Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/622/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407230449 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1407230449.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.Aleny Svetlovskej a JUDr. Dariny Kuchtovej v právnej veci žalobkýň: 1/. O. F., W. Š. J.. Č.. XXX, Malacky, 2/. A. P., W. Š. J.. Č.. XXX, P., obe zast. advokátom JUDr. Drahomírom Tomčom, Mesačná ul. č. 9, Bratislava, proti žalovaným: 1/. F., X/ Y. F., E. W. X. J.. Č.. XXXX, P., obaja zast. advokátskou kanceláriou Studio Legale, spol. s r. o., Mostová ul. č. 2, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobkýň proti rozsudku Okresného súdu Malacky z 11. júna 2013 č. k. 6C 82/2008- 229, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žalobcovia 1/, 2/ sú povinní nahradiť žalovaným 1/, 2/ k rukám advokátskej kancelárie Studio Legale, spol. s r. o. trovy odvolacieho konania 81,45 eur do 3 dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa 1/ domáhala určenia, že je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/2 nehnuteľností zapísaných na LV pre kat. úz. P. č. XXXX ako parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 92 m2, parc. č. XXXX - záhrada vo výmere 119 m2 a polovice rodinného domu súp. č. XXXX postaveného na parc. č. XXXX/X a ktorou sa žalobkyňa 2/ domáhala určenia, že poručiteľ I. F., zomr. dňa XX. X. XXXX, bol ku dňu svojej smrti podielovým spoluvlastníkom vyššie špecifikovaných nehnuteľností v podiele 1/2. Žalobkyniam súd prvého stupňa uložil povinnosť nahradiť žalovaným na účet ich právneho zástupcu trovy konania 865,51 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že podľa pzkn. vl. č. XXXX boli vlastníkmi parc. Č.. XXXX - lúka v F. hone Y. A. Q. X/X Y. Y. A. Q. X/X. Dňa 6. 9. 1952 vydali manželia Y. A. Y. Y. A. potvrdenie o tom, že prevzali od Š. Y. B. I. 1 000 Kčs ako kúpnu cenu za pozemok parc. č. XXXX v čiastke 25 x 25,40 m s tým, že kúpnopredajná zmluva bude uzavretá po vymeraní pozemku geometrom. Geometrickým plánom č. 244-241-550/83 boli z parc. č. XXXX odčlenené novovytvorené parcely č. XXXX - zastavaná plocha vo výmere XXX m2 a č. XXXX - záhrada vo výmere 119 m2. Na LV pre kat. úz. P. č. XXXX sú žalovaní zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 241 m2, parc. č. XXXX - záhrady vo výmere 119 m2 a rodinného domu súp. č. XXXX postaveného na parcele č. XXXX. Titulom nadobudnutia vlastníckeho práva bola kúpna zmluva, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod V 2553/02 dňa 25. 9. 2002. Geometrickým plánom č. 74/2009 bola parcela č. 3601 rozdelená na parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 149 m2 a parc. č. XXXX/X - zastavané plochy vo výmere 92 m2. Dňa 15. 10. 2002 žalovaní požiadali správu katastra o zápis stavby rodinného domu súp. č. XXXX postaveného na parc. č. 3601. Žalobkyňa 1/ do spisu založila potvrdenie bez dátumu o tom, že v roku 1983 podpísala so svojím nebohým manželom I. F. Y. B. I. potvrdenie o tom, že dávajú B. I. zálohu na kúpu rodinného domu v sume 5 000 Kčs a sumu 20 000 Kčs dňa 27. 3. 1983. Žalobkyňa 1/ uvádzala, že s bývalým manželom I.Í. F. si chceli zariadiť nejakú chalupu a zistili, že na X. J.. Č.. XXXX Q. P. by mala vlastniť dom B. I. tá im oznámila, že dom nemá majetkovo vysporiadaný, ale že to vybaví. Dohodli sa, že jej za tento dom zaplatia zálohovo 35 000 Kčs, aj keď vo vyššie spomenutom potvrdení je uvedená suma 25 000 Kčs. Predmetný dom kúpili aj napriek tomu, že B. I. ho majetkovo nevysporiadala. Manželstvo žalobkyne 1/ s I. F. rozviedol Okresný súd P. rozsudkom z 15. 1. 1998 č. k. 5C 209/97- 15. Ďalej žalobkyňa 1/ tvrdila, že po rozvode býval I. F. v predmetnom dome až do svojej smrti. Keď kupovali s bývalým manželom predmetný dom, žalobkyňa 1/ si myslela, že spolu s domom kupujú aj pozemky. Zo spisu sp. zn. 7C 76/2001 súd prvého stupňa zistil, že žalobkyňa 1/ podala spolu s bývalým manželom I. F. žalobu o určenie vlastníckeho práva k parc. č. XXXX - zastavané plochy o výmere 241 m2 a parc. č. XXXX - záhrada vo výmere 119 m2. Toto konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby. V uvedenej veci žalobkyňa 1/ uviedla, že v roku 1983 neuzavrela s B. I. žiadnu kúpnu zmluvu a ani zmluvu o budúcej zmluve. Vyplatila jej iba zálohu na kúpu vo výške 35 000 Kčs. Žalovaní kúpnou zmluvou z 9. 