Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/497/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313207953 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1313207953.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: P.. P. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. J.. Č.. XXX/ XXXX, T. D. - U., zastúpená advokátkou: Mgr. Alexandra Rapiová, Dobrovičova ul. č. 6, Bratislava, proti odporcovi: G. L., nar. X. X. XXXX, bytom W. J.. Č.. XXX/XX, T. D. - U., adresa na doručovanie: F. J.. Č.. XXX/XX, T. D., o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 13. mája 2013, č. k. 11C/73/2013 - 24, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil odporcovi povinnosť dočasne nevstupovať do spoločného bytu č. X, na X. poschodí na W. J. Č.. XX, súpisné číslo domu XXX, zapísaný na LV č. XXX, v kat. území U., okres X., obec T. D.Á. a to až do právoplatného skončenia konania vo veci určenia úplného vylúčenia odporcu z užívania bytu a navrhovateľke uložil povinnosť najneskôr do 30 dní od doručenia uznesenia, podať na súd prvého stupňa návrh na začatie konania vo veci vylúčenia odporcu z užívania bytu. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 74, § 76 ods. 1 písm. g) O. s. p. a vecne tým, že navrhovateľka preukázala odôvodnenosť dočasnej úpravy pomerov, keď z priložených listinných dôkazov je zrejmé, že spolužitie s odporcom je problematické už dlhšiu dobu, prebieha konanie o rozvod ich manželstva, sám odporca sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti v januári 2013 a priznáva liečbu svojej závislosti a napriek tomu, že navrhovateľka zdokladovala fyzický útok nie voči nej, či ich maloletým deťom, ale voči jej otcovi a matke, ktorí nežijú s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti, dospel k záveru, že dôvodné podozrenie z násilia voči osobe blízkej v danom prípade existuje. Poukázal na skutočnosť, že ust. § 76 ods. 1 O. s. p. by malo slúžiť ako prevencia proti páchanému násiliu, z dôvodu ktorého za dôvodné podozrenie vyhodnotil aj správanie odporcu, ktorý fyzicky napadol otca navrhovateľky, v prítomnosti ich maloletého syna s tým, že ani vyhrážky voči navrhovateľke nemožno brať na ľahkú váhu. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že nakoľko je navrhovateľka manželkou odporcu, je osobou blízkou a okolnosti, ktoré v návrhu uviedla, umožňujú prijať záver, že odporca je dôvodne podozrivý z násilia aj vo vzťahu k nej. Proti tomuto uzneseniu podal odporca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť, resp. návrh navrhovateľky odmietnuť z dôvodu jeho neopodstatnenosti. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka nepreukázala potrebu dočasnej úpravy pomerov a neosvedčila danosť práva a vytkol súdu prvého stupňa, že napriek tomu, že v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval, že navrhovateľka neosvedčila fyzický útok z jeho strany voči nej alebo maloletým deťom, teda osobám v spoločnej domácnosti, nariadil predbežné opatrenie, ktorým mu zakázal vstupovať do spoločného bytu. Namietol, že prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil nepravdivé a z hľadiska predbežného opatrenia irelevantné okolnosti, uvádzané navrhovateľkou v návrhu, ako aj jeho nesprávny záver o dôvodnom podozrení odporcu z násilia vo vzťahu k nej, v nadväznosti na absenciu akéhokoľvek listinného dôkazu, a o jeho násilí voči osobám, s ktorými od januára 2013 z rôznych dôvodov vôbec v spoločnej domácnosti nebýval. Vytkol prvostupňovému súdu, že si bezdôvodne osvojil nepravdivé verbálne vyjadrenia navrhovateľky, stotožnil sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu, nakoľko ňou predložené písomné dokumenty nemôžu byť hodnotené ako listinné dôkazy jeho násilia s tým, že nie je v kompetencii súdu, aby v rámci prejednávanej kauzy prejudikoval zavinenie odporcu, uvedené v trestnom oznámení otca navrhovateľky, ku ktorému v čase podania návrhu, neexistovala ani uznesenie vyšetrovateľa. Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu nevyjadrila. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods.1 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie nie je vecne správne a súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka dňa 9. 5. 2013 podala na súd prvého stupňa návrh na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g) O. s. p., z ktorého vyplýva, že účastníci konania sú manželia a na Okresnom súde Pezinok je vedené konanie o rozvod ich manželstva pod sp. zn. 12P/17/2013 s tým, že odporca od januára 2013 v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou nebýva, nakoľko sa ambulantne lieči zo svojej závislosti a dňa 25. 4. 2013 jej písomne oznámil, že sa opäť mieni nasťahovať do spoločnej domácnosti, s čím navrhovateľka, vzhľadom na údajný zlý psychický stav odporcu, nesúhlasila. Navrhovateľka návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnila tým, že po pojednávaní vo veci rozvodu ich manželstva dňa 7. 5. 2013 sa odporca bez dohody s ňou rozhodol, že si vezme deti, resp., že pôjde na futbalový krúžok ich syna, kde boli prítomní jej rodičia s tým, že odporca mal fyzicky napadnúť jej otca, v prítomnosti dieťaťa. Podľa § 76 ods. 1 písm. g) O. s. p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba blízka alebo osoba, ktorá je v jeho starostlivosti alebo vo výchove, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia. Podľa § 75 ods. 5 veta prvá O. s. p., ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b) a g), rozhodne najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. Vydanie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Predbežné opatrenie teda nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako aj osvedčenie, že tu je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Predbežné opatrenie má charakter provizórneho riešenia vzťahom medzi účastníkmi a má miesto vtedy a tam, kde je v konkrétnom prípade odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom občianskoprávnom vzťahu, resp. v spore. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ v zásade nemôže nadobudnúť práva, o ktorých má byť rozhodnuté až v rozhodnutím vo veci samej. Zásah do práv predbežným opatrením dotknutého účastníka musí byť primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov; takisto musí byť primeraná ujma, ktorá z predbežného opatrenia vznikne dotknutému účastníkovi. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité aspoň v štádiu vyšetrovania trestnej činnosti násilníka, minimalizovať jeho kontakt s obeťou, keďže najvhodnejší priestor pre to má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu bolo i sformulované predbežné opatrenie v ust. § 76 ods. 1 písm. g) O. s. p., ktorým je možné účastníkovi uložiť, aby nevstupoval dočasne do bytu alebo domu, v ktorom býva osoba blízka alebo osoba, ktorá je v jeho starostlivosti alebo vo výchove, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia. Pri tomto druhu predbežného opatrenia nie je teda rozhodujúce, aký vzťah má účastník podozrivý z násilia k tomuto bytu/domu; dôležité je, že v ňom býva obeť, ktorú je potrebné dočasne chrániť a preto je potrebné v tomto smere upraviť aj pomery účastníkov. Z dikcie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva možnosť súdnym rozhodnutím zamedziť osobám, dopúšťajúcim sa násilia na blízkej osobe, dopúšťať sa takého konania ich vylúčením z užívania bytu alebo obmedzením ich užívacieho práva. Právo nebyť vystavovaný domácemu násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom, pričom samotná Ústava SR, ako i jednotlivé právne normy zaručujú právo na nedotknuteľnosť súkromného života osoby, čím je ponímané aj právo na pokojný rodinný život a pod. Je však nevyhnutné, aby situácia „násilia“ nebola zamieňaná so situáciou konfliktu, nakoľko násilie nie je hádka ani konflikt, ale býva dlhotrvajúce a má stupňujúcu tendenciu. Napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým nariadil predbežné opatrenie a odporcovi uložil povinnosť dočasne nevstupovať do spoločného bytu, dôvodiac splnením podmienok pre okamžitý zásah súdu jeho nariadením, keď navrhovateľka preukázala existenciu násilného správania sa odporcu k jej blízkym, s ktorými ani nežije v spoločnej domácnosti, je nutné považovať za arbitrárne. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že predbežné opatrenie podľa § 76 ods. 1 písm. g) O. s. p. je možné nariadiť iba v prípadoch, keď je preukázané násilie, ktoré musí mať dlhotrvajúci charakter, ktorá zákonná požiadavka však z návrhu navrhovateľky vôbec nevyplýva, nakoľko svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnila tým, že medzi jej otcom a odporcom došlo k incidentu, v dôsledku ktorého podal jej otec na odporcu dňa 8. 5. 2013 na Okresné riaditeľstvo PZ v X. trestné oznámenie, vedené pod ČVS: E.-XXX/DL-X. - XXXX. Je nutné poukázať na skutočnosť, že z obsahu v spise založených listinných dokladov nie je možné vôbec dospieť k záveru a napokon to navrhovateľka ani netvrdila, že by správanie odporcu voči nej vôbec nadobúdalo intenzitu fyzického a psychického násilia, pre ktoré by bolo ďalšie spolužitie účastníkov konania v byte neznesiteľným a neudržateľným z hľadiska možného ohrozenia telesného a duševného zdravia navrhovateľky s tým, že iba samotné narušenie vzťahov účastníkov konania v ich manželskom spolužití, nemôže zakladať dôvodnosť navrhovaného predbežného opatrenia. Jeho nariadenie nemôže obstáť ani z dôvodu „opatrnosti“ do preukázania, či vyvrátenia podozrenia z tvrdeného násilia, nakoľko výnimočnosť zásahu musí byť podložená konkrétnymi a relevantnými okolnosťami každého jednotlivého prípadu, keďže ide o zásadné obmedzenie základných práv zo strany orgánov verejnej moci a citeľný zásah do inak neodňateľného práva každej osoby na jej súkromný život v zmysle čl. 16 ods.1 a čl. 19 ods.2 Ústavy SR, ako aj práva na nedotknuteľnosť jej obydlia v zmysle čl. 21 Ústavy SR. Z uvedených dôvodov je nutné prisvedčiť argumentácii odporcu, že zákaz dočasne nevstupovať do bytu nariadený napadnutým uznesením, by predstavoval neprimeraný a zákonu nezodpovedajúci zásah do výkonu jeho vlastníckych práv a práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života. Potreba uprednostnenia záujmu navrhovateľky na úkor práv odporcu však v danej veci nebola žiadnym spôsobom preukázaná, keď túto navrhovateľka odvodzovala z jedinej hádky, ku ktorej došlo však došlo medzi jej otcom a odporcom dňa 7. 5. 2013. Ako už odvolací súd vyššie uviedol, násilím sa rozumie dlhotrvajúce fyzické, či psychické ohrozovanie druhej osoby so stúpajúcou tendenciou, v danom prípade sa však odporca konania, ktoré by zodpovedalo násiliu v tomto slova zmysle, ako vyplýva z listinných dôkazov predložených navrhovateľkou nedopustil, a nakoľko obmedzenie vlastníka v užívaní jeho veci musí byť v danom prípade dôsledkom protiprávneho správania sa odporcu, ktoré však doposiaľ preukázané nebolo, odvolací súd uznesenie, ktorým súd prvého stupňa nariadil odporcovi dočasne nevstupovať do nehnuteľnosti zmenil podľa § 220 O. s. p. tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.