Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/345/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407227472 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1407227472.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Edity Szabovej a členov senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a JUDr. Martina Murgaša, v právnej veci navrhovateľov: v 1. rade Slovenský zväz záhradkárov - Základná organizácia 4-11 Lamač, so sídlom v Bratislave, Šoltésovej č. 9, IČO: 31804489, v 2. rade: X. F., F. Q. XX, F., obaja zastúpení advokátkou JUDr. Gabrielou Zelemovou, so sídlom v Bratislave, Heydukova 16, proti odporcom: v 1. rade: Družstvo podielnikov Devín, Bratislava - Záhorská Bystrica, IČO: 00190802, v 2. rade: Y.. Š. Š., F. H. X, F., v 3. rade: E. Š., F. H. X, F., v 4. rade K.. R. Š., F. V. Á. X, F., v 5. rade: Y.. U. L., F. V. Á.H. X, F., odporcovia v 2. až 5. rade zastúpení advokátom Mgr. Štefanom Sándorom, so sídlom Mickiewiczova 6, Bratislava, v 6. rade: Y. Š., F. W. X/A, F. a v 7. rade: E. Š., F. W. X/A, F., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a dohody o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave č.k. 24C/266/2007-508, zo dňa 29.3.2010 r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave č.k. 24C/266/2007-508, zo dňa 29.3.2010 p o t v r d z u j e. Navrhovatelia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcom v 2. až 5. rade na náhradu trov odvolacieho konania sumu 1.930,65 eur, k rukám ich právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcom v 1., 6. a 7. rade sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a dohody o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, navrhovateľov v 1. a 2. rade zaviazal k povinnosti zaplatil odporcovi v 1. rade na náhradu trov konania sumu 406,62 eur, odporcom v 2. a 3. rade sumu 1.534,49 eur k rukám ich právnych zástupcov a odporcom v 6. a 7. rade náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že navrhovatelia sa svojim návrhom domáhali, aby súd určil, že kúpna zmluva uzavretá dňa 22.11.2005 medzi predávajúcim odporcom v 1. rade a kupujúcimi odporcami v 2. až 5. rade, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam parc. č. 3466/3- záhrady o výmere 353 m2, parc. č. 3467/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 49 m2, parc. č. 3468/1 - záhrady o výmere 434 m2, parc. č. 3469/5 - záhrady o výmere 1144 m2, zapísaných na LV č. 492 pre kat. úz. Lamač, je neplatná, pričom jej neplatnosti sa domáhali podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Súčasne žiadali, aby súd vyslovil neplatnosť dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva V 12389/07 z 10.5.2007 na základe geometrického plánu č. 011/2007 medzi odporcami v 2., 3. a 4. rade k nehnuteľnostiam parc. č. 3466/3 - záhrady o výmere 353 m2, parc. č. 3467/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 49 m2, parc. č. 3468/1 - záhrady o výmere 434 m2, parc. č. 3469/5 - záhrady o výmere 1144 m2, zapísaných na LV č. 492 pre kat. úz. Lamač. Návrh na začatie konania odôvodnili tým, že nimi napadnutá kúpna zmluva v časti „predmet zmluvy“ obsahuje prehlásenie predávajúceho, že predávajúci je výlučným vlastníkom nehnuteľností - pozemkov v kat. úz. Lamač, zapísaných na LV č. 492, a to parc. č. 3466/3- záhrady o výmere 353 m2, parc. č. 3467/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 49 m2, parc. č. 3468/1 - záhrady o výmere 434 m2, parc. č. 3469/5 - záhrady o výmere 1144 m2. Tieto nehnuteľnosti boli pôvodne vedené v PKV č. 526 kat. úz. Lamač ako PK parcela č. 1854 - roľa o výmere 740 siah, podľa identifikácie zo dňa 6.7.2006 o výmere 2662 m2 s tým, že z uvedenej mpč. boli vytvorené okrem iných aj parc. č.3469/5 - záhrady o výmere 1144 m2, 3468/1 - záhrady o výmere 434 m2, parc. č. 3467/1 - zast. plocha o výmere 49 m2 a parc. č. 3466/3 záhrady o výmere 353 m2. Uvedená identifikácia bola urobená až po povolení vkladu vlastníckeho práva na odporcov v 2. a 5. rade na základe Kúpnej zmluvy V-7218/05 zo dňa 28.11.2005 a po zapísaní vlastníctva na LV č. 3002 kat. úz. Lamač. V tomto LV sú zapísané na mene odporcov v 2. až 5. rade len parc. č. 3466/3 - záhrady o výmere 353 m2 a parc. č. 3469/9 - záhrady o výmere 644 m2, pričom parc. č. 3469/9 nebola predmetom uvedenej kúpnej zmluvy, udávanej ako titul nadobudnutia. Táto parcela nebola uvedená ani pri identifikácii parciel vzniknutých z pôvodnej PK parcely č. 1854, ani nikdy nebola zapísaná na LV č. 492, a teda pri uzatváraní kúpnej zmluvy, ktorá sa na LV č. 492 odvoláva, neexistovala. Návrh ďalej odôvodnili tým, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. 