Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/72/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312202090 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1312202090.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: W. M. F., F..E..D.., so sídlom Ú. X, XXX XX V., IČO: XX XXX XXX, zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, proti odporcom: 1. U. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XX, XXX XX V., 2. C. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XX, XXX XX V., obaja zastúpení opatrovníčkou Y. X., F. Z. Okresného F. V. C., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov: K. na D. D. F. B., so sídlom X. XX, XXX XX P., IČO: XX XXX XXX, zastúpený advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 34,93 eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 06.11.2012, č.k. 45C/44/2012-85, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v d z u j e . Vedľajší účastník je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 19,33 eur, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil konanie, odporcovi v 1. rade, odporkyni v 2. rade a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznal a navrhovateľovi priznal vrátenie súdneho poplatku vo výške 9,87 eur prostredníctvom Daňového úradu v Bratislave. Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa po právnej stránke ust. § 96 ods. 1, ust. § 96 ust. 2, ust. § 96 ods. 3 prvá veta O.s.p. keď uviedol, že návrh na začatie konania doručený súdu prvého stupňa dňa 23.02.2012,ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd prvého stupňa zaviazal odporcu v 1. rade a odporkyňu v 2. rade na zaplatenie istiny vo výške 34,39 eur s príslušenstvom, vzal navrhovateľ v celom rozsahu späť pred začatím pojednávania vo veci samej a preto súd prvého stupňa konanie zastavil. Navrhovateľovi súd prvého stupňa v zmysle ust. § 11 ods. 3 prvá veta, § 11 ods. 4 prvá veta zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov vrátil súdny poplatok krátený o 6,63 eur, t.j. súdny poplatok vo výške 9,87 eur. O trovách prvostupňového konania vo vzťahu k účastníkom konania rozhodol súd prvého stupňa v zmysle ust. § 146 ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľ vzal návrh späť v celom rozsahu, žiadal konanie zastaviť a keďže nejde o prípad podľa ust. § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., z procesného hľadiska navrhovateľ zavinil zastavenie konania. Je preto povinný nahradiť odporcom trovy konania, avšak keďže si odporcovia v 1. a 2. rade náhradu trov konania neuplatnili a odporcom ani nevznikol nárok na náhradu trov konania, súd prvého stupňa odporcom náhradu trov konania oproti navrhovateľovi nepriznal. Vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi uviedol, že vedľajší účastník vzal späťvzatie návrhu na vedomie a podľa ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. si uplatnil náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia JUDr. Igorovi Šafrankovi za jeden úkon právnej služby, prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, režijný paušál spolu s DPH v celkovej výške 29,08 eur. Súd prvého stupňa uviedol, že základným predpokladom za splnenia ktorého vznikne nárok na náhradu trov konania je i účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa však nemôžu posudzovať ako celok, a aj keď má účastník nárok na náhradu trov konania, nakoľko bol úspešný, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne. Súd prvého stupňa konštatoval, že v danom prípade trovy vynaložené vedľajším účastníkom, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia nie sú v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Vedľajší účastník vstúpil do konania na strane odporcov ako organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu, pričom možno predpokladať, že o vstupe do konania vedľajšieho účastníka odporcovia nemali žiadnu vedomosť, preto súd trovy právneho zastúpenia zo strany vedľajšieho účastníka nepovažoval za účelne vynaložené. Súd prvého stupňa uviedol, že uplatnený úkon právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom nie je úkonom preukázaným, advokát nemal o predmete sporu vedomosť, žiadala len doručenie návrhu s prílohami s uvedením, že si uplatňuje trovy konania. Nemožno podľa súdu prvého stupňa prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporcov vykonal úkon nevyhnutný pre úspech vo veci a že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu, preto súd prvého stupňa trovy právneho zastúpenia zo strany vedľajšieho účastníka nepovažoval za účelne vynaložené na uplatňovanie alebo bránenie práva a tak náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania vedľajšieho účastníka, podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník z dôvodu, že súd prvého stupňa podľa vedľajšieho účastníka neuviedol na základe akého ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku rozhodol a preto je podľa vedľajšieho účastníka uznesenie súdu prvého stupňa v tejto časti nepreskúmateľné. K tvrdeniu súdu prvého stupňa, že advokát nemal žiadnu vedomosť o predmete konania, vedľajší účastník uviedol, že je nerozhodné akú mal vedomosť advokát pred vstupom do konania, ale z povahy veci vyplýva, že jeho vedomosť postačovala na to, aby sa stal vedľajším účastníkom, čo sa aj stalo. Poukázal na ust. § 93 ods. 2, 3, 4 O.s.p., ust. § 24 a nasl. O.s.p. a zákon o advokácii. Uviedol, že náhradu trov konania si neuplatnil advokát, ale vedľajší účastník a advokátovi nemohli žiadne trovy vzniknúť, advokát nie je účastníkom konania a s účastníkmi konania, ktorých nezastupuje ani nie je v žiadnom právnom vzťahu a preto ani pojmovo u advokáta neprichádza náhrada trov konania do úvahy. Advokát má nárok len na odmenu vo vzťahu k svojmu klientovi, bez ohľadu a úspech, či neúspech svojho klienta. Vo vzťahu k odporcom uviedol, že disponovanie alebo nedisponovanie súhlasom odporcov nemá žiaden právny význam a zákon ho nevyžaduje, ale ani nepredpokladá, nakoľko vedľajší účastník koná sám za seba. Záver súdu prvého stupňa, že trovy vedľajšieho účastníka sú neúčelné, je podľa vedľajšieho účastníka absurdný. Svedčí o tom skutočnosť, že súd prvého stupňa vydáva navrhovateľovi platobné rozkazy, v ktorých mu priznáva aj náhradu trov konania, pričom navrhovateľ si účtuje aj náhradu za úkon, ktorý už roky nemá oporu v advokátskej tarife ani nie je uskutočňovaný v rámci súdneho konania, a to písomné podanie protistrane - pokus o zmier. V konaniach, do ktorých vedľajší účastník nevstúpi, navrhovateľ návrh na začatie konania späť neberie a vec buď skončí platobným rozkazom alebo rozsudkom s rovnakým enunciátom ako v platobnom rozkaze. Vedľajší účastník je toho názoru, že súd prvého stupňa mu upiera právo na zástupcu, ale neupiera toto právo navrhovateľovi, ktorý je najväčšou profesionálnou inkasnou spoločnosťou v Európskej únii, ktorá podľa svojej internetovej stránky len na Slovensku zamestnáva 210 zamestnancov. Konštatuje, že súdu prvého stupňa nevadí, že navrhovateľ je v mnohých sporoch začatých na základe jednoduchých povrchných formulárových žalôb, zastúpený silnou špecializovanou advokátskou kanceláriou a vadí mu to, že vedľajší účastník je zastúpený. Vedľajší účastník v podanom odvolaní poukázal na viacero rozhodnutí krajských súdov, v ktorých bola vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov konania priznaná až na ojedinelé výnimky, napr. rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Nitre atď. Vedľajší účastník navrhuje, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi prizná. Zároveň si vyčíslil náhrad trov konania vo výške 48,19 eur pozostávajúcu z úkonu právnej služby, a to prevzatie a prípravy zastúpenia vrátane prvej porady s klientom vo výške 16,60 eur a za podané odvolanie vo výške 8,30 eur spolu s režijným paušálom 2 x 7,63 eur a DPH vo výške 20%. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka uviedol, že vedľajší účastník ako združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Podľa údajom registrácie Ministerstva vnútra SR samotné združenie má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie, pričom združenia na ochranu spotrebiteľa majú pritom možnosť využívať určenú podporu ministerstva. Navrhovateľ zastáva názor, že ak by predsa len z nejakého dôvodu bolo nutné, aby bol vedľajší účastník zastúpený advokátom, tak bez práva na náhradu trov konania a uviedol, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je neúčelné. Navrhovateľ s poukazom na dôvodovú správu k zák. č. 384/208 Z.z. uviedol, že má za to, že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne aj personálne vybavené a odborne