Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/570/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311208791 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1311208791.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti D.: S., nar. XX.XX.XXXX, a Y., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - C.. T.Í. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX/A, zastúpená právnou zástupkyňou Mgr. Evou Braxatorisovou, so sídlom Trenčianska 17, Bratislava, a otec - W.. S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, G., zastúpený JUDr. Renátou Fardousovou, so sídlom Hlavná č. 6, Šaľa, o návrhu matky na zrušenie predbežného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 12.10.2012, č.k. 37P/26/2011-214 a uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 24.7.2012, č.k. 37P/26/2011-186, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 12.10.2012, č.k. 37P/26/2011-214 sa p o t v r d z u j e. Uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 24.07.2012, č.k. 37P/26/2011-186 sa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Uznesením Okresného súdu Bratislava III zo dňa 12.10.2012, č.k. 37P/26/2011-214 súd prvého stupňa zamietol návrh otca na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania proti uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 24.7.2012, č.k. 37P/26/2011-186 právne dôvodiac § 45 ods. 2, § 47 ods. 1, 2, § 48 ods. 5, § 58 ods. 1 O.s.p. a tým, že otec vo svojom návrhu na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania žiadnym hodnoverným spôsobom nespochybnil, ani inak nepreukázal, že ustanovený postup doručovania nebol dodržaný. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a jeho návrhu na odpustenie zmeškania lehoty v celosti vyhovel. Závery súdu prvého stupňa považoval za nesprávne, a to s poukazom na ust. § 79 ods. 1, § 47, § 48 O.s.p.. Súd prvého stupňa pri nesprávnej aplikácii fikcie doručenia nezohľadňoval stav, že adresa D. XX J., na ktorú doručoval písomnosť súdu, nie je sídlo jeho právnej zástupkyne, čo bolo z podaného návrhu na začatie konania a iných skutočností zrejmé. Nie je mu zrejmé ani to, na základe akých skutočnosti si poštový doručovateľ a súd prvého stupňa ustálili, že na adrese L. D. XX, J. sa jeho právna zástupkyňa zdržuje v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p.. Otec poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ( rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.01.2008 sp.zn. 1Cdo 88/2007 ) podľa ktorej sa zákonná fikcia doručenia podľa § 48 ods. 3 O.s.p. neuplatní v prípade doručovania písomností advokátovi, ktorý zástupcom účastníka konania. S poukazom na uvedené mal za zrejmé, že k účinnému doručeniu predmetného uznesenia na základe fikcie doručenia podľa § 48 ods. 3 O.s.p. nemohlo v žiadnom prípade prísť. V jeho prípade lehota na podanie odvolania mohla začať plynúť najskôr odo dňa 12.09.2012, t.j. deň nasledujúci po dni, kedy originál uznesenia zo dňa 24.07.2012 jeho právna zástupkyňa prevzala na Okresnom súde Bratislava III. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vydané podľa § 58 O.s.p. je vecne správne, aj keď z iných dôvodov než tých, ktoré vo svojom odôvodnení uviedol súd prvého stupňa. V súvislosti s vyporiadaním sa s podstatnou právnou otázkou týkajúcou sa doručovania písomností súdu advokátovi je treba uviesť, že advokát v občianskom súdnom konaní vystupuje ako profesionálny zástupca účastníka konania a tomu zodpovedá rozsah jednotlivých úprav v Občianskom súdnom poriadku naň sa vzťahujúcich (§ 5, § 25, § 30, § 31, § 48 ods. 5, § 241 ods. 1). Advokáta preto nemožno stotožniť s pojmom fyzickej osoby oprávnenej podnikať ako je uvedený v § 48 ods. 3 O.s.p. To platí aj napriek tomu, že činnosť advokáta pri výkone jeho povolania ako taká je podnikaním v zmysle § 2 ods. 2 písm. c/ Obchodného zákonníka. Hoci v ustanovení § 48 ods. 5 O.s.p. je upravený iba okruh osôb oprávnených prijať písomnosť adresovanú advokátovi je evidentné, že ak by zákonodarca mienil vzťahovať ustanovenie o doručovaní písomností podľa § 48 ods. 3 O.s.p. (možnosť doručenia podľa tam uvedenej fikcie) aj na advokáta ako zástupcu účastníka konania, tak túto skutočnosť