Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/213/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1397899132 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1397899132.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa : G.. C. R., R. G., F. XX, zastúpený JUDr. Jánom Falisom, advokátom, Bratislava, Lermontovova 14, proti odporcovi : Slovenská republika - Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Bratislava, Kutuzovova 8, P.O.Box 61, o náhradu škody, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 24. 6. 2010 č.k. 8C 22/1997 - 164, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z m e ň u j e tak, že návrh z a m i e t a. Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vyhovel návrhu navrhovateľa a zaviazal odporcu povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi 1.505,29 € titulom náhrady škody, s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne od 25. 11. 1996 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vykonaným dokazovaním prvostupňový súd zistil, že navrhovateľ predmetným návrhom uplatňoval škodu, ktorá mu vznikla v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 27. 4. 1996 č.k. PZ - 355/DP-96 na Hviezdoslavovej ulici v Michalovciach, na motorovom vozidle typu Škoda GLS, EČ : G. XX - XX, v zmysle záverov znaleckého posudku B.. G. R.. Zodpovednosť odporcu za spôsobenú škodu vyvodzoval navrhovateľ z rozhodnutia mesta Michalovce č. 12/1996 RD z 19. 1. 1996, ktoré v bode 3 zakladá priamu zodpovednosť odporcu za prípadné škody voči tretím osobám, ak tieto vzniknú v súvislosti s realizáciou prác na rozkopávke miestnej komunikácie a výkopom montážnej jamy v cestnom telese vozovky na Hviezdoslavovej ulici v Michalovciach. Keďže vo veci bol okrem záznamu o malej dopravnej nehode zo dňa 27. 4. 1996 dodatočne spísaný ešte aj záznam upresnenia záznamu o dopravnej nehode, dôvod takéhoto postupu navrhovateľ vysvetľoval tým, že v prvom zázname privolaný príslušník policajného zboru vôbec nepopísal spôsob, ktorým bola označená prekážka na ceste, či tento spôsob označenia prekážky zodpovedal príslušným právnym predpisom a či vôbec bolo objektívne možné, aby vodič prichádzajúceho motorového vozidla prekážku ( rozkopávku ) mohol zbadať. Odporca nespochybňoval, že k uvedenej dopravnej nehode došlo, tvrdil však, že ju zavinil vodič R., čo vyplýva z pôvodného záznamu o dopravnej nehode zo dňa 27. 4. 1996, ktorý záznam ako priestupca aj podpísal a uloženú blokovú pokutu aj zaplatil. Odporca spochybňoval vystavenie tzv. upresnenia malej dopravnej nehody 4,5 mesiaca po dopravnej nehode. Namietal tiež nedostatok pasívnej legitimácie v konaní z dôvodu, že stavenisko bolo v čase nehody odovzdané firme TIPSO, s.r.o. Michalovce na základe Zmluvy na vykonanie diela č. 88/T/95; predmetná stavebná firma stavenisko podľa záznamu prevzala dňa 13. 11. 1995, a preto bolo jej zmluvnou povinnosťou označiť zákopy. V odôvodnení svojho rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že podľa záznamu o malej dopravnej nehode zo dňa 27. 4. 1996 č. PZ - 355/DP-96, uvedená dopravná nehoda sa stala dňa 27. 4. 1996 o 22.35 hod. na Hviezdoslavovej ulici v Michalovciach. Podľa opisu nehody vodič R. neskoro zbadal dopravné značenie na ceste označujúce prekážku na ceste; v snahe vyhnúť sa jej strhol riadenie, dostal šmyk a havaroval. Nebol zistený alkohol, ani nedošlo k žiadnemu zraneniu. Zo záveru záznamu vyplýva, že nehodu zavinil vodič podľa § 3 ods. 1 písm. a/ vyhl.