kompetentné. Ďalej konštatoval, že združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a vedľajší účastník podľa jeho názoru viaceré procesné podania nadbytočne opakuje bez uvedenia nových významných skutočností vzťahujúcich sa na predmet sporu. Rovnako uviedol, že paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočné navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa. Je toho názoru, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle ust. § 150 O.s.p. a nepriznanie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, keďže tieto trovy konania neboli účelne vynaložené a neboli ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka predmetu konania. Vo vzťahu k ust. § 137 o.s.p. uviedol, že vedľajší účastník vstúpil do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý odporcu v konaní nezastupuje. Konaním vedľajšieho účastníka tak dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania. Navrhovateľ navrhuje, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil. Zároveň si uplatnil a vyčíslil trovy odvolacieho konania vo výške 19,33 eur s DPH pozostávajúce z jednej polovice úkonu právnej služby vo výške 9,96 eur s DPH a režijného paušálu k právnemu úkonu vo výške 9,37 eur s DPH. Odporcovia sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka nevyjadrili. Odvolací súd prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti je vecne správne a odvolaniu vedľajšieho účastníka nie je možné priznať úspech. V posudzovanej veci si navrhovateľ uplatnil návrhom na začatie konania doručeným súdu prvého stupňa dňa 23.02.2012 voči odporcom nárok na zaplatenie istiny 34,93 eur s príslušenstvom. K. na D. D. F. B., X. H.. Č.. XX, P. (ďalej iba „K.“), zastúpeného advokátom JUDr. Igorom Šafrankom podaním zo dňa 26.04.2012 súdu prvého stupňa oznámilo, že na strane odporcov vstupuje do konania a súčasne žiadal priznať náhradu trov konania. Navrhovateľ písomným podaním doručeným súdu dňa 17.09.2012 zoral návrh na začatie konania v celom rozsahu späť a zároveň sa vyjadril k otázke náhrady trov konania. Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že o možnosti vstupu do konania ako vedľajšieho účastníka takej právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (za ktorý sa podľa poznámky 10a považuje aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov), je účinné od 15.10.2008 a bolo zavedené do Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 384/2008 Z.z., ktorom sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Cieľom novej právnej úpravy podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu, ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Právo spotrebiteľov združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov, vyplýva z § 3 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“). Takt založené združenie sa môže na súde podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania, aby odstránil protiprávny stav, rovnako ako sám spotrebiteľ. Práva spotrebiteľov teda môže združenie chrániť tým, že sám podá návrh na súd proti porušiteľovi práva, môže podľa § 26 ods. 5 O.s.p. zastupovať účastníka na základe plnomocenstva, alebo môže stúpiť do konania ako vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 O.s.p. Občiansky súdny poriadok v ust. § 93 ods. 4 výslovne stanovuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Z uvedeného je možné vyvodiť záver, že vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná aj náhrada trov konania, ale len v tých prípadoch, kedy právo na náhradu trov konania vznikne účastníkovi, ktorého v konaní vedľajší účastník podporoval. Článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky priznáva každému právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi. Pod pojem „každý“ spadá aj vedľajší účastník konania. Vedľajší účastník nie je vylúčený z voľby, akým spôsobom toto základné právo (na právnu pomoc v konaní pred súdmi) uplatní, ale musí počítať s tým, že vo vzťahu k nemu bude súd skúmať, či trovy konania boli účelne vynaložené a či je dôvod na priznanie náhrady trov proti neúspešnému účastníkovi. Ak je cieľom združení na ochranu spotrebiteľa presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov a právom spotrebiteľa chrániť a presadzovať svoje oprávnené záujmy aj prostredníctvom združení na ochranu