1606 kat. úz. Lamač v držbe ZO SZZ Lamač boli užívané pôvodne na základe nájomných zmlúv medzi JRD Devín a fyzickými osobami, ktoré sa od 29.3.1974 združili a zriadili si záhradkovú osadu a stali sa členmi ZO SZZ Lamač, ktorá v roku 1982 prebrala už predtým zriadené užívacie právo k pozemkom využívaným jej členmi na rekreačné a záhradkárske účely od roku 1965-1966. Súpis parciel prevzatých do užívania ZO SZZ Lamač v roku 1982 je súčasťou znaleckého posudku č. 02/2001, vypracovaného podľa § 11 zák. č. 64/1997 Z.z.. Navrhovatelia argumentovali, že sporné nehnuteľnosti neboli nikdy vedené vo vlastníctve právneho predchodcu odporcu v 1. rade a neboli ani v súpise majetku v procese jeho transformácie. Neexistuje žiadna právna skutočnosť, či vkladu schopná listina, ktorá by preukazovala prechod vlastníckeho práva z vlastníka (naposledy evidované vlastníctvo k pôvodnej PK parcele č. 1854 v PKV č. 526 kat. úz. Lamač). Nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom uvedenej kúpnej zmluvy, sú a boli súčasťou záhradkovej osady od roku 1974 a najmenej od rokov 1964-1965 boli rekreačnou chatovou oblasťou, využívanou na rekreačné a neskôr aj záhradkárske účely. Záhradková osada registr. č. ZO SZZ 4-11 bola zriadená dňa 29.3.1974 na pozemkoch v kat. úz. Bratislava-Lamač, parc. č. 3451, 3452, 3454, 3456, 3457, 3464, 3466, 3468, 3469, 3470, 3471, 3472, 3458, 3483 a celková výmera záhradkovej osady je 19.372 m2, pričom rokmi došlo aj k zmenám parcelných čísiel. Užívatelia pozemkov a členovia ZO SZZ 4-11 Bratislava-Lamač podali dňa 22.9.2000 na Okresný úrad Bratislava IV, odbor PPLH návrh na začatie konania podľa § 7 zák. č. 64/1997 Z.z., evid. č. 062127. Geometrický plán K.. H. Š. bol vypracovaný za účelom vyporiadania záhradkovej osady podľa zák. č. 64/1997 Z.z. a spolu so znaleckým posudkom č. 02/2001 o ocenení pôvodných pozemkov v záhradkovej osade v zmysle § 11 zák. č. 64/1997 Z.z. je súčasťou podaného návrhu. S poukazom na ust. § 39 OZ argumentovali tým, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, než ich má sám a takýto právny úkon je od začiatku neplatný. Navrhovatelia oprávnenosť svojho nároku opierajú o skutočnosť, že v čase uskutočnenia napadnutého právneho úkonu dňa 28.11.2005, z dôvodu už začatého konania o vyporiadaní vlastníctva podľa § 7 zák. č. 64/1997 Z.z., bol začatý aj proces prechodu vlastníckeho práva v zmysle zák. č. 64/1997 Z.z., a to voči pôvodnému vlastníkovi. V čase podania návrhu na Obvodný pozemkový úrad, týmto pôvodným vlastníkom zapísaným v PKV č. 526 bolo Urbárske spoločenstvo obce Lamač. Z uvedeného vlastníka však po tomto dátume nebolo možné previesť vlastnícke právo na tretie osoby mimo začatého konania o usporiadanie vlastníckeho práva v záhradkovej osade. Z dôvodu neplatnosti právneho úkonu kúpnej zmluvy zo dňa 28.11.2005 je neplatná aj dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nadobudnutého touto zmluvou. Navrhovatelia naliehavý právny záujem na určovacej žalobe odôvodnili tým, že takéto rozhodnutie súdu bude podkladom pre zmeny zápisu v katastri nehnuteľností pre navrátenie pôvodného stavu ku dňu uplatnenia nárokov navrhovateľov na usporiadanie vlastníctva, ktorý je zase podkladom pre dané rozhodovanie. Ďalej ho odôvodnili aj tým, že majú pochybnosti o tom, kto je povinnou osobou podľa zák. č. 64/1997 Z.z. v konaní o usporiadaní vlastníckych vzťahov, keďže po začatí tohto osobitného konania nie je možná žiadna zmena na strane povinných osôb, ktorá by sa týkala ich vlastníckeho práva. Ak si navrhovatelia uplatnili hmotnoprávne nároky v správnom konaní o usporiadanie vlastníckych vzťahov k užívaným pozemkom podľa citovaného zákona, pôvodní vlastníci už nemôžu prevádzať alebo nakladať ďalej s nehnuteľnosťou, pretože každý člen záhradkovej osady má zákonné predkupné právo k užívaným pozemkom. Odporca v 1. rade žiadal návrh navrhovateľov zamietnuť, nakoľko podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR navrhovatelia nemôžu mať naliehavý právny záujem na určení o neplatnosti kúpnej zmluvy, pretože aj v prípade vyhovujúceho rozsudku sa ich právne postavenie nijak nezmení, a to predovšetkým preto, lebo správne konanie podľa zák. č. 64/1997 Z.z. rozhodnutím súdu v tejto veci nebude dotknuté a navrhovatelia si môžu naďalej uplatňovať svoje hmotnoprávne nároky. Účastníkom správneho konania sú jednotliví užívatelia a vlastníci pozemkov, preto sa právny status navrhovateľa v 1. rade nijakým spôsobom nezmení. K otázke nadobudnutia predmetných pozemkov uviedol, že podľa ustálených právnych názorov, na právneho predchodcu odporcu v 1. rade JRD Lamač, predmetné pozemky z PKV č. 526 prešli priamo zo zákona alebo na základe zák. č. 81/1949 Zb., a to aj napriek tomu, že nebola vykonaná osobitná evidencia. Aj odporcovia v 2. až 5. rade žiadali návrh zamietnuť z dôvodu, že odporca v 1. rade v čase podpisu kúpnej zmluvy bol riadnym a výlučným vlastníkom pozemkov zapísaných v tom čase na LV č. 492 - čiastočný pre kat. úz. Lamač, a preto mal plné právo s nimi disponovať a previesť ich vlastníctvo na odporcov v 2. až 5. rade. Odporca v 1. rade svoje vlastníckej právo k pozemkom odvodzuje z pôvodného pozemno-knižného zápisu pozemku vedeného v bývalej PK vložke č. 526 v kat. území Bratislava-Lamač, pod parc. č. 1854. Táto parcela bola vo vlastníctve obecnej urbárskej spoločnosti a v zmysle zákona č. 81/1949 Sn.n. