Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/347/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311205810 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Škrinárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1311205810.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Heleny Škrinárovej a sudkýň JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu VB LEASING SK, spol s.r.o., Košická 49, Bratislava IČO: 31 378 528, práv. zást. advokátska kancelária Bukovinský & Chlipala s.r.o., Svätoplukova 30, Bratislava proti žalovanému Milan Cabadaj, Pri Šajbách 30, Bratislava - Rača IČO: 33 810 338 o zaplatenie 4 731,46 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č. k. 26 Cb/95/2011-110 zo dňa 28. 5. 2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č. k. 26 Cb/95/2011-110 zo dňa 28. 5. 2012 p o t v r d z u j e. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 669,46 eur s úrokom z omeškania 0,1% denne zo sumy 129,34 eur od 27. 11. 2010 do zaplatenia. Vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že žalobca sa zaplatenia sumy 4 731,46 eur s príslušenstvom domáhal z titulu nárokov z leasingovej zmluvy. Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa zistil, že účastníci uzavreli 9. mája 2007 leasingovú zmluvu Č.. C. (ďalej len zmluva), ktorej neoddeliteľnou súčasťou bol splátkový kalendár. Žalovaný sa dostal do omeškania a žalobcovi v súlade s VOP vznikol nárok na náhradu škody. Žalobca predčasne ukončil zmluvu a uplatnil si nároky z dôvodu predčasného ukončenia. V podrobnostiach žalobca špecifikoval žalovanú istinu podaním z 28. 2. 2012 a súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku (str. 5, 6, 7). Súd zistil, že obvyklá cena predmetu leasingu bola určená sumou 8 908 eur bez DPH, predmet leasingu žalobca predal za 5000 eur. Rozdiel predstavuje sumu 3 908 eur a preto súd v rámci vyrovnania znížil o tento rozdiel uplatnený nárok. Žalobcovi rovnako nepriznal sumu 65 eur za prehlásenie predmetu leasingu, pretože žalobca v tejto časti nepreukázal z čoho t. j. z akých nákladov a položiek táto suma pozostáva. V časti vyúčtovania za parkovné súd priznal žalobcovi obvyklé parkovné tak, že z uplatnenej sumy 214,15 eur mu nepriznal 86 eur. Vo zvyšku žalobe vyhovel a priznal žalobcovi úrok z omeškania z oprávnene uplatnenej sumy. Dohodnutú výšku úroku 0,2% denne z dlžnej sumy súd považoval za neprimerane vysokú v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a preto priznal žalobcovi úrok vo výške 0,1% denne. Právne vec posúdil podľa § 261 ods. 1, 351 a 369 ods. 1 Obch. zák. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. S týmto rozhodnutím sa neuspokojil žalobca a v odvolaní, ktoré podal v zákonnej lehote navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd mu prizná celú vymáhanú istinu s príslušenstvom a právo na náhradu trov konania. Vytýkal súdu prvého stupňa, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku a uviedol, že z neho nie je zrejmé, čo možno v prípade odpredaja predmetu leasingu považovať za cenu obvyklú. V tejto súvislosti poukázal na to, že znalecký posudok bol ku dňu 8. 3. 2010 a k uzavretiu kúpnej zmluvy na predaj došlo až 2. 7. 2010 a predmet leasingu - úžitkové motorové vozidlo IVECO DAILY r. výroby 2006 s počtom najazdených km 91 250 - rýchlo strácal na svojej hodnote. Naviac bola celosvetová ekonomická kríza a je jeho úspechom, že sa mu podarilo vozidlo predať. Poukazoval na predaj pri konkurzoch, v exekúcií, v dražbách a pod. Ďalej uviedol, že 65 eur za prehlásenie vozidla mu prináleží podľa bodu 9.4 b/VLP, pretože príjemca leasingu sa zaviazal uhradiť mu v prípade iného ako riadneho ukončenia zmluvy všetky nároky. K úhrade nákladov za parkovné, z ktorého mu súd nepriznal 86 eur namietal, že súd nemôže vychádzať len z daňových dokladov a bez ďalšieho sa zaoberať oprávnenosťou tejto výšky. Namietal aj použitie § 265 Obč. zák. pri priznaní úroku len vo výške 0,1% denne a poukázal na uznesenie NSSR 3 Obdo 3/96 zo 16. 5. 2006. Zároveň uviedol, že navrhuje priznanie náhrady trov v plnej výške, pretože vymáhanú sumu mal dostatočne preukázanú. Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. verejne vyhlásil rozsudok. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku a preto sa v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( § 219 ods. 2 O.s.p.) Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku s poukazom na tvrdenia žalobcu v odvolaní, odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu zistil zhodne so súdom prvého stupňa, že cena predmetu leasingu podľa listinného dokladu (časti znaleckého posudku), ktorý predložil žalobca bolo bola stanovená ku dňu 10. 