Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/253/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1404899462 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1404899462.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej, členiek senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci navrhovateľa: N. C., X. XXX, C., zast. JUDr. Gabrielom Laktišom, advokátom v Nitre, Kmeťkova 4, proti odporcovi: Q.. K. G. - C., R. XX, E., zast. JUDr. Andrejom Dankom, advokátom v Bratislave, Tomášikova 10/B, o zaplatenie 508.934,- Sk s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 16. februára 2012, č.k. 7C 99/2004-202, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 16.893,51 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v časti o zaplatenie úroku z omeškania konanie zastavil a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že dňa 25.02.1997 uzavrel navrhovateľ ako objednávateľ so spoločnosťou Z.-I., C..B..W.. L. ako zhotoviteľom zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo odstránenie keramických obkladov, vyrovnanie podkladu a následné laminátovanie sedacieho bazéna L. R. G. V. G. C. za dohodnutú cenu 498.000,- Sk vrátane 6% DPH so záručnou dobou na 10 rokov, vyfakturované zhotoviteľom v celkovej sume 450.000,- Sk a odporca sa stal technickým dozorcom vykonaných prác za navrhovateľa. Mal tiež preukázané, že navrhovateľ dňa 07.04.2000 uzavrel zmluvu o dielo s firmou E. - G. E. ako zhotoviteľom, predmetom ktorej bola oprava povrchu bazéna, laminačné práce a práce súvisiace, t.j. izolácie zabezpečujúce nepriepustnosť bazéna, za ktoré práce navrhovateľ zaplatil zhotoviteľovi E. - G. E. sumu 57.772,- Sk a na svoje náklady tak vykonal rekonštrukciu bazéna v rokoch 1997-2000 v celkovej sume 555.772,- Sk. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre započítanie pohľadávky odporcu, keď mal za preukázané, že navrhovateľ vykonal rekonštrukciu bazéna v rokoch 1997-2000, pričom opravu vykonával v roku 2000 G. E., ktorému navrhovateľ za vykonané práce aj riadne zaplatil cenu, ktorú si tento vyfakturoval. Neuveril preto tvrdeniu odporcu, že bolo nutné v roku 2001 vykonať rekonštrukčné práce na bazéne, za ktoré zaplatil firme E. - G. E. sumu 583.634,- Sk. Pri hodnotení obrany odporcu poukázal tiež na tom, že predmetom zmluvy o dielo XX/XXX/VVMV/XXXX zo dňa 30.03.2001 bolo osekanie betónového lemu bazéna 75m, rezanie, sekanie betónového podkladu a osadenie mriežok prepadového žľabu, dodávka mriežok 18bm 72 ks, prebrúsenie plochy bazéna - 660m2 so začiatkom práce 15.05.2001 a ukončenie prác 25.07.2001, dňa 31.07.2001 bola zhotoviteľom vystavená faktúra na sumu 583.634,- Sk v zmysle uvedenej zmluvy o dielo za laminačné a izolačné práce na oprave bazéna a že odporca podstatný rozdiel medzi predmetom zmluvy o dielo uzavretej dňa 30.03.2001 a vyfakturovanými prácami spochybnil svoje tvrdenie o vykonaní generálnej opravy bazéna. Dospel k záveru, že pokiaľ odporca zaplatil za práce vykonané firmou E. - G. E., urobil tak na základe zmluvy o dielo, ktorú uzavrel v rozpore s uzavretou nájomnou zmluvou, a to s čl. V ods. 2 písm. i/, keď neuzavrel s navrhovateľom ako prenajímateľom osobitnú zmluvu a nemal ani predchádzajúci súhlas prenajímateľa. Mal preto za to, že pokiaľ odporca vykonal práce na oprave bazéna v priebehu roka 2001, išlo o nevyhnutné prevádzkové náklady, ktoré mal odporca znášať na vlastné náklady. Za súhlas s rekonštrukciou bazéna nepovažoval stanovisko primátora mesta C. Q.. R. C. zo dňa 03.05.2001, pretože v danom prípade ide iba o oznámenie, že primátor mesta C. nemá námietky proti ohláseným stavebným úpravám sedacieho bazéna a osadenie vodných atrakcií „vodný hríb“ a “vzduchový gejzír“ a ktorý zároveň odporcu upozornil, že podľa § 57 ods. 5 stavebného zákona toto oznámenie nenahrádza rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy alebo iné opatrenia dotknutých orgánov štátnej správy podľa osobitných predpisov, ktoré si musí stavebník zabezpečiť sám. Poukázal aj na výpoveď svedka P., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že Dodatok č. 2 k nájomnej zmluve zo dňa 22.12.1995 sa netýka rekonštrukcie bazéna, pretože táto bola vykonaná rok predtým a o rekonštrukcii bazéna v roku 2001 nevedel. Poukázal tiež na skutočnosti preukázané navrhovateľom, že k rekonštrukcii bazéna došlo v rokoch 1997-2000, v ktorom roku realizoval opravu laminovania práve G. E. so svojou firmou E. - G. E., ktorého tvrdenie, že bazén bol po rekonštrukcii v zlom stave, považoval za účelové, keďže týmto poprel kvalitu svojej práce vykonanej predtým, ako uzavrel s odporcom zmluvu o úprave bazéna. Svedka C. v konaní nevypočul z dôvodu, že jeho zdravotný stav podľa ošetrujúceho lekára bol zlý a nemohla by byť jeho výpoveď považovaná za vieryhodnú. Návrh navrhovateľa tak považoval za dôvodný a obranu odporcu, že dlh navrhovateľovi nezaplatil z dôvodu, že vykonal rekonštrukciu bazéna v roku 2001 za účelovú, vyvrátenú dôkazmi. Konanie časti návrhu navrhovateľa o priznanie úroku z omeškania zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p. po späťvzatí návrhu navrhovateľom v tejto časti a súhlasu odporcu s týmto späťvzatím. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, úspešnému v konaní, ich náhradu nepriznal, nakoľko sa ich náhrady vzdal. Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie odporca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvodil, že len zo samotnej skutočnosti, že v minulosti v rokoch 1997-2000 boli vykonané rekonštrukcie sedacieho bazéna, nevyplýva, že v roku 2001 nebola jeho rekonštrukcia potrebná, naopak považoval potrebu ďalšej rekonštrukcie v roku 2001, ako aj vedomosť navrhovateľa o jej potrebe vyplývajúcu z vykonaných dôkazov. Z dokladov týkajúcich sa rekonštrukcie bazéna v roku 1997 podľa neho jednoznačne vyplýva, že dielo (laminačné práce) nebolo zhotoviteľom Z.-I., C.. C. B..W.. riadne vykonané, malo vady, ktoré samotný navrhovateľ reklamoval u zhotoviteľa. Poukázal na výpoveď svedka G. E., ktorý potvrdil, že ak by nedošlo ku generálnej oprave, hrozilo by zastavenie prevádzky bazéna, pričom práce ním vykonané v roku 2000 boli rýchle a krátke, aby sa bazén dal používať a jednalo sa len najnutnejšie práce, o čom svedčí aj zmluva o dielo č. XX/VVMV/ XXXX uzatvorená medzi navrhovateľom a podnikateľom G. a cenového návrhu zo dňa 12.02.2001, teda oprava jednej ucelenej časti sedacieho bazéna v rozsahu 50m2 a celková výmera bazéna predstavuje 660m2, išlo o nevyhnutné opravy, na ktoré mala nadväzovať generálna rekonštrukcia celého bazéna. V súvislosti s tým poukázal aj na výpoveď svedka G. R., že pán G. E. vykonal opravu bazéna dvakrát s tým, že prvá oprava bola iba čiastočná a týkala sa iba jednej časti laminátového dna a vytýkal súdu prvého stupňa, že sa s jeho svedeckou výpoveďou nevysporiadal. K spochybňovaniu vykonania generálnej opravy súdom prvého stupňa pre údajný rozpor medzi zmluvou o dielo č. XX/XXX/VVM G. uzatvorenou medzi ním a podnikateľom G. E. - E. uviedol, že z cenovej ponuky, zmluvy o dielo, preberacieho protokolu, ako aj z faktúry vyplýva, že všetky sa týkajú tej istej opravy, ktorej podstatou boli laminačné práce na bazéne. Mal za to, že je potrebné rozlišovať medzi malou opravou v roku 2000, ktorú financoval navrhovateľ a opravou v roku 2001 ním zabezpečenou, ktorou sa až odstránili závady bazéna pretrvávajúce po dobu 4 rokov. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nezohľadnil, že navrhovateľ nijakým spôsobom neriešil uzatvorenie osobitnej dohody vyžadujúcej súčinnosť oboch strán a to napriek tomu, že to Dodatok č. 2 výslovne predpokladal a keďže aktívnu činnosť na uzatvorenie dohody vyvíjal len on, mal za to, že nečinnosť navrhovateľa mu v tomto smere nemôže byť na ťarchu, ako aj pochybenie, keď vychádzal z výpovede svedka P., ktorý potvrdil len skutočnosť, že Dodatok č. 2 sa netýka rekonštrukcie bazéna v roku 2000 a nebral o úvahy výpovede svedkov E. A. R., ktorí jednoznačne potvrdili, že oprava v roku 2000 neriešila všetky závady bazéna a že jeho oprava v roku 2001 bola nevyhnutná. Bol toho názoru, že súd prvého stupňa mal jeho nárok ako nájomcu posudzovať podľa § 669 Obč. zák., a nie podľa čl. V, bod 2 písm. i/ nájomnej zmluvy zo dňa 22.12.1995, nakoľko išlo o opravu, ktorá mala zabezpečiť spôsobilosť predmetu nájmu na dohodnuté užívanie. Konštatoval, že by mohla nastať aj situácia, že ak by navrhovateľ nedal súhlas na opravu, ani by ju sám nevykonal, predmet nájmu by nebol spôsobilý na riadne užívanie a odporca ako nájomca by nemohol využiť možnosť poskytnutú citovaným zákonným ustanovením a zabezpečiť opravu sám na náklady prenajímateľa. Mal za to, že súd prvého stupňa mal alternatívne v zmysle poslednej vety ust. § 669 Obč.zák. posudzovať jeho nárok aj z pohľadu možného bezdôvodného obohatenia navrhovateľa, nakoľko vykonaním rekonštrukcie odporcom v roku 2001 prišlo k zhodnoteniu predmetu nájmu v rozsahu jeho nákladov vynaložených na túto rekonštrukciu. Poukázal na rozhodnutie NS ČR zo dňa 30.06.2006 sp.zn. 28Cdo 740/2004 a že ide svojou povahou o iný nárok, než na ktorý pamätala zmluva. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť z dôvodu, že odporca vo svojom odvolaní poukazuje na skutočnosti, ktoré boli zrejmé už v predchádzajúcom konaní. Výpoveď svedka G. E., na ktorú odporca poukazoval, považoval za nedôveryhodnú aj pre jeho postavenie ako zhotoviteľa vo vzťahu k odporcovi ako objednávateľovi a taktiež považoval nedôveryhodnú svedeckú výpoveď G. R., ktorý je zamestnancom odporcu od roku 1996. Poukázal, že s ohľadom na preukázané skutočnosti, a to absenciu akéhokoľvek predchádzajúceho súhlasu navrhovateľa ako prenajímateľa pre vykonanie prípadnej generálnej opravy, modernizácie alebo rekonštrukcie, dohodnuté v čl. V bod 2 písm. i/ nájomnej zmluvy zo dňa 22.12.1995, ako aj absencie uzatvorenia osobitnej zmluvy ohľadne prípadných investícií s navrhovateľom ako prenajímateľom, sa odporca snaží ním dovtedy prezentované dôvody diametrálne zmeniť s poukazom na ust. § 669 Obč. zák. tvrdením, že čl. V bod 2 písm. i/ nájomnej zmluvy nevylučuje jeho použitie. Konštatoval, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa bol vydaný v súlade so skutočným a právnym stavom veci pri vysporiadaní sa so všetkými skutočnosťami, s obranou odporcu a všetkými vykonanými dôkazmi a dospel k správnemu záveru. Tvrdenie odporcu, že na jeho strane by mohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu v nadväznosti na poslednú vetu ust. § 669 Obč. zák., považoval za v rozpore so skutočným stavom veci, pretože v danom prípade nedošlo k žiadnemu zhodnoteniu (obohateniu) jeho majetku ako prenajímateľa, čo navyše odporca nepreukázal. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní, bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Z vykonaného dokazovania bolo nepochybné, že medzi účastníkmi bola dňa 22.12. 1995 v zmysle zák.č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov uzavretá nájomná zmluva na dobu určitú od 01.01.1996 do 31.12.2005, na základe ktorej navrhovateľ ako prenajímateľ prenajal odporcovi ako nájomcovi nehnuteľnosti a hnuteľné veci uvedené v čl. I tejto zmluvy a podľa čl. III bola dohodnutá cena nájmu sumou 504.000,- Sk ročne, a to v mesačných splátkach vo výške 42.000,- Sk vždy do 10.dňa predchádzajúceho mesiaca, ktorá cena nájmu podľa Dodatku č.1 zo dňa 21.06.2000 k nájomnej zmluve bola dohodnutá sumou 800.400,- Sk ročne od 01.01.2000 s tým, že sumu 296.000,- Sk mal nájomca uhradiť prenajímateľovi do 30.09.2000 a od 01.01.2001 nájomné sa malo uhrádzať v mesačných splátkach vo výške 66.700,- Sk vždy do 10. dňa predchádzajúceho mesiaca a podľa Dodatku č. 2 k tejto nájomnej zmluve bola cena nájmu dohodnutá sumou 896.400,- Sk ročne od 01.01.2001 a mesačné splátky vo výške 74.000,- Sk od 01.01.2002 ? (zrejme od 01.01.2001). Na základe tohto dodatku sa mali účastníci dohodnúť, že „od 01.05.2001 nájomca nebude splácať dohodnuté mesačné splátky, nájomné vrátane dlhu 26.400,- Sk a zvýšeného nájomného za rok 2001 vo výške 96.000,- Sk bude kompenzovaná až do výšky skutočne vynaložených nákladov v zmysle osobitnej zmluvy uzatvorenej podľa čl. VI nájomnej zmluvy zo dňa 22.12.1995.“ Odporca svoj dlh na nájomnom vyčíslený navrhovateľom svojou obranou, že vykonal dohodnutú generálnu opravu bazéna v roku 2001 v hodnote 583.634,- Sk, nevyvrátil. Pokiaľ ide o práce na oprave bazéna, ktoré mali byť vykonané v roku 2001, ktoré mal odporca uhradiť firme E. - G. E. v sume 583.634,- Sk a ktorú sumu si chcel odporca započítať z dôvodu, že tak vykonal generálnu opravu bazéna, táto by nebola vykonaná v súlade s čl. V písm. i/ nájomnej zmluvy, podľa ktorej vykonávať prípadnú generálnu opravu, modernizáciu alebo rekonštrukciu nebytových priestorov, alebo iné investície mal odporca ako nájomca právo vykonať len po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa a na uvedené investície sa uzavrie osobitná zmluva s tým, že náklady nájomcu, ktoré boli investované so súhlasom prenajímateľa, budú zohľadnené vo výške nájomného na adekvátne obdobie alebo formou predĺženia