spotrebiteľov, musí sa súd, ak sa združenie na ochranu spotrebiteľa zúčastní konania ako zástupca účastníka alebo vedľajší účastník na strane spotrebiteľa zaoberať tým, či takéto trovy boli účelne vynaložené na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa. Paušálny vstup združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS do všetkých konaní, v ktorých vystupujú ako navrhovatelia týmto združením označené subjekty bez ohľadu na stav konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť úkonov vedľajšieho účastníka nepovažuje odvolací súd za dôkaz o vôli združenia naplniť cieľ stanovený v § 2 ods. 1 Stanov K. na D. D. F. B.. Paušálny vstup tohto združenia do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania, najmä keď sa združenie dalo zastúpiť advokátom a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Odvolaciemu súdu je totiž z jeho rozhodovacej činnosti známe, že vedľajší účastník požiadal Okresný súd Banská Bystrica o aktuálne zoznamy živých neskončených spotrebiteľských vecí, v ktorých vystupuje ako účastník súdneho konania (okrem iných) W. M. F., F..E..D.. a zároveň týmto podaním súčasne oznámil Okresnému súdu Banská Bystrica, že vstupuje do všetkých živých neskončených spotrebiteľských vecí, v ktorých ako navrhovateľ vystupuje W. M. F., F..E..D.. a ostatné označené subjekty a uvedený postup zvolil vedľajší účastník aj na množstve ďalších okresných súdoch v Slovenskej republike, t.j. ako vedľajší účastník, paušálne vstúpil do konaní, v ktorých je predmetom sporu nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca (§ 146 ods. 2 O.s.p.). Zákonné ustanovenia § 96 ods. 1, 2 O.s.p. rešpektujú žalobcu ako dominus litis. Späťvzatie návrhu na začatie konania je procesný úkon žalobcu voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa ďalej nekonalo a o veci meritórne nerozhodlo. Vo vzťahu k žalobcovi nie je súd oprávnený skúmať, aké dôvody ho viedli k takémuto dispozitívnemu úkonu, keďže v prípade späťvzatia návrhu je povinnosťou súdu skúmať iba to, či má žalovaný vážne dôvody nesúhlasiť so späťvzatím v dôsledku ktorého, v prípade zastavenia konania, by mohol utrpieť nejakú ujmu alebo byť ukrátený na svojich právach. Otázku, či a ktorý účastník konania zavinil jeho zastavenie, otázku dôvodnosti podaného návrhu na začatie konania môže súd posudzovať čisto z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva, nakoľko by išlo o posúdenie dôvodnosti nároku vo veci samej a i po zastavení konania, by súd ďalej mal skúmať dôvodnosť nároku vo veci samej. V prípade zastavenia konania z dôvodu späťvzatia návrhu skúma súd iba to, či ku dňu podania návrhu bol tento podaný dôvodne, rozhodujúci je teda stav, ktorý je tu v deň podania návrhu, všeobecne je teda možné uviesť, že aplikácia ust. § 146 ods. 2 veta druhá prichádza do úvahy ako dôsledok správania odporcu po tom, čo bol podaný návrh na začatie konania a toto správanie odporcu bolo dôvodom späťvzatia návrhu. Súd nie je povinný skúmať dôvod späťvzatia návrhu a ak tento nie je zrejmý zo samotného späťvzatia alebo z verbálneho prejavu účastníka konania o náhrade trov rozhodne podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. Je síce pravdou, že z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil vždy ten účastník, ktorý zobral návrh na začatie konania späť, avšak bez ďalších súvislosti tento výklad by mohol mať za následok absurdné závery pre rozhodnutie o náhrade o trovách konania. Vnútorná pohnútka navrhovateľa vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje procesnej zodpovednosti navrhovateľa na zastavení konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 146 ods. 2 O.s.p. Nie je pritom vylúčené, aby súd súčasne dospel i k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p. (nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa). O náhrade trov konania pri späťvzatí žaloby (v sporovom konaní) súd preto vždy rozhoduje podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 150 O.s.p. V prípade, ak je zastavenie konania zavinené účastníkom, súd prizná ostatným účastníkom (druhej strane) náhradu trov konania, ktoré v konaní účelne vynaložili na uplatňovanie alebo bránenie svojho práva. Vzhľadom na to, že vedľajší účastník vystupoval na strane odporcov a k zastaveniu konania došlo z dôvodu zavinenia navrhovateľa, nakoľko tento vzal späť návrh na začatie konania, bol by navrhovateľ povinný uhradiť trovy konania odporcom a pretože vedľajší účastník zdieľa osud účastníka na strane, ktorého vystupuje mal by vedľajší účastník právo na náhradu trov konania. Vedľajší účastník bol zastúpený advokátom a uplatnil si trovy konania, ktoré pozostávali z odmeny za prevzatie a prípravu zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom, podľa vyhl. č. 655/2004 a preto odvolací súd skúmal, či trovy konania vyčíslené a uplatňované vedľajším účastníkom v prvostupňovom konaní boli účelne vynaložené. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore (a platí to aj pre vedľajšieho účastníka), musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania a ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku, alebo ako v danom prípade, procesná obrana proti takémuto tvrdenému nároku. V tomto konaní nie je možné považovať trovy vynaložené vedľajším účastníkom, presnejšie, vyčíslené vedľajším účastníkom za účelné, lebo tieto trovy neboli v príčinnej súvislosti s procesným postojom odporcov, respektíve vedľajšieho účastníka k predmetu konania. V prejednávanej veci v dôsledku späťvzatia návrhu na začatie konania nedošlo ani k vysloveniu procesného postoja odporcov. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc je možné vyvodiť z článku 47 Ústavy Slovenskej republiky a v podstate znamená, že trovy právneho zastúpenia treba možno považovať za účelne vynaložené trovy. Každý má právo na to, aby bol zastúpený advokátom. Trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo obranu práva sa nemôžu posudzovať ako celok a aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože mal plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne. To platí ako na trovy, ktoré boli označené ako nevyhnutné i pre trovy právnej pomoci. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia však nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, procesne významných skutočností a to platí aj na podania advokáta, ktoré neobsahujú žiadne skutočnosti, vzťahujúce sa na predmet sporu, na skutočnosti, ktoré zostali medzi účastníkmi konania sporné a treba ich dokazovať a sú významné pre posúdenie veci samej. Z uvedeného vyplýva, že odporcovia tohto konania nielen ako spotrebitelia nepožiadali vedľajšieho účastníka na svoju ochranu v tomto spore, keď dokonca o prebiehajúcom konaní nemajú žiadnu vedomosť a teda ani o tom, že v konaní na ich strane vedľajší účastník vystupuje. Zároveň je nutné poukázať na skutočnosť, že cieľom Združenia je kolektívna ochrana spotrebiteľa, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, ako aj zastupovanie spotrebiteľa v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka, čo znamená, že samotné Združenie bolo výdavkami združenia sú výdavky na financovanie jeho účelu a výdavky na správu združenia. Z uvedeného teda vyplýva, že samotné združenie je spôsobilé a schopné chrániť záujmy spotrebiteľa, pričom odvolací súd uznáva argumentáciu vedľajšieho účastníka v odvolaní v tom, že má právo zvoliť si pri účasti v konaní právneho zástupcu, avšak odvolací súd takto vynaložené finančné prostriedky nepovažoval za účelné bránenie práva samotného účastníka v konaní. Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej osobe aj právnickej osobe, štátnemu orgánu, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v čl. 47 ods. 2 Ústavy SR majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je právo na úhradu účelne vynaložených trov konania a v tejto súvislosti má vedľajší účastník rovnaké možnosti, ako ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti s riešením otázky svojho právneho zastúpenia v rámci zákonom upravených možností, t.j. nebol vopred vylúčený z voľby možnosti zvoliť si na svoje zastupovanie advokáta. Odvolací súd však dospel k záveru, že vedľajšiemu účastníkovi nie je možné priznať náhradu trov právneho zastúpenia z dôvodu, že neboli účelne vynaložené, keď neboli v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania (viď. nález Ústavného súdu SR, sp. zn. II ÚS 78/03). Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Zákonné ustanovenie § 150 O.s.p. umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa účastníkovi, ktorý inak mal právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Aplikácia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy len v tých prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospel k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Vyjadruje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok (všeobecné zásady ohľadne náhrady trov konania, vyjadrenej v § 142 ods. 1 O.s.p.). Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, pričom výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, sociálne, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. V prípade tohto zákonného ustanovenia ide predovšetkým o to, aby sa rozhodnutie o náhrade trov nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a neodporovalo dobrým mravom. V tomto ustanovení je zároveň fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom, pričom zákon stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru, než by plynul z dispozície právnej normy. Zákon vyžaduje na také rozhodnutie dve podmienky: musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a o výnimočné okolnosti, pričom výklad týchto podmienok je ponechaný na súdnej praxi a je potom vecou konkrétneho prípadu, či došlo k takým okolnostiam, ktoré môžu byť podkladom na rozhodnutie o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli jednoznačne splnené obe podmienky, t.j. dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti posudzovanej veci v zmysle vyššie uvedeného výkladu zákonného ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. K úvahám odvolateľa, že jeho vstup do konania spôsobil (ako aj v iných obdobných právnych veciach) späťvzatie návrhu navrhovateľa, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že táto úvaha vedľajšieho účastníka je čisto iluzórnou predstavou, keďže späťvzatie návrhu je rýdzim dispozičným právom navrhovateľa a ani súd nie je oprávnený skúmať (ako už odvolací súd uviedol vyššie), aké dôvody ho k tomuto dispozitívnemu úkonu viedli. K námietke vedľajšieho účastníka v odvolaní odvolací súd poznamenáva, že novelizované znenie ustanovenia § 137 O.s.p. (účinného od 01.01.2012) síce poukazuje na trovy konania, medzi ktoré zahŕňa aj náhradu výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, avšak ide o náhradu výdavkov právnickej osoby, nie o odmenu za zastupovanie, ak je zástupcom advokát tejto právnickej osoby. Vedľajší účastník má principiálne právo na náhradu trov konania, čo je v súlade s vyššie uvedeným právnym záverom odvolacieho súdu, avšak účelnosť trov právneho zastúpenia musí byť skúmaná v každom individuálnom prípade a súd je povinný skúmať účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva, ktoré musia sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku, alebo procesnú ochranu proti takémuto tvrdenému nároku. Zároveň je nutné však uviesť, že aj presvedčenie vedľajšieho účastníka, prezentované v jeho odvolaní v tejto právnej veci, ale aj v obdobných sporoch, ako aj odvolaciemu súdu už z jeho rozhodovacej činnosti známe, týkajúce sa tvrdenia, že jeho vstup do konaní, v ktorých si navrhovateľ uplatňuje svoje premlčané pohľadávky a nerešpektuje premlčacie lehoty podľa Občianskeho zákonníka je zavádzajúce, nakoľko podať návrh na súd je rýdzo dispozitívnym právo navrhovateľa toho - ktorého konania a týmto návrhom je až súd povinný sa v konaní vysporiadať a o ňom rozhodnúť. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa, napadnuté vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka je vecne správne, nakoľko navrhovateľ procesne zavinil zastavenie konania a preto odporcom vzniklo právo na ich náhradu. Odporcom však, ako už odvolací súd uviedol vyššie v konaní žiadne trovy nevznikli a trovy uplatnené vedľajším účastníkom neboli účelne vynaloženými trovami, nakoľko úkony, za ktoré si v konaní uplatnil právo na ich náhradu, neboli nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. vedľajší účastník neposkytol odporcom žiadne služby, ktorých vykonanie by malo akýkoľvek vplyv na rozhodnutie súdu prvého stupňa. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný a uplatnil si právo na náhradu trov (§ 151 ods. 1 O.s.p.) priznal odmenu za jeden úkon právnej služby - odvolanie á 9,96 eur s DPH (1/2 úkonu právnej služby za podané odvolanie), 1 x 9,37 eur s DPH, spolu v sume 19,33 eur. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.