Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/67/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312208920 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1312208920.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti súdu o maloletého: F. E., R.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí, Vazovova 7/ A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - K.. E. E., R.. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D., zast. Mgr. Petrom Zelenayom, advokátom, AK Ul. 29 augusta 19, Bratislava, a otec - X.. A. E., R.. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XXX, C., o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 13.11.2012, č.k. 37P 158/2012-115, jednohlasne ( pomerov hlasov 3:0 ) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 13.11.2012, č.k. 37P 158/2012-115 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého F. E., R.. XX.XX.XXXX, zo sumy XX € mesačne na sumu XXX € mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave, č.k. 38P 225/2010-25 zo dňa 02.12.2010 vo výroku o výživnom na maloletého. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine, keď po vykonanom dokazovaní zameranom na zistenie zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, ako aj odôvodnených potrieb maloletého dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia o výživnom v roku 2010 došlo k zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu rozhodnutia ohľadne výšky výživného, a to predovšetkým na strane maloletého. Za zmenu pomerov na strane maloletého napriek krátkej dobe ktorá uplynula od posledného určovania výživného považoval nárast jeho potrieb, najmä v súvislosti s nástupom na základnú školu, taktiež v súvislosti s jeho celkovým rozvojom v rámci záujmových aktivít, ktoré po vyčíslení matkou a predložení dokladov o krytí potrieb maloletého premietol do výšky výživného, zohľadniac, že maloletý je v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, so zvýraznením väčšieho podielu osobnej starostlivosti matky. Určené - zvýšené výživné podľa názoru súdu prvého stupňa zodpovedá aj zisteným zmenám na strane rodičov, ktoré ustálil po vykonanom dokazovaní s prihliadnutím na ich príjmy, životnú úroveň v oboch rodinách a celkové majetkové pomery rodičov. Pokiaľ ide o zárobkové a majetkové pomery rodičov, na strane matky zohľadnil jej príjem vo výške XXX €, príjem z doučovania vo výške XX €, náklady na jednoizbový byt ktorý užíva a maloletým. Na strane otca zohľadnil jeho príjem vo výške XXX €, odmenu vo výške X.XXX € jedenkrát ročne, skutočnosť, že dňa 27.08.2012 uzavrel nové manželstvo, spolužitie s manželkou a jej tromi deťmi, jej súčasné tehotenstvo, náklady na rodinný dom v ktorom bývajú, vlastníctvo pozemku vo Viničnom. Pri určovaní výšky výživného na strane otca zohľadnil aj skutočnosť, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť doposiaľ riadne plnil, svoju osobnú starostlivosť o maloletého riadne zabezpečoval, maloletému zakupoval oblečenie, namiesto darčekov mu poskytoval menšie finančné dary. S poukazom na uvedené pokiaľ matka žiadala výživné zvýšiť na sumu XXX € mesačne, jej návrh vo zvyšku ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletého, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť. V odvolaní poukázal na rozpory vo výpovedi matky týkajúce sa výšky jej príjmu, keď matka uviedla príjem nižší o XXX €, tvrdenie matky, že maloletému nekupuje veci na oblečenie ani nijako inak na jeho výživu neprispieva, zamlčala príjem z predaja na internete, ukončenie lízingových splátok jej vozidla. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu namietal, že súd na jeho strane vôbec nezohľadnil výrazne rozdielnu životnú úroveň v oboch rodinách, vôbec neprihliadol na v súčasnosti zhoršené príjmové pomery v jeho rodine, keďže jeho manželka je hospitalizovaná na predpôrodnom rizikovom oddelení a od 24.10.2012 sa jej príjem znížil zo XXX € na XXX € mesačne, nesprávne zohľadnil jeho príjem od poslednej úpravy výživného, kedy jeho priemerný mesačný príjem za posledných 12 mesiacov bol X.XXX €. Podľa potvrdenia o príjme od súčasného zamestnávateľa v roku 2011 mal odmeny, ale len vo výške jedného platu, nie vo výške X.XXX € ako súd mylne a bez dôkazu tvrdí v odôvodnení, v roku 2012 nedostal žiadne odmeny, čím jeho priemerný mesačný príjem za posledných 12 mesiacov je XXX €, čo je podstatne menej, ako v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti. Rovnako nezohľadnil jeho náklady na osobnú starostlivosť o syna, keď hradí všetky výdavky počas jeho osobnej starostlivosti o neho, čo predstavuje v priemere jednu tretinu času v roku. V uvedenom období sa matka žiadnym spôsobom nepodieľa na výžive maloletého napriek tomu, že poberá daňový bonus a rodinný prídavok na maloletého. Pokiaľ ide o potreby maloletého, súd