č. 99/1989 Zb., za čo zaplatil blokovú pokutu vo výške 300,- Sk. Z upresnenia záznamu o malej dopravnej nehode zo dňa 13. 9. 1996 vyplýva, že tento sa týka pôvodného záznamu v časti dopravného značenia rozkopávky miestnej komunikácie a výkopu montážnej jamy v cestnom telese tak, že miesto prekopávky nebolo označené v zmysle platných právnych predpisov, keď sa pred miestom rozkopávky na vozovke nachádzala drevená latka s červeno- bielym pruhovým označením bez akéhokoľvek svetelného označenia či fosforeskujúceho vyhotovenia, jej ľavý koniec ležal na vozovke a pravý bol položený na obrubníku. Prekopávka - jama - nebola svetelne označená, ani inak uspôsobená tomu, aby ju vodič prichádzajúceho vozidla mohol včas zbadať a prispôsobiť tak rýchlosť a spôsob jazdy danej situácii na vozovke. Námietku nedostatku pasívnej legitimácie odporcu vyhodnotil súd prvého stupňa ako nedôvodnú. Odporca sa bránil tým, že dielo dal zhotoviť tretej osobe, a to spoločnosti TIPSO Stavebno-montážna divízia, s.r.o., ku ktorej námietke však prvostupňový súd uviedol, že zodpovednostný vzťah odporcu voči prípadným poškodeným vyplýva priamo z bodov 2 a 3 Rozhodnutia Mesta Michalovce č. 12/1996 RD zo dňa 19. 1. 1996, ktorým bola odporcovi povolená rozkopávka miestnej komunikácie. Odporca bol preto povinný dbať na dodržanie bezpečnostných opatrení jednak na komunikáciách, ako aj na verejných priestranstvách, pričom mal zabezpečiť otvorené jamy ich ohradením a označením, v noci osvetlením. Podľa ods. 3 tohto rozhodnutia odporca nesie zodpovednosť za prípadné škody vzniknuté v súvislosti s realizáciou týchto prác tretím osobám. Preto sa odporca nemohol podpisom zmluvy na prevedenie diela č. 88/T/95, uzatvorenou so spoločnosťou TIPSO, s.r.o. dňa 13. 11. 1995, ktorá v čl. VI bod 6 odkazuje pri výklade ostatných práv a povinností na príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka, zbaviť zodpovednosti za škodu voči tretím osobám, ale má v zmysle § 537 Obch.zák. možnosť uplatniť si túto náhradu škody voči zhotoviteľovi diela. Súd prvého stupňa následne skúmal, či sa odporca dopustil porušenia nejakej právnej povinnosti, ktorá mohla mať za následok vznik jeho zodpovednosti za škodu. Odporca namietal, že podľa § 9a ods. 1 zákona č.135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách ( cestný zákon ) užívatelia nemajú nárok na náhradu škody, ktorá im vznikla zo stavebného stavu cesty ( stavebným stavom diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie sa rozumie ich kvalita, stupeň opotrebenia a povrch, pozdĺžne alebo priečne vlny, hojné výtlky, ktoré nemožno odstrániť bežnou údržbou, nosnosť vozovky, mostov a priepustov a vybavenie komunikácie z hľadiska bezpečnosti dopravy : dopravné značky a zariadenia, bezpečnostné a ochranné zariadenia a pod. ) alebo z jej povahy. Prvostupňový súd dodal, že v zmysle ods. 2 cit. ustanovenia však zodpovednosť nemožno vylúčiť, ak ide o závadu v zjazdnosti, pokiaľ nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť, keď podľa § 12 ods. 2 písm. a/ vyhl.č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon) medzi závady v zjazdnosti patria aj iné prekážky, ak sa na ne predpísaným spôsobom neupozorňuje. Prvostupňový súd mal z upresnenia malej dopravnej nehody ako aj výpovede svedkov za preukázané, že rozkopávka ( jama na ceste ) nebola dostatočne označená ( v noci neosvetlená ), tak aby ju vodič prichádzajúceho vozidla mohol včas zbadať a prispôsobiť tak rýchlosť a spôsob jazdy danej situácii na vozovke, navyše k nehode došlo v noci o 22.35 hod. a nie počas dňa. Odporca tak porušil svoju právnu povinnosť, keď opomenul to, čo malo byť v súlade s právom vykonané a porušil tým ust. bodu 2 Rozhodnutia Mesta Michalovce č. 12/1996 RD z 19. 1. 1996, pretože nezabezpečil výkopovú otvorenú jamu jej ohradením a označením a v noci ju neosvetlil. Výšku škody navrhovateľ preukázal znaleckým posudkom č. 17 - 17/96 zo dňa 16. 11. 1996, vypracovaným znalcom B..R., a to vo výške 45.348,40 Sk, v prepočte 1.505,29 €. Príčinnú súvislosť mal súd prvého stupňa za preukázanú z upresnenia záznamu malej dopravnej nehody. Odporca zároveň v konaní nepreukázal existenciu takých okolností, z ktorých by bolo možné spoľahlivo vyvodiť, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho objektívne požadovať. Súd prvého stupňa zároveň neprihliadal na námietku odporcu o nedôveryhodnosti upresnenia záznamu zo dňa 13. 9. 1996, poukazujúc na to, že oba záznamy o malej dopravnej nehode sú pre neho rovnako záväzné, navyše v poradí prvý záznam vôbec neobsahuje opis prekážky na ceste. Po právnej stránke odôvodnil svoje rozhodnutie ust. § 415, § 420 ods. 1, 2 a 3 Obč.zák., § 537 ods. 1, 2 a 3 Obch.zák., § 3d ods. 2, § 9a ods. 1, 2 zák.č. 135/1961 Zb., § 12 ods. 2, § 13 ods. 1 vyhl.č. 35/1984 Zb. Navrhovateľovi priznal aj úrok z omeškania 17,6 % ročne z dlžnej sumy od 25. 11. 1996, t.j. odo dňa podania návrhu na súd, s poukazom na to, že navrhovateľ si od odporcu uplatnil nárok na náhradu škody už listom zo dňa 16. 9. 1996. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p. a v konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania priznal 100 % s tým, že o samotnej výške trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Uvedený rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním odporca, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odporca v odvolaní uviedol, že považuje za nesporné, že dňa 27. 4. 1996 došlo k dopravnej nehode v Michalovciach na Hviezdoslavovej ul. Podľa záznamu o malej dopravnej nehode zo dňa 27. 4. 1996 zavinil dopravnú nehodu vodič C. R., U.. XXXX, a to porušením § 3 ods. 1 písm. a/ vyhl.č. 99/1989 Zb. o pravidlách premávky na pozemných komunikáciách, za čo mu bola uložená bloková pokuta 300,- Sk. Na základe žiadosti G.. C. R., držiteľa vozidla, zo dňa 13. 9. 1996 veliteľ ODN a KCP bez uvedenia mena a priezviska s nečitateľným podpisom Okresného veliteľstva PZ, odbor dopravnej polície, oddelenie DN a KCP Michalovce pod č.p.: PZ-355/DP-96 toho istého dňa vydalo upresnenie záznamu o malej dopravnej nehode. V upresnení uvádza, že miesto prekopávky nie je označené v zmysle platných predpisov, nakoľko pred miestom prekopávky sa na vozovke nachádzala drevená latka, s červeno-bielym pruhovým označením, ktorej ľavý koniec ležal na vozovke a pravý bol položený na obrubníku, pričom táto značka nebola nijako svetelne označená, ani vo fosforeskujúcom vyhotovení. Jama - prekopávka - nebola svetelne označená, ani inak uspôsobená tomu, aby ju vodič prichádzajúceho vozidla po Hviezdoslavovej ulici mohol včas zbadať a prispôsobiť tak rýchlosť a spôsob jazdy danej situácii na vozovke. Predmetný doklad označil odporca za nevieryhodný; bol vydaný po značnom časovom odstupe od škodovej udalosti ( 4 mesiace ), neidentifikovateľnou osobou a jej podpisom, ktorá sa nezúčastnila na mieste dopravnej nehody v čase ohliadky miesta dopravnej nehody dňa 27. 