladov použitých na zabezpečenie základných životných potrieb maloletého a námietku matky, že náklady na maloletého nehradí otec, ale jeho matka, keďže otec invalidný dôchodok odovzdáva svojej matke, u ktorej s maloletým žije. Pokiaľ ide o námietku matky, že z vykonaného dokazovania sa vôbec nedá zistiť, ktoré náklady platí otec a ktoré sa uhrádzajú z výživného, treba uviesť, že úlohou súdu v konaní o zmene rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa nie je dokazovať a vyhodnocovať každý jednotlivý náklad dieťaťa, úlohou súdu v uvedených konaniach je objektívne posúdiť na základe zisteného skutkového stavu v tej ktorej konkrétnej veci odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a tieto následne vyhodnotiť vo vzťahu k zisteným zárobkovým možnostiam a schopnostiam oboch rodičov. Odôvodnené potreby maloletého ktorými otec odôvodňoval svoj návrh na zvýšenie výživného, ako aj doklady preukazujúce odôvodnené potreby maloletého, vrátane zabezpečenia zdravotnej starostlivosti maloletého boli zistené v súlade s kritériami uvedenými v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 73 ods. 1 Zák. o rodine a následne vyhodnotené vo vzťahu ku kritériám uvedeným v ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine, t.j. k zistenej zmene pomerov. Pokiaľ ide o tvrdenie matky, že všetky náklady maloletého uhrádza stará matka, a to z invalidného dôchodku otca, jej starobného a vdovského dôchodku a z jej výživného, ktoré zasiela, treba uviesť, že vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu majú v prvom rade rodičia, táto im vyplýva priamo zo zákona, pričom pokiaľ otcovi v starostlivosti aj v rovine finančnej pomáha jeho matka, s ktorou otec aj maloletým žije, treba len oceniť prístup starej matky dieťaťa, pričom spôsob ich hospodárenia ( zoskupovanie finančných prostriedkov ) nemôže zakladať úvahu matky v tom smere, že otec maloletému prakticky nič nekupuje, keď všetky peniaze dáva svojej matke. Za situácie, že matka sa s maloletým nestretáva, okrem výživného na maloletého ničím neprispieva, zodpovedný prístup starej matky k vnukovi možno len oceniť, nie spochybňovať. S poukazom na uvedené podľa názoru odvolacieho súdu výška určeného výživného súdom prvého stupňa zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného, správne je rozhodnutie súdu prvého stupňa aj pokiaľ ide o ustálenie počiatku zmeny pomerov, výšky zročného výživného, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne právne závery súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.