Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/458/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311208896 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1311208896.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom s predsedníčky senátu JUDr. Edity Szabovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľky: Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, so sídlom Vajanského nábrežie 3, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, v zastúpení LEGAL CARTEL s.r.o., so sídlom Ľubinská 18, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi: P. O., K.. XX.XX.XXXX, O. O. XX/X, O., občan SR, v zastúpení JUDr. Michal Mistrík, AK so sídlom Gunduličova 6, Bratislava, o zaplatenie 93,- eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 8.3.2012, č.k. 43C/143/2011-151, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 8.3.2012, č.k. 43C/143/2011-151 p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi 29,08 eur na náhradu trov odvolacieho konania v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky o zaplatenie 93,- eur s prísl. a zaviazal ju zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v celkovej výške 102,94 eur. V odôvodnení rozsudku uviedol, že návrhom na začatie konania doručeným na súd dňa 15.07.2011 sa navrhovateľka domáhala voči odporcovi zaplatenia sumy 93 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 4.1.2011 na tom skutkovom základe, že dňa 16.12.2010 bolo z ulice Podtatranského v Bratislave, miestnej komunikácie III. triedy, ktorej správu vykonáva v zmysle Štatútu hlavného mesta Slovenskej republiky mestská časť Bratislava - Staré Mesto odtiahnuté osobné motorové vozidlo Honda Civic, ev. čís. BA 163 ZS, ktorého prevádzkovateľom je odporca. Odporca si dňa 16.12.2010 v čase o 17.58 hod. prevzal motorové vozidlo spolu s protokolom č. 4540121616, zo dňa 16.12.2010, o odovzdaní vozidla a s výzvou na úhradu nákladov na odstránenie vozidla vo výške 93 eur, s lehotou splatnosti do 3.1.2011. Odporca v zmysle výzvy na úhradu nákladov na odstránenie vozidla zo dňa 16.12.2010 náklady na odťah navrhovateľke nezaplatil, s peňažným plnením sa dostal do omeškania v dôsledku čoho navrhovateľka žiadala, aby súd odporcu zaviazal na zaplatenie žalovanej istiny spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne v zmysle § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., odo dňa 4.1.2011 do zaplatenia. Súd vyhovel návrhu v plnom rozsahu a vo veci vydal dňa 15.7.2011 platobný rozkaz č.k. 40Ro/647/2011-58, voči ktorému v zákonnej lehote odporca podal odpor. Žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť pre neexistenciu právneho titulu pre vznik pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi. Argumentoval, že odstránenie vozidla bez jeho súhlasu ako prevádzkovateľa vozidla je závažným zásahom do vlastníckych práv, takýto zásah je prípustný len na základe zákona, a pretože postup podľa § 43 zák. č. 8/2009 Z.z. spadá do oblasti verejného práva, nevznikajú v súvislosti so správou týchto komunikácii súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy. Správca cesty vystupuje pri odstraňovaní vozidla ako orgán verejnej moci, ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a túto nemôže zmluvne preniesť na iného, a to ani po stránke technickej (čo sa týka samotného výkonu odťahu vozidla), takéto opatrenie vzhľadom na povahu vzťahov, v rámci ktorého má k nemu dôjsť, je oprávnená vykonať buď obec sama alebo právnická osoba ňou pre tento účel založená alebo zriadená. Uviedol, že v danom prípade odťah vozidla vykonala na základe súkromnoprávnej zmluvy uzatvorenej s navrhovateľkou obchodná spoločnosť Car Towing a.s., ktorej zakladateľom, či spoločníkom nie je navrhovateľka. Túto zmluvu odporca považuje za neplatný právny úkon z dôvodu rozporu s § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Rovnako za neplatné považuje v zmluve udelené plnomocenstvo navrhovateľkou odťahovej službe. Odporca tiež namietal výšku uplatňovaných nákladov, ktorá je určená paušálne na všetky odťahy, bez ohľadu na vzdialenosť medzi miestom odťahu a odťahovým dvorom a rovnako namietal navrhovateľkou uplatňované úroky z omeškania s odôvodnením, že nárok navrhovateľky nemohol vzniknúť skôr ako vznikol samotný náklad (výdavok), t.j. až po vystavení a uhradení faktúry spoločnosťou Car Towing a.s. (odťahová služba) za vykonané odťahy. Súd prejednal vec na pojednávaní dňa 8.3.2012 a vykonaným dokazovaním mal preukázané, že dňa 16.12.2010 o 15.51 hod. bolo z Podtatranského ulice v Bratislave odtiahnuté osobné motorové vozidlo zn. Honda Civic, evidenčné číslo BA 163 ZS, čiernej farby, na základe rozhodnutia príslušníka Mestskej polície hlavného mesta SR Bratislavy ako splnomocneného zástupcu správcu komunikácie. Technický odťah realizovala pre navrhovateľku ako správcu komunikácie na zmluvnom základe obchodná spoločnosť Car Towing a.s.. Odporca dňa 16.12.2010 o 17.58 hod. prevzal motorové vozidlo spolu s protokolom o odovzdaní vozidla a výzvou č. 4540121616, zo dňa 16.12.2010 na úhradu nákladov za odstránenie vozidla vo výške 93 eur, s lehotou splatnosti do 3.1.2011. Odporca požadované náklady na odťah navrhovateľke neuhradil. Pri rozhodovaní vychádzal súd z ust. § 43 ods. 1, 4 a 5, § 52 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke (ďalej len ZCP), § 3d ods. 3 a 5 písm. d) zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách a § 7a ods. 1 písm. c) a ods. 2 písm. e) zák. č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave. Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na zaplatenie nákladov za neoprávnený odťah spoločnosťou Car Towing a.s.. Obchodná spoločnosť Car Towing a.s. nie je právnickou osobou zriadenou obcou (navrhovateľom), správcom miestnej komunikácie, z ktorej bolo motorové vozidlo odstránené. Správca miestnej komunikácie pri odstraňovaní vozidla z komunikácie vystupuje ako orgán verejnej moci a nemôže právomoci správcu komunikácie zmluvne preniesť na iný podnikateľský subjekt, a to ani po stránke technickej (zabezpečenia samotného výkonu odstránenia vozidla). Odstránenie vozidla nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zmluvné poverenie podnikateľského subjektu, v danom prípade spoločnosti Car Towing a.s., na základe ktorého by bol oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych vzťahov, pretože spoločnosť Car Towing a.s. nie je právnickou osobou založenou, resp. zriadenou správcom komunikácie za týmto účelom. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že odťah motorového vozidla, ktorého prevádzkovateľom je odporca vykonal podnikateľský subjekt, ktorý navrhovateľom na účel odťahu zriadený nebol, v dôsledku čoho navrhovateľovi nárok na zaplatenie žalovanej sumy nevznikol. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdo/70/2003, v zmysle ktorého správca miestnej komunikácie vystupuje ako orgán verejnej moci a nemôže právomoci správcu komunikácie zmluvne previesť na iný podnikateľský subjekt, a to ani po stránke technickej. Odstrániť vozidlo z miestnej komunikácie je oprávnená obec (správca komunikácie), a to buď sama alebo prostredníctvom právnickej osoby ňou na tento účel zriadenej. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému odporcovi priznal plnú náhradu trov konania, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za odpor vo výške 16,50 eura a trov právneho zastúpenia v sume 86,44 eur. Proti rozsudku podala včas odvolanie navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Namietala, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Zdôraznila, že striktný výklad ust. § 43 ZCP spôsobom, aký uvádza súd, by viedol k rôznym absurdnostiam. Ak by sa pripustilo, že aj samotný odťah po stránke technickej by bol oprávnený vykonať len správca komunikácie, bol by tak nútený vykonávať všetky povinnosti vyplývajúce mu z právneho poriadku Slovenskej republiky sám, bez možnosti využiť služby dodávateľov. Takýto stav by bol nemysliteľný a nebolo by ho možné realizovať tak z hľadiska personálnej ako aj vecnej vybavenosti správcov komunikácií. Doslovný výklad ust. § 43 ZCP súdom je vzhľadom na uvedené neúmerne reštriktívny a v priamom rozpore so zmyslom, účelom a cieľom zákonodarcu uvádzaného aj v dôvodovej správe, a v danom prípade vôbec nie je namieste. Zmluvný partner navrhovateľky mal realizovať iba odťah motorových vozidiel, avšak o odťahu nerozhodoval a rovnako ani nevymáhal náklady tohto odťahu, teda žiadnym spôsobom nezasahoval do práv jednotlivcov. Poukázala na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Krajského súdu v Bratislave a v Trnave (6M Cdo 22/2010, 15Co 393/2010, 15Co 40/2009, 15Co 234/2009 a 10Co 60/2009), ako aj nález Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS 300/07-30, zo dňa 14.2.2008, z ktorých vyplýva oprávnenie obchodnej spoločnosti Aster (správne má byť Car Towing a.s.) na vykonanie technického odťahu motorových vozidiel. Navrhovateľka má za to, že zmluva o výkone odťahovacej služby neodporuje ZCP, ani inému právnemu predpisu Slovenskej republiky. Na základe uvedeného nejde o neplatný právny úkon a navrhovateľka je v spore aktívne legitimovaným subjektom. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie. V odvolaní právny zástupca navrhovateľky uplatnil a vyčíslil aj trovy právneho zastúpenia v konaní pred súdom prvého stupňa celkom v sume 161,09 eur ako aj v odvolacom konaní v sume 45,58 eur. K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 17.8.2012. Namietal účelovosť argumentácie navrhovateľky v odvolaní. Poukázal na legislatívne stanovené možnosti, ako vykonať odťah auta, teda má možnosť zriadiť alebo založiť na tento účel špecializovanú právnickú osobu, ako to urobilo mesto Bratislava, ktoré zriadilo mestskú odťahovú službu, ktorú vykonáva Dopravný podnik Bratislava, a.s.. Finančná náročnosť zriadenia vlastnej odťahovej služby nemôže byť ospravedlnením postupu navrhovateľa, ktorý je v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Poukázal aj na to, že navrhovateľka si zamieňa pojmy „výkon správy“ a „údržba“, ktoré treba jednoznačne rozlišovať. Definujúcim znakom pre výkon správy je právomoc orgánu správy, v danom prípade mestskej časti, rozhodovať o právach a právom chránených záujmoch dotknutých subjektov. Aj údržba a opravy sú výkonom správy, avšak v technickom význame. Namietal, že spoločnosť Car Towing a.s. vykonala nie len nútený odťah auta, z dokladov predložených súdu bolo preukázané, že táto spoločnosť vykonávala aj ďalšie úkony, keď vyzvala odporcu na zaplatenie nákladov za odťah priamo vo svojej prevádzke, odovzdala odporcovi odtiahnuté auto, nad ktorým mala celý čas faktickú moc. Pri týchto úkonoch disponovala s úradnou pečiatkou mestskej časti a podpisom vtedajšieho starostu, čiže táto spoločnosť vykonávala priamo verejnú správu, priamo rozhodovala o právach a právom chránených záujmoch vlastníka vozidla. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 29,08 eur (vrátane DPH). Odvolací súd preskúmal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., a dospel pritom k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správny, a súd prvého stupňa svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Na doplnenie dôvodov uvedených v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd ďalej uvádza: V prejednávanej veci vozidlo odporcu dňa 16.12.2010 tvorilo prekážku na miestnej komunikácii III. triedy na Podtatranského ul. v Bratislave, pretože stálo na chodníku, čím bol daný zákonný dôvod na jeho odstránenie v zmysle § 43 ZCP. O odstránení vozidla rozhodol príslušník Mestskej polície Bratislava - Staré Mesto, technickú stránku odťahu pre navrhovateľa vykonala spoločnosť Car Towing a.s., a to na základe dodatku č. 3 k zmluve č. 48/2006. V súvislosti s odťahom vozidla vznikli navrhovateľovi náklady vo výške 93 €, ktoré zaplatil spoločnosti vykonávajúcej odťah na základe ich zmluvného vzťahu. V zmysle platnej judikatúry (rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 70/2003) odstrániť prekážku cestnej premávky, ak ju neodstráni ten, kto ju spôsobil, ako aj odstrániť vozidlo, ponechané na ceste vrátane chodníka na náklady jeho prevádzkovateľa z miestnej komunikácie, je oprávnená vykonať za podmienok uvedených v § 40 ods. 1, 4 zákona č. 315/1996 Z.z. v znení neskorších predpisov len obec sama (správca komunikácie), alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená (toto rozhodnutie je možné použiť aj po zrušení cit. zákona a jeho nahradení zák. č. 8/2009 Z. z., nakoľko podstata právnej úpravy a najmä príslušné ustanovenia zák. č. 135/1961 Zb. sa nezmenili). Z ust. § 3d zák. č. 135/1961 Zb. a z ust. § 43 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. nepochybne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo taxatívnym výpočtom určiť, kto je oprávnený vykonávať správu komunikácií a kto je správcom cesty s tým, že odtiahnutie je povinný vykonávať jedine správca cesty. Výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že úmyslom zákonodarcu bolo vylúčiť iné osoby z činnosti súvisiacej s odstraňovaním prekážok cestnej premávky, okrem právnickej osoby správcom na tento účel založenej alebo zriadenej. Uvedené platí bez ohľadu na znenie § 141 ods. 5 písm. b) zák. č. 8/2009 Z. z., podľa