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov prešlo ex-lege vlastnícke právo k tejto parcele na právneho predchodcu odporcu v 1. rade, t.j. na bývalé JRD Bratislava - Lamač. Tento prechod vlastníckeho práva na odporcu v 1. rade kataster nehnuteľností potvrdil svojim zápisom pod č. Z-2008/05. Keďže bol odporca v 1. rade nespochybniteľným vlastníkom pozemkov, potom aj prevod vlastníckeho práva na odporcov v 2. až 5. rade bol v súlade so zákonom a odporcovia v 2. až 5. rade sú platnými vlastníkmi pozemkov. Namietli existenciu naliehavého právneho záujmu navrhovateľov na podaní určovacej žaloby. Poukázali na to, že ani zo zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní nevyplýva, že by sa pozemky v obvode pozemkových úprav, po začatí konania o pozemkových úpravách, nemohli prevádzať. Konštatovali, že vlastnícke právo odporcu v 1. rade k predmetným pozemkom by mohlo zaniknúť iba v prípade, že by pozemky nadobudla tretia osoba na základe vydržania, alebo prevodu vlastníckeho práva, alebo by si pôvodní vlastníci uplatnili v reštitúcii svoje práva. Na základe návrhu Lesného spoločenstva majiteľov urbáru a Lesného spoločenstva zo dňa 9.11.1992 sa na Obvodnom pozemkovom úrade koná iba vo veci reštitučného nároku na vrátenie pozemkov k. ú. Lamač, vrátane pozemkov v PKV 159, parc. č. 1850, na ktorom je umiestnená vo veľkej miere záhradková osada. Aj v tomto konaní súdy konštatovali, že záhradková osada Bratislava-Lamač bola zriadená nelegálne. Podľa ich názoru si navrhovatelia mýlia vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v záhradkárskej osade s navrátením pozemkov reštituentom, kde povinná osoba sa musela zdržať ďalšieho prevodu nehnuteľností až do ich vydania oprávnenej osobe. Záhradkári nie sú však reštituenti, ale sú v opačnom postavení, kedy chcú vziať bez reálnej náhrady vlastnícke právo k pozemkom pôvodným majiteľom, resp. ich právnym nástupcom. Odporca v 6. rade sa s návrhom navrhovateľov stotožnil, keďže kúpnou zmluvou došlo k zásahu do jeho užívateľských práv. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že odporca v 1. rade a odporcovia v 2. až v 5. rade dňa 22.11.2005 uzavreli kúpnu zmluvu, ktorou bolo prevedené vlastníctvo k nehnuteľnostiam parc. č. 3466/3 - záhrady o výmere 353 m2, parc. č. 3467/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 49 m2, parc. č. 3468/1 - záhrady o výmere 434 m2, parc. č. 3469/5 - záhrady o výmere 1144 m2, zapísaných na LV č. 492 pre kat. úz. Lamač. Následne bola medzi odporcami v 2. a 3. rade a odporcami v 4. a 5. rade uzavretá dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva V 12389/07 z 10.5.2007 na základe geometrického plánu č. 011/2007, týkajúca sa nehnuteľností parc. č. 3466/3 - záhrady o výmere 353 m2, parc. č. 3467/1- zastavané plochy a nádvoria o výmere 49 m2, parc. č. 3468/1 - záhrady o výmere 434 m2, parc. č. 3469/5 - záhrady o výmere 1144 m2. Tieto nehnuteľnosti boli zapísané na LV č. 3002 a na základe vyššie uvedenej dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva boli zapísané na tri listy vlastníctva, a to na LV č. 3002 parcely č. 3466/3 - záhrady o výmere 353 m2 a č. 3469/9 - záhrady o výmere 644 m2; na LV č. 3139 boli zapísané parcely č. 3467/1- zastavané plochy a nádvoria o výmere 49 m2 a č. 3468/1 - záhrady o výmere 442 m2. Vlastníkmi na týchto nehnuteľnostiach sú zapísaní odporcovia v 4. a v 5. rade; na LV č. 3140 bola zapísaná parc. č. 3469/5 - záhrady o výmere 492 m2, a jej vlastníkmi sú odporcovia v 2. a v 3. rade. Záhradková osada - ZO SZZ 4-11 Lamač bola zriadená 29.3.1974 na pozemkoch v kat. úz. Bratislava-Lamač, parc. č. 3451, 3452, 3454, 3456, 3457, 3464, 3466, 3468, 3469, 3470, 3471, 3472, 3458, 3483 s celkovou výmerou záhradkovej osady podľa geometrického plánu č. 5-4/00, zo dňa 5.9.2000, 19.372 m2. Jej súčasťou sú aj záhradkové osady Háj a Zálučky. Užívatelia pozemkov a členovia navrhovateľa v 1. rade podali dňa 22.9.2000 na Okresný úrad Bratislava IV, odbor PPLH návrh na začatie konania podľa § 7 zák. č. 64/1997 Z.z., evid. č. 062127. Súd pri posudzovaní uplatneného nároku navrhovateľov vychádzal z ust. § 80 písm. c) a 135 ods. 2 O.s.p. a § 39 OZ. Po zhodnotení výsledkov dokazovania dospel k záveru, že na navrhovateľom požadovanom určení nie je daný naliehavý právny záujem. Uviedol, že naliehavý právny záujem sa vždy viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže odstrániť spornosť žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu k ostatným účastníkom konania. Je teda daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa, alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právo neistým. Vychádzal z určujúceho východiska pre posúdenie uplatneného nároku v prejednávanej veci, že navrhovatelia neboli účastníkmi právneho úkonu, určenia neplatnosti ktorého sa domáhajú, pričom konštatoval, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p. môže mať pritom aj osoba, ktorá nie je účastníkom zmluvy, ak by vyhovenie takejto žalobe mohlo mať priaznivý dopad na jej právne postavenie. Pokiaľ by vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporcami ohľadom nehnuteľnosti, ktorej navrhovatelia nikdy neboli vlastníkmi, nemohlo ovplyvniť právne postavenie navrhovateľov a mať dopad na ich majetkové práva, potom nie je daný ani naliehavý právny záujem na takomto určení. Navrhovateľ v 1. rade si k odporcom v 2. až 7. rade odvodzuje existenciu právneho vzťahu