KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava18. 11. 2013plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/125/2013 z 18. 11. 2013

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 18. novembra 2013, sp. zn. 2Cob/125/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1311205959.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/125/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311205959
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Ilčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1311205959.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Ilčíkovej a členiek
senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci navrhovateľa: GW Immobilien
GmbH, Bundesstraße 110, 6923 Lauterach, Rakúska republika, zast. JUDr. Radovan Pala, advokát,
Panenská 6, 811 03 Bratislava, proti odporcovi: Senec Real, s.r.o., Roľnícka 116, 831 07 Bratislava,
IČO: 35 893 494, zast. Čarnogurský ULC s.r.o., Tvarožkova 5, 814 99 Bratislava, IČO: 35 975 016, o
zaplatenie 227.448,41 eura s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.
k. 25Cb/63/2011-598 zo dňa 21.2.2013 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 25Cb/63/2011-598 zo dňa
21.2.2013 p o t v r d z u j e .

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania na účet právneho zástupcu
navrhovateľa vo výške 1.599,24 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava III napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
sumu 227.448,41 eur s 9,25% úrokom z omeškania ročne od 31.05.2011 do zaplatenia a to do 3 dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň bola odporcovi uložená povinnosť nahradiť navrhovateľovi
trovy konania v rozsahu 100 %.

V odôvodnení súd uviedol, že žalobou zo dňa 31.05.2011 si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi nárok
na zaplatenie sumy 227.448,41 eur s príslušenstvom ako:

- nárok na primeranú zľavu z kúpnej ceny vo výške 227.448,41 eur, ktorá zodpovedá povahe a rozsahu
vád, resp. chýbajúcich zaručených vlastností podľa § 597 Občianskeho zákonníka alebo alternatívne

- nárok na finančnú náhradu nákladov vo výške 75.399,92 eur, ktoré navrhovateľ vynaložil na realizáciu
protiradónových opatrení podľa bodu 8.1 písm. g) Kúpnej zmluvy a súčasne ako nárok na primeranú
zľavu z kúpnej ceny vo výške 152.048,49 eur, ktorá zodpovedá povahe a rozsahu vád, resp. chýbajúcich
zaručených vlastností podľa § 597 Občianskeho zákonníka po odrátaní sumy 75.399,92 eur alebo
alternatívne

- nárok na náhradu škody vo výške 75.399,92 eur, ktorá vznikla navrhovateľovi v rámci realizácie
protiradónových opatrení podľa § 600 Občianskeho zákonníka a / alebo podľa bodu 8.3 Kúpnej zmluvy
a súčasne ako nárok na primeranú zľavu z kúpnej ceny vo výške 152.048,49 eur, ktorá zodpovedá
povahe a rozsahu vád, resp. chýbajúcich zaručených vlastností podľa § 597 Občianskeho zákonníka
po odrátaní sumy 75.399,92 eur.



Súd prvého stupňa v rozsudku poukázal na ustanovenia § 588, § 596, § 597 ods. 1, § 599 ods. 1
Občianskeho zákonníka, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z.

Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa jednoznačne preukázané, že na základe uzatvorenej
Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 27.07.2006 a následne uzatvorenej Kúpnej zmluvy zo dňa 17.04.2007
odporca ako predávajúci odpredal navrhovateľovi ako kupujúcemu pozemky vyšpecifikované v čl. II
Kúpnej zmluvy za účelom výstavby logistickej haly s administratívou. Účel zmluvy bol odporcovi ako
predávajúcemu známy, keďže odporca ešte pred podpisom Kúpnej zmluvy zabezpečoval rozhodnutie o
odňatí poľnohospodárskej pôdy z pôdneho fondu a taktiež vydanie územného rozhodnutia na výstavbu
logistickej haly s administratívou, tak ako sa k tomu zaviazal v Zmluve o budúcej zmluve. Rovnako v
Zmluve o budúcej zmluve (bod 6.1 h), ako aj v Kúpnej zmluve (bod 8.1 g) sa predávajúci zaručil, že
predávané pozemky budú mať určité vlastnosti, keď vyhlásil, že nechal vyhotoviť Ekologický posudok
ako Prílohu č. 6 k Zmluve o budúcej zmluve, v ktorom potvrdil, že na predávaných pozemkoch
neexistujú žiadne znečistenia podzemných vôd alebo pôdy, záťaže z minulosti alebo iné kontaminácie. V
Ekologickom posudku v bode 3.5 bolo uvedené, že radónový prieskum bude realizovaný až po upresnení
situovania budúceho objektu v rámci záujmového územia, z čoho je zrejmé, že súčasťou a doplnkom
Ekologického posudku mali byť aj výsledky protiradónového prieskumu. V priebehu dokazovania bolo
zistené, že Protokol objemovej aktivity radónu bol vypracovaný 28.11.2006, t.j. v období po uzatvorení
Zmluvy o budúcej zmluve, ale ešte pred uzatvorením Kúpnej zmluvy.

