Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/236/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311208986 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Praženková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1311208986.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej a členiek senátu JUDr. Zity Ilčíkovej a JUDr. Oľgy Bahníkovej v právnej veci žalobcu: BauSen, s.r.o., Záborského 42, 831 03 Bratislava, IČO: 35 835 290, zast. Advokátska kancelária JUDr. DANIEL CHOVANEC, s.r.o., Čajakova 25, 811 05 Bratislava, IČO: 36 860 131, proti žalovanému: VME GROUP, s. r. o., Ambrova 8, 831 01 Bratislava, IČO: 44 211 171, zast. JUDr. Milan Malata, advokát, Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, o zaplatenie 8.417,65 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/5/2012-71 zo dňa 12.3.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 23Cb/5/2012-71 zo dňa 12.3.2012 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 313,88 Eur na náhradu trov odvolacieho konania titulom trov právneho zastúpenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III napadnutým rozsudkom konanie v časti istiny vo výške 100,- Eur zastavil a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 8.317,65 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.853,80 Eur od 15.2.2011 do zaplatenia a vo výške 9,25 % ročne zo sumy 4.463,85 Eur od 15.4.2011 do zaplatenia. Zároveň bola žalovanému uložená povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.759,74 Eur. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa návrhom zo dňa 15.7.2011 domáhal, aby mu žalovaný uhradil sumu 8.917,65 Eur s príslušenstvom titulom zaplatenia ceny diela a nahradil mu trovy konania. Žalobca dňa 13.9.2011 vzal ešte pred vydaním platobného rozkazu návrh na začatie konania späť v časti 500,- Eur, a tak súd za použitia ust. § 172 ods. 6 O.s.p. vydal dňa 4.11.2011 platobný rozkaz č.k. 33Rob/597/2011 na výšku istiny, ktorej sa žalobca domáhal po čiastočnom späťvzatí návrhu, teda na sumu 8.417,65 Eur s príslušenstvom. Žalobca dňa 12.3.2012 vzal ešte pred začatím pojednávania návrh na začatie konania späť v časti 100,- Eur z dôvodu, že žalovaný túto sumu žalobcovi dňa 24.2.2012 zaplatil. Súd prvého stupňa rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p., keďže mal za to, že boli splnené všetky zákonné podmienky pre jeho vydanie. Právny vzťah medzi účastníkmi konania posúdil podľa ustanovení § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, teda mal za to, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o dielo. Súd konanie v časti istiny vo výške 100,- Eur zastavil podľa § 96 O.s.p. a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý ho napadol v celom rozsahu, a to z dôvodov podľa § 202 O.s.p. v spojení s § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, keďže k riadnemu vykonaniu diela nedošlo. Žalobcovi teda podľa neho nemožno priznať nároky, ktoré by mu ako zhotoviteľovi patrili pri riadnom vykonaní diela. Žalovaný v súlade s ust. § 562 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka opakovane reklamoval u žalobcu, že dielo má vady. Žalovaný pri prevzatí diela zistil, že lešenie, o ktorom žalobca tvrdil, že má rozlohu 2139 m2 (ako je uvedené vo faktúre č. 2011010 a č. 201132), má menšiu rozlohu. Od rozlohy predmetného lešenia je odvodzovaná výška celého nároku, ktorý bol vyúčtovaný faktúrou č. 2011010, ako aj výška najpodstatnejšej časti nároku, ktorý bol vyúčtovaný faktúrou č. 201132. Dielo teda nebolo vykonané v žalobcom tvrdenom rozsahu a žalovaný má za to, že vyhovenie návrhu v celom rozsahu pri existencii kvantitatívnej vady diela by bolo priznaním nároku na plnenie bez právneho dôvodu a išlo by tak zo strany žalobcu o bezdôvodné obohatenie. Podľa žalovaného žalobca taktiež neoprávnene uplatňuje nárok na cenu za prenájom lešenia za obdobie 1.3.2011 - 18.3.2011, ako vyplýva z faktúry 201132, keďže v celom tomto čase už lešenie nebolo postavené, ako je zrejmé z dokumentácie o odovzdaní diela. Žalovaný vytkol, že súd prvého stupňa sa nijako nevysporiadal s existenciou nárokov žalovaného z titulu vád diela, ktoré tento riadne uplatnil. Žalovaný uplatňoval u žalobcu v súlade s ust. § 564 Obchodného zákonníka v spojení s § 437 Obchodného zákonníka opakovane nárok na zľavu z ceny diela a podľa ustálenej praxe bol žalovaný aj oprávnený nevyplatenú časť ceny diela zadržať. Ďalej bolo nevyhnutné presne ustáliť výšku nároku na zľavu z ceny diela, keď pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu základ tohto nároku žalovaného nenamietal ani žalobca. Nárok žalobcu na zaplatenie ceny diela bol teda podľa žalovaného podstatne modifikovaný existenciou jeho nároku na zľavu z ceny diela, ktorý u žalobcu opakovane uplatňoval už od marca 2011. Žalobca teda mal o tomto nároku vedomosť v čase podania návrhu a podľa žalovaného jeho procesná pasivita sa nijako nedotýka povinnosti žalobcu vyplývajúcej z § 101 O.s.p., úplne a pravdivo uviesť všetky skutočnosti podstatné pre posúdenie veci. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil výšku žalobcovho nároku, a vzhľadom na právo žalovaného zadržať nevyplatenú časť ceny diela, aj rozhodný okamih, kedy sa žalovaný mal dostať do omeškania, ktorý ďalej podmieňuje vznik nároku žalobcu na úrok z dlžnej sumy. Žalovaný tiež uviedol, že v konaní nebol riadne preukázaný rozsah vykonaného diela a jeho trvanie, keď súd nemal, okrem iného, k dispozícii protokoly o demontáži lešenia, a súd teda nemohol konštatovať, že dielo bolo riadne vykonané, resp. posúdiť rozhodný čas, na základe ktorého žalobca uplatňuje svoj nárok na cenu prenájmu lešenia. Žalovaný tiež poprel, že by z jeho strany došlo k uznaniu záväzku resp. jeho určiteľnej časti. Pri posudzovaní možného uznania záväzku, prípadne jeho časti, sa mal súd vysporiadať aj s uplatnením nároku žalovaného na zľavu z ceny diela, čo vylučuje uznanie záväzku v celom rozsahu. Žalovaný tiež namietol, že v konaní pred súdom prvého stupňa nebolo súdom zabezpečené dostatočné zistenie skutkového stavu, a v súvislosti s tým poukázal na to, že nevyhnutným predpokladom vydania rozsudku pre zmeškanie je nielen kvalifikovaná procesná pasivita žalovaného, ale tiež také kvalitatívne zistenie skutkového stavu, aby tento bolo možné považovať za nesporný. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si žalovaný uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol odvolanie žalovaného odmietnuť alebo napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zaviazať žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 313,88 eura. Žalobca považuje odvolanie žalovaného za úplne neopodstatnené a účelové. Žalobca navrhol odvolanie odmietnuť z dôvodu, že súd prvého stupňa rozhodol rozsudkom pre zmeškanie a podľa § 202 ods. 1 O.s.p. proti rozsudku pre zmeškanie odvolanie nie je prípustné okrem prípadov uvedených v tomto ustanovení. Podľa žalobcu boli splnené všetky zákonné podmienky pre rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie. Podľa žalobcu síce žalovaný odôvodňuje odvolanie tým, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, ale žalovaný v skutočnosti v odvolaní nespochybňuje právne posúdenie veci prvostupňovým súdom, ale uvádza nové skutočnosti a dôkazy, ktoré pred súdom prvého stupňa neuplatnil. K tvrdeniu žalovaného, že dielo malo vady, žalobca uviedol, že k reálnemu uplatneniu a reklamovaniu vád žalovaným u žalobcu nikdy nedošlo a žalovaný v konaní pred súdom prvého stupňa neuviedol žiadne skutočnosti a dôkazy týkajúce sa existencie a reklamácie vád. Ani v odvolaní žalovaný nepredložil žiadny dôkaz, že by niekedy reklamoval existenciu vád na diele u žalobcu a požadoval zľavu z ceny. Žalovaným predložený zápis o odovzdaní a prevzatí diela medzi ním a spoločnosťou CABELL, s.r.o., ktorý má slúžiť ako dôkaz, nie je podpísaný žiadnou zo zmluvných strán a vôbec sa netýka právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca tiež poukázal na § 120 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého musia byť všetky skutočnosti a dôkazy predložené alebo označené najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa v konaní na súde prvého stupňa končí dokazovanie. Žalovaný si túto povinnosť nesplnil napriek tomu, že bol riadne poučený o tejto povinnosti spolu s predvolaním na pojednávanie konané dňa 12.3.2012. Žalovaný teda nemôže v odvolaní uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, keďže nie je daný ani žiadny z dôvodov uvedených v § 205a O.s.p. Žalobca tiež uviedol, že skutočnosť, či došlo k hmotnoprávnemu uznaniu záväzku žalovaným alebo nie, nebola pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p. vôbec rozhodujúca, keďže boli splnené podmienky pre vyhlásenie takéhoto rozsudku podľa § 153b ods. 2 O.s.p., pričom skutkovým základom tohto rozsudku je žalobcom tvrdený skutkový stav, pokiaľ ho súd považuje za nesporný, čo bolo splnené. Súd prvého stupňa dokonca nevychádzal iba zo žalobcom tvrdeného skutkového stavu, ale aj z listinných dôkazov založených v spise, a to najmä z objednávky žalovaného, faktúr žalobcu a odovzdávacích a preberacích protokolov, výpisov o čiastočných úhradách dlhu a listu žalovaného zo dňa 23.5.2011. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 13.8.2013 podľa § 156 ods. 3 O.s.p.. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalovaného a s vyjadrením žalobcu k odvolaniu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Podľa § 202 ods. 1 O.s.p. odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania alebo vzdania sa nároku a proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z vyššie uvedeného ust. O.s.p. vyplýva, že proti rozsudku pre zmeškanie je prípustné odvolanie len z dôvodov, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný v odvolaní namietol, že súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil, pretože k riadnemu odovzdaniu diela v danom prípade nedošlo (predmetné lešenie nikdy nebolo postavené o rozlohe 2139 m2) a žalovaný nárok žalobcu neuznal, a pretože sa nevysporiadal s existenciou nárokov žalovaného z titulu vád diela, ktoré si riadne uplatnil (nárok na zľavu z ceny diela podľa § 564 v spojení s ust. § 437 Obchodného zákonníka). Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie uvedené v § 153b ods. 2 O.s.p. splnené boli, čo žalovaný v odvolaní nespochybňuje. K námietkam o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že tieto námietky neobstoja. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie podradenie zisteného skutkového stavu (čo je v danom prípade žalobcom tvrdený skutkový stav podľa § 153b ods. 3) pod konkrétne právne ustanovenia, ktoré sa na tento skutkový stav nevzťahujú. Za nesprávne právne posúdenie veci je možné považovať aj rozhodnutie, keď je síce aplikovaná správna právna norma, ale jej obsah je nesprávne interpretovaný alebo je norma nesprávne aplikovaná na zistený skutkový stav. Odvolací súd konštatuje, že k takémuto pochybeniu súdu prvého stupňa nedošlo. Predmetom konania bolo zaplatenie ceny diela zo zmluvy o dielo uzavretej medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti (týkajúcej sa ich podnikateľskej činnosti). Súd prvého stupňa preto vec správne právne posúdil podľa Obchodného zákonníka a konkrétne podľa ust. § 536 ods. 1,2,3, § 537 ods. 1, 2, § 538, § 546 ods. 1 veta prvá, § 548 ods. 1, § 556, § 560 ods. 1, § 562 písm. c) veta prvá, § 564 veta prvá v spojení s § 436 ods. 1 písm. d), § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka a v časti uplatneného príslušenstva - úrokov z omeškania podľa § 340 ods. 1, 2, § 365 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, v spojení s § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Žalovaný nemôže v odvolacom konaní namietať, či tvrdiť nové skutočnosti a navrhovať dôkazy, ktoré netvrdil a nenavrhoval pred súdom prvého stupňa (§ 205a O.s.p.). Sám bol v konaní pred súdom prvého stupňa nečinný a dôsledkom tohto jeho postoja k súdnemu konaniu bolo rozhodnutie veci rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b ods. 2 O.s.p. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by vady diela existovali, a že ich riadne reklamoval, preto mu nemôžu byť priznané práva z vád diela (§ 562 ods. 2 písm. c) veta prvá Obchodného zákonníka). Žalobcom tvrdený a listinnými dôkazmi preukazovaný skutkový stav, preto súd prvého stupňa správne vyhodnotil ako nesporný. Ani v odvolacom konaní žalovaný nepredložil také dôkazy, ktoré by spĺňali podmienky pre ich predloženie a prihliadnutie na ne až v odvolacom konaní podľa § 205a ods. 1 O.s.p. Odvolací súd sa stotožňuje s vyjadrením žalobcu, že skutočnosť, či došlo k uznaniu záväzku žalovaným alebo nie nebola pre rozhodnutie súdu prvého stupňa rozhodujúca. Súd prvého stupňa podľa § 153b ods. 2 O.s.p. vychádzal zo žalobcom tvrdeného skutkového stavu a listinných dôkazov, ktoré žalobca súdu predložil. Súd prvého stupňa ani inak postupovať nemohol, pretože žalovaný bol v súdnom konaní absolútne nečinný, nevyjadril sa k žalobe, hoci mu bola doručená, nezúčastnil sa na pojednávaní pred súdom prvého stupňa, hoci bol naň riadne predvolaný a svoju neúčasť neospravedlnil. Vzhľadom k vyššie uvedenému sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku podľa § 219 ods. 2 O.s.p. a v plnom rozsahu odkazuje na dôvody v ňom uvedené. Keďže je napadnutý rozsudok prvostupňového súdu vecne správny, odvolací súd ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., pretože žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu vzniklo voči žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca si náhradu trov odvolacieho konania uplatnil vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného vo výške 313,88 eura. Tieto trovy žalobcovi vznikli ako trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu, odmena vo výške 253,94 eura (§ 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) + 1x paušálna náhrada vo výške 7,63 eura (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) + 20 % DPH (podľa § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), čo sú spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 313,88 eura. Priznanú náhradu trov odvolacieho konania je žalovaný povinný zaplatiť podľa § 149 ods. 1 O.s.p. právnemu zástupcovi žalobcu. Tento rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.