Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/256/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312205019 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1312205019.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Márie Šramkovej a JUDr. Beáty Jurgošovej v právnej veci navrhovateľa: Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, Vajanského nábrežie 3, Bratislava, proti odporcovi: J. H., U. E. XX, U., zastúpeného OLEXOVA VASILISIN s.r.o., Dunajská 18, Bratislava, o zaplatenie 2.757,05 eura s prísl., na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 12C/89/2012-66, zo dňa 5.12.2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.757,05 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % z istiny ročne odo dňa 30.6.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania 165 eur; vo zvyšku návrh zamietol. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa zaplatenia žalovanej sumy s prísl. domáhal titulom nájomného. Odporca prostredníctvom právneho zástupcu ospravedlnil neúčasť na pojednávaní faxom zo dňa 4.12.2012; ako dôvod odročenia pojednávania bola uvedená jeho súrna pracovná cesta do zahraničia. Súd prvého stupňa skonštatoval, že uvedené faxové podanie neobsahuje náležitosť § 119 ods. 2 písm. b) O.s.p., keď v ňom nie je uvedený dátum, kedy sa účastník o dôvode dozvedel. Na základe uvedeného rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 5.12.2012 v neprítomnosti odporcu, ktorý bol riadne predvolaný, nedostavil sa na pojednávanie, a nepožiadal o odročenie z dôležitého a preukázateľného dôvodu. Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, že účastníci konania uzavreli zmluvu č. 403/2010 z 28.6.2010 o prenájme nebytového priestoru, ktorá je jednoznačná a zrozumiteľná i pokiaľ ide o výšku nájomného a spôsob jeho platenia; podobne si účastníci konania dohodli pre prípad neplatenia nájomného zo strany odporcu jednomesačnú výpovednú lehotu. Odporca nájomné za celú dobu prenájmu neplatil vôbec a preto súd prvého stupňa vyhodnotil návrh navrhovateľa ako dôvodný a argumenty odporcu o možnosti spísania dodatku k zmluve a o jeho snahe o zmenu ceny nájmu ako účelové a zavádzajúce. Na uzatvorenie dodatku zmluvy, ktorým by sa podľa odporcu znížila cena nájmu, mal odporca viac ako dva roky od podpisu zmluvy; navyše odporca cenu navrhol vo verejnej súťaži sám a navrhovateľ ju akceptoval. Odporca bol teda povinný platiť dohodnuté nájomné 20 eur/ m2/rok počnúc od 1.7.2010 do 30.4.2011, kedy odporcovi skončil nájom po uplynutí výpovednej doby (výpoveď z nájmu bola daná pre neplatenie nájomného). V období od 1.5.2011 do 31.8.2011 sa odporca, ktorý nebytový priestor neodovzdal a nájomné neplatil, bezdôvodne obohatil na úkor navrhovateľa. Na uvedenom základe súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 2.757,05 eura v zmysle § 3 zák. č. 116/1990 Zb. a § 451 ods. 1 a 2 Obč. zák. Zároveň odporcovi uložil povinnosť zaplatiť úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. od 30.6.2012 ako prvého dňa omeškania (deň po doručení návrhu); vo zvyšnej časti uplatneného príslušenstva návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania predstavujúce zaplatený súdny poplatok za návrh vo výše 165 eur. Proti zaväzujúcej časti rozsudku podal odvolanie odporca a žiadal rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Uviedol, že mal záujem zúčastniť sa pojednávania nariadeného na 5.12.2012. Z dôvodu neočakávaných pracovných povinností bol však nútený súrne odcestovať do Českej republiky. Z tohto dôvodu požiadal súd prvého stupňa o odročenie pojednávania formou faxu. Nakoľko vopred nebolo možné doložiť existenciu zahraničnej pracovnej cesty relevantným dokladom, priložil dôkaz o uskutočnenej pracovnej ceste spolu s odvolaním. Podľa odporcu došlo prejednaním veci v jeho neprítomnosti napriek ospravedlneniu a žiadosti o odročenie pojednávania k odňatiu možnosti konať pred súdom. Namietol i skutočnosť, že súd prvého stupňa sa dôležitosťou dôvodu, pre ktorý navrhol odročenie pojednávania, v odôvodnení napadnutého rozsudku nezaoberal; poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 122/2010. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 26.9.2013 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). Odporca v odvolaní namietol odňatie možnosti konať pred súdom prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti na pojednávaní dňa 5.12.2012 a neodôvodnenie dôležitosti dôvodu, pre ktorý navrhol odročenie pojednávania. K námietke prejednania a rozhodnutia veci na pojednávaní dňa 5.12.2012 odvolací súd uvádza, že navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu faxovým podaním zo 4.12.2012 ospravedlnil svoju neúčasť a požiadal o odročenie uvedeného pojednávania z dôvodu pracovných povinností, pre ktoré bol nútený súrne odcestovať do zahraničia. Termín pojednávania 5.12.2012 bol určený dňa 26.9.2012, pričom odporcovi bolo predvolanie na uvedené pojednávanie doručené dňa 10.10.2012 (t.j. takmer 2 mesiace vopred) a jeho právnemu zástupcovi dňa 2.10.2012. Návrh na odročenie pojednávania konaného 5.12.2012 teda neobsahoval náležitosť v zmysle § 119 ods. 2 písm. b) O.s.p., keď nebol uvedený deň, kedy sa odporca o tvrdenom dôvode odročenia dozvedel; nebolo tak možné posúdiť, či bola splnená povinnosť oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu; uvedené aj s poukazom na vedomosť odporcu o termíne pojednávania takmer 2 mesiace vopred. Navyše tvrdený dôvod - súrne odcestovanie do zahraničia z dôvodu pracovných povinností - bez bližšej špecifikácie je neurčitý a rovnako neumožnil bez ďalšieho posúdenie, či ide o dôležitý dôvod na odročenie pojednávania; na preukázanie tvrdeného dôvodu pritom odporca neoznačil ani nepredložil žiaden dôkaz. Existenciu takéhoto dôležitého dôvodu totiž možno preveriť len zo skutočností, ktoré sú konajúcemu súdu známe v čase posudzovania žiadosti účastníka či jeho zástupcu o odročenie pojednávania. Jej dôvodnosť sa skúma predovšetkým z hľadiska preukázania skutočnosti, z ktorej žiadateľ vyvodzuje existenciu ním tvrdeného dôležitého dôvodu; pokiaľ ale uvedená skutočnosť nie je v čase rozhodovania o tejto žiadosti hodnoverne preukázaná, zostáva žiadosť o odročenie pojednávania iba v rovine nepodložených tvrdení, na ktoré nemožno vziať zreteľ. Hotelový účet založený s odvolaním preukazuje iba zaplatenie ubytovania a parkovania odporcom od 5.12.2012 do 6.12.2012. Nepreukazuje tak ani naliehavosť tvrdeného dôvodu na odročenie pojednávania (konaného 5.12.2012 od 9.00 hod. do 9.50 hod) a nakoniec ani samotný tvrdený dôvod, ktorým malo byť súrne odcestovanie do zahraničia z dôvodu pracovných povinností; preukazuje len zaplatenie ubytovania v Prahe bez akejkoľvek súvislosti s účelom návštevy Prahy. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že odporca bol v konaní zastúpený právnym zástupcom na základe plnomocenstva zo dňa 11.7.2012. Právnemu zástupcovi odporcu bolo predvolanie na pojednávanie konané dňa 5.12.2012 doručené dňa 2.10.2012 (t.j. s dostatočným časovým predstihom viac ako 2 mesiace). V žiadosti o odročenie pojednávania právny zástupca odporcu neuviedol žiadnu skutočnosť, pre ktorú by sa nemohol pojednávania zúčastniť. Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď pojednávanie konané dňa 5.12.2012 neodročil na základe žiadosti odporcu a vec v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal a aj rozhodol v jeho neprítomnosti; týmto postupom preto nebola odporcovi odňatá možnosť konať pred súdom. K ďalšej námietke týkajúcej sa neodôvodnenia dôležitosti dôvodu, pre ktorý navrhol odročenie pojednávania odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa správne v odôvodnení skonštatoval, že faxové podanie odporcu neobsahuje náležitosť § 119 ods. 2 písm. b) O.s.p., keď v ňom nie je uvedený dátum, kedy sa účastník o dôvode dozvedel. Na základe uvedeného nebolo povinnosťou súdu prvého stupňa zaoberať sa tvrdenou dôležitosťou dôvodu na odročenie pojednávania. Na uvedenom základe odvolací súd viazaný dôvodmi odvolania (keď iné dôvody odporca neuviedol) rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania navrhovateľa odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní úspešný navrhovateľ by mal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko si však náhradu trov konania neuplatnil, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.