Podľa súdu prvého stupňa jeho úlohou bolo v prvom rade posúdiť, či výsledky protiradónových meraní
boli navrhovateľovi ako kupujúcemu odovzdané už pred podpisom Kúpnej zmluvy alebo až po jej
podpise. Odporca preukazoval splnenie svojej informačnej povinnosti v zmysle § 596 Občianskeho
zákonníka Čestným vyhlásením K.. H. T., v ktorom uviedol, že prieskum radónovej aktivity bol vykonaný
koncom roka 2006 a pri najbližšom stretnutí s navrhovateľom mu predmetný posudok odovzdal v
elektronickej forme na CD. Nakoľko navrhovateľ poprel správnosť predmetnej listiny, dôkazné bremeno
potvrdenia jej správnosti zaťažilo odporcu, ktorý navrhol výsluch Ing. H. T. ako svedka. Menovaný
vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že Protokol odovzdal na CD nejakej osobe ako zástupcovi
navrhovateľa, avšak meno si nepamätal. Protokol zaslal e-mailom viacerým osobám. Navrhovateľ takéto
tvrdenia poprel, uviedol, že žiaden e-mail, ktorého prílohou bol Protokol neobdržal pred podpisom Kúpnej
zmluvy, takýto Protokol neobdržal ani na CD. Tvrdenia navrhovateľa podporuje aj výpoveď svedka Ing.
E. Q. zo spoločnosti ZIPP Bratislava, s.r.o., ktorý potvrdil, že bol požiadaný zástupcami navrhovateľa,
aby zabezpečil meranie radónového rizika, zhodou okolností oslovil spoločnosť AQUIFER, s.r.o., od
ktorej sa dozvedel, že už v novembri 2006 na základe požiadavky odporcu takýto Protokol vypracovala
a odovzdala ho K.. Q. k dispozícii. Pokiaľ by navrhovateľ pred podpisom Kúpnej zmluvy mal Protokol k
dispozícii, jednoznačne a logicky by po nadobudnutí pozemkov a uzatvorení Zmluvy o dielo na výstavbu
stavby na pozemku nepožiadal zástupcu investora stavby o zabezpečenie radónového merania.
Konateľka navrhovateľa H. ktorá viedla rokovania s odporcom, ktoré predchádzali Kúpnej zmluve, vo
svojom Čestnom vyhlásení taktiež poprela tvrdenia K.. T., keď uviedla, že žiaden Protokol jej pred
podpisom Kúpnej zmluvy predložený nebol, o výskyte radónu sa dozvedela až po podpise Kúpnej zmluvy
od pána Winkelbauera, ktorý poveril K.. Q. zabezpečením radónového merania. Ak by mala posudok
k dispozícii už pred uzatvorením Kúpnej zmluvy jednoznačne by žiadala zohľadnenie radónovej záťaži
v kúpnej cene. Taktiež pán O., ktorý mal na strane navrhovateľa zodpovednosť za technickú stránku
veci poprel odovzdanie Protokolu ešte pred podpisom Kúpnej zmluvy, keď doslova uviedol, že takáto
skutočnosť nebola uvádzaná v zmluvných podkladoch a nebolo to ani predmetom vzájomných rokovaní.
Vzhľadom na výsledky dokazovania je súd prvého stupňa toho názoru, že odporca neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal, že informoval o radónovej záťaži predávaných pozemkov navrhovateľa ešte
pred uzatvorením Kúpnej zmluvy.

Z Odovzdávacieho protokolu spísaného medzi účastníkmi konania súd prvého stupňa zistil, že pozemky,
ktoré boli predmetom Kúpnej zmluvy boli navrhovateľovi odovzdané dňa 01.06.2007 (č.l. 122) a
navrhovateľ v súlade s § 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka najprv e-mailom zo dňa 13.05.2009
a následne listom z 29.05.2009 vytkol odporcovi vady pozemkov týkajúce sa ich rádioaktívnej
kontaminácie a požadoval od neho náhradu zvýšených nákladov potrebných na protiradónové opatrenia



v odhadovanej výške 200.000,- eur. Navrhovateľ si teda v zákonnej lehote uplatnil vady u predávajúceho
a nakoľko odporca uplatňované nároky navrhovateľa neuspokojil, tento podal dňa 31.05.2011 žalobu na
súd. Súd prvého stupňa sa musel vysporiadať so vznesenou námietkou premlčania zo strany odporcu.

Zmluvné strany uzavreli Dohodu o predĺžení záruky, podľa ktorej na základe ústnej dohody zo dňa
23.04.2010 predlžujú lehoty v zmysle čl. VIII Kúpnej zmluvy do 31.05.2011, s tým, že lehoty, ktoré by
mali podľa zmluvy plynúť aj po 31.05.2011 zostávajú uzatvorenou dohodou nedotknuté. Kupujúci si bude
môcť do 31.05.2011 uplatniť všetky nároky z vád. Aj vzhľadom na uzatvorenú Dohodu si navrhovateľ
uplatnil nároky z vád včas, keďže žaloba bola súdu doručená dňa 31.05.2011. Nakoľko obaja účastníci
konania ako zmluvné strany sú podnikateľmi je podľa súdu prvého stupňa potrebné v zmysle § 261 ods.
6 Obchodného zákonníka posudzovať režim premlčania podľa Obchodného zákonníka, ktorý obsahuje v
§§ 387 a nasl. komplexnú úpravu. Uzatvorenú Dohodu o predĺžení záruky treba preto posudzovať podľa
§ 401 Obchodného zákonníka, podľa ktorého strana, voči ktorej sa právo premlčuje môže písomným
vyhlásením druhej strane predĺžiť premlčaciu dobu a to aj opakovane; celková premlčacia doba nesmie
byť dlhšia ako 10 rokov od doby, keď začala po prvý raz plynúť. Toto vyhlásenie možno urobiť aj pred
začiatkom plynutia premlčacej doby. Z poslednej vety možno podľa súdu prvého stupňa analogicky
vyvodiť, že predĺžiť premlčaciu dobu možno aj potom, ako už bolo právo premlčané. Z uvedeného
dôvodu neobstojí námietka odporcu, že z uzatvorenej Dohody nevyplýva, že by sa predĺženie lehôt
malo vzťahovať aj na lehoty, ktoré už uplynuli a že ohľadne takýchto lehôt nepostačuje predĺženie,
ale je potrebné tieto lehoty obnoviť, čo sa v danom prípade nestalo. Navyše v danom prípade ani
nemožno podľa súdu hovoriť o premlčaní práva navrhovateľa na uplatnenie zodpovednosti z vád,
keďže v zmysle § 393 ods. 2 pri právach z vád vecí plynie premlčacia doba odo dňa ich odovzdania
oprávnenému. K odovzdaniu pozemkov došlo dňa 01.06.2007, všeobecná premlčacia doba upravená
v § 397 Obchodného zákonníka je 4 roky, premlčacia lehota by v danom prípade preto uplynula až
01.06.2011, ale žaloba bola podaná už 31.05.2011, teda ešte pred uplynutím 4 ročnej premlčacej lehoty.
Súd prvého stupňa uviedol, že aj v prípade, ak by sa režim premlčania spravoval úpravou Občianskeho
zákonníka, by právo navrhovateľa na uplatnenie nároku z vád premlčané nebolo, keďže v zmysle § 102
Občianskeho zákonníka začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo uplatnilo u fyzickej alebo
právnickej osoby, čo sa v danom prípade jednoznačne udialo dňa 13.05.2009 (e-mail), resp. 29.05.2009
(list navrhovateľa) a teda všeobecná trojročná premlčacia doba by uplynula až 13.05.2012. Vzhľadom
na uvedené je podľa súdu prvého stupňa zrejmé, že nárok navrhovateľa premlčaný nie je.