3. 2010 na sumu 8 908 eur. Žalobca v konaní nepreukázal (ani netvrdil) , že predmetné vozidlo v čase vyhotovenia uvedeného dokladu malo najazdených menej ako 9 250 km a teda, že pri predaji vozidla toto bolo podstatne viac znehodnotené ako pri jeho znaleckej obhliadke. V konaní žalobca nepredložil žiadny doklad o tom, že predmet leasingu ponúkol na predaj za vyššiu hodnotu (resp. že ho vôbec pred predajom ponúkal) a tento sa mu nepodarilo odpredať pre nedostatok záujemcov. Súd prvého stupňa preto správne postupoval keď za obvyklú cenu predmetu leasingu určil cenu podľa listinného dokladu predloženého žalobcom. Na námietky žalobcu, že v konkurze, v exekúcii a pod. sa dosahuje podstatne nižšia cena, odvolací súd neprihliadal, pretože takýto predaj sa nevzťahuje konkrétne na predmet sporu. Odvolací súd sa stotožnil s hodnotením dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa i v časti nepriznaného nároku v sume 65 eur za prehlásenie predmetu leasingu v evidencii a nepriznaného parkovného 86 eur zo sumy 214,15 eur. Odvolací súd pri posúdení dokladov založených v spise k položke 65 eur za prehlásenie leasingu zhodne so súdom prvého stupňa konštatoval, že faktúra 10140 vystavená 2. 8. 2010 spoločnosťou D? Alarm s.r.o. žalobcovi na súhrnnú sumu 4 367,30 eur nie je dôkazom, ktorý by hodnoverne preukazoval zaplatenie 65 eur za prehlásenie vozidla a už vôbec nepreukazuje z akých položiek suma 65 eur pozostáva. To isté platí o súhrnných faktúrach vystavených spoločnosťou Auto K+K s.r.o. za prenájom parkovacích miest a súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď sa zaoberal oprávnenosťou vyúčtovanej ceny parkovného a priznal žalobcovi len obvyklú cenu parkovného. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že v odvolaní žalobca tvrdil, že prehlásenie motorového vozidla musel vykonať preto mu v zmysle VOP patrí náhrada za toto vykonanie. Súd prvého stupňa však v odôvodnení neuviedol, že žalobcovi nepatrí táto náhrada, ale uviedol, že žalobca nepreukázal (neuniesol dôkazné bremeno) o tom, že túto sumu si vyúčtoval v správnej výške resp. aká suma za prehlásenie je správna a z čoho sa skladá. Odvolací súd sa stotožnil i s právnym posúdením súdu prvého stupňa, keď uplatnený úrok z omeškania nepriznal vo výške 0,2% denne, ale len 0,1% denne s poukazom na zásadu poctivého obchodného styku. Podľa § 265 Obch. zák. výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Z dikcie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že výkon práva má svoje pravidlá a musí sa vykonávať v súlade so zákonom. Výkon práva však predpokladá, že sa vykonáva na základe zákona resp. v medziach zákona. Ak sa pri výkone práva tieto medze prekročia ide o excesívne uplatnenie práva. Zákaz zneužitia práva treba chápať ako všeobecne platnú zásadu, ktorá vyjadruje vzťah práva a morálky a treba vždy brať na ňu zreteľ. Je síce správne tvrdenie žalobcu, že úrok z omeškania bol dohodnutý na 0,2% denne a výška úroku i s poukazom na uznesenie NSSR 3 Obdo3/96 môže byť vyššia ako žiadajú banky, ale podľa názoru odvolacieho súdu priznaná výška úrokov (36,5%) značne prevyšuje úrokovú sadzbu peňažných ústavov. Naviac žalobca predčasne ukončil zmluvu dňa 27. 10. 2010 a zaslal žalovanému záverečné finančné vysporiadanie, pričom žalobu podal až 26. 5. 2011, teda viac ako pol roka sa nedožadoval plnenia a preto jeho postup odvolací súd z hľadiska poctivého obchodného styku pri vymáhaní úroku z omeškania považoval za „svojrázny“, keďže ide o denný úrok z omeškania. Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Účastníci boli riadne poučení, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť, najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 120 ods. 4 O.s.p.). Súd prvého stupňa vykonal hodnotenie dôkazov v súlade s § 132 O.s.p. a vecne správne rozhodol ako vo veci samej tak i o náhrade trov konania. Odvolací súd nezistil žiadny zákonný dôvod na priznanie náhrady trov konania žalobcovi tak, ako navrhoval v odvolaní. Pri rozhodovaní o trovách konania zásadne platí, že ich náhrada patrí úspešnému účastníkovi. Ako správne uviedol súd prvého stupňa žalobca bol neúspešný v rozsahu 85,85% a keďže žalovanému v konaní trovy nevznikli rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správny. O trovách odvolacieho konania malo byť rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. Žalovanému v odvolacom konaní trovy nevznikli a preto krajský súd mu ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal Krajský súd v Bratislave v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.