KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava8. 12. 2013plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/369/2013 z 8. 12. 2013

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 8. decembra 2013, sp. zn. 6Co/369/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1311211802.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/369/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311211802
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1311211802.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Svetlovskej a členov
senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Martina Murgaša v právnej veci navrhovateľky: U. Y., V. P. F. G.
XX, V., zast. advokátom JUDr. Ladislavom Potockým, Mydlárska 19, Žilina, proti odporcovi: C. G., V. P.
F. G. XX, V., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie navrhovateľky proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č. k. 9C 52/2011 - 117 zo dňa 16. januára 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že odporca dňa 27.8.2003 ako kupujúci
uzavrel kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bolo motorové vozidlo zn. Volvo V XX X,X Y., pričom kúpna
cena bola 310.000,- Sk. Súd prvého stupňa ďalej zistil, že v deň podpisu kúpnej zmluvy, t. j. 27. 8.
2003 odporca vybral zo svojho bankového účtu sumu 280.000,- Sk, ktorú použil na úhradu kúpnej ceny
vozidla a zostávajúcu sumu 30.000,- Sk mal v hotovosti, nakoľko v danom období staval rodinný dom.
Navrhovateľka zakúpila dňa 16. 4. 2004 štyri disky v hodnote 19.540,- Sk, ktoré boli namontované na
predmetnom motorovom vozidle. Súd prvého stupňa taktiež zistil, že dňa 2.4.2012 uzatvoril odporca
ako predávajúci kúpnu zmluvu, v zmysle ktorej dané motorové vozidlo odpredal novému nadobúdateľovi
C.. P. I. za sumu 2.000,- eur. Z takto zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver,
že predmetné motorové vozidlo bolo vo výlučnom vlastníctve odporcu, keď mal za preukázané, že na
základe výpisu z účtu odporcu zo dňa 27. 8. 2003 odporca uhradil kúpnu cenu motorového vozidla vo
výške minimálne 280.000,- Sk zo svojich vlastných výlučných finančných prostriedkov. Mal za to,
že navrhovateľka nepreukázala, že motorové vozidlo bolo v spoluvlastníctve účastníkov, keď poukázal
na rozpornosť tvrdení navrhovateľky o tom, že pri kúpe vozidla prispela sumou 50.000,- Sk (ktorú
jej mala darovať príbuzná - teta) s tým, že samotné preukázanie darovania finančných prostriedkov
tetou navrhovateľke v sume 50.000,- Sk nepreukazuje tú skutočnosť, že by tieto finančné prostriedky
navrhovateľka aj použila na úhradu časti kúpnej ceny daného motorového vozidla. Ďalej poukázal na
písomné výzvy adresované odporcovi, podľa ktorých od odporcu žiadala dňa 12.2.2005 uhradenie sumy
50.000,- Sk za dané motorové vozidlo, dňa 23.5.2007 uhradenie sumy 75.000,- Sk, ktorú mala investovať
do kúpy motorového vozidla, dňa 15.10.2007 uhradenie sumy 79.013,- Sk. Súd prvého stupňa
nemal hodnoverne preukázané, že by navrhovateľka poskytla odporcovi na kúpu motorového vozidla v
roku 2003 sumu 50.000,- Sk, prípadne inú sumu. Súd prvého stupňa mal ďalej za preukázané, že
navrhovateľka zakúpila štyri kusy diskov v mesiaci apríl 2004 za sumu 19.540,- Sk, pričom v priebehu
roku 2007 sa od odporcu domáhala zaplatenia čiastky 50.000,- Sk, ktorú mala poskytnúť pri kúpe
motorového vozidla ako aj čiastky, za ktorú zakúpila disky na vozidlo, pričom odporca potvrdil
doručenie výzvy zo dňa 7.12.2007 na úhradu sumy vo výške 79.013,- Sk. Súd prvého stupňa mal