z toho, že sú jeho členmi a tým, že odporcovia v 2. až 5. rade na základe kúpnej zmluvy zo dňa 22.11.2005 od odporcu v 1. rade nadobudli vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v záhradkovej osade, v dôsledku čoho sa jeho právne postavenie stalo neisté. Podľa názoru navrhovateľov sú vystavení konkrétnej ujme v súvislosti so začatím konania podľa § 7 zák. č. 64/1997 Z.z., keď zároveň začal aj proces zániku vlastníckeho práva k pozemkom v zriadenej záhradkovej osade. K tejto otázke súd prvého stupňa uviedol, že nemožno súhlasiť s názorom navrhovateľa. Výsledok konania o pozemkových úpravách podľa zák. č. 64/1997 Z.z. totiž neznamená potvrdenie vlastníckeho práva v prospech pôvodných užívateľov záhradiek za náhradu vlastníkom. Podľa § 8 ods. 4 uvedeného zákona aj vlastníci pozemkov zahrnutí do tohto konania môžu ponúknuť užívateľom a záhradkovej organizácii odkúpenie stavieb, trvalých porastov a spoločných zariadení nachádzajúcich sa na pozemku v ich vlastníctve. Ak by vlastníci nadpolovičnej väčšiny pozemkov počítanej podľa výmery uplatnenie tejto ponuky oznámili obvodnému pozemkovému úradu, tento konanie zastaví. Konaním o pozemkových úpravách na účely vyporiadania vlastníctva k pozemkom zriadených v záhradkových osadách v zmysle zák. č. 64/1997 Z.z. sa teda nemá dosiahnuť iba zánik vlastníckeho práva pôvodných vlastníkov k predmetným pozemkom za náhradu, ale zákonodarca dal možnosť aj pre vlastníkov usporiadať pomery v záhradkovej osade tak, že odkúpia od záhradkárov ich majetok a tým si zachovajú svoje vlastnícke právo k pozemkom v záhradkárskych osadách. Zdôraznil, že zo zák. č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim, zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku a zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách nevyplýva, že by sa pozemky v obvode pozemkových úprav po začatí konania o pozemkových úpravách, nemohli prevádzať (poukaz na ust. § 6 ods. 4 zák. č. 330/1991 Zb. a § 18 ods. 2 zák. č. zák. 64/1997 Z.z.). Samotná skutočnosť, že kto je práve vlastníkom dotknutých pozemkov, a ako sa tieto pozemky v priebehu konania prevádzajú, nemá vplyv na postup príslušného pozemkového úradu, ktorý bude podľa zák. 64/1997 Z.z. aj tak vyporiadavať dotknuté pozemky medzi užívateľmi a aktuálnymi vlastníkmi, pričom zmyslom zákona je práve vyporiadanie s vlastníkom bez súdneho konania, či už získaním vlastníctva záhradkárom alebo prenechaním vlastníctva vlastníkovi pôdy a vyporiadaním stavieb a porastov. Rozhodnutím pozemkového úradu sa určí, kto bude vlastníkom pozemkov. Súd prvého stupňa zdôraznil, že v čase jeho rozhodovania bolo konanie vo veci návrhu na začatie konania podľa § 7 ods. 1 zák. 64/1997 Z.z. právoplatne zastavené. Túto skutočnosť považoval za rozhodujúcu pre záver, že nie je daný naliehavý právny záujem navrhovateľov na nimi požadovanom určení. Rozhodnutie správneho orgánu znamená, že navrhovateľ nemá štatút riadne zriadenej záhradkovej osady, jednotliví jeho členovia nie sú užívateľmi pozemkov zriadenej záhradkovej osady, preto navrhovatelia ani nemôžu mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti napadnutej kúpnej zmluvy. Zdôraznil, že súdna prax v občianskoprávnych sporoch pripúšťa, aby súd prejudiciálne riešil otázku legálneho zriadenia záhradkovej osady, ak o tejto otázke nebolo už vydané príslušným orgánov rozhodnutie. Takýmto orgánom je pozemkový úrad, ktorý je v zmysle ust. § 2 ods. 1 zák. 64/1997 Z.z. oprávnený a povinný skúmať aj to, či v konkrétnom prípade ide o zriadenú záhradkovú osadu a túto otázku posudzuje ako predbežnú. Rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Bratislave sp. zn. 4691/09/823/09-MSO zo 17.9.2009 (č.l. 383), ktorým bolo konanie vo veci návrhu na začatie konania podľa § 7 ods. 1 zák. 64/1997 Z.z., v spojení s rozhodnutím Krajského pozemkového úradu v Bratislave, sp. zn. 269/117/07/2010 z 22.2.2010 (č.l. 491) zastavené, nadobudlo právoplatnosť dňa 8.3.2010. Súd preto s poukazom na ust. § 135 O.s.p. z týchto rozhodnutí vychádzal. Konštatoval, že ani prípadné vyslovenie absolútnej neplatnosti sporných právnych úkonov by sa nijakým spôsobom nedotýkalo právneho stavenia navrhovateľov k týmto pozemkom, nakoľko ich vlastníkom by bol stále odporca v 1. rade a nie navrhovatelia, teda ich právne postavenie by sa nezlepšilo. Keďže existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení podľa § 80 písm. c) O.s.p. je pri určovacej žalobe nevyhnutnou podmienkou jej prípustnosti, súd návrh zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcom v 1. až 5. rade priznal náhradu trov konania. Rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu napadli včas odvolaním navrhovatelia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, a to s poukazom na § 205 ods. 2 písm. a), d) a f) O.s.p., pričom argumentovali tým, že úvahy prvostupňového súdu uvedené v odôvodnení rozsudku vychádzajú len z ním vybraných častí zákonných úprav bez zohľadnenia účelu a zmyslu príslušných zákonov a bez rešpektovania komplexnej právnej úpravy. Uviedli, že v čase podania návrhu podľa § 7 zák. č. 64/1997 Z.z. dňa 22.9.2000 išlo pri sporných