Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/300/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312201809 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1312201809.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r. o., IČO : XX XXX XXX, so sídlom Údernícka 5, Bratislava, zastúpený spoločnosťou Tomáš Kušnír, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, proti odporcovi: A. V., Z.. XX.XX.XXXX, Z. B. J. XXXX/XX, B., zastúpená opatrovníkom pre konanie Beátou Královou, zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava I, Záhradnícka 10, Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu : Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov 5, Prešov, zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul. Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 1.576,66 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, č. k. 43C 31/2012 - 71 zo dňa 04. februára 2013 takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti m e n í tak, že vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania nepriznáva. Vedľajší účastník je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania a to trov právneho zastúpenia vo výške 20,33 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa uznesením zastavil konanie vo veci samej, odporcovi nepriznal náhradu trov konania, navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia trovy právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu vo výške 189,82 Eur do rúk JUDr. Igora Šafranka, advokát, ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník a navrhovateľovi vrátil krátený súdny poplatok vo výške 87,87 Eur. Návrhom vo veci samej, doručeným súdu prvého stupňa dňa 17.02.2012 sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 1.576,66 Eur s príslušenstvom. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 30.04.2012 mu bol podľa § 93 ods. 3 O. s. p. doručený podnet Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, ktorý vo vyjadrení zo dňa 16.01.2013 uplatnil námietku premlčania celého žalovaného nároku. Navrhovateľ následne podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 01.02.2013, doplneným dňa 04.02.2013, vzal návrh na začatie konania v celom rozsahu späť pričom žiadal, aby súd vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania. Vzhľadom na späťvzatie návrhu na začatie konania pred pojednávaním vo veci súd konanie podľa § 96 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 96 ods. 3 O. s. p. zastavil. V súvislosti s náhradou trov konania skonštatoval, že navrhovateľ procesne zavinil späťvzatie návrhu, pričom náhradu trov konania ani neuplatnil. Na margo náhrady trov konania vedľajšieho účastníka súd prvého stupňa skonštatoval, že má za to, že prejednávaný spor účastníkov je zároveň sporom zo spotrebiteľskej zmluvy. Vedľajší účastník, ktorý je právnickou osobou založenou na ochranu práv spotrebiteľov má právo nechať sa v konaní zastupovať, a to aj advokátskou kanceláriou. Súd prvého stupňa zdôraznil, že námietku premlčania vzniesol voči súdu len vedľajší účastník na strane odporcu, pričom práve na základe tohto úkonu vedľajšieho účastníka vzal navrhovateľ návrh na začatie konania v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Predmetný procesný úkon tak nie je úkonom, ktorý by odporoval záujmom odporcu, naopak išlo o účinné uplatnenie obrany proti žalobe. Vedľajší účastník na strane odporcu konal v spore aktívne a jeho úkony v zastúpení advokáta boli vykonané v nevyhnutnej miere, účelne a k prospechu odporcu. O náhrade trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu tak súd prvého stupňa rozhodol podľa § 151 O. s. p. v spojení s § 146 ods. 2 O. s. p. a § 93 ods. 4 veta prvá O. s. p. a vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania vo výške 189,82 Eur. Uznesenie súdu prvého stupňa napadol prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 20.03.2013 odvolaním navrhovateľ, a to v časti, ktorou mu súd prvého stupňa uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania dôvodiac nesprávnym právnym posúdením veci. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý výrok podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. V podanom odvolaní poukázal na to, že podľa zákona č. 250/2007 Z. z. cieľom Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Podľa názoru navrhovateľa tak vedľajší účastník ako združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Podľa údajov registrácie Ministerstva vnútra SR má samotné združenie vo svojich radoch členov, ktorí majú právnické vzdelanie. Podľa názoru navrhovateľa súd prvého stupňa nepostupoval v konaní správne, keď združeniu zastúpenému advokátom priznal náhradu trov konania, nakoľko existovali dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 O. s. p., nakoľko vedľajší účastník vstúpil do konania na strane odporcu za účelom ochrany jeho práv z vlastnej iniciatívy. Odporcovi však bol podľa § 29 ods. 2 O. s. p. bol ustanovený opatrovník, disponujúci rovnakými oprávneniami ako účastník konania. Navrhovateľ tak mal za to, že nebolo potrebné, aby záujmy odporcu ochraňoval vedľajší účastník. Zo strany vedľajšieho účastníka tak nemožno hovoriť o účelne vynaložených trovách. Navrhovateľ ďalej argumentoval tým, že má vedomosť, že vedľajší účastník vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu oznámením o vstupe združenia do konania, obsahujúcim žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania. Z uvedeného mal za zrejmé že pred oznámením o vstupe do konania združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Vedľajší účastník procesné podania nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, významných skutočností, vzťahujúcich sa na predmet sporu. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod má zbytočne navyšovať trovy konania a navodzovať dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Trovy vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo má byť dôvodom hodným osobitného zreteľa podľa § 150 O. s. p. združenie v konaní nevystupuje ako splnomocnený zástupca odporcov, ktorí o vstupe združenia do konania pravdepodobne nemali vedomosť. Nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi tak súd neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR. Činnosť vedľajšieho účastníka nemožno považovať za tak odborne náročnú, že by si vyžadovala úplne právnické vzdelanie. Poukázal na rozhodnutia viacerých krajských súdov potvrdzujúce navrhovateľom deklarovaný názor. Zdôraznil, že vedľajší účastník ako združenie v konaní nezastupuje odporcu, nemôže sa tak domáhať priznania náhrady trov konania podľa § 137 O. s. p. Záverom vyjadrenia skonštatoval, že taktiež ustanovenia Charty základných práv EÚ ako aj rozhodnutia Súdneho dvora nepoukazujú na to, že by sa združenia na ochranu práv spotrebiteľa mali nechať zastupovať advokátmi, ale len to, že nie je vylúčené, aby pomoc spotrebiteľom poskytovali priamo právnické osoby. Navrhovateľ si tiež uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 20,33 EUR s DPH, pozostávajúce z 1 úkonu právnej služby vo výške 10,96 EUR s DPH a režijného paušálu k právnemu úkonu vo výške 9,37 EUR s DPH za podanie odvolania. K odvolaniu navrhovateľa sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril vedľajší účastník podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 02.05.2013, pričom žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil a vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania za podané odvolanie. V podanom vyjadrení vedľajší účastník poukázal na to, že navrhovateľ, ako účastník konania zastúpený advokátom upiera právo na zastúpenie advokátom inému účastníkovi. Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR má každý právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Vedľajší účastník ako občianske združenie zložené prevažne z laikov má právo vystupovať proti dodávateľom na základe princípu „rovnosti zbraní“. Podľa názoru vedľajšieho účastníka samotná skutočnosť, že vedľajší účastník má principiálne právo na náhradu trov konania nie je medzi účastníkmi sporná. Konanie vo veci samej bolo zastavené po späťvzatí návrhu navrhovateľa a to práve v dôsledku aktivity vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník zdôraznil na skutočnosť, že svojou činnosťou napĺňajú vysoké ciele politiky EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľov (čl. 169 Lisabonskej zmluvy, čl. 38 Charty základných práv EÚ, príslušné smernice a rozsudky Súdneho dvora EÚ, vnútroštátna právna úprava), pričom pri napĺňaní týchto cieľov sú odkázaní na právne služby. Vedľajší účastník je združením na ochranu spotrebiteľov, nie je združením právnikov, pričom vzhľadom na skúsenosti s aplikáciou spotrebiteľského práva na súdoch sa bez pomoci advokátov na súde nezaobíde. Na napĺňanie cieľov pri ochrane spotrebiteľov v praxi je potrebné, aby im súdy priznávali náhradu trov konania tam, kde na náhradu trov konania vznikli podmienky. Inak súdy vedľajšiemu účastníkovi ako neziskovej spoločnosti zabránia v činnosti. Dodávatelia pritom čoraz častejšie berú žaloby späť len čo zistia, že do konania vstúpili. Poukázal na rozsudok súdneho dvora EÚ vo veci C-279/09, podľa ktorého má združenie na ochranu spotrebiteľa právo na