Odporca podľa súdu prvého stupňa vedel, že predávané pozemky majú vady vo forme radónovej
kontaminácie, túto skutočnosť kupujúcemu pri uzatváraní Kúpnej zmluvy zatajil a preto v zmysle
§ 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny.
Odporca poukazoval pri posudzovaní jeho tvrdenej zodpovednosti za vady diela na § 501 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého, ak sa vec prenechá ako stojí a leží, nezodpovedá scudziteľ za jej vady, ibaže
vec nemá vlastnosť o ktorej scudziteľ vyhlásil, že ju má, alebo ktorú si nadobúdateľ výslovne vymienil.
Zodpovednosť scudziteľa bude daná v zmysle citovaného zákonného ustanovenia iba vtedy, ak jeho
výslovné vyhlásenie, že vec má určitú vlastnosť sa ukáže nepravdivým, alebo sa ukáže, že vec nemá
vlastnosti, ktoré si nadobúdateľ výslovne vymienil. Súd prvého stupňa je toho názoru, že aplikácia § 501
Občianskeho zákonníka na prejednávanú vec je vylúčená práve vzhľadom na skutočnosť, že v Kúpnej
zmluve v bode 8.1 sa odporca ako predávajúci vyslovene zaručil, že na prevádzaných pozemkoch
neexistujú žiadne iné kontaminácie a toto tvrdenie sa ukázalo nepravdivým, keďže Protokolom bola
potvrdená rádioaktívna kontaminácia radónom. V danom prípade sa teda preukázalo, že prevádzané
pozemky nemajú vlastnosti, ktoré si navrhovateľ ako nadobúdateľ výslovne vymienil, t.j. že pozemky
budú bez akýchkoľvek kontaminácií.

Ďalšou úlohou súdu prvého stupňa bolo posúdiť, či výška zľavy tak ako si ju uplatnil navrhovateľ je
primeraná a zodpovedá povahe a rozsahu vady. Navrhovateľom uplatnená výška zľavy pozostáva
zo sumy 75.399,92 eur ako hodnoty reálne vynaložených nákladov na protiradónové opatrenia a zo
sumy 152.048,49 eur, ktorá zodpovedá povahe a rozsahu vád, resp. chýbajúcich zaručených vlastností
pozemkov a ktorá bola stanovená investorom v rámci predbežnej cenovej ponuky na realizáciu 2
časti etapy 1 Stavebného zámeru a etapy 2 Stavebného zámeru, ktoré znižujú hodnotu pozemkov.
Z vykonaného dokazovania bolo podľa súdu prvého stupňa jednoznačne preukázané, že navrhovateľ
reálne zaplatil sumu 75.399,92 eur na základe faktúr vystavených spoločnosťou ZIPP Bratislava, spol.