by výslovne musel v zákone aj uviesť. Režim doručovania písomností súdu advokátovi sa potom riadi ust. § 45, §46, § 47 a § 48 ods. 5 O.s.p.. V prejednávanom prípade dňa 01.07.2011 otec udelil písomnú plnú moc na jeho zastupovanie v konaní advokátke I.. O. V., so sídlom Y. Č..X, Š. ( č. preukazu vydaného D. XXXX). Okolnosť, že súd prvého stupňa doručoval písomnosti súdu bez výslovnej žiadosti advokáta o zmenu doručovacej adresy nie na adresu sídla zvolenej advokátky uvedenej ako miesto jej sídla v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou potom znamená, že súd prvého stupňa sa dôsledne neriadil predpismi upravujúcimi spôsobom a miestom doručovania zásielok súdu advokátovi ( viď § 28 ods. 1, 2 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii ). V tejto súvislosti je bez právneho významu okolnosť, že právna zástupkyňa otca v niektorých písomnostiach uvádzala i adresu svojej pobočky - SNP 14, Bratislava, na ktorú jej v priebehu konania boli súdom prvého stupňa zásielky aj riadne doručované. S poukazom na uvedené odvolací súd ustálil, že k riadnemu doručeniu uznesenia Okresného súdu Bratislava III zo dňa 24.07.2012, č.k. 37P/26/2011-186 došlo až dňa 11.09.2012, kedy si uznesenie právna zástupkyňa otca osobne prevzala v súdnej kancelárii súdu prvého stupňa čo znamená, že lehota na podanie odvolania proti označenému uzneseniu začala otcovi plynúť dňa 12.09.2012. Na základe uvedeného potom nebolo možné o návrhu otca na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 24.07.2012, č.k. 37P/26/2011-186 rozhodnúť inak, než ako ho pre neexistujúce dôvody zamietnuť. S poukazom na uvedené odvolací súd ( i keď z iných dôvodov ) rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vo výroku vecne a právne správne podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Uznesením Okresného súdu Bratislava III zo dňa 24.07.2012, č.k. 37P/26/2011-186 súd prvého stupňa v celom rozsahu zrušil predbežné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Bratislava III, č.k. 37P/26/2011-96, zo dňa 15.08.2011, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave, č.k. 11CoP/370/2011-118, zo dňa 30.11.2011 právne dôvodiac § 77 ods. 2 O.s.p. a tým, že právny záujem na trvaní nariadeného predbežného opatrenia odpadol. Zohľadniac obsah súdneho spisu a závery matkou predloženej písomnej správy psychologičky a psychoterapeutky G.. L. V. zo dňa 27.01.2012 dospel k úvahe, že dočasná úprava styku otca s maloletými deťmi S. S. Y., sa z dôvodu možného rizika vzniku psychickej ujmy u maloletých detí stala pre ne ohrozujúcou. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v plnom rozsahu zrušil pri prihliadnutí k tomu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ ide o matkou predloženú správu G.. V. ( známej jeho bývalej svokry), táto pokračuje v neetickom konaní začatom v roku 2006, jej konanie malo za následok rozpad jeho rodiny, súdne spory a umelo vyvolané utrpenie maloletých detí závažného charakteru. G.. V. svojimi neetickými vyhláseniami v roku 2006 extrémne eskalovala problémy v rodine otca a zneužívajúc slabosti matky maloletých detí vyplývajúce z jej psychických a osobnostných daností, rozvinula a potvrdila v matke maloletých detí paranoidné úvahy o tom, že manžel mal sexuálne zneužívať svoje maloleté deti. G.. V. pracuje aj v súčasnosti s deťmi takým spôsobom, ako by bolo dokázané údajné sexuálne zneužívanie, čím deťom ubližuje, ohrozuje ich zdravý vývin a bojkotuje akékoľvek aktivity, ktoré by pomohli deťom prekonať umelo vytvorený strach z otca a opätovne sa s ním zblížiť. Ani ostatné tvrdenia matky, ktorými odôvodňovala svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, nemajú relevantný základ. Otec bol právoplatným rozhodnutím súdu oslobodený spod obžaloby, čím zanikol súdom prezentovaný dôvod na zákaz jeho styku s maloletými deťmi. Súd prvého stupňa bez akejkoľvek zmeny skutkového stavu a len na základe záverov G.. V. napadnutým uznesením zrušil nariadené predbežné opatrenie , hoci k jeho realizácii pre odmietavý postoj maloletých detí nikdy neprišlo. V súčasnosti s výnimkou obštrukcií matky maloletých detí nič nebráni tomu, aby sa realizoval výkon predbežného opatrenia, ktorým bol dočasne určený rozsah jeho styku s maloletými. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Podľa ust. § 77 ods.2 O.s.p, súd predbežné opatrenie zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Ako prvoradé je treba uviesť, že k zrušeniu predbežného opatrenia podľa § 77 ods. 2 O.s.p. môže dôjsť vtedy, ak sa dodatočne zistí, že neexistujú ďalšie dôvody pre jeho trvanie. V konaní starostlivosti súdu o maloletých k takémuto procesnému inštitútu pristupuje súd vtedy, ak nariadené predbežné opatrenie neslúži k ochrane práv dieťaťa. V prejednávanom prípade z obsahu spisu vyplýva , že uznesením Okresného súdu Bratislava III, č.k. 37P/26/2011-96, zo dňa 15.08.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave, č.k. 11CoP/370/2011-118, zo dňa 30.11.2011 bol dočasne ( do rozhodnutia o návrhu otca na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode ) upravený styk otca s maloletými deťmi D. - S. S. Y. na každú stredu v čase od 15,00 hod. do 17,00 hod. za prítomnosti psychológa na Referáte poradensko - psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, a to bez prítomnosti matky. Zo zistených skutkových okolností prípadu rovnako vyplynulo to, že súdom určený predbežný rozsah styku otca s maloletými sa doposiaľ nerealizoval, okrem iného i pre odmietavý postoj maloletých. Odvolací súd sa po zohľadnení skutkového stavu existujúceho v čase jeho rozhodovania ( vychádzajúc z obsahu listinných dokladov tvoriacich súčasť súdneho spisu ) stotožnil s úvahou súdu prvého stupňa o tom, že v prebiehajúcom konaní o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom D., pominuli dôvody pre nariadenie dočasnej úpravy styku otca s oboma maloletými dcérami. Právo styku rodiča je síce špeciálnou zložkou rodičovských práv a povinností vznikajúce v dôsledku reálne existujúcej osobnej starostlivosti druhého rodiča, avšak pri jeho úprave je v prípade maloletého dieťaťa rozhodujúci vek, vývinové možnosti a potreby, zdravotný stav, citové väzby a i okolnosť, v akej miere a akým spôsobom tento rodič doposiaľ zabezpečoval starostlivosť o maloleté dieťa. V prejednávanej veci z obsahu spisu v danom štádiu konania nepochybne vyplýva, že styk otca s oboma maloletými sa od roku 2006 nerealizoval v dôsledku vznesenia obvinenia voči otcovi pre skutok kvalifikovaný ako zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, 2 písm. a/,b/ Trestného zákona a na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 27.11.2006, č.k. 41C/79/2006 v spojení s rozsudkom Krajského sudu v Bratislave zo dňa 05.06.2008, č.k. 3Co 68/ 2007-147, v ktorom bol vyslovený zákaz styku otca s oboma maloletými deťmi. Za situácie, kedy z obsahu predloženej písomnej správy psychologičky a psychoterapeutky G.. L. V. zo dňa 27.01.2012 vyplýva, že obe maloleté veľmi razantným spôsobom odmietajú akýkoľvek styk s otcom a návrat k traumatickým spomienkam by v ich prípade mohol znamenať „ retraumatizovanie, čiže znovuotvorenie zranenia maloletých s poškodením psychického i fyzického stavu“, je rozhodnutie súdu prvého stupňa vecne a právne správne a je v záujme oboch maloletých. Tým, že v konaní o nariadenie predbežného opatrenia ( do ktorého je treba systematicky zaradiť aj postup a rozhodovanie súdu podľa § 77 O.s.p.) sa dokazovanie nevykonáva, treba uviesť, že súd prvého stupňa ( a ani odvolací súd ) nemal dostatok skutkových podkladov na zaujatie stanoviska k v konaní prezentovaným tvrdeniam otca týkajúcich sa nedostatku objektivity predloženej lekárskej správy zo dňa 27.01.2012. Je treba uviesť, že v tomto prípade je nanajvýš potrebné čo najrýchlejšie konať práve o návrhu otca na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností, kedy na objektívne posúdenie pravdivosti tvrdení oboch rodičov súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, bude potrebné vykonať rozsiahle dokazovanie ( vrátane znaleckého dokazovania zameraného na posúdenie možností a spôsobu znovunadviazania kontaktu dcér s otcom ) a výsledok zistení sa bude potom premietať do rozhodnutia vo veci samej. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodne súd v rozhodnutí o veci samej ( § 224 ods. 1, § 145 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.