pozemkoch o pozemky, ktorých vlastníctvo nebolo evidované v katastri nehnuteľností. Na sporných pozemkoch bola zriadená záhradková osada, nepodliehajúca reštitúcii podľa zák. č. 229/1991 Zb., pričom uvedeným zákonom v konfrontácii medzi užívacím právom k pozemkom v záhradkovej osade a vlastníckym právom k tomuto pozemku dal zákonodarca prednosť vlastníckemu právu. Tento stav bol zmenený nadobudnutím účinnosti zák. č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim, a to dňom 26.3.1997. Najdôležitejšia zmena spočívala v tom, že zák. č. 64/1997 Z.z. uprednostnil existujúce užívacie práva k pozemku pred vlastníckym právom. Nadobudnutie užívacích práv k pozemku pôvodnými vlastníkmi mohlo nastať vypovedaním ex lege nájomného vzťahu podľa § 3 ods. 1 zák. č. 64/1997 Z.z. a v zmysle § 3 ods. 5 cit. zákona sa tak mohlo stať len do začatia konania podľa § 7 s výpovednou lehotou jedného roka. Ďalším spôsobom riešenia vlastníctva k pozemku v zriadenej záhradkovej osade je zánik vlastníckeho práva pôvodného vlastníka v dôsledku konania podľa § 7 a nasl. zák. č. 64/1997 Z.z., pričom navrhovatelia podali takýto návrh dňa 22.9.2000. Namietali, že úvaha súdu (s poukazom na ust. § 8 ods. 4 cit. zákona) o možnostiach odkúpenia stavieb, trvalých porastov, atď. vlastníkmi pozemkov je len v rovine všeobecnej úvahy, nezodpovedajúcej skutkovému stavu, pretože nie sú splnené podmienky pre postup podľa tohto ustanovenia (nepostačujúca výmera pozemkov vo „vlastníctve“ odporcov v 1. až v 5. rade). Do úvahy prichádzal len postup podľa ust. § 8 ods. 6 cit. zákona. Ďalej zdôraznili, že rozhodnutie o zastavení konania podľa ust. § 7 ods. 1 zák. č. 64/1997 Z.z. je rozhodnutím procesným, pričom z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa nie je zrejmé, prečo z takéhoto druhu rozhodnutia súd urobil záver vo vecnom význame, že v dôsledku procesného rozhodnutia správneho orgánu navrhovateľ nemá štatút riadne zriadenej záhradkovej osady a že jednotliví členovia základnej organizácie 4-11 Lamač Slovenského zväzu záhradkárov, nie sú užívateľmi pozemkov v zriadenej záhradkovej osade. Odkaz súdu na ust. § 135 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že o otázke existencie štatútu riadne zriadenej záhradkovej osady bolo vydané príslušným orgánom rozhodnutie (mylne vychádzal z toho, že príslušným orgánom pre takéto rozhodnutie je pozemkový úrad), je nesprávny právny záver, nezodpovedajúci skutkovému stavu ani právnej úprave uvedenej v ust. § 135 ods. 2 O.s.p. štatútu riadne zriadenej záhradkovej osady a nezodpovedá ani Metodickému usmerneniu na realizáciu zák. č. 64/1997 Z.z.. Zo zastavujúceho rozhodnutia nemôže vyplynúť záver o posúdení predbežnej otázky pozemkovým úradom. Ani z ust. § 2 ods. 1 zák. č. 64/1997 Z.z. nevyplýva tvrdenie prvostupňového súdu o povinnosti a hlavne oprávnenosti pozemkového úradu skúmať, či ide o zriadenú záhradkovú osadu a možnosť posúdiť túto otázku ako predbežnú. Poukázali na dôvodovú správu k § 2 zák. č. 64/1997 Z.z., podľa ktorej zákon nepodmieňuje existenciu záhradkovej osady vydaním územného rozhodnutia. Podľa ich názoru navrhovateľ v 1. rade v zmysle ust. § 2 ods. 1 zák. č. 64/1997 Z.z. spĺňa predpoklady existencie riadne zriadenej osady, čo vo svojej rozhodovacej činnosti v súvislosti s činnosťou záhradkovej osady ZO SZZ rešpektovali aj štátne orgány po dobu 36 rokov. Vo veci zastaveného konania o návrhu podľa § 7 zák. č. 64/1997 Z.z. podali užívatelia a členovia SZZ ZO 4-11 Lamač na Krajskom súde v Bratislave žalobu o preskúmanie rozhodnutia Krajského pozemkového úradu v Bratislave, sp. zn. 269/117/07/2010, zo dňa 22.2.2010. K záveru súdu prvého stupňa o nedostatku naliehavého právneho záujmu navrhovateľov na požadovanom určení uviedli, že odporca v 1. rade nenadobudol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, a preto ich ani nemohol previesť na odporcov v 2. až 5. rade, pretože sa v procese transformácie družstva nestal ich vlastníkom (jeho právny predchodca nikdy nebol zapísaný ako vlastník ani v pozemkovej knihe, ani v katastri nehnuteľností). Podľa posudku Ing. Vargu sú sporné nehnuteľnosti obecným majetkom. Navrhovatelia majú k sporným pozemkom právne vzťahy z titulu nájmu pozemkov. Odporcovia v 2. až 5. rade, ako členovia navrhovateľa v 1. rade, nadobudli vlastnícke práva k pozemkom spornými úkonmi v rozpore s výmerami užívaných záhradok a zasiahli tak do existujúceho prednostného práva navrhovateľky v 2. rade a odporcov v 6. a 7. rade, čím im znemožnili vyporiadanie vlastníctva k užívaným záhradkám podľa práva priznaného im zák. č. 64/1997 Z.z.. Uvedené skutočnosti zásadne zmenili právne postavenie navrhovateľov a aj odporcov v 6. a 7. rade, keď si vyporiadal vlastnícke práva k záhradkám nad svoje zákonné oprávnenia, čo do výmery záhradok. Navrhovatelia sa nemôžu návrhom na začiatie konania domáhať splnenia povinnosti, preto je potrebné v tomto prípade považovať určovaciu žalobu za procesne prípustnú. Nie je pravdou, že napadnutým právnym úkonom nedôjde k ohrozeniu práv navrhovateľov, pretože predaj sa uskutočnil mimo rozsahu užívacích výmer záhradiek a z toho dôvodu navrhovateľke v 2. rade reálne hrozí zmenšenie užívaného rozsahu záhradky a ujma na jej majetku (oznámenie stavebnému úradu o existencii čiernej stavby na pozemku odporcov v 2. až 5. rade). Navrhli, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. K odvolaniu navrhovateľov sa vyjadrili odporcovia v 2. až 5. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 23.7.2010. Uviedli, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považujú za správne po vecnej i právnej stránke. Vyslovili nesúhlas s tvrdením navrhovateľov, že v danom prípade išlo o pozemky, na ktorých bola zriadená záhradkárska osada nepodliehajúca reštitúcii podľa zák. č. 229/1991 Zb., nakoľko práve veľká časť pozemkov, na ktorých je záhradkárska osada Háj, boli reštituované v prospech Lesného spoločenstva majiteľov urbáru a lesnej spoločnosti Bratislava - Lamač, pričom pozemkové úrady a súdy vo svojich rozhodnutia dospeli k záveru, že navrhovateľ v 1. rade nebol legálne zriadenou záhradkárskou osadou, a preto mohli byť tieto pozemky reštituované. Podľa ich názoru, po právoplatnom skončení konania podľa § 7 zák. č. 64/1967 Z.z. ohľadne ZO Háj na pozemkových úradoch a právoplatnosti rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Bratislave zo dňa 17.9.2009, č.k. 4691/09/823/09-MSO a Krajského pozemkového úradu v Bratislave zo dňa 22.2.2010, č.k. 269/117/07/2010, už záhradkári ani nemôžu podať žiadny návrh na vyporiadanie pozemkov v ZO Háj. K námietke navrhovateľov, že súd prvého stupňa nemal podľa § 135 ods. 2 O.s.p. prihliadať na rozhodnutia správnych orgánov, nakoľko tieto mali iba procesný charakter uviedli, že v tomto prípade bolo vydané právoplatné rozhodnutie správneho úradu, ktorý relevantne riešil otázku existencie, resp. neexistencie legálnej ZO Háj, a teda aj otázku oprávnenosti nárokov jednotlivých užívateľov, členov ZO Háj. Čo sa týka charakteru rozhodnutia, toto záviselo od konkrétneho zistenia skutkového stavu. Na základe zistenia neexistencie legálnej ZO Háj a v dôsledku toho neexistencie oprávnených nárokov jednotlivých užívateľov, členov ZO Háj, správny orgán postupoval správne, keď konanie zastavil a takto ho ukončil. Ide o rozhodnutie, ktoré má konečnú platnosť a správny orgán ani nemal možnosť inak rozhodnúť, pretože zákon mu ukladá, že pokiaľ podá návrh účastník, ktorý nim nie je, správny orgán konanie zastaví. Je preto správne, ak prvostupňový súd takéto rozhodnutie vzal do úvahy. Výsledok konania podľa § 7 zák. č. 64/1967 Z.z. ohľadne ZO Háj na pozemkových úradoch by bol aj tak rovnaký, t.j. pre navrhovateľov neúspešný, nakoľko záhradkári nesplnili ani iné hmotnoprávne podmienky (nesplnenie hmotnoprávnych podmienok ohľadne kúpnych zmlúv; na bývalý urbariátny majetok sa nemôže aplikovať zák. č. 64/1997 Z.z.; pozemky pod ZO Háj v k. ú. Lamač, vrátane pozemkov v PKV 159, parc. čís. 1850, na ktorom je umiestnená vo veľkej miere záhradkárska osada, boli reštituované na základe návrhu Lesného spoločenstva majiteľov urbáru a lesného spoločenstva zo dňa 9.11.1992, čo konštatoval aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 1.12.2009, č.k. 3 Sp 135/2006; ZO Háj nebola legálne zriadená a užívatelia neboli legálnymi užívateľmi v nájomnom vzťahu), ktoré im vytkli aj pozemkové úrady. V tejto súvislosti poukázali na ust. § 7 ods. 1 a 3 zák. č. 64/1967 Z.z. a ust. § 46 ods. 1 a 2 OZ a uviedli, že ZO SZZ č. 4-11 BA Lamač vedela o tom, že vlastníkom pozemkov je JRD Lamač (odporca 1), nakoľko s ním mala uzatvorenú nájomnú zmluvu, pričom odporcovi v 1. rade užívatelia neponúkli odkúpenie pozemkov, takže nemohli splniť zákonnú podmienku spočívajúcu v tom, že vlastníci pozemkov odmietli k týmto pozemkom uzavrieť kúpnu zmluvu, a to ani zaslaním jednoduchej žiadosti o odkúpenie na Slovenský pozemkový fond v roku 2003, čo je 3 roky po podaní návrhu na Obvodný pozemkový úrad v Bratislave. Je zaužívanou praxou na pozemkových úradoch (vyplýva aj zo súdnej praxe), že za splnenie podmienky sa pokladá zaslanie kúpnej zmluvy, ktorú odmietne vlastník podpísať. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľov v súvislosti s dôvodovou správou k § 2 zák. č. 64/1997 Z.z., podľa ktorej údajne nie je potrebné územné rozhodnutie k zriadeniu legálnej záhradkárskej osady uviedli, že tu ide o zjavnú anomáliu a zjavný právny lapsus, keďže v našom právnom poriadku platí zákaz retroaktivity, a preto nie je možné zákonom z roku 1997 meniť právny stav a podmienky zriadenia osady z roku 1982, podľa ktorých je k zriadeniu legálnej záhradkárskej osady územné rozhodnutie potrebné. Okrem toho uviedli, že prevod vlastníckeho práva po začatí konania zák. č. 64/1997 Z.z. nezakazuje. Je neadekvátne, aby sa navrhovatelia odvolávali na ust. § 22 ods. 3 zák. č. 229/1991 Zb., keďže od 26.3.1997 nie je účinné. Popreli tiež možnosť vyporiadania vlastníkov v peniazoch podľa ust. 11 ods. 11 zák. č. 330/1991 Z.z. o pozemkových úpravách, nakoľko zák. č. 64/1997 Z.z. má vlastnú komplexnú úpravu ohľadne vyporiadania vlastníkov. Spochybnili aj dôvody uvádzané v odvolaní, ktorými navrhovatelia odôvodňujú svoj naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby. Uviedli, že z odvolania navrhovateľov vyplýva, že navrhovateľ v 1. rade uznal, že nemá žiadny právny záujem na úspešnosti tohto konania, nakoľko pozemky by sa vyporiadali s jednotlivými užívateľmi a nie s ním. Zdôraznili, že postup podľa ust. § 7 zák. č. 64/1997 Z.z. je jediný postup, ktorý môže užívateľom v konečnom dôsledku zabezpečiť vlastnícke právo k pozemkom pri ich vyporiadaní s pôvodnými majiteľmi, pretože navrhovatelia doteraz neboli a nie sú ich vlastníkmi. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a navrhovateľov zaviazal zaplatiť im trovy odvolacieho konania. Na vyjadrenie odporcov k ich odvolaniu reagovali navrhovatelia podaním zo dňa 10.12.2012. Zdôraznili v ňom, že navrhovateľ v 1. rade je riadne zriadenou záhradkovou osadou a podstatnou je tá právna skutočnosť, že bola zriadená pred rokom 1976, t.j. pred účinnosťou vyhlášky č. 83/1976 Z., uvedenej v poznámke zák. č. 64/1997 Z.z. a aj v poznámke pri § 22 pred tým platného zák. č. 229/1991 Zb.. V konaní pred súdom prvého stupňa preukázali, že záhradková činnosť sa v priestoroch terajšej záhradkovej osady ZO 4-11 SZZ Bratislava Lamač vykonávala v súlade s vtedy platnými zákonmi, a to na základe nájomných zmlúv na dočasné užívanie pozemkov medzi prenajímateľom JRD Bratislava- Lamač a občanmi záhradkármi. Následne občania s prenajatými pozemkami založili záhradkovú osadu podľa vtedy platných zákonných pravidiel. Podmienkou legalizácie záhradkovej osady bola existencia základných organizácií SZZ. ZO SZZ 4-11 Bratislava-Lamač bola zaregistrovaná na RV SZZ odo dňa 29.3.1974, ktorý právny stav trvá doposiaľ. Bola riadne ako „legálna“ záhradková osada právne rešpektovaná až do dňa, kedy správne orgány a súdy vyslovili v svojich rozhodnutiach, že je nelegálna, čím boli členovia záhradkovej osady vylúčení z akéhokoľvek konania, pretože ich nemožno považovať za účastníkov konania z dôvodu vyhodnotenia záhradkovej osady ako nelegálne zriadenej, ale len pre prípad usporiadania vlastníctva k ich záhradkám. Takýmto postupom súdu sú porušované práva navrhovateľa v 1. rade a jeho členov. Konštatovala, že odporcovia neprejavili žiadnu ochotu vysporiadať majetkové vzťahy navrhovateľov a voči nim si nároky podľa zák. č. 64/1997 Z.z. ani nemôžu uplatniť. Podaním zo dňa 23.1.2013 sa odporcovia v 2. až 5. rade vyjadrili k podaniu navrhovateľov zo dňa 10.12.2012. K argumentom navrhovateľov v súvislosti s naliehavým právnym záujmom uviedli, že prípadný rozsudok s týmito žiadanými výrokmi, bez určenia, kto je vlastne vlastníkom predmetných pozemkov v kat. úz. Lamač, je v katastri nehnuteľností nezapísateľný, a nedosiahol by sa želaný stav. Zdôraznili, že tvrdenie navrhovateľov, že zmenou vlastníka pozemkov došlo k zneisteniu ich postavenia, neobstojí, nakoľko zmena v osobe vlastníka pozemku, ku ktorému má nájomca nájomný vzťah, nemá žiadny vplyv na existenciu a trvanie nájomného vzťahu a nemôže poškodiť postavenie nájomcu. Navrhovatelia nemôžu preukázať naliehavý právny záujem ani z toho dôvodu, že nie sú skutočnými nájomcami predmetných pozemkov. Platnosť a účinnosť „Veľkej zmluvy“ o prenechaní pozemkov do užívania ZO Lamač zo dňa 10.11.1981 uzavretej medzi navrhovateľom v 1. rade a JRD Devín vypršala uplynutím doby nájmu dňa 1.1.1993 a bez „veľkej“ zmluvy nemôže mať platne uzatvorenú „malú“ nájomnú zmluvu ani navrhovateľka v 2. rade, pretože ide o zmluvu, ktorá priamo nadväzuje na „veľkú“ zmluvu záhradkárskej organizácie. Navrhovateľ iné zmluvy, okrem zmluvy zo dňa 10.11.1981 Obvodnému pozemkovému úradu v Bratislave (zmluvy s individuálnymi osobami) k návrhu na začatie konania podľa ust. § 7 zák. č. 64/1997 Z.z. nepredložil, je preto zrejmé, že svoj uplatnený nárok opierali len o túto zmluvu. V ďalšom poukázal na závery Najvyššieho súdu SR vyslovené v rozsudku sp. zn. 2Sžo 82/2010 zo dňa 23.6.2010 a na nesplnenie hmotnoprávnych podmienok, pre ktoré nedošlo k vyporiadaniu pozemkov v obvode záhradkovej osady. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní, na ktorom právna zástupkyňa navrhovateľov uviedla, že nemôže súhlasiť s právnym názorom súdu prvého stupňa a odporcov, že nie je daný naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby z dôvodu, že na základe takéhoto rozhodnutia by kataster nehnuteľností neurobil vklad vlastníckeho práva. Na preukázanie jeho existencie doplnila, že navrhovateľom nebolo umožnené v konaní podľa § 7 zák. č. 64/1997 Z.z., aby preukázali, že navrhovateľ v 1. rade bol riadne zriadenou záhradkovou osadou a zamietnutím návrhu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu stratili akúkoľvek možnosť si uplatňovať nároky podľa uvedeného zákona. V prípade ich úspechu, ak by odporca v 1. rade bol zapísaný znova ako vlastník pozemkov, mohli by si tieto pozemky riadne uplatniť a navrhovateľka v 2. rade by bola riadnou účastníčkou konania v zmysle § 7, pričom t. č. je z konania úplne vylúčená. V tejto súvislosti poukázala na ust. § 34 katastrálneho zákona, v zmysle ktorého musí katastrálny úrad na základe právoplatného rozsudku súdu, ktorým bolo vyslovená neplatnosť právneho úkonu zapísať ako vlastníka predávajúci subjekt, čiže pôvodného vlastníka. Zmena