s r.o., ktorá realizovala protiradónové opatrenia. Zo znaleckých posudkov č. 30/2011 ako aj 3/2012
bolo jednoznačne preukázané, že protiradónové opatrenia bolo potrebné vykonať v celom rozsahu
vybudovanej stavby na ploche 9.085,97 m2 a nie len pod tou časťou stavby, v ktorej sú administratívne
priestory, tak ako to tvrdil vo svojich vyjadreniach odporca. Obaja oslovení znalci sa zhodli, že podľa
platnej legislatívy sa jedná tak v prípade kancelárskych priestorov ako aj v prípade skladových a
prekladových hál o pobytové miestnosti a preto je potrebné vykonať protiradónové opatrenia vo vzťahu
ku všetkým častiam objektu v plnom rozsahu. Ďalšou námietkou odporcu bolo, že náklady vynaložené
navrhovateľom na protiradónové opatrenia sú neprimerane vysoké a nezodpovedajú trhovým cenám
týchto služieb, cenové ponuky od iných spoločností napr. Pastell - TERRAEKO s.r.o., CHÉMIA - Servis
a.s. a Sika Slovensko spol. s r.o. sú podstatne nižšie. Oba znalecké posudky č. 30/2011 a 3/2012 potvrdili,
že stavebné práce boli realizované v cenách obvyklých v cenovej úrovni 3. Q 2009. Je pravdou, že
odporca predložil cenové ponuky od iných spoločností, ktoré boli nižšie ako ceny, za ktoré protiradónové
opatrenia realizoval prostredníctvom spoločnosti ZIPP Bratislava navrhovateľ, ale cena 8,02 eur /
m2 (75.399,74 eur za realizáciu opatrení na ploche 9.395,97 m2) bola celkovou jednotkovou cenou
za komplexnú realizáciu protiradónových opatrení a zahŕňala montáž, realizáciu podsypu, kotvenia,
prestupov, detailov dopravy a pod., teda okrem jednotkovej ceny za materiál zahŕňala aj nevyhnutne
vynaložené ďalšie náklady, z ktorých najväčšiu položku predstavuje tzv. vyrovnávajúci zhutnený podsyp.
Cenové ponuky predložené žalovaným, čo do materiálu a nevyhnutných prác sú neúplné, keďže v
nich chýba práve cena vyrovnávacieho podsypu, nacenenie kotvenia, niektoré neobsahujú cenu za
montáž a ani jedna z nich nezohľadňuje charakter projektu, napr. členenie stavby na administratívnu
časť, logistické haly a suterén, nutnosť riešenia prestupov a zvarov a pod. Pokiaľ ide o jednotkovú
cenu spoločnosti ZIPP Bratislava za materiál - použité fólie 4,06 eur/m2 v rámci haly a 4,54 eur/m2 v
administratívnych priestoroch táto nebola v rámci predložených ponúk najvyššia, keďže napr. cenová
ponuka spoločnosti Sika Slovensko obsahovala viacero riešení, ktoré boli čo do použitého materiálu
drahšie. Súd prvého stupňa sa stotožnil taktiež s názorom navrhovateľa, že nebolo jeho povinnosťou
vybrať si najlacnejšiu ponuku, ale určujúcim kritériom pre neho bolo, aby potrebné protiradónové
opatrenia boli vykonané kvalitne a subjektom s dostatočnými skúsenosťami a garanciou dodržania
požadovaných štandardov a záruk za realizované práce. Navyše odporca už po obdržaní Protokolu v
novembri 2006, resp. od mája 2009, kedy mu navrhovateľ e-mailom a listom vytkol vady pozemku mal
vedomosť o tom, že bude potrebné vykonať protiradónové opatrenia a teda mal dostatok časového
priestoru na to, aby v tomto smere spolupracoval s navrhovateľom a poskytol mu potrebnú súčinnosť
za účelom zvolenia najoptimálnejšieho rozsahu a spôsobu vykonania týchto prác a dosiahnutia určitého
kompromisu medzi záujmami a požiadavkami oboch zmluvných strán, čo však neurobil a cenové ponuky
poskytol navrhovateľovi až následne nato, ako už boli potrebné protiradónové opatrenia vykonané
spoločnosťou ZIPP Bratislava spol. s r.o. Podľa súdu neobstojí ani ďalšia námietka odporcu, že
navrhovateľ už z projektovej dokumentácie mal vedomosť o tom, že je potrebné vykonať hydroizoláciu a
pokiaľ by zvolená kvalitná hydroizolačná vrstva spĺňala vlastnosti protiradónovej ochrany, žiadne ďalšie
osobitné protiradónové opatrenia by nebolo potrebné vykonávať a oprávnenými naviac nákladmi by
mohol byť len rozdiel v cene štandardnej hydroizolačnej fólie a protiradónovej hydroizolačnej fólie. Z
viacerých vykonaných dôkazov je zrejmé, že navrhovateľ ochranu proti spodnej vode nepožadoval,
žiadne osobitné opatrenia proti spodnej vode nevykonal, nakoľko takáto ochrana nebola potrebná. Z
projektovej dokumentácie k územnému konaniu zo 14.09.2006 vyplýva, že spodná voda sa nachádza až
v hĺbke 9 resp. ojedinele až 11 m pod terénom, žiadna hydroizolačná fólia preto nebola potrebná, a preto
s ňou ani projektant - IPEC Projekt, s.r.o. nepočítal. Uvedenú skutočnosť potvrdil vo svojej výpovedi
svedok Ing. Q., ktorý uviedol, že z podkladov, ktoré mal generálny dodávateľ stavby k dispozícii bolo
zrejmé, že opatrenia proti spodnej vode nie sú zo strany investora, t.j. navrhovateľa požadované a preto
takéto ani neboli zahnuté v cenovej ponuke. K textovej časti projektovej dokumentácie sa vyjadril v
tom smere, že tam uvedená informácia o tom, že projektant navrhol izolačnú fóliu na štrkovom lôžku
v žiadnom prípade neznamená, že sa jedná o hydroizolačnú fóliu, práve vzhľadom na skutočnosť, že
spodná voda bola až v hĺbke 9-11 m pod terénom. Termín - izolačná fólia, ktorý je tam uvedený, je
príliš všeobecným pojmom, môže ísť o rôzne druhy fólií, napr. separačnú. Taktiež znalec v znaleckom
posudku č. 3/2012 pri analýze podkladov, ktoré mal k dispozícii uviedol, že z projektu na územné konanie
vyplýva, že projektant navrhol izolačnú fóliu na základe čoho má za to, že ide o návrh hydroizolačnej
vrstvy. Čiže z formulácie znalca „máme za to“ vyplýva, že ide iba o jeho domnienku, ktorá však nemá
oporu v projektovej dokumentácii, práve vzhľadom na skutočnosť, že investorom žiadne požiadavky na
hydroizoláciu vznesené neboli, keďže vzhľadom na hĺbku podzemnej vody neboli potrebné. Nakoľko si
navrhovateľ opatrenia proti spodnej vode neobjednal, naviac náklady nebudú spočívať v rozdielnej cene
medzi štandardnou hydroizolačnou fóliou a protiradónovou hydroizolačnou fóliou, ale naviac náklady



budú spočívať práve v cene samotných protiradónových opatrení, ktoré navrhovateľ uskutočnil v skladbe
- zhutnený vyrovnávací podsyp, podkladná geotextília, HDPE fólia, teda podľa odporúčania projektanta
s ohľadom na konkrétnu stavbu a v súlade s odporúčaním samotného výrobcu fólie, ktorý takýto postup
považuje za najčastejšiu a najbežnejšiu skladbu izolačného systému.