za to, že minimálne týmto dňom sa navrhovateľka dozvedela o tom, kto sa na jej úkor
obohatil a v akej výške a mohla týmto dňom si uplatniť svoje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia
voči odporcovi na súde a týmto dňom jej začala plynúť subjektívna premlčacia dvojročná lehota na
uplatnenie žalobného návrhu na súde. Táto lehota navrhovateľke uplynula pred tým ako podala návrh
na súd, pričom súd prvého stupňa musel prihliadnuť na odporcom vznesenú námietku premlčania a
nárok navrhovateľky na vydanie bezdôvodného obohatenia za štyri disky v hodnote 19.540,- Sk jej
nemohol priznať. Súd prvého stupňa záverom konštatoval, že aj keby navrhovateľka preukázala,
že prispela na kúpu predmetného motorového vozidla sumou 50.000,- Sk neznamená to, že by sa stala
spoluvlastníčkou predmetu kúpy - motorového vozidla vo výške jednej polovici podielu, ktorú hodnotu
žiadala daným návrhom od odporcu vyplatiť. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa zmenil a návrhu vyhovel. Uviedla, že v predmetnej veci nemožno akceptovať
tvrdeniu odporcu, že motorové vozidlo zakúpil z vlastných finančných prostriedkov vo výške 310.000,-
Sk, nakoľko nepredložil súdu prvého stupňa žiadny dôkaz o tejto skutočnosti, napr. nepredložil dôkaz
o tom, či tieto peniaze vybral z vkladového účtu, či si ich požičal a pod. Taktiež uviedla, že s
odporcom žili ako druh a družka a nadobúdali hnuteľné a nehnuteľné veci, ktoré tvoria podielové
spoluvlastníctvo v zmysle § 136 ods. 1 Obč. zák. Poukázala na to, že medzi účastníkmi konania ako
spoluvlastníkmi predmetného motorového vozidla k dohode o zrušení spoluvlastníctva v zmysle
§ 141 ods. 1 Obč. zák. nedošlo. Vytkla súdu prvého stupňa, že odmietol vykonať výsluch svedka - tety
navrhovateľky, ktorá jej požičala peniaze na zakúpenie predmetného motorového vozidla.

Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Uviedol, že k dohode o zrušení spoluvlastníctva v zmysle § 141 ods. 1 Obč. zák. medzi účastníkmi
konania dôjsť nemohlo, nakoľko sa nejedná o bezpodielové spoluvlastníctvo a predmetné vozidlo nikdy
nebolo predmetom spoluvlastníctva s nikým a v súčasnej dobe už nie je jeho majiteľom. Zdôraznil,
že bol výlučným vlastníkom motorového vozidla a z tohto dôvodu bol oprávnený vozidlo zákonnou cestou
odpredať novému majiteľovi. Poukázal na to, že vozidlo zakúpil sám za vlastné finančné prostriedky a
to za odchodné, ktoré dostal za odslúžené roky v armáde, Policajnom zbore a Slovenskej informačnej
službe.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 136 ods. 1 Obč. zák. vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa § 136 ods. 2 Obč. zák. spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové
spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

Podľa § 137 ods. 1 Obč. zák. podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 142 ods. 1 veta prvá, druhá Obč. zák. ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci.

Ak vlastníctvo k tej istej veci patrí dvom alebo viacerým osobám, ide o
spoluvlastníctvo. Vzniká na základe tých istých právnych skutočností ako vlastnícke právo, pričom
predmetom spoluvlastníctva môže byť každá vec, ktorá môže byť predmetom vlastníctva, teda tak vec
hnuteľná, ako aj vec nehnuteľná. Obsahom spoluvlastníckeho právneho vzťahu sú práva a povinnosti,
na ktorých sa spoluvlastníci podieľajú. Ideálnu mieru tejto účasti každého spoluvlastníka vyjadruje
spoluvlastnícky podiel. Najčastejším spôsobom, ktorým sa určuje výška spoluvlastníckych podielov je
dohoda ako dvojstranný právny úkon. Takáto dohoda nemá žiadnu predpísanú formu, avšak musí z nej
byť zrejmé, že úmysel jej účastníkov smeroval k vzniku spoluvlastníckeho právneho vzťahu.

