KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava21. 10. 2013plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/318/2012 z 21. 10. 2013

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 21. októbra 2013, sp. zn. 8Co/318/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1311213599.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/318/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311213599
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1311213599.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek
senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej, v právnej veci navrhovateľa: F. N..V..Q.., Y. XXXX,
V. N., F.Q.: XX XXX XXX, zastúpenom JUDr. Tatianou Čárskou, advokátkou, so sídlom Komenského 18/
B, Banská Bystrica, proti odporcovi: K. X., G. K. I. XX, G., o zaplatenie X.XXX,XX D. N. K., o odvolaní
odporcu proti rozsudku Okresného N. G. F., L. O.M. XX.S. XXXX, Č..H.. XXC X/XXXX-XX, jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške XX,XX
D. k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa Z.. Y. Č., advokátky, so sídlom v G. G., do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu X
XXX,XX D. spolu s úrokom z omeškania 9% ročne od XX.X.XXXX do zaplatenia a náhradu trov konania
v sume XX,XX D. titulom súdneho poplatku a náhradu trov právneho zastúpenia v sume XXX,XX D..
V konaní mal preukázané, že účastníci konania uzatvorili zmluvu o dielo podľa § 536 Obchodného
zákonníka, predmetom ktorej bola výroba, dodávka a montáž dvoch kusov vstavaných skríň F. za cenu
vo výške X XXX,XX eur a X XXX,XX D., pričom dňa XX. X. XXXX zhotoviteľ vykonal dielo, keď dodal
a namontoval objednávateľovi skrine, a preto s poukazom na ustanovenie § 546 ods. 1 a § 548 ods. 1
Obchodného zákonníka dospel k záveru, že odporcovi ako objednávateľovi vznikla povinnosť zaplatiť
cenu za vykonané dielo cenu vo výške X XXX,XX D., zníženú o dobropis za výsuvný tandem vo výške
XXX,XX D., teda sumu X XXX,XX D., v lehote splatnosti do XX. X. XXXX. Vzhľadom na to,
že odporca uznal nárok čo do právneho dôvodu a výšky X XXX,XX D., rozhodol rozsudkom na
základe uznania podľa § 153 ods. 1 O.s.p.. Nakoľko sa odporca dostal do omeškania so zaplatením
dlhu, uložil mu, s poukazom na ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády
SR č. 586/2008 Z.z., povinnosť zaplatiť spolu s istinou aj úrok z omeškania 9% ročne od XX. X. XXXX.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný
úspech, priznal trovy konania v plnej výške.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca domáhajúc sa priznania
adekvátnej finančnej náhrady za nedodanie vstavaných skríň v objednanej kvalite vo výške 15 %
z celkovej ceny objednaných skríň, dôvodiac tým, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav. Poukazoval
na to, že dodané skrine neboli zhotovené podľa objednávok a v požadovanej kvalite, ale mali vážne
nedostatky, na základe čoho sa priamo na mieste montáže dohodlo, že zvyšnú čiastku vo výške
X XXX,XX D. uhradí až po preverení zistených závad a odstránení nedostatkov. Na základe týchto
skutočnosti navrhovateľ vystavil faktúru dňa XX. X. XXXX neoprávnene, nakoľko objednané skrine neboli



zhotovené v zmysle objednávok a v požadovanej kvalite a neboli ním riadne prebraté. Nedostatky vznikli
jednoznačne chybou zhotoviteľa, pričom sa jednalo o nedodanie výsuvného systému tandem na všetky
zásuvky a výsuvné police v oboch skriniach, ako aj o nedostatky spôsobené nesprávnym a
nedostatočným zameraním montážneho priestoru skríň. Nakoľko s navrhovaným riešením odstránenia
vád a nedostatkov nesúhlasil, navrhovateľ mu vystavil dobropis vo výške XXX,XX eur za nedodanie
výsuvného systému tandem, v ktorom zohľadnil len nedodaný materiál za výsuvný systém, avšak
nezohľadnil žiadnym finančným spôsobom, že mu nedodal skrine v zmysle objednávky a v požadovanej
kvalite. Nesúhlasil ani s priznaným úrokom z omeškania, nakoľko navrhovateľ mu v deň vystavenia
faktúry nedodal vstavané skrine v zmysle objednávok, neodstránil zistené závady a po vystavení
dobropisu sa s ním nesnažil skontaktovať a riešiť situáciu mimosúdnou dohodou. Nesúhlasil preto ani
so zaplatením náhrady trov konania.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu poukázal na okolnosti týkajúce sa uzatvárania
a následného plnenia zmluvy medzi účastníkmi konania, ako aj na uznanie pohľadávky odporcom na
pojednávaní, a navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať
náhradu trov odvolacieho konania vo výške XX,XX D..