Na základe vykonaného dokazovania je podľa súdu prvého stupňa nepochybné, že odporca pred
podpisom Kúpnej zmluvy zatajil navrhovateľovi existenciu Protokolu so zistením stredného radónového
rizika s nevyhnutnosťou vykonať protiradónové stavebné opatrenia v celom rozsahu stavby, v dôsledku
čoho vznikol navrhovateľovi nárok na zľavu z kúpnej ceny v zmysle § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
ktorú si navrhovateľ uplatnil vo výške nákladov, ktoré mu už reálne vznikli nad rámec bežných stavebných
nákladov v sume 75.399,92 eur a ktoré boli dvoma znaleckými posudkami potvrdené ako primerané a
zodpovedajúce cenovým reláciám v čase ich vynaloženia. Na náhradu týchto nákladov má navrhovateľ
aj zmluvný nárok a to v súlade s bodom 8.1. g Kúpnej zmluvy, keďže Ekologický posudok sa ukázal ako
nesprávny, nakoľko nebolo pravdivé tvrdenie, že na pozemkoch neexistuje iná kontaminácia. Ekologický
posudok v bode 3.5 uvádzal, že radónový prieskum bude realizovaný až po upresnení situovania
budúceho objektu a teda pripúšťal, že iná kontaminácia vo forme rádioaktívnej kontaminácie radónom
môže existovať, čo v konečnom dôsledku aj potvrdil Protokol. Sumu 152.048,49 eur ako náklady,
ktoré bude musieť navrhovateľ vynaložiť v rámci ďalšej realizácie stavebného zámeru, súd prvého
stupňa taktiež priznal ako zľavu z ceny pozemkov, a to na základe a za použitia tých istých kritérií
na stanovenie jej výšky, ako to bolo v prípade už vynaloženej sumy 75.399,92 eur, keďže nutnosť
vykonania protiradónových opatrení podstatne znižuje hodnotu pozemkov kúpených od odporcu o sumu
týchto nákladov. Suma 152.048,49 eur vychádza z cenovej ponuky generálneho dodávateľa celej stavby
spoločnosti ZIPP Bratislava spol. s r.o., ktorá predpokladá rovnakú technickú skladbu protiradónových
opatrení, ako je skladba už vykonaných opatrení, ktorých správnosť a primeranosť bola už odôvodnená.

Podľa súdu je nepochybné, že odporca sa dostal do omeškania so zaplatením svojho peňažného
záväzku a preto si navrhovateľ okrem istiny uplatnil aj nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania
a to odo dňa podania žaloby.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p.

Proti rozsudku podal odvolanie odporca z dôvodu, že postupom súdu prvého stupňa bola odporcovi
odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p., súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 205
ods. 2 písm. f) O.s.p. Odporca vytkol, že názor súdu prvého stupňa, že výskyt prírodného radónu možno
považovať za vadu pozemku, je arbitrárny a nepreskúmateľný a nemá oporu v zmluvnom vzťahu medzi
účastníkmi konania ani v právnej úprave. Odporca uviedol, že vyhlásenia v bode 8.1 písm. g) kúpnej
zmluvy sa netýkajú výskytu prírodného radónu, keďže jeho výskyt nie je znečistením, kontamináciou
ani záťažou z minulosti a je v danom prípade prirodzenou pôvodnou súčasťou horniny a pôdy na
dotknutých pozemkoch. Výskyt radónu nie je ani okolnosťou, ktorá by mohla mať v rámci zákona o
ochrane prírody a krajiny za následok vznik povinnosti na sanáciu územia alebo opatrenia na mieste.
Podľa odporcu záver súdu prvého stupňa, že výskyt radónu prírodného pôvodu je vadou predávanej
veci, je nesprávnym právnym posúdením veci a nedostatočným odôvodnením rozsudku k tejto otázke
mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Odporca má tiež za to, že súd prvého stupňa nesprávne
vyhodnotil vykonané dokazovanie, keď dospel k záveru, že odporca neuniesol dôkazné bremeno o
informovaní navrhovateľa a radónovej záťaži. Odovzdanie výsledkov radónového prieskumu bolo podľa
odporcu nad rámec zákonných a zmluvných povinností predávajúceho. Poukázal na svedeckú výpoveď
svedka Ing. H. T., z ktorej vyplynulo, že zástupcom navrhovateľa boli priebežne odovzdávané jednotlivé
protokoly týkajúce sa projektu. Okrem toho bolo podľa odporcu v konaní preukázané, že odporca
informoval navrhovateľa o povinnosti vykonať opatrenia proti prieniku podzemnej vody v projektovej
dokumentácii zo dňa 14.9.2006 vypracovanej spoločnosťou IPEC Projekt, s.r.o., pričom tieto opatrenia
majú automaticky aj charakter protiradónových opatrení. Táto povinnosť vyplynula v rámci stavebného
konania a o tejto skutočnosti navrhovateľ preukázateľnej vedel.



Odporca ohľadom primeranosti výšky nákladov navrhovateľa uviedol, že z ustanovenia bodu 8.1
písm. g) kúpnej zmluvy vyplýva, že odporca je v prípade zistenia kontaminácie povinný znášať len
náklady, ktoré kupujúcemu skutočne vzniknú. Navrhovateľ reálne zaplatil sumu 75.399,92 eura na
základe faktúr vystavených spoločnosťou ZIPP Bratislava spol. s r.o., ktorá realizovala protiradónové
opatrenia. Túto sumu považuje odporca za krajne neprimeranú, keďže protiradónové opatrenia sa
realizovali najdrahším možným spôsobom, pretože došlo k duplicitnému vykonaniu opatrení. Odporca
opätovne poukázal na to, že samotné položenie hydroizolačných fólií má rovnocenný účinok s obvyklými
v Slovenskej republike používanými protiradónovými opatreniami. Odporca tiež uviedol, že napriek
tvrdeniu navrhovateľa o nepotrebnosti opatrení na ochranu proti spodnej vode, boli tieto opatrenia
zrealizované a aj vyfakturované. Podľa odporcu je nesporné, že v danej veci zatiaľ nedošlo k vzniku
škody. Absentuje porušenie právnej povinnosti aj príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a
vznikom škody, nakoľko výskyt radónu prírodného pôvodu neodporuje ako zmluve tak ani zákonu,
prítomnosť radónu na pozemku nespôsobil predávajúci a za zabezpečenie jeho nepriepustnosti do
stavieb na pozemku zodpovedá stavebník, nie bývalý vlastník pozemku. Podľa odporcu nie je možné
sumu 152.048,49 eura právne kvalifikovať ako právo na primeranú zľavu z ceny predmetu kúpy,
nakoľko v prípade akejkoľvek zodpovednosti odporcu ako predávajúceho za vady tovaru je v prvom
rade potrebné požadovať odstránenie vady. Odstránenie vady je v tomto prípade možné vykonaním
protiradónových opatrení. Podľa odporcu zatiaľ ale navrhovateľovi žiadna škoda vzniknúť nemohla,
keďže nevyvíja na predmete kúpy žiadnu stavebnú činnosť. Odporca tiež vytkol, že podkladom pre
kvantifikáciu nároku (152.048,49 eura) je výlučne cenová ponuka spoločnosti ZIPP Bratislava spol. s
r.o. Skutočná výška nákladov za protiradónové opatrenia má zohľadňovať aktuálnu cenovú hladinu
stavebných prác a nie cenovú hladinu za rok 2009. Pri stanovení výšky zľavy treba prihliadať na cenu
predmetu kúpy, na rozsah zníženia jeho funkčnosti, ako aj na cenu nevyhnutných opráv.

