Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/291/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407227187 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1407227187.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Aleny Svetlovskej a JUDr. Edity Szabovej v právnej veci žalobcu: X. Č., O. F. Č.. XXX, zast. advokátom JUDr. Jozefom Matkovčíkom, Vazovova ul. č. 9/A, Bratislava, proti žalovaným: 1/ U. O., O. G. T.. Č.. X, V., X/ X.. V. E., O. Na Z. Č.. XXX/XX, O., obaja zast. advokátom JUDr. Jurajom Hadrbulcom, Riečna ul. č. 2, Bratislava, o určenie vlastníctva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo 4. októbra 2012 č. k. 6C 120/2008- 186, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žalobca je povinný nahradiť žalovaným k rukám advokáta JUDr. Juraja Hadrbulca trovy odvolacieho konania 228,58 eur do 3 dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. F. a to nehnuteľnosti parc. č. XXX - R. V. R. B. XXX Q. U. V.. Č.. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 168 m2. Žalobcovi súd prvého stupňa uložil povinnosť nahradiť žalovaným na účet ich právneho zástupcu trovy konania 2 079,97 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že v pzkn. vl. č. XXXX boli zapísané parcely a to parc. č. XXX - roľa v intraviláne vo výmere 940 m2, parc. č. XXX - záhrada, dom s dvorom vo výmere 1 103 m2 a parc. č. XXX - dom č. 172/d s dvorom v intraviláne. Ako vlastníci týchto nehnuteľností boli zapísaní Š. E. v podiele 5/8 a S.na E., X. E. U. U. O., každý v podiele 1/8. V pzkn. vl. č. X XXX bola zapísaná parcela č. 617/2 - cesta v intraviláne vo výmere 168 m2 a ako jej vlastníci boli zapísaní Š. E. v podiele 5/8 a S. E., X. E. U. U. O., každý v podiele 1/8. Žalobca nadobudol dedením (rozhodnutie č. k. D 666/91) nehnuteľnosti zapísané na LV pre kat. úz. F. Č.. XXXX ako parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1 103 m2 a rodinný dom súp. č. 319 postavený na parcele č. 615. Na LV pre kat. úz. F. Č.. XXXX sú ako vlastníci parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 168 m2 zapísaní žalovaní a to žalovaná 1/ v podiele 2/3 a žalovaný 2/ v podiele 1/3. Na parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 588 m2 a na parc. č. XXX/X - vinice vo výmere 352 m2 neboli založené listy vlastníctva. Tieto parcely boli vytvorené z pôvodnej parcely č. 613 o výmere 940 m2 (588 + 352 = 940 m2). Dňa 12. 10. 1963 uzavreli Š. E., S. E., X. E. U. U. O. ako predávajúci kúpnu zmluvu, ktorou predali kupujúcej U. Č. - matke žalobcu nehnuteľnosti zapísané v pzkn. vl. č. XXXX ako parc č. 614 - záhrada, dom a dvor vo výmere 1103 m2 v celosti za kúpnu cenu 41 000 Kčs. Odbor výstavby ONV Bratislava - vidiek rozhodnutím z 1. 11. 1963 č. Výst./8494/63 povolil predávajúcim pozemnoknižný prevod vyššie uvedených nehnuteľností zapísaných v pzkn. vl. č. 1613 v prospech kupujúcej. V tomto rozhodnutí sa uvádza, že na tieto nehnuteľnosti si nerobí nárok X. F., ktoré súhlasí s prevodom rodinného domu za podmienky, že kupujúca sa stane členkou JRD. K tomu Odbor výstavby ONV Bratislava - vidiek uviedol, že táto podmienka nie je v súlade so zák. č. 65/1951 Zb., pretože ide o prevod rodinného domu s dvorom a záhradou v intraviláne obce a predmetom prevodu teda nie je poľnohospodárska pôda. Okresný súd Bratislava - vidiek uznesením z 24. 4. 