Odvolací súd na základe odvolania odporcu preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v
medziach dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný, vrátane konania ktoré mu predchádzalo (§
202 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru že odvolaniu odporcu nie je možné vyhovieť.

Podľa § 153a O.s.p. zákonnými predpokladmi rozhodnutia rozsudkom pre (čiastočné) uznanie je
nepochybný (výslovný) prejav vôle odporcu adresovaný súdu, z ktorého obsahu jednoznačne vyplýva, že
odporca úplne alebo čiastočne uznáva nárok uplatňovaný v konaní voči nemu navrhovateľom. Zároveň
musí byť predmetom konania (uznania) taký nárok, ohľadne ktorého môžu účastníci konania skončiť spor
súdnym zmierom. Uznanie môže byť urobené buď písomne alebo ústne zaznamenaním do zápisnice
súdu. Uznanie nemôže odporca vykonať podmienečne. Pokiaľ aj došlo k uznaniu nároku po tom, ako
súd vykonal dokazovania vo veci samej, v rozsudku pre uznanie súd výsledky dokazovania nehodnotí
ani na ne neprihliada a nezisťuje, či nárok, ktorý bol predmetom uznania zodpovedá skutkovému stavu
zistenému výsledkami vykonaného dokazovania.

Súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 153a ods. 2 O.s.p. rozsudkom na základe čiastočného
uznania istiny odporcom pojednávaní dňa XX.X.XXXX, na ktorom prehlásil do zápisnice súdu, že uznáva
pohľadávku navrhovateľa čo do výšky X XXX,XX D., ako aj čo do právneho dôvodu.

Odporca v podanom odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa a
neúplne zistený skutkový stav s poukazom na to, že dodané dielo malo nedostatky, pretože nebolo
vyhotovené v zmysle objednávok a v požadovanej kvalite, a preto sa v tejto súvislosti domáhal
adekvátnej finančnej náhrady, resp. zľavy z ceny diela.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorom zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistení skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Preskúmaním napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v časti istiny, o ktorej bolo rozhodnuté
rozsudkom pre uznanie, z hľadiska odporcom odvolaním uplatneného dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne posúdil odporcom
čiastočne uznaný nárok v časti istiny po právnej stránke ako nárok navrhovateľa ako zhotoviteľa na
zaplatenie ceny za vykonanie diela pre odporcu ako objednávateľa diela, vyplývajúci zo zmluvy o dielo
s poukazom na ust. § 536 ods. 1,2,3, § 546 ods.1, § 548 ods.1 Obchodného zákonníka.

Správne súd prvého stupňa vzal za základ tejto časti rozhodnutia výlučne procesný úkon odporcu,
ktorým čiastočne uznal tento nárok uplatňovaný navrhovateľom v konaní, a to bez zreteľa na výsledky
vykonaného dokazovania, a preto v tomto smere sú námietky odporcu proti neúplne zistenému
skutkovému stavu veci nedôvodné a nie je možné k nim, z hľadiska zákonom prípustných odvolacích
dôvodov proti rozsudku pre uznanie, prihliadnuť.



Nesprávne právne posúdenie veci nezakladá ani uvedenie nesprávneho ustanovenia zákona (§ 153
ods. 1 O.s.p.) súdom prvého stupňa, podľa ktorého mal rozsudkom na základe čiastočného uznania
rozhodnúť.