ktorého sa na odstránenie prekážky cestnej premávky nepoužije všeobecný predpis o správnom konaní. Toto ustanovenie nemožno vykladať neprípustne tak, že by odstraňovanie prekážky cestnej premávky a vozidla bolo vyňaté z verejnoprávnej normy hmotnoprávnej povahy, ale toto ustanovenie je potrebné v súlade s pravidlami výkladu právnych noriem logicky, gramaticky a systematicky vykladať len tak, že na odstránenie prekážky cestnej premávky a vozidla sa nepoužijú všeobecné predpisy o správnom konaní, ktorým je nepochybne predovšetkým zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok v znení neskorších predpisov). Účelom tejto úpravy bolo vylúčiť pôsobnosť tohto procesného predpisu pri odstraňovaní prekážok cestnej premávky v otázkach týkajúcich sa úpravy začatia správneho konania, zisťovania skutkového stavu, vydávania rozhodnutia, opravných prostriedkov a pod.. Sledovaným cieľom bolo teda zabezpečenie efektívneho odstránenia prekážok cestnej premávky bez toho, aby toto mohlo byť zmarené, resp. predlžované využitím práv daných účastníkovi správneho konania v iných prípadoch správneho konania, resp. v konaniach upravených normami Správneho poriadku. Spoločnosť Car Towing a.s., ktorá v tomto prípade odťah vykonala, nie je správcom komunikácie a nie je ani právnickou osobou založenou alebo zriadenou obcou za účelom správy pozemných komunikácií. Teda odťah vozidla touto spoločnosťou nemožno považovať za odťah, ktorý vykonala obec ako správca komunikácie v zmysle § 43 zák. č. 8/2009 Z.z., v znení neskorších predpisov. Na tom nič nemení skutočnosť, že v konaní vystupuje ako navrhovateľ správca komunikácie, nakoľko tento odťah, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, neuskutočnil. Správca komunikácie vykonávajúci verejnú správu pozemných komunikácií je pri tomto výkone orgánom verejnej správy a nevzťahuje sa na neho možnosť daná v čl. 2 ods. 3 Ústavy SR (každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané), ale vzťahuje sa na neho čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, a teda pri výkone preneseného výkonu štátnej správy nemôže postupovať nad rámec zákona, tzn. používať analogický inštitút súkromného práva, napr. zmluvné zastúpenie, poverenie a splnomocnenie. Každý orgán štátu má totiž Ústavou SR a zákonom určený rozsah právomocí, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že tieto právne normy určujú aj spôsob, akým štátne orgány môžu štátnu moc uplatňovať. Konanie orgánu štátu v medziach a v rozsahu ustanovenom zákonom, bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom, napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty a tento ústavný príkaz zároveň vylučuje stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným, ako zákonom predpísaným a ustanoveným spôsobom. Z uvedeného vyplýva, že správca verejnej komunikácie by mohol zákonom zverený mu výkon verejnej moci a správy zmluvne preniesť na podnikateľské alebo iné subjekty len vtedy, ak by mu to zákon výslovne dovolil alebo priamo ukladal. Odstránenie vozidla bez súhlasu jeho prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona. Keďže zmysle § 43 zák. č. 8/2009 Z.z. spadá do oblasti verejného (správneho) práva, nevznikajú v súvislosti so správou pozemných komunikácií súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy. Subjektom týchto administratívnoprávnych vzťahov je na jednej strane vždy orgán verejnej správy, v danom prípade obec, resp. ňou zriadená alebo založená právnická osoba a na strane druhej prevádzkovateľ vozidla. Výkon verejnej správy, teda výkon konkrétnych právomocí orgánov verejnej správy nie je možné na súkromnoprávnom základe (plnomocenstvom alebo zmluvou) preniesť na súkromnú obchodnú spoločnosť, a to bez ohľadu na to, či táto právnická osoba koná vo svojom mene alebo v mene príslušného orgánu verejnej správy. V danom prípade správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci (správy), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej (čo do samotného výkonu odtiahnutia vozidla). Takéto opatrenie, vzhľadom na povahu vzťahu, v rámci ktorého má k nemu dôjsť, je oprávnená vykonať buď len samotná obec, alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená (rozsudok NS SR, sp. zn. 3 C do 70/2003). Z uvedeného je zrejmé, že spoločnosť Car Towing, a.s. nespĺňa zákonné podmienky pre výkon správy pozemných komunikácií, konkrétne pre odstraňovanie vozidiel z pozemných