doby nájmu podľa dohody. Existencia takejto osobitnej zmluvy nebola v konaní preukázaná a ani udelenie predchádzajúceho písomného súhlasu zo strany prenajímateľa. Za takýto súhlas navrhovateľa ako prenajímateľa s nákladmi investovanými odporcom ako nájomcom nemožno považovať oznámenie primátora mesta C. Q.. R. C. zo dňa 03.05.2001 adresované odporcovi, že nemá námietky k ohláseniu stavebných úprav a drobnej stavby, ktoré mal tento ohlásiť ako „stavebné úpravy sedacieho bazéna a osadenie vodných atrakcií- vodný hríb a vzduchový gejzír“. Preto aj keď odporca predložil faktúru vystavenú E. -G. E. na sumu 583.634,- Sk a príjmový pokladničný doklad zo dňa 31.07.2001 o uhradení tejto sumy, nebolo možné považovať takéto dôkazy za opodstatňujúce jeho nárok na započítanie ním vynaložených nákladov oproti nájomnému vyčíslenému navrhovateľom za prenájom ním užívaných nebytových priestorov. Navyše možno prisvedčiť odporcovi ani z dôvodu nesúladu obsahu zmluvy o dielo uzavretej dňa 30.03.2001 medzi odporcom ako objednávateľom a E. - G. E. ako zhotoviteľom s obsahom prác uvedených vo faktúre vystavenej na základe tejto zmluvy o dielo, v ktorej faktúre sú uvedené len laminačné práce na oprave bazéna. Nevyhnutnosť ich vykonania bola spochybnená aj tým, že rekonštrukčné práce sedacieho bazéna boli vykonané v roku 1997 na základe zmluvy o dielo zo dňa 18.02.1997 uzavretej medzi ním a zhotoviteľom Z.-I., C..B..W.. a následne v roku 2000 na základe zmluvy o dielo uzavretej dňa 07.04.2000 medzi ním a X. E.. - G. E.. So týmito všetkými skutočnosťami sa súd prvého stupňa dostatočne vysporiadal a námietky odporcu nebolo možno považovať za dôvodné. Poukaz odporcu na ust. § 669 Obč. zák. svedčí tiež len o tom, že ak nájomca vynaložil na vec náklady pri oprave, na ktorú je povinný prenajímateľ, má nárok na náhradu nákladov, ak sa oprava vykonala so súhlasom prenajímateľa alebo ak prenajímateľ bez zbytočného odkladu opravu neobstaral, hoci sa mu oznámila jej potreba a inak môže požadovať len to, o čo sa prenajímateľ obohatil. V konaní pritom nebolo preukázané, že by sa bola oprava vykonaná odporcom vykonala so súhlasom prenajímateľa, alebo že by bola a v akom rozsahu potrebná a potom nemožno hovoriť ani o bezdôvodnom obohatení sa navrhovateľa ako prenajímateľa. Pre posúdenie dôvodnosti nároku odporcu v zmysle § 669 Obč. zák. je potrebné náležité zistenie, či a v akom rozsahu došlo k zhodnoteniu objektu, ktorý je predmetom nájmu, oproti stavu, v akom sa tento pred opravou nachádzal, a teda nielen či a koľko na nákladoch odporca vynaložil, ale či náklady ním vynaložené v ním uvedenom rozsahu boli potrebné, resp. v akom boli potrebné a či výsledok opráv sa prejavil v zhodnotení predmetu nájmu, čo z vykonaného dokazovania nevyplýva. Súd prvého stupňa vykonal dostatočné dokazovanie, ktorého výsledky správne a náležite v súlade s ust. § 132 O.s.p. vyhodnotil a dospel k správnemu záveru, s ktorým sa dovolací súd stotožnil a tiež aj s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd preto z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s§ 151 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, úspešnému v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatnil. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.