4. 1996. Takýto doklad je nepreskúmateľný a nemôže byť základným dokladom ako dôkazný prostriedok tak, ako ho vyhodnotil súd prvého stupňa. Rozkopávka komunikácie bola vykonaná v súvislosti s investičnou akciou zabezpečovanou organizačnou súčasťou odporcu. V čase, kedy došlo ku škodnej udalosti, bol priestor - stavenisko - odovzdaný firme TIPSO, s.r.o. na základe Zmluvy na vykonanie diela č.88/T/95, ktorá v zmysle záznamu z odovzdania staveniska na stavebnú akciu „Sanácia DK Michalovce“ dňa 13. 11. 1995 ako zhotoviteľ diela stavenisko prevzala. Z dokladov nachádzajúcich sa v súdnom spise je zrejmé, že zhotoviteľ si bol vedomý svojej povinnosti označiť výkopy a ako je v dennom zázname stavby zo dňa 26. 1. 1996 uvedené, osadenie dočasných dopravných značiek a osadenie dočasných osvetlených zábran aj urobil. Tento dôkaz súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy. K priznanému úroku z omeškania odporca v odvolaní namietal, že z priložených dokladov vyplýva, že navrhovateľ žiadal listom zo dňa 16. 9. 1996 od Vojenskej správy budov 1020 Michalovce zaslať stanovisko do 7 dní od doručenia listu. Navrhovateľ až návrhom doručeným súdu dňa 27. 1. 1998 upresnil označenie odporcu na Slovenská republika - Armáda SR, zastúpená Vojenským úradom pre právne zastupovanie; odporca sa teda v žiadnom prípade nemohol dostať do omeškania dňom 25. 11. 1996. Na odvolanie odporcu sa navrhovateľ písomne nevyjadril. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom zo dňa 10. novembra 2011 č.k. 9 Co 336/2010-197 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh zamietol. V dôsledku podaného dovolania navrhovateľom Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 3 Cdo 245/2012-241 zo dňa 4. februára 2013 rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 10. novembra 2011 sp.zn. 9 Co 336/2010 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že pri realizácii úpravy súdnou kanceláriou došlo k pisárskej chybe o čase nariadeného pojednávania, čím došlo k znemožneniu účasti na pojednávaní, postupom ktorým bola odňatá možnosť konať pred súdom. Po vrátení veci odvolací súd opätovne preskúmal vec v napadnutom ( t.j.v celom ) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., na odvolacom pojednávaní, na ktorom v zmysle § 129 ods. 1 a § 213 ods. 3 O.s.p. zopakoval dokazovanie, a to čítaním listinných dôkazov : 1/ záznamom o malej dopravnej nehode zo dňa 27. 4. 1996, 2/ upresnením záznamu o malej dopravnej nehode zo dňa 13. 9. 1996, 3/ rozhodnutím Mesta Michalovce zo dňa 19. 1. 1996, 4/ Zmluvou na prevedenie diela č. 88/T/95, 5/ upovedomením OR PZ ODI oddelenia výkonu služby Michalovce zo dňa 11. 1. 2010 a 6/ oznámením OR PZ ODI oddelenia výkonu služby Michalovce zo dňa 22. 8. 2011 a zotrval na už v predchádzajúcom rozhodnutí vyslovenom právnom závere, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho je odvolanie odporcu dôvodné. Podľa § 420 ods. 1 Obč.zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách ( cestný zákon ), užívatelia diaľnic, ciest alebo miestnych komunikácií nemajú nárok na náhradu škody, ktorá im vznikla zo stavebného stavu alebo dopravno-technického stavu diaľnic, ciest alebo miestnych komunikácií. Podľa § 9a ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách správcovia diaľnic, ciest a miestnych komunikácií však zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a príčinou ktorých boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť. Podľa § 12 ods. 2 vyhl.