komunikácií namiesto obce, resp. v mene obce, a preto ani nebola oprávnená vykonať technický odťah motorového vozidla odporcu a následne za tento si vyúčtovať paušálnu cenu 93,- eur. Z tohto dôvodu sa ani navrhovateľka, hoci je správcom komunikácie, z ktorej bol vykonaný odťah, nemôže domáhať zaplatenie nákladov tohto odťahu, nakoľko ona tento odťah nevykonala. Navrhovateľ nemohol ani preniesť výkon verejnej správy na spoločnosť Car Towing, a.s., na základe zmluvy o výkone odťahovacej služby č. 48/2006 tak, ako to tvrdí vo svojom návrhu, nakoľko mu to ust. § 3d ods. 5 písm. c) cestného zákona ani žiadne iné zákonné ustanovenie neumožňovalo. Prenesením výkonu verejnej správy pozemných komunikácií na súkromný podnikateľský subjekt tak navrhovateľ konal v rozpore s ust. čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, ktoré mu umožňuje konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Je v rozpore nielen so zákonom a ústavou, ale aj s ochranou práv a slobôd fyzických a právnických osôb, v prípade nakladania s majetkom najmä s ochranou vlastníckeho práva týchto osôb, aby „technickú" stránku výkonu verejnej správy vykonávala súkromná obchodná spoločnosť, ktorá svoju činnosť vykonáva na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku. Navrhovateľom predložené poverenie udelené starostom mestskej časti Bratislava - Staré Mesto mestskej polícii „zabezpečiť výkon rozhodovania o odstránení vozidiel" je v rozpore so zákonom. Predovšetkým žiaden zákon nedovoľuje správcovi komunikácie jeho právomoci preniesť na iný subjekt, a to ani na iný orgán verejnej moci, teda ani na mestskú políciu. K preneseniu právomoci môže dôjsť výlučne zákonom. Zákonné oprávnenie správcu komunikácie preniesť svoju právomoc na mestskú políciu však absentuje. Takéto oprávnenie nevyplýva príslušníkom mestskej polície ani zo zák. č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii. Podľa ust. § 3 zák. č. 564/1991 Zb. mestská polícia nie je oprávnená pôsobiť na úseku správy komunikácií. S absenciou pôsobnosti je v súlade aj absencia právomocí, keďže žiadne ustanovenie zák. č. 564/1991 Zb. neoprávňuje príslušníka mestskej polície rozhodovať o odstránení vozidla, či na takéto odstránenie vydávať pokyn. Poverenie je rozporuplné aj po obsahovej stránke, pretože v čl. I vymedzuje jeho rozsah ako poverenie „zabezpečiť výkon rozhodovania o odstránení vozidiel", avšak v čl. II ods. 1 už uvádza, že mestská polícia bude rozhodovať o odstránení vozidiel. Sám navrhovateľ pritom vo svojich podaniach na súd tvrdí, že odstránenie vozidla a rozhodnutie o odstránení sú dva úkony. V skutočnosti však príslušník mestskej polície žiaden výkon nezabezpečuje, ale odťah nariaďuje, čo odporuje zákonu, pretože podľa ust. § 40 ods. 5 zák. č. 315/1996 Z. z. oprávnenie nariadiť odstránenie vozidla priznáva iba policajtovi, ktorým sa na účely zák. č. 315/1996 Z.z. v zmysle jeho ust. § 2 písm. o) rozumie výlučne príslušník Policajného zboru SR, nie príslušník mestskej polície. Odvolací súd má za to, že návrhom uplatnená pohľadávka navrhovateľovi nevznikla, a to z toho dôvodu, že v prípade zmluvy o výkone odťahovacej služby, ktorú navrhovateľ uzatvoril so spoločnosťou Car Towing, a.s. ide o neplatný právny úkon, nakoľko v zmysle § 39 OZ obchádza ust. § 40 ods. 5 druhá veta zák. č. 315/1996 Z.z., v nadväznosti na ustanovenie § 3d ods. 5 písm. d) cestného zákona tým, že prenáša výkon verejnej správy na inú právnickú osobu, než na takú, ktorá bola na tento účel navrhovateľom založená alebo zriadená. Pohľadávka by mohla navrhovateľovi vzniknúť iba v prípade, ak by odstránenie vozidla odporcu vykonal sám, alebo prostredníctvom právnickej osoby, ktorú na to založil alebo zriadil. Pohľadávka nemohla výkonom odťahu vozidla vzniknúť ani spoločnosti Car Towing, a.s., keďže z jej strany išlo o protiprávny úkon, na základe ktorého môže nanajvýš vzniknúť právo odporcu na náhradu škody voči tejto spoločnosti. S poukazom na vyššie uvedené preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnej odporkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia - odmena za 1 úkon právnej služby á 16,60 eur (vyjadrenie k odvolaniu) + režijný paušál 7,63 € (2012) DPH 20%, čo je celkom 29,08 eur. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je navrhovateľka povinná zaplatiť trovy odvolacieho konania právnemu zástupcovi odporkyne. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním