KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
UznesenieKrajský súd Bratislava17. 9. 2013plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/67/2013 z 17. 9. 2013

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 17. septembra 2013, sp. zn. 11CoP/67/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1312208920.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/67/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312208920
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1312208920.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti súdu o maloletého: F. E., R.. XX.XX.XXXX, zastúpený
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí, Vazovova 7/
A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - K.. E. E., R.. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D., zast. Mgr. Petrom
Zelenayom, advokátom, AK Ul. 29 augusta 19, Bratislava, a otec - X.. A. E., R.. XX.XX.XXXX, bytom H.
XXX/XXX, C., o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, na odvolanie otca proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava III zo dňa 13.11.2012, č.k. 37P 158/2012-115, jednohlasne ( pomerov hlasov
3:0 ) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 13.11.2012, č.k. 37P 158/2012-115 zvýšil vyživovaciu
povinnosť otca na maloletého F. E., R.. XX.XX.XXXX, zo sumy XX € mesačne na sumu XXX € mesačne
počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Týmto rozsudkom zmenil
rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave, č.k. 38P 225/2010-25 zo dňa 02.12.2010 vo
výroku o výživnom na maloletého. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá Zák.
o rodine, keď po vykonanom dokazovaní zameranom na zistenie zárobkových možností, schopností
a majetkových pomerov rodičov, ako aj odôvodnených potrieb maloletého dospel k záveru, že od
posledného rozhodnutia o výživnom v roku 2010 došlo k zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu
rozhodnutia ohľadne výšky výživného, a to predovšetkým na strane maloletého. Za zmenu pomerov na
strane maloletého napriek krátkej dobe ktorá uplynula od posledného určovania výživného považoval
nárast jeho potrieb, najmä v súvislosti s nástupom na základnú školu, taktiež v súvislosti s jeho celkovým
rozvojom v rámci záujmových aktivít, ktoré po vyčíslení matkou a predložení dokladov o krytí potrieb
maloletého premietol do výšky výživného, zohľadniac, že maloletý je v striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov, so zvýraznením väčšieho podielu osobnej starostlivosti matky. Určené - zvýšené výživné
podľa názoru súdu prvého stupňa zodpovedá aj zisteným zmenám na strane rodičov, ktoré ustálil
po vykonanom dokazovaní s prihliadnutím na ich príjmy, životnú úroveň v oboch rodinách a celkové
majetkové pomery rodičov. Pokiaľ ide o zárobkové a majetkové pomery rodičov, na strane matky
zohľadnil jej príjem vo výške XXX €, príjem z doučovania vo výške XX €, náklady na jednoizbový byt
ktorý užíva a maloletým. Na strane otca zohľadnil jeho príjem vo výške XXX €, odmenu vo výške X.XXX
€ jedenkrát ročne, skutočnosť, že dňa 27.08.2012 uzavrel nové manželstvo, spolužitie s manželkou
a jej tromi deťmi, jej súčasné tehotenstvo, náklady na rodinný dom v ktorom bývajú, vlastníctvo
pozemku vo Viničnom. Pri určovaní výšky výživného na strane otca zohľadnil aj skutočnosť, že otec
si svoju vyživovaciu povinnosť doposiaľ riadne plnil, svoju osobnú starostlivosť o maloletého riadne
zabezpečoval, maloletému zakupoval oblečenie, namiesto darčekov mu poskytoval menšie finančné
dary. S poukazom na uvedené pokiaľ matka žiadala výživné zvýšiť na sumu XXX € mesačne, jej návrh
vo zvyšku ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..



Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletého, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého
stupňa zmeniť a návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť. V odvolaní poukázal na rozpory
vo výpovedi matky týkajúce sa výšky jej príjmu, keď matka uviedla príjem nižší o XXX €, tvrdenie
matky, že maloletému nekupuje veci na oblečenie ani nijako inak na jeho výživu neprispieva, zamlčala
príjem z predaja na internete, ukončenie lízingových splátok jej vozidla. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu
namietal, že súd na jeho strane vôbec nezohľadnil výrazne rozdielnu životnú úroveň v oboch rodinách,
vôbec neprihliadol na v súčasnosti zhoršené príjmové pomery v jeho rodine, keďže jeho manželka je
hospitalizovaná na predpôrodnom rizikovom oddelení a od 24.10.2012 sa jej príjem znížil zo XXX € na
XXX € mesačne, nesprávne zohľadnil jeho príjem od poslednej úpravy výživného, kedy jeho priemerný
mesačný príjem za posledných 12 mesiacov bol X.XXX €. Podľa potvrdenia o príjme od súčasného
zamestnávateľa v roku 2011 mal odmeny, ale len vo výške jedného platu, nie vo výške X.XXX € ako
súd mylne a bez dôkazu tvrdí v odôvodnení, v roku 2012 nedostal žiadne odmeny, čím jeho priemerný
mesačný príjem za posledných 12 mesiacov je XXX €, čo je podstatne menej, ako v čase poslednej
úpravy vyživovacej povinnosti. Rovnako nezohľadnil jeho náklady na osobnú starostlivosť o syna, keď
hradí všetky výdavky počas jeho osobnej starostlivosti o neho, čo predstavuje v priemere jednu tretinu
času v roku. V uvedenom období sa matka žiadnym spôsobom nepodieľa na výžive maloletého napriek
tomu, že poberá daňový bonus a rodinný prídavok na maloletého. Pokiaľ ide o potreby maloletého, súd
na pojednávaní nepripustil jeho otázku na matku, kto pred rokom uhradil náklady na vstup maloletého do
prvého ročníka a v akej výške, čím mu znemožnil položiť otázku, prečo ho matka nepožiadala o podobný
príspevok i v tomto roku. Mohol tak preukázať, že matka mu znemožnila podieľať sa na nákladoch
a účelovo zvýšila svoje výdavky na maloletého, aby ich mohla preukázať pri plánovanom návrhu na
zvýšenie výživného. Súd prvého stupňa rovnako neprihliadol na názor kolízneho opatrovníka, ktorý po
predložených dôkazoch a rozpornom vystupovaní matky odporučil návrh matky zamietnuť. K odvolaniu
priložil rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní nemocenských dávok manželke za obdobie od
03.11.2012 a potvrdenie o príjme zo Slovenskej sporiteľne a.s. za obdobie od júna 2010 do júna 2011.

K odvolaniu otca sa písomne prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrila matka maloletého, ktorá
navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasila s tvrdením otca o rozpore
v jej výpovedi týkajúcej sa jej príjmu, rozpor vo svojom príjme dostatočne vysvetlila na pojednávaní dňa
13.11.2012 a súd na základe jej vysvetlenia pri rozhodovaní za priemerný mesačný príjem považoval
sumu XXX € vrátane odmien a nie sumu XXX € uvedenú v návrhu. Pokiaľ ide o preukazovanie výdavkov
na maloletého, podľa jej názoru si splnila svoju povinnosť v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p., keď súdu
predložila relevantné pokladničné bloky, ktorými disponovala a ktoré sa týkali iba skutočných nákladov
potrebných na
uspokojovanie potrieb maloletého. Na základe nich dospela k sume XXX € mesačne, t.j. XX € výdavky
súvisiace so školou, XX € výdavky na bývanie, XXX € na stravu, oblečenie, drogériu, lieky, vreckové a
XX € výdavky na športové, kultúrne a iné voľno-časové aktivity. Na základe uvedeného je zrejmé, že súd
z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že priemerné mesačné výdavky maloletého predstavujú
sumu XXX € mesačne, pričom s uvedenou skutočnosťou sa súd dostatočne vysporiadal aj v odôvodnení
napadnutého rozsudku. Svoj príjem z internetového predaja v konaní nikdy nezatajovala, pokiaľ ide
o splátky lízingu, nikdy počas konania netvrdila, že by lízing motorového vozidla mala ešte splácať a
tiež neuvádzala lízingové splátky na motorové vozidlo ako výdavok pri svojich mesačných kalkuláciách
nákladov predložených súdu. Čo sa týka výpisov z účtov otca a pohybov na jeho platobných kartách, už
na pojednávaní dňa 13.11.2012 namietala jednak nedostatočnú transparentnosť predložených dôkazov,
tiež neoveriteľnosť jednotlivých platieb. Otec jednotlivými predloženými výpismi dostatočne nepreukázal
rozpis svojich bežných, ako aj nevyhnutných výdavkov, rovnako v konaní nevedel žiadnym hodnoverným
spôsobom preukázať výdavky na maloletého. Podľa jej názoru súd v konaní riadne zisťoval aj životnú
úroveň v oboch rodinách vykonaním jednotlivých dôkazov, pričom výsledky dokazovania riadne uviedol v
odôvodnení svojho rozsudku. Pokiaľ otec argumentuje, že má šesť člennú rodinu, opomína skutočnosť,
že vyživovaciu povinnosť má t.č. iba voči svojmu maloletému synovi Filipovi, nakoľko vyživovacia
povinnosť ostatných troch detí jeho súčasnej manželky patrí biologickému otcovi týchto detí. Nesúhlasila
s tvrdením otca, že súd neprihliadol na zhoršené príjmové pomery v jeho rodine, najmä vo vzťahu k jeho
manželke, príjem ktorej sa mal znížiť, uvedené skutočnosti súd zahrnul do svojho odôvodnenia. Pokiaľ
ide o príjem otca, tento bol súdom na základe predložených potvrdení od zamestnávateľa otca ustálený
v priemernej výške XXX € mesačne, pričom v tomto príjme nie sú zahrnuté odmeny, ktoré priznal otec
na pojednávaní dňa 04.10.2012. Podľa jej názoru priemerný netto príjem otca na základe dôkazov za
obdobie 09.2011 - 08.2012 predstavuje sumu XXX € vrátane odmien. Neobstojí ani námietka otca, že súd



