Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/389/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311211449 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1311211449.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: M. A. Č. J., Q..J..H.., Z. XXX, X. X, XXX XX X., IČO: XXXXXXXX, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, proti odporcovi: B. A., Z.. X.X.XXXX, naposledy bytom A. X, B., t. č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou Dagmar Szalaiovou, pracovníčkou Okresného súdu Bratislava I, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, ul. Sov. Hrdinov č. 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 733,39 Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 9C 60/2011-59, zo dňa 5.3.2012, v znení opravného uznesenia č.k. 9C 60/2011-73, zo dňa 4.6.2012, v časti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 9C 60/2011-59, zo dňa 5.3.2012, v znení opravného uznesenia č.k. 9C 60/2011-73, zo dňa 4.6.2012 v napadnutej časti m e n í tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia n e p r i z n á v a . Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Uvedeným rozsudkom súd prvého stupňa návrh na začatie konania o zaplatenie 733,39 eur zamietol a navrhovateľa zaviazal zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania vo výške 141,39 eur, k rukám jeho právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zamietnutie návrhu odôvodnil premlčaním uplatneného nároku, na ktoré musel súd prihliadať z dôvodu riadne vznesenej námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka na strane odporcu. V časti výroku o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu rozhodnutie súd odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. (zásada úspechu). Opravným uznesením č.k. 9C 60/2011-73, zo dňa 4.6.2012 súd prvého stupňa opravil výrok o trovách konania vedľajšieho účastníka tak, že upravil výšku priznaných trov na sumu 141,79 eur. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku v časti výroku o trovách konania prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie navrhovateľ z dôvodu, že súd v časti trov konania vec nesprávne právne posúdil. Argumentoval tým, že v danom prípade nejde o trovy účelne vynaložené na uplatnenie alebo bránenie práva. Cieľom Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii účastníka. Uviedol, že nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Spochybnil nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom, keďže nemožno prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. že poskytol právne služby, ktoré nemohlo uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia. Vzhľadom na charakter Združenia sa predpokladá, že prioritne bude poskytovať ochranu spotrebiteľa samo. Vo svojich radoch má nesporne aj členov s právnickým vzdelaním. Ak sa združenie napriek tomu rozhodne nechať sa zastupovať v konaniach advokátom, malo by trovy právneho zastupovania znášať z vlastných prostriedkov. V opačnom prípade jeho konanie vytvára dojem účelovosti. Účelom právneho zastúpenia Združenia je predovšetkým zastupovanie záujmov svojho klienta, avšak v danom prípade je právne zastúpenie vedľajšieho účastníka nadbytočné, účelové a nehospodárne. Vyslovil názor, že právnym zastupovaním vedľajšieho účastníka dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania, na čo by mal súd reagovať použitím ust. § 150 O.s.p.. Okrem toho považuje rozhodnutie za nepreskúmateľné, nakoľko z rozhodnutia nie je zrejmé, akým spôsobom sa právny zástupca oboznámil so spisovým materiálom. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 19,12 eur s DPH, pozostávajúce z jednej polovice úkonu právnej služby vo výške 9,96 eur s DPH a režijného paušálu k právnemu úkonu vo výške 9,16 eur s DPH (podanie odvolania). K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril vedľajší účastník na strane odporcu prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podaní zo dňa 2.7.2012. Argumentoval, že má rovnaké právo na právneho zástupcu a náhradu trov právneho zastúpenia ako navrhovateľ (§ 137 O.s.p.). Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno odvodiť z čl. 47 ods. 2 Ústavy. Aj pre vedľajšieho účastníka platí rovnosť zbraní a nemalo by byť sporné, že aj vedľajší účastník má principiálne právo na náhradu trov konania. Návrh navrhovateľa bol zamietnutý v dôsledku aktivity vedľajšieho účastníka v konaní a je nesporné, že jeho účasť v konaní je pre odporcu - spotrebiteľa efektívna. Poukázal na to, že navrhovateľ je silným subjektom a napriek tomu sa dáva proti slabému spotrebiteľovi zastupovať silnou advokátskou kanceláriou. Ide o spotrebiteľské spory, v ktorých je súd síce ex offo povinný skúmať neprijateľné zmluvné podmienky, nemôže ale poučiť spotrebiteľa o premlčaní. Prax pritom potvrdzuje, že dodávatelia majú celoplošne snahu ignorovať premlčaciu lehotu podľa Občianskeho zákonníka a dožadujú sa premlčacích lehôt podľa Obchodného zákonníka a často vo vzťahoch so spotrebiteľmi používajú neprijateľné zmluvné podmienky, pre ktoré je veľmi účelné, aby bol odporca (spotrebiteľ) zastúpený vedľajším účastníkom, ktorý svojou činnosťou napĺňa vysoké ciele politiky EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Je však pri tom odkázaný na právne služby. Svoje právo na zastupovanie advokátom môže realizovať len za predpokladu, že mu budú súdy priznávať náhradu trov právneho zastúpenia, inak Združeniu ako neziskovej organizácii zabránia v pokračovaní v činnosti. Terajší právni zástupcovia vedľajšieho účastníka (sú len dvaja) totiž pracujú len za odmenu zodpovedajúcu prisúdeným trovám konania. Nepriznávanie trov právneho zastúpenia bude len na prospech navrhovateľov (dodávateľov), uplatňujúcich si nároky často vyplývajúce z neprijateľných zmluvných podmienok a nekalých obchodných praktík. Vyslovil tiež nesúhlas s argumentáciou, že ak sa vedľajší účastník rozhodne nechať sa právne zastupovať v spore, má znášať náklady s tým spojené sám, pričom poukázal na to, že aj navrhovateľ sa v typovo jednoduchých právnych sporoch necháva zastupovať právnym zástupcom. Uviedol, že pre aplikáciu ust. § 150 O.s.p. nie sú dané zákonné podmienky. Za nelogickú a neopodstatnenú označil aj argumentáciu právneho zástupcu navrhovateľa, týkajúcu sa jeho výhrad k priznanej náhrade trov právneho zastúpenia, ktorou spochybňoval vykonanie jednotlivých úkonov právnej služby. K vyjadreniu pripojil viaceré rozhodnutia iných krajských súdov v Slovenskej republike, ktorými mu bola náhrada trov konania priznaná. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil a priznal mu aj náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 40,03 eur. Na základe podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v rozsahu odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 1 a 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti. Predmetom odvolacieho konania je výrok rozsudku okresného súdu, ktorým uložil povinnosť navrhovateľovi nahradiť vedľajšiemu účastníkov trovy konania vo výške 141,79 eur. Ako je už vyššie uvedené, okresný súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.. Odvolací súd súhlasí s právnym názorom okresného súdu, že navrhovateľ z procesného hľadiska zavinil, že sa konanie muselo zastaviť. Je nesporné, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy SR je aj právo v konaní úspešného účastníka, aby mu boli nahradené všetky trovy, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením si práva na súde. Ak sa chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť, inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka. Pri rozhodovaní súd nemôže opomenúť aplikovať aj ďalšie zákonné princípy a podmienky priznania náhrady trov. Jednou z týchto podmienok je, aby trovy, ktorých náhrady sa účastník domáha, boli vynaložené účelne a hospodárne, pričom účelnosť vynaložených trov konania sa posudzuje vždy ad hoc. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. V danom prípade ide i o posúdenie účelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia, pričom je treba vychádzať zo samotného cieľa právneho zastúpenia, teda snahy právneho zástupcu o čo možno najefektívnejšie uplatňovanie alebo bránenie práva na súde, s cieľom využiť všetky zákonné (hmotnoprávne ako aj procesné) možnosti na obranu záujmov klienta. Aby bolo možné konštatovať účelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia, je potrebné vychádzať aj z osoby samotného účastníka konania a posúdiť, či skutočnosť, že sa účastník konania nechal v konaní zastúpiť má pre neho význam z hľadiska zlepšenia jeho možností chrániť svoje práva a záujmy na súde. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 78/03 v súvislosti s rozhodnutím o nepriznaní náhrady trov právneho zastúpenia vyplýva, že súd iba uplatňuje zákonom daný priestor pre uváženie účelnosti trov konania a nezasahuje do podstaty a zmyslu základného práva na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Nemožno preto zamieňať ústavné právo účastníka konania na právnu pomoc v konaní pred súdom a nepriznanie náhrady trov konania z dôvodu ich neúčelnosti. Možnosť nechať sa zastúpiť v konaní a zároveň povinnosť súdu toto zastúpenie akceptovať predstavuje vyjadrenie zásady rovnosti zbraní, avšak nepriznanie náhrady trov za toto zastúpenie predstavuje rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, čo je vo výlučnej kompetencii súdu. V tejto súvislosti odvolací súd upozorňuje aj na obsah rozsudku Súdneho dvora EÚ C- 279/09 zo dňa 22.12.2010, na ktorý poukázal vo vyjadrení k odvolaniu aj vedľajší účastník. Aj tu sa s poukazom na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva konštatuje, že posúdenie otázky nevyhnutnosti právnej pomoci závisí od skutočností a okolností osobitných pre každú vec a závisí najmä od závažnosti konania, zložitosti uplatniteľného práva a konania, ako aj od schopnosti žalobcu účinne obhajovať svoju vec. Odvolací súd v danom prípade nepovažuje vynaložené trovy právneho zastúpenia zo strany vedľajšieho účastníka za účelné. Vedľajší účastník je občianskym združením, ktoré vzniklo za účelom realizácie kolektívnej ochrany spotrebiteľa, pričom jedným z nástrojov je aj vstupovanie združenia do konaní v pozícii vedľajšieho účastníka a zastupovanie poškodených spotrebiteľov na súdoch. Je nesporné, že na to, aby takéto združenie mohlo napĺňať svoje ciele a vykonávať svoju činnosť, musí reálne disponovať zodpovedajúcou materiálnou ako aj personálnou základňou, minimálne v rozsahu zabezpečenia možnosti vykonávania základným proklamovaných cieľov. Už skutočnosť, že vedľajší účastník je registrovaný v registri občianskych združení, vedenom na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, preukazuje, že pri vzniku a registrácii samotného združenia, muselo ministerstvo postupovať v zmysle § 25 ods. 3 zák. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch. Ministerstvo posudzovalo jednak to, či k vzniku združenia došlo v súlade so zákonom, nezávislosť a neziskovosť združenia, vyporiadanie záväzkov vo vzťahu k štátu a skutočnosť, či združenie aktívne pôsobilo v oblasti spotrebiteľov po dobu najmenej dvoch rokov. Ak združenie už v čase svojej registrácie aktívne pôsobilo v oblasti ochrany spotrebiteľa, znamená to, že už v tomto čase muselo spĺňať základné materiálne a personálne predpoklady na vykonávanie aktívnej činnosti v tejto oblasti. Z obsahu spisu vyplýva, že vedľajší účastník vstúpil do konania bez znalosti veci a bez vyzvania odporcu, teda z vlastného rozhodnutia, čo vyplýva aj z toho, že požiadal súd o zaslanie návrhu na začatie konania a pripojených listinných dôkazov. Následne sa vyjadril k návrhu a vzniesol námietku premlčania. Tieto úkony po obsahovej aj formálnej stránke predstavujú úkony formulárového a opakujúceho sa charakteru, ktoré vedľajší účastník využíva bez väčších obmien aj v iných súdnych konaniach. Všetky tieto úkony preto odvolací súd vyhodnotil ako úkony, ktoré nevyžadujú rozsiahle právne skúsenosti, na ich realizáciu nie je nutné právnické vzdelanie a vedľajší účastník ich mohol realizovať aj bez právneho zástupcu. Okrem toho, z výpisu z registra vyplýva, že jedna z osôb oprávnených konať za združenie má vysokoškolské právnické vzdelanie, čo jednoznačne postačuje na koncipovanie a zasielanie podaní na súdy v rozsahu, v akom boli urobené v tomto konaní. Nemožno preto súhlasiť so záverom, že bez právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka by nebol spôsobilý v danej veci zabezpečiť plnohodnotnú ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru odvolacieho súdu samotné združenie, ktoré má v predmete svojej činnosti zabezpečovanie ochrany spotrebiteľa, má mať k dispozícii prostriedky na realizáciu svojho účelu. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania vedľajšiemu účastníkovi pri aplikácii ust. § 150 ods. 1 O.s.p. podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že mu náhradu trov nepriznal. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. s použitím § 150 ods. 1O.s.p.. Navrhovateľ, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, si v písomnom vyjadrení k odvolaniu uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 40,03 eur za toto vyjadrenie. Odvolací súd pri rozhodovaní o uplatnených trovách odvolacieho konania vyhodnotil dôvody osobitného zreteľa, ktoré spočívajú v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. S prihliadnutím na charakter činnosti vedľajšieho účastníka, ktorý vystupuje na strane spotrebiteľa, teda „slabšej strane v spore“, ako aj na obsah odvolania navrhovateľa, ktoré je v množstve obdobných súdnych sporoch zhodné a teda opakovane použiteľné, odvolací súd pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania považuje za plne dôvodnú aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné