Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/381/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1403899698 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1403899698.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: Ing. Dagmar Ondrejková, Spraving, ul. Ivana Bukovčana č. 6, Bratislava, zast. advokátom JUDr. Ivanom Hrebčíkom, ul. Ivana Bukovčana č. 6, Bratislava, proti žalovanému: Stavebné bytové družstvo Bratislava IV, Polianky č. 9, Bratislava, zast. advokátom JUDr. Jozefom Drvárom, Belinského ul. č. 16, Bratislava, o 20 706,49 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12C 233/2003-872 zo dňa 18. februára 2013, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti z r u š u j e a vec sa mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 3 291,48 eur so 17,6 % úrokami z omeškania od 1.11.2001 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca žalobkyne Správcovské bratislavské družstvo vykonávalo na základe Zmluvy o výkone správy č.124/2001 od 1.11.2001 správu bytového domu na U. N.. Č.. XX, XX v L.. Správu tohto domu vykonával do 31.10.2001 žalovaný. Žalovaný ako mandant uzavrel dňa 15.2.2001 so Správcovským bratislavským družstvom ako mandatárom mandátnu zmluvu. Ňou žalovaný poveril Správcovské bratislavské družstvo realizáciou výkonu správy nehnuteľností. Mandatár sa zaviazal, že správu bude vykonávať v mene mandanta a na jeho účet a že bude viesť fond prevádzky, údržby a opráv (FPÚO) každej nehnuteľnosti na samostatnom bankovom účte. V zmluve bolo tiež dojednané, že výkon správy podľa nej sa končí ukončením platnosti zmluvy. Zmluva bola uzavretá na obdobie od 1.3.2001 do 31.12. 2003. V zmysle tejto zmluvy bol mandatár povinný predložiť do 30 dní po ukončení správy vyúčtovanie FPÚO a poukázať zostatky fondov na účty určené mandantom alebo vlastníkmi bytov a nebytových priestorov. Dňa 20.9.2001 žalovaný uznal dlh vo výške 462 267,29 Sk (15 344,46 eur) z titulu nevyčerpaných finančných prostriedkov určených na údržbu a opravy domu, bytov a nebytových priestorov (ROUBF) ku dňu 31.12.2000. Žalovaný súčasne v uznaní dlhu prehlásil, že spomenutú sumu prevedie na FPÚO v dvoch splátkach a to 200 000 Sk k 31.10.2001 a 262 267,29 Sk k 30.11.2001. Ďalej súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku cituje závery znaleckého posudku č. 0001/2008 znalkyne A.. G. Z. a doplňujúceho znaleckého posudku, cituje výpovede svedkov A.. H. D., A.. H. J. C. H. P.. Po právnej stránke súd prvého stupňa vec vyhodnotil tak, že mandátna zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom a že uznanie dlhu z 20.9.2001 síce nie je neplatným právnym úkonom, ale „z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by boli splnené zákonné podmienky pre posúdenie právneho základu žaloby a pre priznanie samotného nároku na základe uznávacieho písomného prejavu odporcu zo dňa 20.9.2001.“ Výšku nároku súd prvého stupňa určil voľnou úvahou v zmysle § 136 O.s.p. sumou 3 291,48 eur. V tejto súvislosti uviedol, že vychádzal z výsledkov znaleckého dokazovania, zo svedeckých výpovedí a z listinných dôkazov produkovaných žalobcom. Vo zvyšku súd prvého stupňa žalobu zamietol. O povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 517 ods. 2 O.s.p. a o trovách konania nerozhodol (§ 151 ods. 3 O.s.p.). Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný a napadol ním výrok, ktorým bolo žalobe vyhovené. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietne. Odvolanie odôvodnil v podstate tým, že žalobcovi nedlhuje žiadnu sumu, práve naopak, po skončení správy domu 31.10.2001 sú vlastníci bytov a nebytových priestorov jeho dlžníkmi. V tejto súvislosti poukázal na analýzu tvorby a čerpania FPÚO za obdobie rokov 1999 - 2001 a na znalecký posudok č. 0001/2008. Je nesporné, že ku dňu 31.10.2001 boli na účte Správcovského bratislavského družstva peňažné prostriedky vo výške 288 301,09 Sk, rozdiel medzi nedoplatkami vo výške 241 031 Sk a preplatkami vo výške 138 346 Sk bol 102 685 Sk. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa treba v napadnutej časti zrušiť. Ústavný súd SR vo viacerých rozhodnutiach vyslovil, že súčasťou práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky relevantné právne a skutkové otázky súvisiace s uplatneným nárokom a s obranou proti nemu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03). Z odôvodnenia rozsudku musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. S prihliadnutím na uvedenú judikatúru Ústavného súdu SR možno mať za to, že odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi realizáciu jeho procesných práv, ktoré mu dáva Občiansky súdny poriadok. Takýmto procesným právom účastníka je i právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie vyplývajúca z § 157 ods. 2 O.s.p. totiž zároveň znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a jeho porušením sa účastníkovi odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, ktoré chce napadnúť opravným prostriedkom. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie a je dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Stav, keď rozsudok postráda náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. vo svojich dôsledkoch vedie k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. V prejednávanej veci súd prvého stupňa napadnutý rozsudok riadne neodôvodnil, a to aj napriek rozsahu odôvodnenia (22 strán). Odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolací súd hodnotí ako nezrozumiteľné a zmätočné. Odvolací súd poukazuje na ust. § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého je súd povinný v odôvodnení rozhodnutia stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Inými slovami, súd je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť skutočnosti, ktoré považuje za preukázané a ktoré nie. Ide o stručnú, jasnú a výstižnú formuláciu skutkového základu sporu. Odôvodnenie napadnutého rozsudku z týchto hľadísk neobstojí a je v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p. I keď je mimoriadne rozsiahle, je nezrozumiteľné, a preto aj nepreskúmateľné. Do odôvodnenia rozhodnutia nepatrí kompletný zoznam vykonaných dôkazov (str. 3 až 6 odôvodnenia napadnutého rozsudku). Taktiež v odôvodnení rozhodnutia nie je potrebné uvádzať obsah všetkých svedeckých výpovedí, ako to urobil súd prvého stupňa. Možno povedať, že odôvodneniu napadnutého rozsudku chýba práve stručnosť, jasnosť a výstižnosť požadované ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvého stupňa musieť rozsudok riadne odôvodniť tak, aby nedošlo k porušeniu § 157 ods. 2 O.s.p. K veci samej považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že ust. § 136 umožňuje súdu v prípade, že základ nároku je daný, ale jeho výšku nemožno dokazovaním spoľahlivo zistiť, aby ju určil vlastnou úvahou na základe dostupných skutkových podkladov. Nejedná sa o založenie neexistujúceho nároku, ale iba o stanovenie výšky nároku, existencia ktorého bola preukázaná. Ust. § 136 O.s.p. možno použiť iba v prípade úplnej nemožnosti obstarania skutkových zistení ohľadom výšky nároku, ktorého základ je preukázaný, alebo možnosti ich obstarania iba s nepomernými ťažkosťami. Ako príklad určenia výšky nároku úvahou súdu podľa § 136 O.s.p. možno uviesť určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods.2, 3 Obč. zák., prípadne určenie výšky bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. V prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu použitie § 136 O.s.p. pri určení výšky nároku nie je možné. Buď sa totiž vykonaným dokazovaním zistí, že žalovaný dlhuje žalobkyni konkrétnu sumu z titulu nevyčerpaných prostriedkov z FPÚO a v takom prípade súd prvého stupňa žalobe vyhovie, alebo sa zistí, že žalovaný žalobkyni žiadnu sumu nedlhuje, prípadne že dokazovaním sa nedá preukázať, či a v akej výške dlh existuje a v takom prípade bude treba žalobu zamietnuť. Inými slovami, v prejednávanej veci buď možno zistiť dokazovaním presnú výšku nároku, alebo ju zistiť nemožno a v takom prípade žalobkyňa neunesie dôkazné bremeno, čo sa prejaví v tom, že jej žaloba bude treba zamietnuť. Výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne o trovách prvostupňového i odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.