Z obsahu spisu vyplýva, že odporca uzavrel dňa 27.8.2003 ako kupujúci s U.. L. L. ako predávajúcou
kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bolo motorové vozidlo Volvo X. XX X,X Y., E. X.E. XXXX a kúpna cena
vo výške 310.000,- Sk bola vyplatená v hotovosti v deň podpisu kúpnej zmluvy. Odporca dňa 27.8.2003



uskutočnil vo Všeobecnej úverovej banke, a. s. výber v hotovosti vo výške 280.000,- Sk. Z obsahu spisu
taktiež vyplýva, že navrhovateľka listom zo dňa 12.2.2005 vyzvala odporcu na vyplatenie
finančných prostriedkov vo výške 156.180,- Sk, ktorá suma pozostávala z čiastky 50.000,- Sk za
motorové vozidlo Volvo, z čiastky 90.000,- Sk za okná a dvere na spoločnom dome, z čiastky
7.500,- Sk za zábradlia a z čiastky 8.680,- Sk za terasu so zateplením a obložením. Listom zo dňa 23.
5. 2007 navrhovateľka vyzvala odporcu na vyplatenie čiastky 75.000,- Sk za motorové vozidlo Volvo,
Š.P. V. XXX C.. Listom zo dňa 15.10.2007 vyzvala navrhovateľka odporcu na vyplatenie čiastky 79.013,-
Sk, ktoré investovala do kúpy motorového vozidla Volvo, Š. V. XXX C..

Odvolací súd je zhodne so súdom prvého stupňa názoru, že predmetné motorové vozidlo zakúpil
odporca výlučne z vlastných finančných prostriedkov, keď v konaní bolo preukázané, že odporca v
deň kúpy motorového vozidla vybral zo svojho účtu vo Všeobecnej úverovej banke, a. s. finančnú
čiastku 280.000,- Sk, pričom kúpna cena motorového vozidla bola vo výške 310.000,- Sk.
Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľka neposkytla odporcovi na kúpu motorového vozidla sumu
50.000,- Sk, pričom odvolací súd poukazuje na výzvy navrhovateľky zo dňa 12.2.2005, zo dňa 23.5.2007
a zo dňa 15.10.2007, v ktorých sama navrhovateľka uviedla rôzne čiastky, ktoré mali byť odporcovi
poskytnuté na kúpnu cenu vozidla. Odvolací súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľka návrh
na začatie konania odôvodnila tým, že s odporcom uzavrela zmluvu, podľa ktorej sa stala podielovou
spoluvlastníčkou predmetného motorového vozidla. Odvolací súd má za to, že ak motorové vozidlo
zakúpil odporca, mohla sa navrhovateľka stať spoluvlastníčkou tohto vozidla iba za predpokladu,
že spoluvlastníctvo tohto vozidla nadobudla niektorým zo spôsobov uvedených v ust. § 133 O. s. p. v
pomere k ust. § 136 ods. 1 a § 137 ods. 1 Obč. zák., pričom v tejto súvislosti navrhovateľka uvádzala,
že na kúpu motorového vozidla prispela odporcovi sumou 50.000,- Sk. Odvolací súd dospel k záveru,
že navrhovateľka v konaní nepreukázala, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy, resp. dohody
a že by teda existoval právny dôvod svedčiaci o spoluvlastníckom vzťahu navrhovateľky k motorovému
vozidlu.