Odporca žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobu v celom rozsahu
zamietne.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť ako vecne
správny. Je presvedčený, že postup súdu prvého stupňa, ako aj rozsudok sú po skutkovej, ako aj
právnej stránke správne. Odôvodnenie rozsudku je plne v súlade so zákonnými požiadavkami na
odôvodnenie rozsudku podľa § 157 ods. 2 O.s.p. Žiadny z odvolacích dôvodov tak podľa neho neobstojí.
Navrhovateľ uviedol, že akýkoľvek výskyt radónu, vrátane radónu prírodného pôvodu, na predávaných
pozemkoch bezpochyby spadá pod legálnu definíciu „rádioaktívna kontaminácia“, preto je zjavné, že
prevedené pozemky boli zaťažené rádioaktívnou kontamináciou. Rádioaktívna kontaminácia pozemkov
bola preukázaná Protokolom objemovej aktivity radónu a radónového rizika z 28.11.2006. Protokolom
bol potvrdený výskyt radónu, ktorý zodpovedá stredne vysokému riziku a vyžadoval/vyžaduje si v rámci
výstavby stavebného zámeru navrhovateľa na pozemkoch realizáciu stavebných opatrení. Skutočnosť,
že pozemky nemajú vlastnosti, ktoré si navrhovateľ ako kupujúci v kúpnej zmluve výslovne vymienil,
resp. že pozemky nemajú vlastnosti, o ktorých odporca ako predávajúci ubezpečil navrhovateľa, posúdil
podľa navrhovateľa súd správne v súlade s § 499 Občianskeho zákonníka a bodom 8.2 Kúpnej zmluvy
ako vady veci. Navrhovateľ poukázal na to, že napriek tomu, že odporca tvrdí, že výskyt radónu
nepredstavuje rádioaktívnu kontamináciu, upozorňuje, že pri výskyte radónu je potrebné chrániť ľudí
pred činnosťou prírody, pričom odporca sám odkazuje na zákon, ktorý výskyt radónu prírodného pôvodu
definuje ako rádioaktívnu kontamináciu. Odporca tým podľa navrhovateľa popiera vlastný argument, že
radón nie je rádioaktívnou kontamináciou a priznáva účelovosť svojho argumentu.

Podľa navrhovateľa súd prvého stupňa podrobne, presvedčivo a v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil,
prečo posúdil výskyt radónu v pozemkoch ako vadu týchto pozemkov. Za odňatie možnosti konať pred
súdom nemožno v žiadnom prípade považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv
odporcu.

Navrhovateľ vyslovil správnosť skutkových zistení súdu prvého stupňa, keď súd zistil, že odporca
nepreukázal, že informoval o radónovej záťaži predávaných pozemkov navrhovateľa ešte pred
uzatvorením kúpnej zmluvy. Odporca neodovzdal navrhovateľovi Protokol objemovej aktivity radónu,
a teda úmyselne zatajil rádioaktívnu kontamináciu predávaných pozemkov a potrebu vykonania



protiradónových opatrení. Podľa navrhovateľa odporca mal zákonnú povinnosť ho upozorniť na
predmetnú vadu - rádioaktívnu kontamináciu v súlade s § 596 Občianskeho zákonníka. Odporca o tejto
vade vedel, nakoľko sám dal vypracovať Protokol objemovej aktivity radónu. Navrhovateľ poukázal na
správnosť právneho posúdenia skutkového stavu súdom prvého stupňa, keď súd posúdil navrhovateľom
uplatnený nárok na zaplatenie žalovanej sumy, ako nárok na zľavu z kúpnej ceny v zmysle § 597
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie predstavuje doplňujúcu právnu úpravu k § 596
a špeciálnu právnu úpravu k § 507 Občianskeho zákonníka upravujúceho nároky zo zodpovednosti
za vady vo všeobecnosti. Jediným nárokom patriacim navrhovateľovi z titulu zodpovednosti za vady
je nárok na primeranú zľavu z kúpnej ceny. Neobstojí tak argument odporcu, že v prípade akejkoľvek
zodpovednosti odporcu ako predávajúceho za vady je v prvom rade potrebné požadovať odstránenie
vady. Navrhovateľ uviedol, že dekontaminovať pozemky od radónovej kontaminácie je fakticky nemožné.

Pokiaľ ide o určenie výšky zľavy z kúpnej ceny súd podľa navrhovateľa správne prihliadol k cene
vykonaných opráv (protiradónových opatrení), pričom zároveň prihliadal na dva znalecké posudky, ktoré
potvrdili, že ceny vykonaných protiradónových opatrení (75.399,92 eur) boli primerané a zodpovedajúce
cenovým reláciám v čase ich vynaloženia. Druhá časť prisúdenej zľavy z kúpnej ceny 152.048,49 eur
vychádza z cenovej ponuky generálneho dodávateľa celej stavby, spoločnosti ZIPP Bratislava spol. s r.o.
vypracovanej v roku 2011. Táto suma bola posúdená ako primeraná, keďže cenová ponuka predpokladá
rovnakú technickú skladbu protiradónových opatrení, ako je skladba už vykonaných opatrení, správnosť
a primeranosť ktorých bola potvrdená dvoma znaleckými posudkami. Na tvrdenie odporcu, že súd mal
pri tejto časti zľavy zobrať do úvahy ceny v stavebníctve pre druhú polovicu roku 2012 a odhad pre prvú
polovicu roku 2013, navrhovateľ reagoval tak, že takýto postup by mu fakticky znemožnil domôcť sa
nároku na zľavu z kúpnej ceny. Nemohol vedieť, kedy bude rozsudok súdu prvého stupňa vyhlásený,
a teda nemohol v roku 2011 vyčísliť zľavu z kúpnej ceny podľa cien v roku 2013. Navrhovateľ je
presvedčený, že súd prvého stupňa určil výšku primeranej zľavy v súlade s § 597 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, keď pri posudzovaní povahy a rozsahu vady (potreba protiradónových opatrení v celom
rozsahu stavebného zámeru) prihliadol na kúpnu cenu (zľava predstavuje 6,49 % z kúpnej ceny), ďalšiu
upotrebiteľnosť pozemkov (nemožnosť realizácie stavebného zámeru bez realizácie týchto opatrení),
cenu nevyhnutných opráv (227.448,41 eura) a vykonané znalecké dokazovanie (2 znalecké posudky
potvrdzujúce správnosť vykonaných opatrení a cenu týchto opatrení).

Navrhovateľ poukázal aj na to, že na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvého stupňa k
správnym skutkovým zisteniam, že protiradónové opatrenia boli po technickej stránke vykonané správne
a navrhovateľ nevykonal tieto opatrenia duplicitne. Opatrenia proti spodnej vode neboli potrebné a
navrhovateľ ani žiadne osobitné opatrenia proti spodnej vode nevykonal. Ochrana proti radónu t.j. plynu
vo forme fólie automaticky z povahy veci slúži aj ako ochrana proti spodnej vode a vlhkosti. Nie je teda
technicky možné realizovať ochranu proti radónu „samostatne“, ako tvrdí odporca v odvolaní.

Navrhovateľ tiež vytkol, že odporca si v celom konaní zamieňa dva samostatné a úplne odlišné právne
inštitúty, a to zodpovednosť za škodu a zodpovednosť za vady. Neobstojí argument odporcu, že na vznik
zodpovednosti v danom prípade (t.j. zodpovednosti za vady) sa vyžaduje vznik škody a zavinenie. Podľa
navrhovateľa neobstoja ani argumenty odporcu ohľadom bezdôvodného obohatenia, keďže odporca
neposkytol navrhovateľovi žiadnu zľavu z kúpnej ceny, a teda nemohlo dôjsť ani len k základnému
predpokladu bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 - 459 Občianskeho zákonníka - získaniu
majetkového prospechu.

Navrhovateľ svoje vyjadrenie k odvolaniu doplnil podaním zo dňa 9.5.2013, v ktorom reagoval na
tvrdenia odporcu, že sa na predmetnej stavbe nestavia. Uviedol, že pokračuje v realizácii stavebného
zámeru a za týmto účelom vyhlásil súťaž na realizáciu ďalšej časti stavebného zámeru - dvoch
logistických hál o výmere cca 4.600 m2. Podaním zo dňa 27.6.2013 navrhovateľ doložil do spisu články,
ktoré potvrdzujú informáciu, že začal s výstavbou dvoch nových logistických hál za účelom rozšírenia
svojho logistického centra. Preto tvrdenie odporcu, že sa nič nestavia, je nesprávne.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený



na úradnej tabuli súdu dňa 11.11.2013 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu,
oboznámení sa s dôvodmi odvolania odporcu a s vyjadrením navrhovateľa k odvolaniu dospel k záveru,
že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci
prvostupňovým súdom. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentami
odporcu, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací
súd, podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje.

Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa posúdil zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi
konania ako kúpnu zmluvu podľa § 588 Občianskeho zákonníka a nárok navrhovateľa ako zodpovednosť
za vady podľa § 596 Občianskeho zákonníka a z toho vyplývajúci nárok na primeranú zľavu podľa §
597 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Nemožno súhlasiť s odporcom, že napadnutý rozsudok je v časti zdôvodnenia výskytu radónu
prírodného pôvodu ako vady, nepreskúmateľný a že takýmto postupom súdu mu bola odňatá možnosť
konať pred súdom. Súd prvého stupňa správne uviedol, že vadnosť veci môže spočívať i v tom, že vec
nemá vlastnosti, ktoré si kupujúci pri kúpe vymienil alebo vlastnosti, o ktorých predávajúci ubezpečil
kupujúceho. Poukázal na zmluvu o budúcej zmluve (bod 6.1 h) ako aj kúpnu zmluvu (bod 8.1 g), kde sa
predávajúci zaručil, že predávané pozemky budú mať určité vlastnosti, keď vyhlásil, že nechal vyhotoviť
Ekologický posudok ako Prílohu č. 6 k Zmluve o budúcej zmluve, v ktorom potvrdil, že na predávaných
pozemkoch neexistujú žiadne znečistenia podzemných vôd alebo pôdy, záťaže z minulosti alebo iné
kontaminácie. Skutočnosť, že pozemky nemajú vlastnosti, ktoré si navrhovateľ ako kupujúci v kúpnej
zmluve vymienil, resp. že pozemky nemajú vlastnosti, o ktorých ho predávajúci ubezpečil, posúdil súd
prvého stupňa správne ako vady veci. Protokolom objemovej aktivity radónu zo dňa 28.11.2006 bola
potvrdená rádioaktívna kontaminácia radónom. V danom prípade sa teda preukázalo, že prevádzané
pozemky nemajú vlastnosti, ktoré, si navrhovateľ ako kupujúci vymienil, t.j. že budú bez akýchkoľvek
kontaminácií.

Súd prvého stupňa teda dostatočne jasne a výstižne vysvetlil, prečo považuje výskyt radónu na
predmetných pozemkoch za vadu.

Pokiaľ ide o posúdenie, či výsledky protiradónových meraní boli navrhovateľovi ako kupujúcemu
odovzdané už pred podpisom zmluvy, t.j. či si splnil odporca informačnú povinnosť podľa § 596 Obč.
zák., súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie a dôkazy správne vyhodnotil.

