Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/83/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407225194 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1407225194.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Ayše Pružinec Erenová, v právnej veci navrhovateľky: J. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. V. XXX/XX, XXX XX L., 2. maloletý S. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. V. XXX/ XX, L., zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v S., so sídlom L.U. XXXX/ XX/A, S., proti odporcovi: X. X., bytom X. XXX, XXX XX X., o určenie otcovstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému S. Y., nar. XX. XX. XXXX, o odvolaní otca maloletého proti rozsudku Okresného súdu Malacky, č.k. 4C 255/2008-97 zo dňa 30. apríla 2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o určenie výživného m e n í tak, že otec maloletého S. narodeného XX. Z. XXXX je povinný prispievať na výživu maloletého sumou 100,- eur mesačne od 15.6.2007 do 31.8.2012 a sumou 150,- eur od 1.9.2012 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého. Zročné výživné v sume 7.100,04 eur za obdobie od 15.6.2007 do 20.3.2013 je otec povinný zaplatiť do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky maloletého. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 30. apríla 2012 vo veci určenia otcovstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému S. Y., nar. XX.XX.XXXX rozhodol tak, že konanie o určenie otcovstva k maloletému zastavil, maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 80,- eur mesačne k rukám matky a zročné výživné za obdobie od 15. júna 2007 do 30.04.2012 v sume 4.680,- eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 50,- eur spolu s bežným výživným a otcovi zároveň uložil povinnosť zaplatiť matke 66,39 eur náhradu trov konania a náhradu trov štátu v sume 251,58 eur. Súd konanie zastavil podľa § 108 O.s.p., pretože došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov. V súlade s ustanovením § 113 ods. 2 O.s.p. súd zároveň rozhodol o výchove a výžive maloletého dieťaťa tak, že maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok a rozhodol o vyživovacej povinnosti otca k maloletému a určil výživné v sume 80,- eur mesačne od 15.06.2007. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že maloletý je v predškolskom veku, je zdravý a pretože odmietal kolektív bol celodenne v starostlivosti svojej matky. Otec sa o maloletého nezaujímal, doteraz neprispieval na jeho výživu žiadnym spôsobom a nepodieľal sa na jeho výchove. Matka maloletého má základné vzdelanie, doteraz pracovala príležitostne brigádnicky v logistickom parku v X. pri výrobe automobilov a od septembra, keď maloletý nastúpi do materskej školy matka má dohodnutú prácu v logistickom parku v X.. Matka poberá dávky v hmotnej núdzi, žije u svojej babky aj s maloletým, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Otec má stredoškolské vzdelanie s maturitou, je živnostník s predmetom podnikania vykonávanie zváracích prác, paličské práce, rezanie závitov, dokončovacie práce hotových kovových výrobkov jednoduchým ručným opracovaním, alebo pomocou drobnej ručenej mechanizácie, dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov. Otec maloletého má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému J. X., nar. XX.XX.XXXX, a na jeho výživu prispieva mesačne sumou 100,- eur. Otec maloletého žije s rodičmi v spoločnej domácnosti a mesačne im prispieva na domácnosť sumou 150,- eur a spláca úver vo výške 450,- eur mesačne. Pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliadol v súlade s ustanovením § 75 ods. 1 Zákona o rodine na odôvodnené potreby maloletého, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca. Súd prihliadol na skutočnosť, že maloletý je v starostlivosti matky, ktorá mu poskytuje každodennú starostlivosť, podieľa sa na výchove a aj na výžive maloletého a otec sa so synom nestretáva, nezaujíma sa o dieťa a na jeho výživu neprispieva. Pri určení výživného súd prihliadol aj na to, že otec maloletého je živnostníkom poskytujúcim remeselné služby, je zdravý, má stredoškolské vzdelanie s maturitou a v jeho možnostiach a schopnostiach je zabezpečiť si dostatočný príjem, aby si mohol riadne plniť vyživovaciu povinnosť. Súd prihliadol tiež na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca maloletého a to k maloletému J. v sume 100,- eur mesačne, ktorý je žiakom základnej školy. Súd nepovažoval za spravodlivé, aby na jedno dieťa otec prispieval výživným v sume 100,- eur a na druhé s porovnateľnými potrebami nepomerne menej. Zročné výživné ku dňu vyhlásenia rozsudku za 58,5 mesiaca po 80,- eur v sume 4.680,- eur súd povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a otcovi maloletého ako odporcovi v konaní uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 66,39 eur a trovy konania štátu v sume 251,58 eur, ktoré je povinný zaplatiť na účet súdu. Proti výroku rozsudku, ktorým súd určil vyživovaciu povinnosť podal odvolanie otec maloletého. Namietal, že súd neprihliadol na jeho finančnú situáciu, aj keď o tom predložil všetky podklady o jeho finančných platbách a po ich uhradení mu nezostáva na zaplatenie ostatných výdavkov. Z jeho 800,- až 900,- eurového platu nie je schopný platiť všetky výdaje, pretože platí úver v sume 450,- eur mesačne a má ďalšiu vyživovaciu povinnosť v sume 100,- eur mesačne, pritom na domácnosť, v ktorej býva u svojich rodičov prispieva 150,- eur mesačne a okrem toho má výdaje na zdravotné poistenie a sociálne poistenie. Nesúhlasil s názorom súdu, že má možnosť sa zamestnať, pretože žiadna firma mu nedá nástupný a ani taký vysoký plat, ktorý potrebuje na všetky jeho výdaje. Namietal, že súd neprihliadol na jeho výdavky, na ktoré by potreboval 900,- eur mesačne. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. vo výroku, ktorým súd určil vyživovaciu povinnosť na maloletého podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a sú splnené podmienky pre zmenu napadnutého výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri plnení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom majú obaja rodičia a každý z nich má povinnosť prispievať na výživu podľa svojich schopností a možností, ako aj majetkových pomerov, pričom pri určení výživného sa prihliada i k tomu, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, keďže práca a osobná starostlivosť o dieťa vynaložená jedným z rodičov predstavuje materiálnu hodnotu zodpovedajúcu finančnému príspevku druhého rodiča a rozsah tejto závisí od veku, potrieb a zdravotného stavu toho, ktorého dieťaťa. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb maloletého dieťaťa v súvislosti s jeho všestranným rozvojom a vývojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu týchto životných potrieb dieťaťa je rôzny a to vzhľadom na jeho vek, spôsob prípravy na jeho budúce povolanie, zdravotný stav, ale aj jeho schopnosti. Súd prvého stupňa správne postupoval podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Maloletý je v starostlivosti matky, ktorá každodennou starostlivosťou sa podieľa na výchove a výžive maloletého dieťaťa, ktoré je na svojich rodičov úplne odkázané. Maloletý nemá schopnosť, ani možnosť zabezpečiť si vlastný príjem, je preto povinnosťou rodičov vlastným pričinením si zaobstarať dostatok finančných prostriedkov na výživu svojho dieťaťa. Súd preto prihliadol na vyživovaciu povinnosť zo strany matky a to jej osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa. Správne súd konštatoval, že maloleté dieťa je úplne odkázané na svojich rodičov a teda aj na otca. V tej súvislosti je potrebné poukázať na to, že maloleté dieťa bolo úplne odkázané na svojich rodičov od svojho narodenia a je predovšetkým potrebné zdôrazniť, že otec sa o maloleté dieťa od narodenia vôbec nestaral, nezaujímal, neposkytoval mu svoju osobnú starostlivosť a ani finančne neprispieval na jeho potreby, celá starostlivosť zostala na matke. Otec si preto svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť vôbec neplnil. Otec maloletého v podanom odvolaní namietal, že výživné určené na maloletého nezodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam plniť si vyživovaciu povinnosť a preto je rozhodnutie súdu nesprávne. V súvislosti s touto námietkou otca je potrebné poukázať na to, že otec maloletého vykonáva podnikateľskú činnosť a v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou je v jeho možnostiach a schopnostiach plniť si vyživovaciu povinnosť na maloletého. Pokiaľ otec maloletého namietal, že súd neprihliadol na jeho výdavky a to na