Odvolací súd taktiež poukazuje na to, že predmet občianskoprávneho konania vymedzuje navrhovateľ
a to nielen určením predmetu návrhu, ale aj určením rozhodných skutočností uvedených v návrhu.
Takto vymedzený predmet konania nie je súd v dôsledku uplatnenia dispozičnej zásady oprávnený
meniť. Navrhovateľ disponuje tak samotným konaním, ako aj predmetom konania a súd je návrhom
viazaný a nemôže prisúdiť viac alebo niečo iné, než bolo navrhovateľom navrhované. Výnimky z tejto
zásady sú uvedené v § 153 ods. 2 O. s. p., v zmysle ktorého môže súd prekročiť návrhy účastníkov
a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo
ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. Vyhovieť návrhu
uplatnenému navrhovateľkou, ktorým žiadala o zrušenie spoluvlastníckeho vzťahu k
motorovému vozidlu a vyporiadanie tak, že výlučným vlastníkom vozidla sa stane odporca s
povinnosťou vyplatiť navrhovateľke hodnotu jej polovičného podielu v sume 70.000,- Sk ( 2.323,57
eur) možné nebolo, keď odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa nemal ničím za preukázané,
že medzi účastníkmi konania vznikol spoluvlastnícky vzťah k uvedenému motorovému vozidlu a preto
nemal ani dôvod zrušiť a vyporiadať údajné podielové spoluvlastníctvo. Odvolací naviac zdôrazňuje,
že poskytnutie peňažného príspevku na zakúpenie veci (motorového vozidla) samo
osebe nespôsobuje, že ten, kto ho poskytol, stáva sa spoluvlastníkom veci s kupujúcim v podiele
podľa pomeru ním poskytnutého príspevku k celej cene. Inými slovami, ak by aj navrhovateľka poskytla
odporcovi na zakúpenie predmetného motorového vozidla finančné prostriedky na časť kúpnej
ceny, táto skutočnosť by sama o sebe nezakladala vznik podielového spoluvlastníctva medzi účastníkmi
konania. Ako bolo uvedené vyššie, podielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť i na základe ústnej dohody,
avšak navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by medzi účastníkmi konania bola takáto dohoda (či už
ústna alebo písomná) uzatvorená a taktiež nepreukázala úmysel účastníkov konania, ktorý by smeroval
k vzniku spoluvlastníckeho právneho vzťahu.

Podľa § 100 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.



Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia
premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu
došlo.

Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého právo (nárok) možno odvrátiť
námietkou premlčania. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva,
ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku,
t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne
priznať. Premlčaním právo samo o sebe nezaniká, len sa oslabuje a to práve v tej zložke, ktorá prestavuje
nárok. Právo naďalej existuje, avšak iba vo forme naturálnej obligácie, t. j. dobrovoľného plnenia zo
strany povinného subjektu. Ak súd zistí, že nárok je premlčaný a povinný subjekt vznesie námietku
premlčania z hľadiska procesnej ekonomiky už neskúma samotné meritum veci.

Premlčacie doby sú subjektívne a objektívne. Začínajú plynúť odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať
po prvý raz, t. j. keď je actio nata. Márnym uplynutím subjektívnej doby nárok zaniká aj v prípade, ak bol
uplatnený počas plynutia objektívnej (všeobecnej) doby, pokiaľ povinný vznesie námietku premlčania.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka zaplatila dňa 16. 4. 2004 sumu 19.540,- Sk za štyri disky na
motorové vozidlo, ktorá skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná. V konaní taktiež nebolo
sporné, že navrhovateľka výzvami v roku 2005 a výzvou zo dňa 7. 10. 2007 vyzvala odporcu na
vrátenie finančnej čiastky 79.013,- Sk. Odvolací súd má za to, že subjektívna premlčacia doba začína
plynúť od okamihu, kedy sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil, pričom v danom prípade sa navrhovateľka dozvedela o tom, kto sa na jej úkor obohatil a v
akej výške najneskôr dňa 7. 12. 2007, ktorým dňom bol datovaný list právneho zástupcu navrhovateľky
odporcovi a od ktorého dňa začala i plynúť subjektívna premlčacia doba. Navrhovateľka však podala
návrh na súd až dňa 27. 9. 2011, teda po uplynutí dvojročnej lehoty. Súd prvého stupňa teda správne
rozhodol, keď ustálil, že návrh bol podaný na súde oneskorene. Nakoľko odporca v priebehu konania
vzniesol námietku premlčania, súd prvého stupňa taktiež postupoval správne ak na vznesenú námietku
premlčania prihliadol a návrh v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 648,60 eur (19.540,-
Sk) zamietol.

Súd prvého stupňa tak vo veci riadne zistil skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil
správne a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Námietky navrhovateľky podľa názoru odvolacieho
súdu sú preto nedôvodné a odvolací súd k nim nemohol prihliadnuť ani v tomto odvolacom konaní.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1
O. s. p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
O. s. p.. Odporcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, však náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom M. F. X. V. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 9C/52/2011

    potvrdené

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam