Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/305/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313201128 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1313201128.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: U. L. X. T. J. F. K. G. F. Á. , narodená dňa X.XX.XXXX, trvale bytom Š. X, XXX XX Q., zastúpená spoločnosťou Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., so sídlom Štúrova 42, 927 01 Šaľa, IČO: 36 866 296, za ktorú koná Mgr. Eva Timár Myjavcová, proti odporcom: I. P. L. X. T. J. F. K. G. F. Á. , narodená dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. X, XXX XX Q., zastúpená JUDr. Rastislavom Smieškom, advokátom v Bratislave, Záhradnícka 74, PSČ: 821 08, II. U. L. X. T. J. F. V. K. , narodený dňa X.XX.XXXX, trvale bytom Š. X, XXX XX Q., t. č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou Q. B., U. Okresného P. Q. I.., o určenie výživného na plnoleté dieťa, s príslušenstvom, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporkyne v I. rade proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 28. februára 2013, č. k. 9C 14/2013-26, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 28. februára 2013, č. k. 9C 14/2013-26, vo výroku, ktorým uložil odporkyni v I. rade povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 70,-- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc dňom doručenia predbežného opatrenia do právoplatného skončenia konania vo veci samej, p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III. uznesením zo dňa 28.2.2013, č. k. 9C 14/2013-26, nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil odporkyni v I. rade povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 70,-- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc dňom doručenia predbežného opatrenia do právoplatného skončenia konania vo veci samej; návrh na nariadenie predbežného opatrenia voči odporcovi v II. rade zamietol. Rozhodnutie odôvodnil po právnej stránke ustanovením § 102 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. a/, § 75 ods. 2 prvá veta O.s.p., keď mal zo skutočností vyplývajúcich z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a k nemu pripojených listinných dôkazov obsiahnutých v spise, najmä potvrdení o návšteve školy navrhovateľky, rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 20.9.2006, č. k. 7C 186/2005-58, pokladničných dokladov, za dôvodné vyhovieť návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia voči odporkyni v I. rade v navrhovanom znení. Odporkyňa v I. rade voči navrhovateľke si prestala plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť, je preto namieste, aby vzťah medzi nimi bol upravený nariadením predbežného opatrenia. Vzhľadom na preukázateľnú výšku výdavkov na navrhovateľku súd stanovil sumu 70,-- € mesačne ako výživné v nevyhnutnej miere. Vyživovacia povinnosť odporcov ako rodičov voči navrhovateľke, ich plnoletej dcére, ktorá sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom na strednej škole, predchádza vyživovacej povinnosti iných navrhovateľkiných príbuzných - starých rodičov, ktorí v súčasnosti zabezpečujú vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke sami v plnom rozsahu. Voči odporkyni v I. rade boli tak podľa súdu prvého stupňa splnené všetky zákonné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, navrhovateľka osvedčila danosť svojho nároku, ktorému žiada poskytnúť predbežnú ochranu a zároveň osvedčila aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá by jej mohla vzniknúť v prípade, ak by výživné zo strany odporkyne v I. rade voči nej nebolo hradené v nevyhnutnej miere. Voči odporcovi v II. rade súd prvého stupňa zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, nakoľko tento si podľa samotného vyjadrenia navrhovateľky dlhodobo neplní vyživovaciu povinnosť od troch rokov jej veku, nachádza sa na neznámom mieste, a preto neboli splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia voči odporcovi v II. rade; o výživnom odporcu v II. rade rozhodne súd v konaní vo veci samej. Proti tomuto uzneseniu vo výroku, ktorým súd prvého stupňa uložil odporkyni v I. rade povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 70,-- € mesačne do 15. dňa v mesiaci počnúc dňom doručenia predbežného opatrenia do právoplatného skončenia vo veci samej podala v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie odporkyňa v I. rade. Tvrdenia navrhovateľky, že všetky jej výdavky sú hradené zo strany starých rodičov, u ktorých býva, ako aj zo strany ostatných rodinných príslušníkov, že navrhovateľku vyhodila z domu a neumožnila jej ani všetko oblečenie si zobrať, považuje za nepodložené a nezakladajúce sa na pravde, navrhovateľkou nepreukázané. Navrhovateľka s ňou nebýva z toho dôvodu, že po dovŕšení plnoletosti zo spoločnej domácnosti odišla, hoci ju do tohto momentu živila a riadne sa od jej troch rokov života o ňu starala, pričom do tohto obdobia jej uhrádzala školné v súkromnej škole, hoci navrhovateľka mohla a môže navštevovať aj štátnu školu. Navrhovateľka zámerne neuviedla, že ju z tejto súkromnej školy na F. E. F. Q. vyhodili, keďže mala viac ako 250 zameškaných a neospravedlniteľných hodín, mala reparát z dejepisu. Navrhovateľka tiež opomenula uviesť, že jej vybavila Obchodnú akadémiu na M. E. F. Q., ktorú po dvoch týždňoch prestala navštevovať. Po týchto udalostiach bola nútená zrušiť poberanie rodinných prídavkov na navrhovateľku, ako aj uplatňovanie si daňového bonusu u zamestnávateľa, aby neporušovala príslušné právne predpisy, pričom tieto príspevky pre ňu sú existenčné z dôvodu nízkeho príjmu a jej ostatných vyživovacích povinností. O skutočnosti, že navrhovateľka opäť navštevuje súkromnú školu, sa dozvedela až z napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa. Vo vzťahu k výške výživného v sume 70,-- € dôvodila, že je neprimeraná a jej stanovenie nebolo riadne preskúmané a odôvodnené. Zdôraznila, že si svoje povinnosti k navrhovateľke ako ku svojej dcére riadne plnila a aj si chce riadne plniť. Dôvodila ďalej, že doteraz žila v jednej izbe - garsónke so štyrmi osobami aj s navrhovateľkou a nie je problém, aby tak žili aj naďalej. Rovnako sa stará o svoju chorú matku trpiacu alzheimerovou chorobou, o chorého partnera, ktorý má rakovinu v pokročilom štádiu a stará sa aj o dospievajúceho maloletého syna, ktorý ma 14 rokov, a to z príjmu v sume 500,-- € netto. Súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci. Navrhovateľka je schopná zaplatiť právne služby advokátskej kancelárie mimo svojho bydliska, pričom zastupovanie bude finančne náročné; navrhovateľka nepreukázala zákonné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia. V závere podaného odvolania poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 13.2.2007, sp. zn. 33Odo 417/2005, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.7.1997, sp. zn. 5Obo 144/1997. Odvolaciemu súdu navrhla uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť tak, že návrh navrhovateľky zamietne. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania. Navrhovateľka odvolanie nepodala. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne v I. rade dôvodila, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti je vecne správne a súd prvého stupňa ho vydal v zmysle ustanovenia § 75a nasl. O.s.p., pričom z návrhu na začatie konania a príloh k nemu priložených je zrejmé, že osvedčila základnú podmienku na nariadenie predbežného opatrenia, a to nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ako aj dôvodnosť samotného podaného návrhu na určenie výživného v merite veci; zdôraznila pritom rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 31.1.2001, sp. zn. 20Cdo 134/1999. Nestotožnila sa s dôvodmi odvolania odporkyne v I. rade, nakoľko tieto bude potrebné zo strany súdu skúmať až pri hodnotení dôkazov v konaní vo veci samej. Osvedčila zákonné podmienky na nariadenie predbežného opatrenia v navrhovanom znení. Odporkyňa v I. rade žiadnym spôsobom v odvolaní nepreukázala, žeby si zákonnú vyživovaciu povinnosť voči nej v zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnila v akejkoľvek forme, čím v samotnom odvolaní voči predbežnému opatreniu sama odporkyňa v I. rade potvrdila dôvodnosť potreby dočasnej úpravy práv medzi účastníkmi konania. Poukázala na skutočnosť, že Zákon o rodine pozná minimálnu mieru plnenia vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu, ktorá je určená ustanovením § 62 ods. 3 Zákona o rodine, ktorú si odporkyňa v I. rade voči nej tiež neplní. Nie je zrejmé, ako má žiť a živiť sa sama, keď sa pripravuje na budúce povolanie, pričom bez zásahu starých rodičov by nemala z čoho žiť vôbec. Je nelogický argument odporkyne v I. rade, že hoci si voči nej neplní vyživovaciu povinnosť v žiadnom rozsahu, žiada od nej originál potvrdenia o návšteve školy za účelom poberania rodinných prídavkov a daňového bonusu. K výške príjmu odporkyne v I. rade a jej vyživovacej povinnosti voči ostatným členom domácnosti - matke odporkyne v I. rade, priateľovi odporkyne v I. rade, bratovi uviedla, že tieto skutočnosti bude potrebné preukazovať až v konaní o prejednaní veci samej a nie je možné ich skúmať pri nariadení predbežného opatrenia. Bude procesnou povinnosťou odporkyne v I. rade v zmysle ustanovenia § 101 ods. 1, § 120 ods. 1 O.s.p. tieto skutkové tvrdenia v konaní pred súdom preukázať. Podľa jej názoru neobstojí ani argument odporkyne v I. rade v tom, že navštevuje súkromnú školu, čo je luxusom, nakoľko na súkromnú školu ju prihlásila samotná odporkyňa v I. rade, po ukončení základnej školy nastupovala do I. ročníka na súkromnej strednej škole, a teda v čase, keď právne úkony za ňu ako neplnoletú robila odporkyňa v I. rade ako jej zákonný zástupca. Ak mala odporkyňa za to, že jej finančné pomery to neumožňujú, nemala ju na takúto školu prihlásiť, ale mala ju prihlásiť na štátnu strednú školu. V závere podaného vyjadrenia ešte uviedla, že bola na obchodnej akadémii zaradená iba do 2. ročníka, hoci na súkromnej škole navštevovala 3. ročník, čím sa jej predĺžilo štúdium na dosiahnutie maturity o 2 roky. Tým, že sa vrátila späť na súkromnú školu, môže pristúpiť k maturite už budúci školský rok 2013/2014, čím sa jej štúdium skráti o jeden rok. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil. Zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania. Odporca v II. rade sa k odvolaniu odporkyne v I. rade nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu odporkyne v I. rade nemožno priznať úspech a že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Podľa § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskoršie ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Podľa § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu. Podľa § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie, jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Predpokladom na nariadenie predbežného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Z charakteru predbežného opatrenia tak vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Z obsahu spisu má odvolací súd preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 20.9.2006, č. k. 7C 186/2005-58, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.10.2006, bolo manželstvo odporkyne v I. rade a odporcu v II. rade rozvedené, vtedy obe maloleté deti U. (v prejednávanej veci navrhovateľka) a U. boli zverené do osobnej starostlivosti matky (v prejednávanej veci odporkyne v I. rade) a otcovi (v prejednávanej veci odporcovi v II. rade) bola uložená povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 2.000,-- Sk mesačne, maloletého U. v sume 1.500,-- Sk mesačne. Odporca v II. rade v skutočnosti neprispieva na výživu navrhovateľky od jej troch rokov, navrhovateľka nebýva u odporkyne v I. rade od dovŕšenia veku 18 rokov, odvtedy si ani ona neplní vyživovaciu povinnosť k nej, ale výlučne len starí rodičia navrhovateľky. Navrhovateľka sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom na strednej škole, nie je schopná sama sa živiť; len náklady na štúdium predstavujú cca 1.000,-- € ročne. Za danej situácie navrhovateľka osvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Predbežné opatrenie podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. možno nariadiť a zaistiť tak len nároky dovtedy právoplatne nepriznané. Ide o osobitný druh predbežného opatrenia, kde jediným kritériom je záujem dieťaťa a možnosti povinného rodiča. Bolo osvedčené, že obaja rodičia si k navrhovateľke vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplnia, túto zabezpečujú výlučne len jej starí rodičia. Osvedčenie práva na výživné v nevyhnutnej miere vyžadujú schopnosti a možnosti výživou povinného platiť výživné v zmysle ustanovení Zákona o rodine a jeho obsahom je výživné v nevyhnutnej miere. Z toho vyplýva, že toto výživné je určené len na uspokojovanie základných osobných (životných) potrieb oprávneného dieťaťa; predbežným opatrením nemožno prejudikovať konečné riešenie vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu. Takéto rozhodnutie za žiadnych okolností neprejudikuje právo, nenahrádza rozhodnutie vo veci samej. Až v konečnom rozhodnutí vo veci súd prvého stupňa upraví vyživovaciu povinnosť oboch rodičov k navrhovateľke po vykonanom dokazovaní. V tomto štádiu konania je zatiaľ nepochybné len to, že starostlivosť o navrhovateľku zabezpečujú len jej starí rodičia. Za tohto skutkového stavu aj podľa názoru odvolacieho súdu nevyhnutná miera, v akej má odporkyňa v I. rade ako matka možnosť prispievať na výživu navrhovateľky, zodpovedá výške uvedenej vo výroku napadnutého uznesenia. Odporkyňa v I. rade v odvolaní neuvádzala žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre ňu priaznivé rozhodnutie. Odvolací súd preto podľa ustanovenia § 219 ods. l, 2 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou uložil odporkyni v I. rade povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky v nevyhnutnej miere, sumou 70,-- € mesačne do 15. dňa v mesiaci počnúc dňom doručenia predbežného opatrenia do právoplatného skončenia vo veci samej, ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov konania (pred súdom prvého stupňa i pred odvolacím súdom) v súvislosti s rozhodovaním o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o náhrade trov konania vo veci samej (§ 224 ods. l, § 145 O.s.p.). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.