nesprávne zohľadnil jeho príjem od poslednej úpravy výživného, keďže príjem XXX € otec sám uviedol,
uvedený príjem navyše bol súdom zistený v predošlom konaní o určenie výživného. Nie je dôvodná
ani námietka otca, že súd nezohľadnil jeho náklady na osobnú starostlivosť o syna. Otec na prvom
pojednávaní uviedol, že jej poskytol príspevok na úhradu nákladov pri nástupe maloletého do prvého
ročníka vo výške XXX €, uvedené tvrdenie nikdy nerozporovala. Pokiaľ ide o námietku otca, že súd pri
rozhodovaní mal prihliadal na názor kolízneho opatrovníka, ktorý navrhol jej návrh na zvýšenie výživného
zamietnuť, dala do pozornosti správu Úradu práce sociálnych vecí a rodiny zo dňa 29.10.2012, v ktorej
kolízny opatrovník doporučil súdu vyživovaciu povinnosť na maloletého zvýšiť, len v inom rozsahu ako
navrhla. Záverom uviedla, že podľa jej názoru dôvodom podania odvolania zo strany otca je jeho snaha
o oddialenie právoplatnosti meritórneho rozhodnutia vo veci.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm.
a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel
k záveru, že odvolanie otca je dôvodné.

Zmenu rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa upravuje ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine, ktorý jasne
definuje dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za takéto v zmysle citovaného
zákonného ustanovenia treba považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo maloletých detí,
musí ísť o podstatnú zmenu pomerov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť,
či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného
zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust.
§ 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené
potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, pri
zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Skutočnosť, že hmotnoprávnou podmienkou zmeny rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov,
znamená, že výšku výživného možno zmeniť najskôr od doby, kedy k zmene pomerov dôjde. Túto
skutočnosť musí súd objektívne zistiť, pričom zmena pomerov musí byť preukázaná ku dňu vyhlásenia
rozhodnutia. V danej veci súd prvého stupňa v zmysle uvedeného nepostupoval, keď síce konštatoval
nárast potrieb maloletého, ale súčasne neustálil, kedy došlo k nárastu potrieb maloletého v rozsahu,
ktorý by sa mal premietnuť do výšky výživného, t.j. kedy na strane maloletého došlo k zmene pomerov
odôvodňujúcej zmenu rozhodnutia o výživnom. Naviac treba uviesť, že súd prvého stupňa vo svojom
rozhodnutí nielen že neustálil zmenu pomerov ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, ale svoje rozhodnutie,
pokiaľ zmenu pomerov viazal na právoplatnosť rozsudku v tejto časti ani neodôvodnil, v dôsledku čoho je
nepreskúmateľné. Pokiaľ ide o samotnú zmenu pomerov, pokiaľ matka tvrdila, že došlo k nárastu potrieb
maloletého ( strava, bývanie, ošatenie, škola ) a súd na základe vykonaného dokazovania aj konštatoval,
že k zvýšeniu odôvodnených potrieb maloletého došlo, mal v rámci zisťovania skutkového stavu ( § 120
ods. 1, 2 O.s.p. ), keďže v uvedených konaniach sa naďalej uplatňuje zásada materiálnej pravdy, svoje