úver, ktorý spláca v sume 450,- eur mesačne, ako aj jeho povinnosť prispievať na domácnosť svojich rodičov, u ktorých žije v sume 150,- eur a ďalšie jeho osobné výdavky, odvolací súd poukazuje na to, že prvoradou povinnosťou otca maloletého je plniť si vyživovaciu povinnosť a zabezpečiť za tým účelom dostatok finančných prostriedkov a tieto prednostne použiť na zaplatenie výživného na maloletého a až zo zvyšnej časti je možné hradiť náklady, ktoré vznikajú otcovi maloletého pre vlastnú potrebu a v súvislosti s jeho úverom a ďalšími splátkami. Otec maloletého tiež namietal, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na maloletého J. vo výške 100,- eur mesačne. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že povinnosťou rodiča je živiť svoje maloleté dieťa. Je potrebné prihliadnuť na vyživovaciu povinnosť otca vo výške 100,- eur mesačne na maloletého J., ale tiež jeho povinnosťou je živiť aj svoje ďalšie dieťa a to maloletého S., o ktorého neprejavoval doteraz žiaden záujem, neposkytoval potrebnú starostlivosť maloletému, nezabezpečoval ho finančne od jeho narodenia až doteraz a preto takéto konanie otca maloletého nie je v súlade so Zákonom o rodine a tiež so záujmom maloletého dieťaťa. Výživné je určené predovšetkým na výživu maloletého dieťaťa, ktoré má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pokiaľ otec mal možnosť v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou a dosahovaným príjmom zobrať si úver s tým, že vedel, že jeho povinnosťou bude platiť splátky úveru vo výške 450,- eur mesačne, bolo jeho povinnosťou prihliadnuť tiež na to, že má dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, ktoré musí prednostne platiť a až následne má možnosť zo zostávajúcich finančných prostriedkov uhrádzať úver, platby, poplatky na spoločnú domácnosť a iné svoje náklady, pretože je nutné zdôrazniť, že platenie výživného je prvoradá povinnosť rodiča, ktorá vyplýva z ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Otec si svoju zákonnú povinnosť doteraz neplnil. Odvolací súd vzhľadom na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ktoré bude mať v júni 2013 šesť rokov a podľa vyjadrenia matky od septembra nastúpilo dieťa do materskej školy, s čím sa matke zvýšili náklady na dieťa. Odvolací súd určil vyživovaciu povinnosť na maloleté dieťa v sume 100,- eur mesačne z dôvodu, že matka nemá dostatok finančných prostriedkov a tiež má vyživovaciu povinnosť na maloletého, poberala dávky v hmotnej núdzi s tým, že ako tvrdila má zabezpečenú prácu. Tiež bolo potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že matka maloletého dieťaťa nemá vlastné bývanie, býva u svojej babky, kde sa o dieťa osobne stará. Vlastnou prácou si matka nemôže zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov, pretože až doteraz musela poskytovať maloletému dieťaťu od narodenia osobnú starostlivosť a nemohla si zabezpečiť dostatočný príjem na jeho výživu, keď ako bolo už uvedené, otec sa o dieťa nezaujímal, na jeho výživu neprispieval a neplnil si zákonnú vyživovaciu povinnosť. Bolo potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, že otec maloletého dieťaťa je podnikateľ, vykonáva podnikateľskú činnosť a preto v jeho záujme musí byť dosahovať taký príjem, aby vedel uživiť svoje obidve maloleté deti. Výživné preto odvolací súd určil v sume 100,- eur mesačne od 15.06.2007 do 31.08.2012 a v sume 150,- eur mesačne od 01.09.2012, odkedy maloleté dieťa začalo navštevovať materskú školu, s čím nepochybne došlo k zvýšeniu nákladov na maloleté dieťa. Zročné výživné v sume 7.100,04 eur za obdobie od 15.06.2007 do 20.03.2013 otcovi uložil povinnosť zaplatiť do 90 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky maloletého. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného súd prihliadne na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného aj vtedy ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Okolnosťou tvoriacou v súhrne celkové majetkové pomery povinného sú aj pasíva (úvery, pôžičky). Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potencionality. Zadĺženie povinného z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnutné, resp. súvisia so zaobstaraním predmetov nadštandardnej hodnoty, z tohto hľadiska znamená, že na ne súd pri ustálení majetkových pomerov nebude prihliadať. V prípade kúpy takýchto vecí by sa majetkový stav nezmenil, povinnému by síce vznikli dlhy, majetok by sa však zhodnotil o zakúpenú vec. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je dôvodné tvrdenie otca maloletého, že spláca úver a nie je schopný platiť výživné v súdom určenej sume. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Nie každý výdavok povinného rodiča je nevyhnutný do tej miery, že by nebolo možné od neho odôvodnene požadovať, aby prednostne plnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. V danom prípade, keď otec maloletého nadobudol nejakú vec na základe úveru, tak v tomto prípade sa nezhoršili jeho majetkové pomery, pretože otcovi maloletého síce vznikli dlhy splácaním úveru, ale jeho majetok sa zhodnotil o kúpenú vec a teda nastala zmena jeho majetkových pomerov, ktorá je odôvodnená tým, že otcovi sa zlepšili majetkové pomery nadobudnutím zakúpenej veci, ktorej hodnotu spláca v rámci úveru. Pokiaľ otec tvrdí, že uhrádza mesačné splátky úveru vo výške 450,- eur, jeho prvoradou povinnosťou je zabezpečiť finančné prostriedky predovšetkým na úhradu výživného na maloleté dieťa, keďže výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Odvolací súd preto zmenil rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. a určil vyživovaciu povinnosť na maloletého od 15. júna 2007 v sume 100,- eur mesačne do 31.08.2012 a sumou 150,- eur mesačne od 01.09.2012. Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. V danej veci za obdobie od 15.06.2007 do 20.03.2013 odvolací súd vyčíslil zročné výživné v sume 7.100,04 eur a to za mesiac jún 2007 v sume 53,28 eur, za mesiace júl, august, september, október, november, december 2007 v sume 600,- eur, za rok 2008 až 2011 v sume po 1.200,- eur za každý rok a v roku 2012 800,- eur a od 01.09.2012 do februára 2013 spolu 750,- eur a za mesiac marec do 20.03.2013 v sume 96,76 eur, čo spolu predstavuje sumu 7.100,04 eur. Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd povolí plnenie v splátkach musí vždy presnejšie určiť ich výšku a podmienky splatnosti a aj tento výrok musí náležite odôvodniť. Hľadiskami pre úvahu súdu, či má povinnému priznať výhodu splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť povinného a podobne. V danom prípade otec maloletého nežiadal zaplatiť zročné výživné v splátkach a pokiaľ vyplýva z obsahu spisu, príjem mu umožňuje platiť spolu s bežným výživným aj zročné výživné a to tak, že podľa názoru odvolacieho súdu výživné je určené pre maloleté dieťa, pre jeho výživu, na úhradu jeho odôvodnených nákladov a preto nie je možné určiť splátky v nižších sumách tak, ako rozhodol súd prvého stupňa, aby nebola ohrozená jeho výživa. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že bol nesprávny názor súdu prvého stupňa, keď povolil otcovi maloletého mesačné splátky po 50,- eur mesačne bez odôvodnenie. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvého stupňa skutočnosť, že prvoradá je vyživovacia povinnosť maloletého dieťaťa a až následne je možné zaoberať sa okolnosťami na strane povinného, pokiaľ povinný tvrdí, že nie je schopný plniť vyživovaciu povinnosť a teda zročné výživné na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu. V danej veci súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky na určenie vyživovacej povinnosti od 15. júna 2007 a preto od uvedeného termínu, teda od narodenia maloletého dieťaťa, bolo odôvodnené výživné v sume 100,- eur mesačne a keď vyživovacia povinnosť trvala od uvedeného dňa, otec si mal túto zákonnú vyživovaciu povinnosť riadne plniť. Pretože otec maloletého konal v rozpore so zákonom, neplnil si riadne vyživovaciu povinnosť na maloleté dieťa, vznikol mu dlh na výživnom, ktorý je povinný zaplatiť s tým, že odvolací súd uložil otcovi povinnosť zaplatiť dlžné výživné do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Nebolo preto dôvodné, aby súd povolil otcovi platiť zročné výživné v mesačných splátkach po 50,- eur mesačne, keď otec maloletého ani nežiadal, aby mu súd povolil zročné výživné zaplatiť v splátkach a preto bol takýto postup súdu prvého stupňa nesprávny a rozhodnutie nie je v záujme maloletého dieťaťa. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože ide o konanie o výživné, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.