advokáta aj na náhradu trov konania. Taktiež podľa novelizovaného ustanovenia § 137 O. s. p., má vedľajšiemu účastníkovi patriť náhrada výdavkov za zastupovanie advokátom. Vedľajší účastník ďalej argumentoval, že v združení figuruje len jedna členka s právnickým vzdelaním, ktorá však nevykonáva právnickú prax (však všetci tam majú vykonávať právnickú prax). Mal za irelevantné, či právny subjekt ako účastník konania má právne vzdelanie, resp. jeho členovia. Poukázal na najnovšiu judikatúru, podľa ktorej advokát, ktorý sa v súdnom konaní domáha svojho nároku plynúceho z podnikateľskej (advokátskej) činnosti, resp. z príslušného súkromnoprávneho vzťahu, sa môže nechať zastupovať zástupcom (advokátom), ktorého si zvolí, pričom v prípade úspechu vo veci má tento účastník (advokát) nárok i na odmenu za zastupovanie zvoleným advokátom. Vstup vedľajšieho účastníka neinicioval súd ani odporca, do konania vstúpil z vlastnej iniciatívy, nakoľko mu tento postup vyplýva z § 93 ods. 3 O. s. p.. Mal za irelevantnú vedomosť o predmete sporu pred vstupom do konania, nakoľko z povahy veci vyplýva, že jeho vedomosť postačovala na to, aby sa stal vedľajším účastníkom. Neboli mu pritom známe ustanovenia zákona, na základe ktorých by mal mať možnosť oboznámiť sa so žalobou a prílohami pred vstupom do konania. Disponovanie so súhlasom odporcu nemá žiaden právny význam, pričom zákon ho ani nevyžaduje. Spochybnil námietku paušálneho vstupu do konania s poukazom na to, že jeho výsledkom bolo späťvzatie žaloby v celom rozsahu. V súvislosti s aplikáciou § 150 O. s. p. a dôvodov hodných osobitného zreteľa uviedol, že nemá za splnené podmienky na postup v zmysle uvedeného ustanovenia. Naopak, práve vzhľadom na nekalé obchodné praktiky odporcu mal za dôvodné zaväzovať odporcu na náhradu trov konania za predpokladu jeho neúspechu v konaní. Poukázal na konanie pôvodného dodávateľa, hromadne postupujúceho pohľadávky žalobcovi, ktorý sa dáva zastupovať advokátom s následkom umelého vytvárania a navyšovania trov konania. Na námietku opakovania podaní bez uvedenia nových, významných skutočností uviedol, že týmito reagujú na rovnaké žaloby žalobcu, pričom vyjadrenia nie sú samoúčelné. Vedľajší účastník následne poukázal a citoval viacero rozhodnutí krajských súdov, týkajúcich sa konaní s obdobným skutkovým stavom, v ktorých mu náhrada trov konania bola priznaná. Záverom vyjadrenia žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenia ako vecne správne potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania, v špecifikovanej výške. Odporkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti trov konania vedľajšieho účastníka zmeniť. Podľa § 93 ods. 2 O. s. p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Podľa § 93 ods. 3 O. s. p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. Podľa § 93 ods. 4 O. s. p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Podľa § 137 O. s. p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. Podľa § 142 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 146 ods. 2 O. s. p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania. Z konania pred súdom prvého stupňa mal odvolací súd za preukázané, že navrhovateľ sa návrhom, doručeným súdu prvého stupňa dňa 17.02.2012, upresneným podaním zo dňa 17.03.2012 domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 1.576,66 Eur s príslušenstvom, dôvodiac neplnením povinností odporkyne zo Zmluvy o sporožírovom účte uzatvorenej dňa 13.06.2000 s právnym predchodcom navrhovateľa. Podaním zo dňa 26.04.2012, doručeným súdu prvého stupňa dňa 30.04.2012 vedľajší účastník prostredníctvom svojho právneho zástupcu podľa § 93 ods.2 O. s. p. oznámil vstup do konania na strane odporcu pred súdom prvého stupňa v konaní vyššie uvedených účastníkov a žiadal, aby mu bol doručený návrh na začatie konania s prílohami. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania. Po doručení návrhu na začatie konania vedľajší účastník súdu prvého stupňa adresoval vyjadrenie zo dňa 04.01.2013, v ktorom okrem iného vzniesol námietku premlčania navrhovateľom uplatneného nároku a uplatnil si náhradu trov konania, ktorú vyčíslil v celkovej výške 189,82 EUR, a to za poskytnuté úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom a vyjadrenie zo dňa 04.01.2013. Navrhovateľ podaním zo dňa 01.02.2013 vzal návrh na začatie konania späť, pričom žiadal, aby konajúci súd konanie vo veci samej zastavil a vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania. Navrhovateľ dôvod späťvzatia návrhu nekonkretizoval. Podľa § 25 ods. 1 O. s. p. si účastník ako zástupcu môže vždy zvoliť advokáta. Nakoľko vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva ako účastník, môže sa aj vedľajší účastník dať v konaní zastupovať advokátom. Toto právo vedľajšieho účastníka nepopiera ani súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia. Avšak v prípade, že si účastník zvolí ako svojho zástupcu advokáta, musí počítať aj so vznikom trov, nakoľko advokát má právo na úhradu svojich primeraných a opodstatnených nákladov. Je pravdou, že v prejednávanej veci vzniklo v zmysle § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p. odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi, súd však pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania musí vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených účastníkom. Účelnosťou je potrebné rozumieť vlastnosť, ktorá sleduje naplnenie cieľa. Opodstatnená je v prípade, že vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Vzhľadom na zmysel ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o náhrade trov konania je súd povinný posudzovať účelnosť pri každom úkone právnej služby samostatne. V predmetnej právnej veci z obsahu spisu vyplýva, že vedľajší účastník oznámil svoj vstup do konania podaním zo dňa 26.4.2012, ktorým zároveň požiadal o doručenie návrhu na začatie konania s prílohami a uplatnil si náhradu trov konania. Ďalším podaním označeným ako vyjadrenie vedľajšieho účastníka zo dňa 04.01.2013, si vedľajší účastník uplatnil náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a vyjadrenie zo dňa 04.01.2013 spolu vo výške 189,82 Eur. Odvolací súd sa vo vzťahu k trovám právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia zaujal názor, že v prejednávanej veci nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Z plnomocenstva udeleného právnemu zástupcovi vedľajším účastníkom vyplýva, že k prvému úkonu právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia došlo dňa 26.4.2012. Z uvedeného je zrejmé, že v čase vstupu do konania vedľajší účastník nepoznal predmet sporu a len z označenia účastníkov konania usúdil, že ide o spotrebiteľskú vec. Odvolaciemu súdu však nie je jasné ako mohol právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonať prípravu zastúpenia, keď samotný vedľajší účastník nevedel, do akého konania vstupuje. Podľa odvolacieho súdu len na základe skutočnosti, že odporcom je spotrebiteľ, bez akejkoľvek bližšej vedomosti o predmete a štádiu konania, do ktorého vstupuje, je prakticky nemožné náležite sa pripraviť na zastupovanie v tej ktorej veci. Trovy, ktoré vznikli vedľajšiemu účastníkovi za uvedený úkon právnej služby, teda nemožno považovať za účelne vynaložené. Odvolací súd nepopiera existenciu úkonu prevzatie a príprava zastúpenia právnym zástupcom vedľajšieho účastníka, len za tento úkon vedľajšiemu účastníkovi správne nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia z dôvodu, že nespĺňa podmienku účelnosti vynaloženia vyžadovanú § 142 ods. 1 O. s. p.. Nedôvodný je aj poukaz vedľajšieho účastníka na § 137 O. s. p., podľa ktorého medzi trovy konania okrem iného patrí aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. Citované ustanovenie len exemplifikatívne vymenúva jednotlivé druhy trov konania, pričom na ich priznanie je potrebné splnenie podmienok vyžadovaných § 142 a nasl. O. s. p., medzi ktoré patrí aj účelnosť vynaložených trov konania. Navyše vedľajší účastník na strane odporcu ako združenie na ochranu práv spotrebiteľa nie je v prejednávanej veci právnickou osobu oprávnenou zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu. Vystupuje len v pozícii vedľajšieho účastníka a v zmysle § 93 ods. 4 druhá veta O. s. p. koná sám za seba. Ako právnická osoba oprávnená zastupovať v konaní by vystupovalo len v prípade, že by mu účastník konania udelil plnomocenstvo na zastupovanie, čo však v prejednávanej veci nebolo preukázané a vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastného podnetu. Vo vzťahu k druhému úkonu právnej služby vykonanému právnym zástupcom vedľajšieho účastníka - vyjadrenie k žalobe zo dňa 04.01.2013 má odvolací súd za to, že ani trovy právneho zastúpenia vynaložené vedľajším účastníkom na tento úkon právnej služby nemožno považovať za účelne vynaložené na uplatňovanie alebo bránenie práva, nakoľko tento úkon nebol nevyhnutný pre úspech odporcu vo veci. Je pravdou, že vedľajší účastník v uvedenom vyjadrení vzniesol námietku premlčania, nemožno však dospieť k záveru, že navrhovateľ vzal žalobu späť na základe tohto úkonu vedľajšieho účastníka, nakoľko navrhovateľ dôvod späťvzatia návrhu nekonkretizoval. Odvolací súd poznamenáva, že jedine navrhovateľ ako pán sporu má právo disponovať so žalobou, čo zahŕňa aj jej späťvzatie či už s uvedením dôvodu alebo bez. Súd pritom v prípade späťvzatia žaloby bez uvedenia dôvodu, neskúma aké dôvody navrhovateľa k späťvzatiu žaloby viedli. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolacie námietky navrhovateľa, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva za dôvodné a záver súdu prvého stupňa o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi za úkon právnej služby - vyjadrenie k žalobe za nesprávny. Odvolací súd v neposlednom rade prihliadol aj na skutočnosť, že vedľajší účastník vstúpil do konania ako organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu a splnomocnil právneho zástupcu z radov advokátov, hoci zo samotnej podstaty vedľajšieho účastníka vyplýva, že musí byť schopný konať v mene toho, na strane koho vstupuje do konania. Zároveň je aj odvolaciemu súdu z rozhodovacej činnosti známe, že vedľajší účastník paušálne vstupuje do konaní, v ktorých ako navrhovatelia vystupujú určité subjekty, a to bez ohľadu na stav konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť úkonov vedľajšieho účastníka. Pri rozposielaní oznámení o vstupe do konaní a častokrát následne aj vyjadrení - vznesenie námietky premlčania, kde ide o identické typizované úkony podľa vzoru, ktoré môžu byť generované aj automatizované, pritom nemožno v každej jednej veci hovoriť o účelnom vynaložení trov právneho zastúpenia. Takéto konanie vedľajšieho účastníka nemožno považovať ani za dôkaz o jeho vôli naplniť cieľ, pre ktorý bolo toto združenie založené. Pokiaľ ide o rozsudok Súdneho dvora EÚ, na obsah ktorého poukázal vedľajší účastník, odvolací súd uvádza, že Súdny dvor EÚ v tomto rozsudku ustálil, že zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania a/alebo zastupovanie advokátom. Z uvedeného rozsudku však nevyplýva, že by vedľajší účastník ako právnická osoba založená na ochranu práv spotrebiteľa, mal vo všetkých konaniach, do ktorých vstúpi, právo na náhradu trov právneho zastúpenia bez splnenia podmienok vyžadovaných Občianskym súdnym poriadkom, a teda okrem iného aj účelnosti vynaložených trov konania. Na námietku navrhovateľa, podľa ktorej záujmy odporcu sú v konaní dostatočne chránené tým, že mu bol zo strany konajúceho súdu ustanovený opatrovník odvolací súd uvádza, že sa v danom prípade jednalo o opatrovníka podľa § 29 ods. 2 O. s. p., nakoľko nebolo možné zistiť pobyt odporcu. Ustanovený opatrovník môže v konaní vykonávať úkony, ktoré patria účastníkovi, avšak v prípade opatrovníka sa nejedná sa o osobu s právnickým vzdelaním, ako je tomu v prípade ustanovenia advokáta podľa § 30 O. s. p.. Vzhľadom na ustanovenie opatrovníka v konaní, ako „laika“ z hľadiska spotrebiteľskej problematiky, odvolací súd nespochybňuje nezastupiteľný význam a účelnosť pôsobenia združení na ochranu práv spotrebiteľov v tzv. spotrebiteľských sporoch, ako tomu bolo v prípade vyššie uvedených účastníkov, taktiež aj z hľadiska napĺňania vyššie naznačených cieľov vysokej politiky EÚ, nie však za cenu neúčelného navyšovania trov konania. Taktiež sa nemožno prikloniť k námietke vedľajšieho účastníka smerujúcej k braniu na zodpovednosť súdov za nedostatok financovania spotrebiteľských združení z dôvodu nepriznávania náhrady trov konania. K rozhodnutiam predloženým vedľajším účastníkom ako aj navrhovateľom odvolací súd uvádza, že nie je viazaný rozhodnutiami iných krajských súdov v obdobných veciach. Aj po oboznámení sa s obsahom týchto rozhodnutí zotrváva na svojom právnom názore, že trovy vedľajšieho účastníka v prejednávanej veci neboli účelne vynaložené ani pri jednom úkone právnej služby vykonanom právnym zástupcom vedľajšieho účastníka. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti náhrady trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu nie je vecne správne, a preto ho v tejto časti zmenil podľa § 220 O. s. p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Výroky napadnutého uznesenia, ktorými súd prvého stupňa zastavil konanie, odporcovi nepriznal náhradu trov konania a rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku navrhovateľovi neboli napadnuté odvolaním a nadobudli právoplatnosť. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. a navrhovateľovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal podľa podaného vyčíslenia náhradu trov vynaložených v odvolacom konaní za podané odvolanie vo výške 20,33 €, ktoré uložil vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O. s. p. zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa do troch dní. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.