Z judikatúry (rozhodnutie NS ČR sp.zn. 33Cdo 472/2007) vyplýva, že v prípade, kedy účastník popiera
pravosť, resp. správnosť súkromnej listiny, platí, že účastníka, ktorý túto listinu predložil ako dôkaz,
stíha dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno. Tento účastník teda nesie procesne nepriaznivé následky
toho, že sa v konaní nepodarí preukázať pravosť či správnosť súkromnej listiny.

Odporca v konaní nepreukázal, že pred uzatvorením kúpnej zmluvy odovzdal či už formou CD nosiča
alebo e-mailom protokol objemovej aktivity radónu navrhovateľovi. Keďže navrhovateľ ako kupujúci
poprel správnosť tejto listiny, dôkazné bremeno zaťažovalo odporcu. Súd prvého stupňa dospel k
správnemu záveru, že odporca nepreukázal, že informoval o radónovej záťaži predávaných pozemkov
navrhovateľa ešte pred uzatvorením kúpnej zmluvy, v dôsledku čoho vznikol navrhovateľovi nárok na
zľavu z kúpnej ceny.

Vzhľadom na odvolaciu námietku odporcu - neexistencia nárokov z titulu náhrady škody, je potrebné
zdôrazniť, že súd prvého stupňa posúdil nárok navrhovateľa ako nárok na zľavu z kúpnej ceny podľa
§ 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pri stanovení výšky zľavy prihliadal na cenu predmetu kúpy, na
rozsah zníženia jeho funkčnosti ako aj cenu nevyhnutných opráv.



Ustanovenie § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje právo zodpovednosti za vady existujúce
v dobe plnenia, na ktoré predávajúci neupozornil. Pre určenie výšky zľavy z kúpnej ceny zákon
neustanovuje žiadne obecné platné pravidlo. Rozsah zníženia ceny musí byť posúdený s prihliadnutím
ku konkrétnym okolnostiam prípadu. Výška zľavy tak bude závisieť predovšetkým na povahe a rozsahu
vady vzhľadom ku kúpnej cene veci, ďalej na znížení funkčných vlastností veci, ďalšej upotrebiteľnosti,
cene nutných opráv a podobne.

Súd prvého stupňa postupoval správne, keď priznal navrhovateľovi zľavu z kúpnej ceny vo výške 75
399,92 eur ako hodnotu reálne vynaložených nákladov na protiradónové opatrenia a vo výške 152
048,49 eur, ktorá zodpovedá povahe a rozsahu vád a bola stanovená investorom v rámci cenovej ponuky
na realizáciu 2. časti etapy 1 Stavebného zámeru a etapy 2 Stavebného zámeru, ktoré znižujú hodnotu
pozemkov.

Podľa súdnej judikatúry pri stanovení výšky zľavy sa prihliada k cene nutných opráv (rozsudok NS ČR
sp. zn. 33Cdo 557/2004, rozsudok NS ČR sp.zn. 956/2002).

Je pravdou, že ak sa pri výške zľavy prihliada k cene opravy, treba zobrať do úvahy, či opravou nedošlo
k zhodnoteniu veci.

Týmto odvolací súd reaguje na odvolací dôvod odporcu, ktorým je neprimeranosť výšky uplatneného
nároku. Podľa odporcu nebolo potrebné súčasne s ochranou proti radónu realizovať aj opatrenia proti
spodnej vode, čo by malo vplyv na cenu opravy. Posúdenie primeranosti a oprávnenosti vynaložených
nákladov na protiradónové opatrenia, posúdenie rozsahu protiradónových opatrení, určenie prostriedkov
protiradónovej ochrany na pozemkoch a súvisiacej výšky ich nákladov bolo predmetom znaleckého
dokazovania. Zo znaleckého posudku znalkyne K.. A. T. T. (znalkyňa vypracovala posudok na
základe objednávky odporcu) vyplýva, že na pozemku so stredným radónovým rizikom sa za
dostatočné protiradónové považuje inštalovanie protiradónovej izolácie pod všetky konštrukcie, ktoré sú
v priamom kontakte so zeminou, pričom za protiradónovú izoláciu možno považovať každú kvalitnejšiu
hydroizoláciu, keďže izolácia proti radónu tvorí obvykle súčasne aj izolácie proti vlhkosti a vode. Z
uvedeného vyplýva, že ochrana proti radónu automaticky slúži aj ako ochrana proti spodnej vode a
vlhkosti.

Znaleckým posudkom ako aj ďalšími dôkazmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí bola potvrdená
primeranosť a správnosť opatrení vykonaných navrhovateľom. Súd prvého stupňa dostatočne
presvedčivo zdôvodnil, prečo považoval uplatnený nárok na zľavu z kúpnej ceny za primeraný.

Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1,
2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p., pretože navrhovateľ mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu vzniklo voči odporcovi
právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Navrhovateľ si náhradu trov odvolacieho konania uplatnil na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený
rozsudok odvolacieho súdu. Trovy odvolacieho konania navrhovateľ vyčíslil nasledujúci deň po
vyhlásení rozsudku odvolacieho súdu vo výške 1.599,24 eura.

Tieto trovy navrhovateľovi vznikli ako trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby: 1.
vyjadrenie k odvolaniu z 8.4.2013 - odmena 878,05 eura (§ 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), 2. účasť
na pojednávaní dňa 19.11.2013, na ktorom sa iba vyhlásilo rozhodnutie - odmena 1 z 878,05 eura (§ 10
ods. 1, § 13a ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) + 2 x paušálna náhrada vo výške 7,81 eura (§ 16 ods. 3 vyhl.



č. 655/2004 Z.z.) + 20 % DPH (podľa § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), čo sú spolu trovy právneho
zastúpenia vo výške 1.599,24 eura.

Priznanú náhradu trov odvolacieho konania je odporca povinný zaplatiť podľa § 149 ods. 1 O.s.p.
právnemu zástupcovi navrhovateľa.

Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1311205959)

  1. 21. 2. 2013Rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 25Cb/63/2011 z 21. 2. 2013
  2. 18. 11. 2013Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/125/2013 z 18. 11. 2013 (toto rozhodnutie)