vlastníkov k predmetným nehnuteľnostiam veľmi výrazne zasiahla do postavenia navrhovateľov v súvislosti s podielmi jednotlivých užívateľov. Podľa jej názoru nie je možné sa odvolávať na rozhodnutie krajského súdu a Najvyššieho súdu SR v súvislosti s vysloveným právnym názorom, že navrhovateľ v 1. rade nebol riadne zriadený, pretože v tomto prípade ide o úplne iné konanie. Otázku riadneho zriadenia záhradkovej osady mal ako predbežnú otázku riešiť súd prvého stupňa. Navrhla vyčkať na rozhodnutie v správnom konaní, a to v súvislosti s otázkou, či sú riadne zriadenou záhradkovou osadou a za týmto účelom navrhla prerušiť odvolacie konanie do skončenia konania na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1 S 138/2010. Právny zástupca odporcov v 2. až v 5. rade zdôraznil, že nie je pravdou, že navrhovatelia si uplatnili nároky podľa zák. č. 64/1997 Z.z. voči konkrétnemu vlastníkovi, pretože návrh podali v roku 2000 a odporca v 1. rade bol zapísaný ako vlastník pozemkov v roku 2005. Nesúhlasil ani s vyjadrením právnej zástupkyne navrhovateľov, že doteraz nebolo právoplatne rozhodnuté o tom, či navrhovateľ v 1. rade bol riadne zriadenou záhradkovou osadou. Najvyšší súd SR v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Sžo 82/2010 zo dňa 23.6.2010 jednoznačne ustálil, že ide o záhradkovú osadu, ktorá nebola zriadená v súlade so zákonom. Preto nie je potrebné vo veci prerušovať konanie, nakoľko už existuje právoplatné rozhodnutie súdu v oblasti správneho súdnictva, a preto by mal súd postupovať podľa § 135 ods. 2 O.s.p.. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolacích dôvodov ako aj obsahu prednesov právnych zástupcov účastníkov konania na odvolacom pojednávaní dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol vo veci správne, svoje rozhodnutie správne a dostatočným spôsobom odôvodnil, na ktoré dôvody poukazuje aj odvolací súd. Podľa § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Podľa § 135 ods. 2 O.s.p. inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu (nad rámec vymedzenia v ods. 1 - poznámka súdu), môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd uvádza, že navrhovatelia naliehavý právny záujem na určovacej žalobe odôvodňovali hlavne v spojení s ich postavením v konaní podľa § 7 zák. č. 64/1997 Z.z., nakoľko prevodom nehnuteľností napadnutou kúpnou zmluvou došlo k poškodeniu ich práv. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne ustálil, že navrhovatelia nepreukázali existenciu naliehavého právneho záujmu na podaní určovacej žaloby, nakoľko ich právne postavenie v konaní podľa § 7 zák. č. 64/1997 Z.z. by sa rozhodnutím v predmetnej veci v ich prospech (vyslovenie neplatnosti napadnutých právnych úkonov) nezmenilo, keďže existuje právoplatné rozhodnutie v správnom konaní (rozsudok KS v Bratislave č.k. 3 Sp 135/2006-264 z 1.12.2009, v spojení s rozsudkom NS SR sp. zn. 2 Sžo 82/2010 z 23.6.2010), v ktorom bolo ustálené, že navrhovateľa v 1. rade nemožno považovať za legálne zriadenú záhradkovú osadu. V zmysle ust. § 135 ods. 2 O.s.p. preto súd prvého stupňa správne túto otázku posúdil ako rozhodujúcu pri posudzovaní existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe. Správne tiež konštatoval, že existencia naliehavého právneho záujmu je predpokladom prípustnosti určovacích žalôb a až po preukázaní tejto podmienky sa môžu súdy zaoberať meritom veci. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správny. Keďže odporcovia boli v odvolacom konaní úspešní, podľa § 142 ods. 1 O.s.p. im vzniklo právo na náhradu trov konania. Podaním zo dňa 1.2.2013 právny zástupca odporcov v 2. až 5. rade vyčíslil trovy odvolacieho konania v celkovej sume 2.574,46 eur, a to za štyri úkony právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu z 23.7.2010; žiadosť o vytýčenie pojednávania a predloženie dokladov z 24.9.2012; vyjadrenie zo dňa 23.1.2013 a účasť na pojednávaní dňa 29.1.2013), pričom hodnotu veci určil podľa ust. § 9 ods. 1 a § 10 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v sume 16.596 eur, z ktorej odmena predstavuje sumu 318 eur. Podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 2 cit. vyhlášky si uplatnil za každého klienta odmenu skrátenú o 50 % zaokrúhlene, t.j. vo výške 159 eur. Paušálnu náhradu vyčíslil podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky vo výške 7,21 eur v r. 2010, 7,63 eur v roku 2012 a 7,81 eur v roku 2013. Odvolací súd nepriznal vyčíslené trovy konania v plnej výške, nakoľko žiadosť o vytýčenie pojednávania a predloženie dokladov nepovažoval za úkon v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhlášky. Z toho dôvodu priznal náhradu len za tri úkony právnej služby za každého klienta, t.j. 3x 159x 4, čo je spolu 1.908 eur + paušálna suma náhrad vo výške 22,65 eur (1x7,21 + 1x7,63 + 1x 7,81), čo je spolu 1.930,65 eur. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. sú navrhovatelia povinní trovy konania zaplatiť k rukám právneho zástupcu odporcov v 2. až 5. rade. Keďže odporcom v 1., 6. a 7. rade trovy konania nevznikli, neboli im žiadne priznané. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.