1964 č. 728/1964 povolil vykonať v pozemkovej knihe podľa vyššie uvedenej kúpnej zmluvy zápis tak, že z vl. č. 1613 sa odpisuje nehnuteľnosť parc. č. XXX do novej vložky č. XXXX a v tejto novej vložke sa vkladá vlastnícke právo na nehnuteľnosť parc. č. XXX G. B.. Č.. XXXX na U. Č.A.. Parcely č. 613 a č. 617/2 v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy užívalo X. F.. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Právna predchodkyňa žalobcu U. Č. nebola dobromyseľnou držiteľkou parc. č. XXX U. V.. Č.. XXX/X a preto nemohla vydržaním nadobudnúť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam. Už v kúpnej zmluve sa totiž uvádza, že kupujúca U. Č. nadobúda vlastníctvo k rodinnému domu, do ktorého sa chce s manželom nasťahovať. Podľa v tom čase platného zák. č. 65/1951 Zb. na prevod nehnuteľností bolo potrebné privolenie okresného národného výboru. K predmetnej kúpnej zmluve vydal privolenie ONV Bratislava - vidiek rozhodnutím z 1. 11. 1963, pričom v tomto rozhodnutí súčasne uviedol, že predmetom prevodu nie je poľnohospodárska pôda. Toto rozhodnutie ONV Bratislava - vidiek bolo U. Č. riadne doručené. U. Č. teda v čase uzavretia kúpnej zmluvy musela vedieť o tom, že touto zmluvou nenadobudla žiadnu poľnohospodársku pôdu, ale len rodinný dom, dvor a záhradu. V takom znení aj prebehol zápis vlastníckeho práva na U. Č.. Žalobca v konaní poukazoval na potvrdenie z 24. 8. 1963 o odovzdaní zálohy 10 000 Kčs na dohodnutú predajnú cenu domu v F. spolu s dvorom a záhradou (vinicou) a teda tvrdil, že predmetom kúpnej zmluvy bola aj poľnohospodárska pôda. Táto skutočnosť však podľa súdu prvého stupňa z uvedenej potvrdenky nevyplýva, pretože predmetom kúpnej zmluvy bola aj záhrada, ktorá sa nachádzala za rodinným domom, až po stodolu. Okrem toho, odovzdanie zálohy predchádzalo podpisu kúpnej zmluvy, v ktorej bol predmet kúpy riadne označený. Skutočnosť, že predmetom kúpnej zmluvy nebola poľnohospodárska pôda, vyplýva aj z toho, že predmetné parcely č. 613 a č. 617/2 v čase uzavretia kúpnej zmluvy užívalo JRD Gajary. Tieto pozemky neboli oplotené a ich hranicu tvoril plot z kríkov. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd prvého stupňa uzavrel, že U. Č. nebola dobromyseľnou držiteľkou predmetných parciel č. 613 a č. 627/2 a preto nemohla nadobudnúť vlastníctvo týchto parciel vydržaním. Preto sa vlastníkom týchto parciel nemohol stať ani žalobca ako jej právny nástupca. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvého stupňa nevzal do úvahy, že žalobca a jeho právna predchodkyňa užívali sporné nehnuteľnosti dobromyseľne a bez akéhokoľvek rušenia od roku 1964. Dôkaz o tom, že právna predchodkyňa žalobcu bola presvedčená, že sporné nehnuteľnosti kúpila, sú listy, ktoré po kúpe napísali predávajúci. Ide najmä o list zo 4. 5. 1965, z kontextu ktorého vyplýva, že predávajúci tvrdili kupujúcej - právnej predchodkyni žalobcu, že predali nielen parc. č. XXX, U. U. B. V.. Č.. XXX/X a tzv. vývoz - parc. č. XXX/X U. Č.. XXX/X. Aj z potvrdenia o prijatí zálohy podľa žalobcu vyplýva, že predávajúci chceli predať aj parc. č. XXX ( dnes parc. č. XXX/X U. Č.. XXX/X ). Predávajúci bezprostredne po podpise kúpnej zmluvy tvrdili kupujúcim, že sú vlastníkmi aj parc. č. XXX/ X. Žalobca a jeho právna predchodkyňa platili dane z nehnuteľností z výmery 2 028 m2 od roku 1964. Teda platili daň z nehnuteľností tak, ako keby boli ich vlastníkmi. Ďalej žalobca v odvolaní namietol, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil svedecké výpovede U. W., A. U., R. W. U. W. Z., ktorí všetci potvrdili, že žalobca a jeho právna predchodkyňa sporné nehnuteľnosti užívali ako svoje a nakladali s nimi ako s vlastnými. Žiaden zákon platný v rozhodnej dobe nebránil prevodom poľnohospodárskej pôdy nevhodnej na poľnohospodársku veľkovýrobu. Napokon žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa vypočul žalovanú 1/ až po miestnej obhliadke, na ktorej sa mohla oboznámiť so súčasným stavom sporných nehnuteľností a podľa toho vypovedať. Týmto postupom súd prvého stupňa porušil právo žalobcu na spravodlivý proces. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na jeho základe zistil správne skutkový stav veci a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje ich správnosť (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Treba však opraviť mylný údaj uvedený v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa týkajúci sa vlastníctva parcely č. 617/2. Žalovaní sú totiž vlastníkmi tejto parcely v podiele 13/24 (žalovaná 1/), resp. 8/24 (žalovaný 2/). Vlastníkmi parcely č. 613 sú žalovaní v podiele 2/3 (žalovaná 1/), resp. 1/3 (žalovaný 2/), pričom na túto parcelu ešte nebol vyhotovený list vlastníctva. To však nič nemení na tom, že vlastníctvo tejto parcely žalovaní nadobudli dedením. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že oprávnená držba sa zakladá na omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej veci. Oprávnená držba sa nemôže zakladať na takom omyle držiteľa, ktorému sa mohol pri normálnej opatrnosti vyhnúť. Omyl držiteľa musí byť ospravedlniteľný. Ospravedlniteľným je omyl, ku ktorému došlo i napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu po každom požadovať. Pokiaľ omyl presahuje rámec bežného, obvyklého posudzovania veci, nie je ospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý drží vec na základe takého omylu, môže byť síce v dobrej viere, avšak nie „so zreteľom ku všetkým okolnostiam“, a preto nemôže byť držiteľom oprávneným. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva. V prejednávanej veci bolo dokazovaním vykonaným súdom prvého stupňa preukázané, že právna predchodkyňa žalobcu kúpila kúpnou zmluvou z roku 1963 nehnuteľnosti v tejto zmluve presne a jednoznačne označené, teda parcelu č. 614 - záhradu a dom s dvorom vo výmere 1103 m2. V jej prípade teda neexistuje domnelý právny titul (zmluva), na základe ktorého by mohla byť dobromyseľná v tom, že predmetnou kúpnou zmluvou kúpila aj sporné parcely č. 613 a č. 617/2. Takýmto domnelým právnym titulom môže byť vo všeobecnosti napr. neplatná kúpna zmluva. Ako je to uvedené vyššie, dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k právnemu titulu, ktorý by mohol mať za následok vznik vlastníckeho práva. V konaní nebola preukázaná existencia žiadneho takéhoto domnelého právneho titulu, na základe ktorého mohla byť právna predchodkyňa žalobcu v ospravedlniteľnom omyle, že je vlastníčkou sporných nehnuteľností. Žalobca ani v konaní existenciu takéhoto domnelého právneho titulu netvrdil. Dobrú vieru právnej predchodkyne žalobcu o tom, že je vlastníčkou sporných nehnuteľností, nemôžu založiť iba prípadné domnienky predávajúcich, aké nehnuteľnosti jej vlastne predali za situácie, keď nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu, boli v kúpnej zmluve jasne špecifikované. Ak sa aj právna žalobkyňa na základe listov predávajúcich domnievala, že jej predali aj sporné parcely č. 613 a č. 617/2, mohla byť v omyle, že je vlastníčkou týchto parciel, ale nie v ospravedlniteľnom omyle a jej držba preto nemohla byť oprávnená. Iba samotná tá skutočnosť, že právna predchodkyňa žalobcu a žalobca sporné nehnuteľnosti nerušene užívali od roku 1964, nemôže viesť k záveru, že právna predchodkyňa žalobcu bola oprávnenou držiteľkou sporných nehnuteľností a že sa teda v zmysle § 134 ods. 1 Obč. zák. stala ich vlastníčkou. Iba samotná držba veci nemôže viesť k vydržaniu vlastníckeho práva, ak sa dobrá viera držiteľa nevzťahuje aj na právny titul, ktorý mohol mať za následok vznik práva a ak omyl držiteľa nebol založený na ospravedlniteľnom omyle. Tak tomu bolo v prejednávanej veci. Treba tiež poukázať na to, že právna predchodkyňa žalobcu predmetnou kúpnou zmluvou kúpila nehnuteľnosť vo výmere 1103 m2. Ako uviedol samotný žalobca v odvolaní, jeho právna predchodkyňa a on platili daň z nehnuteľností vo výmere 2 028 m2. Nehnuteľnosti, ktoré právna predchodkyňa žalobcu kúpila kúpnou zmluvou z roku 1963, mali výmeru 1 103 m2. Po pripočítaní výmery sporných nehnuteľností 1 108 m2 (940 + 168 = 1 108 m2), sa teda právna predchodkyňa žalobcu chopila užívania pozemku spolu vo výmere 2 211 m2 (1 103 + 1 108 = 2 211 m2). Odvolací súd je toho názoru, že vzhľadom na veľký rozdiel medzi výmerou pozemku, ktorý kúpila kúpnou zmluvou a výmerou celého ňou držaného pozemku, pri zachovaní obvyklej miery opatrnosti mohlo a malo byť právnej predchodkyni žalobcu jasné, že nie je vlastníčkou celého držaného pozemku. Aj z toho vyplýva, že právna predchodkyňa žalobcu nebola so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníčkou celého ňou držaného pozemku. Odvolací súd nevypočul svedkov U. W., A. U., R. W. U. W. Z. a preto sa k výpovediam týchto svedkov nemôže vyjadriť z hľadiska ich hodnovernosti a pravdivosti. Odvolací súd môže iba vyhodnotiť, či závery súdu prvého stupňa, ktoré z výpovedí týchto svedkov vyvodil, nie sú v rozpore so zásadami logiky. Z výpovedí týchto svedkov nevyplýva logický záver, že právna predchodkyňa žalobcu bola oprávnenou držiteľkou sporných nehnuteľností vo vyššie popísanom zmysle. Nemožno považovať za porušenie práva na spravodlivý proces to, že súd prvého stupňa vypočul žalovanú 1/ až po tom, ako sa zúčastnila miestnej obhliadky. Nie je predsa možné zistiť, ako by v konaní žalovaná 1/ vypovedala, ak by sa miestnej obhliadky nezúčastnila, resp. ak by vypovedala ešte pred ňou. Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok samej vecne správny a preto ho odvolací súd vo veci samej potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a priznal ich náhradu úspešným žalovaným. Ich právny zástupca v odvolacom konaní vykonal u každého žalovaného 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) za 220,77 eur (940 + 168 = 1 108m2 x 5,97 eur = 6 614,76 eur = tarifná hodnota veci, z čoho základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby je v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. 220,77 eur). U oboch žalovaných teda advokátska odmena predstavuje 441,54 eur (220,77 x 2 = 441,54 eur) a v zmysle § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. sa znižuje o 50 %, teda na sumu 220,77 eur. K tejto sume treba pripočítať rež. paušál 1 x 7,81 eur a advokátska odmena právneho zástupcu žalovaných tak predstavuje 228,58 eur. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.