dokazovanie zamerať aj na zistenie, či k zvýšeniu potrieb maloletého nedošlo aj u otca, keďže ide o dieťa
zverené do striedavej osobnej starostlivosti v pomere 2:3 a aj v tomto kontexte posudzovať dôvodnosť
návrhu matky na zvýšenie výživného. Pokiaľ ide o striedavú osobnú starostlivosť, túto navrhli obaja
rodičia, súd ich rodičovskú dohodu schválil, na výživnom vo výške 90 € mesačne zo strany otca sa rodičia
dohodli vzhľadom na pomer výkonu osobnej starostlivosti ( pomer 2:3 ) a vyšší príjem otca. Striedavá
osobná starostlivosť sa naďalej realizuje, dieťa v nej prospieva, ako matka tak aj otec počas dní, kedy
majú maloletého vo svojej osobnej starostlivosti zabezpečujú všetky jeho potreby. Podľa obsahu spisu
dôvodom podania návrhu matky bolo zvýšenie nákladov maloletého, najmä jeho nástupom na základnú
školu a zvýšením príjmu otca v súvislosti so zmenou zamestnania. Pokiaľ ide o zvýšenie nákladov
maloletého v súvislosti so školskou dochádzkou, z obsahu spisu nie je zrejmá neochota otca sa na
zvýšených nákladoch podieľať, skôr sa javí, že matke lepšie vyhovuje platiť všetky náklady ( poplatky,
školské pomôcky, výlety ), čo je zrejmé zo zistenia, že otca o týchto neinformuje. Uvedené je zrejmé aj
zo správy zo šetrenia pomerov kolíznym opatrovníkom u matky z 29.10.2012, v ktorom matka uviedla,
že komunikácia s otcom je pre ňu mimoriadne komplikovaná, ponúknutú pomoc formou mediácie na
zlepšenie komunikácie medzi rodičmi však odmietla. V tejto súvislosti treba uviesť, že účelom striedavej
osobnej starostlivosti nie je len spoločný výkon osobnej starostlivosti o maloletého, ale aj spoločné
znášanie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa, na ktorých by sa mali podieľať obaja rodičia.

Pokiaľ ide o odôvodnenie napadnutého rozhodnutia treba uviesť, že toto obsahuje podrobný prednes
účastníkov, obsah správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny z 29.10.2012, avšak bez nadväznosti



na ustálenie, ktoré skutočnosti z uvedených skutkových zistení mal súd prvého stupňa vo vzťahu
k dôvodom podaného návrhu matky na zvýšenie výživného preukázané a ktoré nie, keď vo zvyšku
návrh matky zamietol, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, v
dôsledku čoho napadnuté rozhodnutie nespĺňa náležitosti ust. § 157 ods. 2 O.s.p..

S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm.
h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia mu vrátil vec na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude doplniť dokazovanie v naznačenom smere, t.j. ustáliť
na základe vykonaného dokazovania či v danej veci došlo k zmene pomerov v zmysle § 78 ods. 1
Zák. o rodine podľa kritérií uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, posúdiť a vyhodnotiť, či k
zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu rozhodnutia o výživnom došlo iba na strane maloletého dieťaťa
alebo aj rodičov, pričom svoje úvahy, ktorými sa bude spravovať, uvedie v písomnom vyhotovení svojho
rozhodnutia.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 1312208920

  1. 17. 9. 2013Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/67/2013 z 17. 9. 2013 (toto rozhodnutie)
  2. 30. 1. 2014Uznesenie Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 37P/158/2012 z 30. 1. 2014zrušené