Odporcom uplatňovaný odvolací dôvod, čo do nesprávneho právneho posúdenia, neobstojí ani v časti
nároku navrhovateľa na zaplatenie úrokov z omeškania, nakoľko pri jeho posúdení súd prvého stupňa
správne aplikoval ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Neúplnosť zistenia skutkového stavu je v sporovom konaní odvolacím dôvodom podľa ust. § 205 ods.
2, písm.c/ O.s.p. len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd
prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dokaz spôsobilý preukázať spornú právne významnú
skutočnosť; avšak iba skutočnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom
konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní
tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uviesť
právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval najmä preto, že ich
nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v
konaní pred súdom prvého stupňa. V rámci rozhodovania o návrhoch účastníkov konania na vykonanie
dokazovania, súd nevykoná ako nadbytočné tie dôkazy, ktoré neslúžia na odstránenie medzi účastníkmi
sporných skutočností, ani dôkazy, ktoré nie sú potrebné na zistenie právne významných rozhodujúcich
skutočností, resp. sú nespôsobilé na ich preukázanie alebo ktorými by sa síce preukázala právne
významná skutočnosť v konaní však už skôr preukázaná inými dôkazmi, ktoré neboli spochybnené;
súd nevykoná ani tie dôkazy, ktoré nemôže vykonať, pretože neboli riadne označené (nedostatočne
označený svedok) alebo sa vykonať nedajú (svedok na neznámom mieste).

Odporca v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa zistil neúplne skutkový stav, keď sa nezaoberal tým,
že dodané dielo nebolo vyhotovené v zmysle objednávok a v požadovanej kvalite. Opodstatnenosť tohto
odvolacieho dôvodu však odvolací súd mohol posúdiť len vo vzťahu k priznanému úroku z omeškania.

V prvom rade je potrebné uviesť, že pokiaľ odporca v tejto časti namieta, že sa nemohol dostať do
omeškania so zaplatením žalovanej istiny na základe faktúry, pretože mu navrhovateľ nedodal vstavané
skrine v zmysle objednávok a neodstránil zistené závady, ide v podstate o námietky odporcu voči
nedostatočne zistenému skutkovému stavu súdom prvého stupňa vo veci samej - týkajúcej sa zaplatenia
istiny, v ktorej časti však preskúmavanie rozsudku v odvolacom konaní nie je možné z hľadiska riadneho
a úplného zisťovania skutkového stavu, pretože v tejto časti bolo rozhodnuté rozsudkom pre uznanie,
v prípade ktorého takýto odvolací dôvod nie je prípustný.

Tento odvolací dôvod však nemôže obstáť ani preto, že neboli splnené podmienky pre jeho uplatnenie
odporcom. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že odporca bol riadne poučený o povinnosti predložiť alebo
označiť všetky dôkazy a skutočnosti najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie
v súlade s ust. § 120 ods. 4 O.s.p. (č.l. 38-42), pričom v prvostupňovom konaní v odvolaní ním tvrdené
skutočnosti riadne a včas neuplatnil, a preto v podanom odvolaní už nemôže vytýkať súdu prvého
stupňa, že neúplne zistil skutkový stav. Odvolací súd taktiež na tieto skutočnosti mohol prihliadnuť,
nakoľko nešlo o nové skutočnosti podľa ust. § 205a ods.1 O.s.p., vo vzťahu ku ktorým ani nebol
odporcom odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2, písm. e/ O.s.p. uplatňovaný.

Ustanovenie § 142 O.s.p. vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) sporového
konania. To znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu
všetkých trov konania, t.j. trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva, ktorú
účelnosť treba posudzovať vzhľadom na celý priebeh toho - ktorého konania.

Nakoľko návrhu navrhovateľa na zaplatenie žalovanej istiny spolu s úrokom z omeškania bolo
v celom rozsahu vyhovené, správne postupoval súd prvého stupňa, keď mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
priznal nárok na náhradu trov konania potrebných ním na účelné uplatňovanie práva.

So zreteľom na uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť dôvodov, na ktorých založil
odporca svoje odvolanie, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil
(§ 219 ods. 1 O.s.p.).



O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s §
142 ods.1 O.s.p. a § 151 ods.1 vety prvej O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi na základe jeho návrhu
priznal náhradu trov odvolacieho konania. Podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. vznikol právnej
zástupkyni navrhovateľa nárok na odmenu za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa
XX.X.XXXX, I. I. XX,XX D. a 1 x paušálna náhrada v sume X,XX D., k tomu 20% DPH vo výške XX,XX
D., a preto odvolací súd priznal navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške XX,XX D..
Náhradu trov konania je odporca povinný zaplatiť advokátke navrhovateľa (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)