č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách ( cestný zákon ) závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú také zmeny v zjazdnosti týchto komunikácií spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať ani pri jazde prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, poveternostným podmienkam, vlastnostiam vozidla a nákladu, vlastným schopnostiam a iným zjavným okolnostiam. Závadami v zjazdnosti sú najmä: a) ojedinelé výtlky, výmole a hrbole v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky, nevhodne uložený udržiavací materiál, spadnuté stromy a kamene, poškodené dopravné značky a iné prekážky, ak sa na ne predpísaným spôsobom neupozorňuje, b) znečistenie vozovky, poškodenie vozovky a iné závady spôsobené užívateľmi komunikácie alebo prevádzkovateľmi činnosti v okolí diaľnic, ciest a miestnych komunikácií, c) ojedinelé miesta s poľadovicou, ktorá vznikla námrazou, zamŕzaním stekajúcej vody na vozovku z okolia alebo vôd stojacich na vozovke v dôsledku zlej funkcie zariadenia na odvodnenie komunikácie. Podľa § 13 ods. 1 cit. vyhl. stavebným stavom diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie sa rozumie ich kvalita, stupeň opotrebenia a povrch, pozdĺžne alebo priečne vlny, hojné výtlky, ktoré nemožno odstrániť bežnou údržbou, nosnosť vozovky, mostov a priepustov a vybavenie komunikácie z hľadiska bezpečnosti dopravy ( dopravné značky a zariadenia, bezpečnostné a ochranné zariadenia a pod.). Podľa § 13 ods. 2 cit. vyhl. dopravno-technickým stavom diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie sa rozumejú ich technické znaky ( priečne usporiadanie, priečny sklon a šírka vozovky, smerové oblúky, pozdĺžne sklony a zakružovacie polomery nivelety, druh vozovky a pod.) a začlenenie komunikácie do terénu ( rozhľad, nadmorská výška a pod.). V súdenej právnej veci sa navrhovateľ ( prevádzkovateľ motorového vozidla ) voči odporcovi domáha náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená na motorovom vozidle pri dopravnej nehode dňa 27. 4. 1996 v Michalovciach na Hviezdoslavovej ulici o 22.35 hod. tak, že vodič C. R. ( U.. XXXX ) pri jazde neskoro zbadal dopravné značenie na ceste, označujúce prekážku na ceste - rozkopávku - a pri snahe obísť prekážku dostal šmyk a havaroval. V dôsledku nehody vznikla navrhovateľovi - prevádzkovateľovi motorového vozidla škoda vo výške 45.348,40 Sk, v prepočte 1.505,29 € s príslušenstvom. Cestný zákon č. 135/1961 Zb. v znení platnom v čase vzniku škody ( apríl 1996 ), upravujúci v § 9a ods. 2 zodpovednosť správcu komunikácie za škodu, je vo vzťahu k § 420 Obč.zák. špeciálnym predpisom. Predpokladom zodpovednosti správcu komunikácie za škodu podľa § 9a ods. 2 cestného zákona je, že príčinou vzniku škody je chyba v zjazdnosti komunikácie. Chybou v zjazdnosti treba rozumieť takú významnú zmenu ( zhoršenie ) zjazdnosti komunikácie, ktorá síce je odstrániteľná bežnou údržbou, avšak svojím charakterom sa do takej miery vymyká stavebnému a dopravnotechnickému stavu pozemnej komunikácie a poveternostným vplyvom, že vodič ani pri obozretnej jazde rešpektujúcej stav komunikácie či prípadne dôsledky poveternostných vplyvov nemôže jej výskyt predpokladať a pri riadení vozidla účinne reagovať tak, aby chyba neovplyvnila jeho jazdu a tým nevznikla škoda. Ak príčinou škody nie je chyba v zjazdnosti, teda ak nie je daná zodpovednosť správcu komunikácie za škodu podľa cestného zákona, tým nie je vylúčená jeho prípadná všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 Obč.zák. Ak však príčinou vzniku je stavebný alebo dopravnotechnický stav komunikácie, zodpovednosť správcu komunikácie za škodu neprichádza do úvahy nielen podľa cestného zákona, ale ani podľa Občianskeho zákonníka. Ust. § 9a ods. 1 cestného zákona, ktoré je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku aj špeciálnym ustanovením, totiž v takýchto prípadoch vylučuje vznik nároku na náhradu škody, a teda aj vznik zodpovednosti za škodu. Súd prvého stupňa tým, že vyhovel návrhu navrhovateľa, vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Pokiaľ prvostupňový súd dospel vo svojom rozhodnutí k záveru o tom, že prekážka na ceste - rozkopávka - bola v zmysle § 12 ods. 2 písm. a) vyhl.č. 35/1984 Zb. závadou v zjazdnosti komunikácie, a to inou prekážkou, ak sa na ňu predpísaným spôsobom neupozorňuje, z čoho vyvodil záver o zodpovednosti odporcu za spôsobenú škodu podľa § 9a ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb., vec nesprávne právne posúdil, keď ust. § 9a ods. 2 cit. zákona v spojení s § 12 ods. 2 písm. a/ cit. vyhl. nesprávne interpretoval. Nedostatočné bezpečnostné a ochranné značenie rozkopávky, je okolnosťou vyplývajúcou zo stavebného stavu cesty a nie závadou v zjazdnosti komunikácie podľa § 12 ods. 2 písm. a/ cit. vyhl. Ako totiž vyplýva z cit. ust. § 13 ods. 1 vyhl.č. 35/1984 Zb., stavebným stavom cesty je okrem iného aj jej vybavenie bezpečnostnými a ochrannými zariadeniami. Uvedené ustanovenie je nutné vykladať aj v spojení s povinnosťou každého účastníka cestnej premávky prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému a dopravnotechnickému stavu cesty ( § 3 ods. 2 písm. a/ zákona č. 315/1996 Zb. ) a v spojení s povinnosťou vodiča prispôsobiť rýchlosť jazdy okolnostiam, ktoré možno predvídať ( § 15 ods. 1 cit. zák.). Uvedené povinnosti sú dané bez ohľadu na použitie či nepoužitie bezpečnostného a ochranného zariadenia na ceste. Keďže nepoužitie bezpečnostného a ochranného zariadenia nie je chybou v zjazdnosti komunikácie, ale je súčasťou jej stavebného stavu, nebol naplnený predpoklad zodpovednosti odporcu za škodu podľa § 9a ods. 2 cestného zákona a súčasne táto okolnosť ako tvrdená príčina vzniku škody vylučuje vznik nároku na náhradu škody v zmysle § 9a ods. 1 cestného zákona, teda aj vznik zodpovednosti odporcu za škodu ( porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 17/2007 zo dňa 21. 5. 2008 ). Odvolací súd záverom naviac k veci dodáva, že nedostatočné bezpečnostné a ochranné značenie rozkopávky, nie je možné ako to tvrdil navrhovateľ považovať za preukázané z tzv. upresnenia záznamu o malej dopravnej nehode zo dňa 13.9.1996, keď uvedené upresnenie bolo vydané takmer 5 mesiacov po nehode a nevyvracia skutočnosti uvedené v zázname o malej dopravnej nehode zo dňa 27.4.1996, že dopravnú nehodu zavinil vodič C. R. tým, že porušil ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) vyhlášky 99/1989 Zb. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol ( § 220 O.s.p. ). O trovách celého konania rozhodol odvolací súd na základe § 224 ods. 1, 2 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania, pretože odporca si náhradu trov konania neuplatnil ( § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p. ) a odporcovi žiadne trovy v konaní nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.