na pojednávaní nepripustil jeho otázku na matku, kto pred rokom uhradil náklady na vstup maloletého do prvého ročníka a v akej výške, čím mu znemožnil položiť otázku, prečo ho matka nepožiadala o podobný príspevok i v tomto roku. Mohol tak preukázať, že matka mu znemožnila podieľať sa na nákladoch a účelovo zvýšila svoje výdavky na maloletého, aby ich mohla preukázať pri plánovanom návrhu na zvýšenie výživného. Súd prvého stupňa rovnako neprihliadol na názor kolízneho opatrovníka, ktorý po predložených dôkazoch a rozpornom vystupovaní matky odporučil návrh matky zamietnuť. K odvolaniu priložil rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní nemocenských dávok manželke za obdobie od 03.11.2012 a potvrdenie o príjme zo Slovenskej sporiteľne a.s. za obdobie od júna 2010 do júna 2011. K odvolaniu otca sa písomne prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrila matka maloletého, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasila s tvrdením otca o rozpore v jej výpovedi týkajúcej sa jej príjmu, rozpor vo svojom príjme dostatočne vysvetlila na pojednávaní dňa 13.11.2012 a súd na základe jej vysvetlenia pri rozhodovaní za priemerný mesačný príjem považoval sumu XXX € vrátane odmien a nie sumu XXX € uvedenú v návrhu. Pokiaľ ide o preukazovanie výdavkov na maloletého, podľa jej názoru si splnila svoju povinnosť v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p., keď súdu predložila relevantné pokladničné bloky, ktorými disponovala a ktoré sa týkali iba skutočných nákladov potrebných na uspokojovanie potrieb maloletého. Na základe nich dospela k sume XXX € mesačne, t.j. XX € výdavky súvisiace so školou, XX € výdavky na bývanie, XXX € na stravu, oblečenie, drogériu, lieky, vreckové a XX € výdavky na športové, kultúrne a iné voľno-časové aktivity. Na základe uvedeného je zrejmé, že súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že priemerné mesačné výdavky maloletého predstavujú sumu XXX € mesačne, pričom s uvedenou skutočnosťou sa súd dostatočne vysporiadal aj v odôvodnení napadnutého rozsudku. Svoj príjem z internetového predaja v konaní nikdy nezatajovala, pokiaľ ide o splátky lízingu, nikdy počas konania netvrdila, že by lízing motorového vozidla mala ešte splácať a tiež neuvádzala lízingové splátky na motorové vozidlo ako výdavok pri svojich mesačných kalkuláciách nákladov predložených súdu. Čo sa týka výpisov z účtov otca a pohybov na jeho platobných kartách, už na pojednávaní dňa 13.11.2012 namietala jednak nedostatočnú transparentnosť predložených dôkazov, tiež neoveriteľnosť jednotlivých platieb. Otec jednotlivými predloženými výpismi dostatočne nepreukázal rozpis svojich bežných, ako aj nevyhnutných výdavkov, rovnako v konaní nevedel žiadnym hodnoverným spôsobom preukázať výdavky na maloletého. Podľa jej názoru súd v konaní riadne zisťoval aj životnú úroveň v oboch rodinách vykonaním jednotlivých dôkazov, pričom výsledky dokazovania riadne uviedol v odôvodnení svojho rozsudku. Pokiaľ otec argumentuje, že má šesť člennú rodinu, opomína skutočnosť, že vyživovaciu povinnosť má t.č. iba voči svojmu maloletému synovi Filipovi, nakoľko vyživovacia povinnosť ostatných troch detí jeho súčasnej manželky patrí biologickému otcovi týchto detí. Nesúhlasila s tvrdením otca, že súd neprihliadol na zhoršené príjmové pomery v jeho rodine, najmä vo vzťahu k jeho manželke, príjem ktorej sa mal znížiť, uvedené skutočnosti súd zahrnul do svojho odôvodnenia. Pokiaľ ide o príjem otca, tento bol súdom na základe predložených potvrdení od zamestnávateľa otca ustálený v priemernej výške XXX € mesačne, pričom v tomto príjme nie sú zahrnuté odmeny, ktoré priznal otec na pojednávaní dňa 04.10.2012. Podľa jej názoru priemerný netto príjem otca na základe dôkazov za obdobie 09.2011 - 08.2012 predstavuje sumu XXX € vrátane odmien. Neobstojí ani námietka otca, že súd nesprávne zohľadnil jeho príjem od poslednej úpravy výživného, keďže príjem XXX € otec sám uviedol, uvedený príjem navyše bol súdom zistený v predošlom konaní o určenie výživného. Nie je dôvodná ani námietka otca, že súd nezohľadnil jeho náklady na osobnú starostlivosť o syna. Otec na prvom pojednávaní uviedol, že jej poskytol príspevok na úhradu nákladov pri nástupe maloletého do prvého ročníka vo výške XXX €, uvedené tvrdenie nikdy nerozporovala. Pokiaľ ide o námietku otca, že súd pri rozhodovaní mal prihliadal na názor kolízneho opatrovníka, ktorý navrhol jej návrh na zvýšenie výživného zamietnuť, dala do pozornosti správu Úradu práce sociálnych vecí a rodiny zo dňa 29.10.2012, v ktorej kolízny opatrovník doporučil súdu vyživovaciu povinnosť na maloletého zvýšiť, len v inom rozsahu ako navrhla. Záverom uviedla, že podľa jej názoru dôvodom podania odvolania zo strany otca je jeho snaha o oddialenie právoplatnosti meritórneho rozhodnutia vo veci. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné. Zmenu rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa upravuje ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine, ktorý jasne definuje dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za takéto v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo maloletých detí, musí ísť o podstatnú zmenu pomerov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Skutočnosť, že hmotnoprávnou podmienkou zmeny rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov, znamená, že výšku výživného možno zmeniť najskôr od doby, kedy k zmene pomerov dôjde. Túto skutočnosť musí súd objektívne zistiť, pričom zmena pomerov musí byť preukázaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia. V danej veci súd prvého stupňa v zmysle uvedeného nepostupoval, keď síce konštatoval nárast potrieb maloletého, ale súčasne neustálil, kedy došlo k nárastu potrieb maloletého v rozsahu, ktorý by sa mal premietnuť do výšky výživného, t.j. kedy na strane maloletého došlo k zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu rozhodnutia o výživnom. Naviac treba uviesť, že súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí nielen že neustálil zmenu pomerov ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, ale svoje rozhodnutie, pokiaľ zmenu pomerov viazal na právoplatnosť rozsudku v tejto časti ani neodôvodnil, v dôsledku čoho je nepreskúmateľné. Pokiaľ ide o samotnú zmenu pomerov, pokiaľ matka tvrdila, že došlo k nárastu potrieb maloletého ( strava, bývanie, ošatenie, škola ) a súd na základe vykonaného dokazovania aj konštatoval, že k zvýšeniu odôvodnených potrieb maloletého došlo, mal v rámci zisťovania skutkového stavu ( § 120 ods. 1, 2 O.s.p. ), keďže v uvedených konaniach sa naďalej uplatňuje zásada materiálnej pravdy, svoje dokazovanie zamerať aj na zistenie, či k zvýšeniu potrieb maloletého nedošlo aj u otca, keďže ide o dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti v pomere 2:3 a aj v tomto kontexte posudzovať dôvodnosť návrhu matky na zvýšenie výživného. Pokiaľ ide o striedavú osobnú starostlivosť, túto navrhli obaja rodičia, súd ich rodičovskú dohodu schválil, na výživnom vo výške 90 € mesačne zo strany otca sa rodičia dohodli vzhľadom na pomer výkonu osobnej starostlivosti ( pomer 2:3 ) a vyšší príjem otca. Striedavá osobná starostlivosť sa naďalej realizuje, dieťa v nej prospieva, ako matka tak aj otec počas dní, kedy majú maloletého vo svojej osobnej starostlivosti zabezpečujú všetky jeho potreby. Podľa obsahu spisu dôvodom podania návrhu matky bolo zvýšenie nákladov maloletého, najmä jeho nástupom na základnú školu a zvýšením príjmu otca v súvislosti so zmenou zamestnania. Pokiaľ ide o zvýšenie nákladov maloletého v súvislosti so školskou dochádzkou, z obsahu spisu nie je zrejmá neochota otca sa na zvýšených nákladoch podieľať, skôr sa javí, že matke lepšie vyhovuje platiť všetky náklady ( poplatky, školské pomôcky, výlety ), čo je zrejmé zo zistenia, že otca o týchto neinformuje. Uvedené je zrejmé aj zo správy zo šetrenia pomerov kolíznym opatrovníkom u matky z 29.10.2012, v ktorom matka uviedla, že komunikácia s otcom je pre ňu mimoriadne komplikovaná, ponúknutú pomoc formou mediácie na zlepšenie komunikácie medzi rodičmi však odmietla. V tejto súvislosti treba uviesť, že účelom striedavej osobnej starostlivosti nie je len spoločný výkon osobnej starostlivosti o maloletého, ale aj spoločné znášanie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa, na ktorých by sa mali podieľať obaja rodičia. Pokiaľ ide o odôvodnenie napadnutého rozhodnutia treba uviesť, že toto obsahuje podrobný prednes účastníkov, obsah správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny z 29.10.2012, avšak bez nadväznosti na ustálenie, ktoré skutočnosti z uvedených skutkových zistení mal súd prvého stupňa vo vzťahu k dôvodom podaného návrhu matky na zvýšenie výživného preukázané a ktoré nie, keď vo zvyšku návrh matky zamietol, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, v dôsledku čoho napadnuté rozhodnutie nespĺňa náležitosti ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia mu vrátil vec na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude doplniť dokazovanie v naznačenom smere, t.j. ustáliť na základe vykonaného dokazovania či v danej veci došlo k zmene pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine podľa kritérií uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, posúdiť a vyhodnotiť, či k zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu rozhodnutia o výživnom došlo iba na strane maloletého dieťaťa alebo aj rodičov, pričom svoje úvahy, ktorými sa bude spravovať, uvedie v písomnom vyhotovení svojho rozhodnutia. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.