9. 2002 kúpili od Ing. Y. A. F. Č.. XXXX - zastavaná plocha vo výmere 241 m2 a parcelu č. XXXX - záhrada vo výmere 1196 m2. Pokiaľ ide o predmetný dom, žalovaní uvádzali, že ho kúpili od I. F. za 200 000 Sk. Z dedičského spisu po neb. manželoch I. súd prvého stupňa zistil, že predmetom dedičstva po Š. I., ktorý zomrel dňa 20. 4. 1968, bola polovica rodinného domu súp. č. XXXX postaveného na parc. č. XXXX. V spise sa nachádza záznam, že vlastníkmi parc. č. XXXX boli manželia Y. Y. Y. A. každý v 1/2. Polovicu tohto rodinného domu zdedili 4 deti neb. Š. I. Y. B. I. a to každý v 1/8. B. I. dedičstvo odmietla. Pozemok, na ktorom bol dom postavený, nebol predmetom dedenia. Predmetom dedičstva po B. I. neboli žiadne nehnuteľnosti. Dedičské konanie po I. F. bolo uznesením z 3. 11. 2009 č. k. 12D 664/2009, Dnot 617/2009 zastavené pre nemajetnosť. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. V prvom rade sa súd prvého stupňa zaoberal posúdením, či žalobcovia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení ( § 80 písm. c/ O.s.p. ). Súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobkyne majú naliehavý právny záujem na požadovanom určené, keďže na ich strane existuje stav objektívnej právnej neistoty. Rozhodnutie o určení vlastníctva by z hľadiska žalobkyne 1/ bolo podkladom pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a v prípade určenia, že neb. I. F. bol ku dňu svojej smrti vlastníkom predmetných nehnuteľností, by vo vzťahu k žalobkyni 2/ bolo určujúce pre nadobudnutie vlastníctva v dedičskom konaní po neb. I. F.. Pokiaľ ide o vec samu, súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobkyňa 1/ s býv. manželom I. F. nenadobudli vlastnícke právo k predmetnému domu vydržaním. S B. I. neuzavreli kúpnu zmluvu a ani zmluvu o budúcej zmluve ohľadom predmetného domu, čo vyplýva z výpovede žalobkyne 1/ v konaní a tiež z jej výpovede vo veci sp. zn. 7C 76/2001. Pritom zjavne vedeli, že B. I. nemá rodinný dom majetkovo vyporiadaný a tento nie je zapísaný v katastri nehnuteľností, o čom ich sama informovala. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti sa v roku 1983 nadobúdalo registráciou na štátnom notárstve na základe písomnej kúpnej zmluvy a k predaju bol potrebný súhlas príslušného národného výboru ( § 40 ods. 1, § 47 ods. 2 Obč. zák. v znení platnom do 31. 12. 1991 ). O týchto skutočnostiach žalobkyňa 1/ s manželom museli vedieť. Z toho je zrejmé, že nemohli byť v dobrej viere, že túto nehnuteľnosť kupujú a boli im známe skutočnosti, ktoré vyvolávali dôvodné pochybnosti o tom, že im predmetný dom patrí. Naviac, v tom čase B. I. nebola výlučnou vlastníčkou tohto domu, pričom v podiele 1/2 ho zdedili jej 4 deti. Pokiaľ ide o predmetné pozemky, vlastníctvo k nim podľa súdu prvého stupňa nemohli nadobudnúť vydržaním ani manželia I. a ani žalobkyňa 1/ s manželom. P. I. časť pozemku v nezistenej veľkosti užívali od roku 1952 a na tomto pozemku postavili rodinný dom. V roku 1952 však zaplatili manželom A. 1 000 Kčs na kúpu pozemku z parcely č. 6543 vo veľkosti 25 m x 25,40 m s tým, že kúpna zmluva bude podpísaná po zameraní pozemku geodetom s tým, že náklady na zameranie a náklady spojené s prevodom . O tom manželia A. vydali potvrdenie zo 6. 9. 1952 ( č. l. 105 ). Toto potvrdenie však nemalo náležitosti kúpnej zmluvy a k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy medzi manželmi A. ako predávajúcimi a manželmi Chrupkovým i ako kupujúcimi nikdy nedošlo. B. I. s manželom vedeli, že treba vyhotoviť geometrický plán a kúpnu zmluvu na ich náklady. Z toho je zrejmé, že nemohli byť v dobrej viere, že presne nevyčlenenú časť parcely č. 6543 od manželov A. kúpili. Medzi B. I. a manželmi F. nedošlo k dohode o tom, že im E. I. predá aj pozemok, na ktorom je postavený dom. Vyplýva to z potvrdenia o vyplatení záloh na kúpu rodinného domu z roku 1983, kde je uvedená iba kúpa rodinného domu. Skutočnosť, že B.. I. mala žalovaným predať iba dom, vyplýva aj z výpovedí svedkov P. X. Y. T. B.. I.. Okrem toho, manželia F. v roku 1983 mali vedomosť o tom, že B.D. I. nie je vlastníčkou predmetných pozemkov a nemá ich majetkovoprávne vyporiadané. Je teda zrejmé, že žalobkyňa 1/ s manželom nemohli byť v dobrej viere, že spolu s domom kupujú aj predmetné pozemky. Na druhej strane žalovaní kúpili predmetné pozemky od G.. Y. A. a následne sa dohodli s I. F. a kúpe rodinného domu. Keďže tento do, nebol evidovaný v katastri nehnuteľností, žalovaní ako vlastníci pozemkov požiadali o pridelenie súpisného čísla pre rodinný dom a o jeho zápis do katastra nehnuteľností. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie žalobkyne. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie. Uviedli, že ich právna predchodkyňa B. I. s manželom Š.S. I. začali v období od 6. 9. 1952 dobromyseľne a nerušene užívať časť pozemku vo výmere 635 m2 ( 25,40 x 25 = 635 m2 ) parc. č. 6542, ktorý mal celkovú výmere 1 227 m2 a v tom čase bol vedený v pzkn. vl. č. 3428, kde bol zapísaný ako vlastník tohto pozemku Y. A. v 1/2 a Y. A. v 1/2. Táto skutočnosť vyplýva z potvrdenia zo 6. 9. 1952. V konaní tiež bolo preukázané, že manželia I. v roku 1963 postavili na tomto pozemku dom so súp. č. 1342. Teda manželia I. boli vlastníkmi tohto rodinného domu, ako to vyplýva aj z dedičského rozhodnutia z 23. 7. 1968 č. k. D 691/1968, kde polovicu tohto domu zdedili každý rovnakým dielom 4 deti manželov I.. Druhá polovica tohto domu zostala vo vlastníctve B. I. a táto preto v roku 1983 mohla byť prevodkyňou ideálnej jednej polovice domu. B. I. v roku 1983 prijala kúpnu cenu za predmetný rodinný dom vo výške 25 000 Kčs. I keď je pravda, že so žalobkyňou 1/ a s jej manželom nespísala písomnú kúpnu zmluvu, doklad o zaplatení kúpnej ceny umožňuje záver, že žalobkyňa 1/ s manželom I. F. vydržali vlastnícke právo k predmetnému domu. Pozemok pod rodinným domom formálne nebol prevedený na manželov I., ale „potvrdenie vystavené Y. A. a jeho manželkou Y. A. zo dňa 6. 9. 1952 dostatočným spôsobom založilo pre nich právnu skutočnosť, že tento pozemok vyššie opísaný im patrí titulom vydržania, keďže na súde prvého stupňa nebola preukázaná skutočnosť, že počas ich života , najmä v období rokov 1952 až 1964 by si vlastníci tohto pozemku , resp. iné tretie osoby na tento pozemok nárokovali vlastníctvo, najmä keď následne si ma ňom postavili rodinný dom.“ Keďže manželia I. nadobudli vlastnícke právo k predmetným pozemkom vydržaním, žalovaní tieto pozemky nemohli odkúpiť od právneho nástupcu Y. A. a jeho manželky. Podľa žalobcov tiež neobstojí záver súdu prvého stupňa, že žalovaní riadne nadobudli do vlastníctva predmetný dom. Tento by mohli riadne nadobudnúť iba za predpokladu, že by jeho výlučným vlastníkom bol I. F.. Predmetný dom však patril do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne 1/ a I. F., pričom po ich rozvode bezpodielové spoluvlastníctvo nebolo vyporiadané. Predmetný dom mohli žalovaní nadobudnúť do vlastníctva iba na základe písomnej kúpnej zmluvy, ktorá však uzavretá nebola. Žalovaní preto protiprávne požiadali o pridelenie súpisného čísla pre predmetný dom a po jeho pridelení im bol následne vystavený list vlastníctva, na ktorom boli žalovaní protiprávne uvedení ako vlastníci domu. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p. ), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Vydržanie patrí k všeobecným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva v dôsledku kvalifikovanej dlhodobej oprávnenej držby osobou, ktorá nie je vlastníkom. Podmienkou vydržania je oprávnená držba spôsobilej veci trvajúca po zákonom stanovenú vydržaciu dobu. Oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí, a že je v tejto dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Dobrá viera spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú drží, alebo subjektom práva, ktoré vykonáva. Zo zákona vyplýva, že nestačí prostá subjektívna dobrá viera; oprávnený držiteľ musí byť v dobrej viere „so zreteľom ku všetkým okolnostiam“. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska ( osobného presvedčenia ) samotného držiteľa, a treba vždy vziať do úvahy, či držiteľ pri bežnej ( normálnej ) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu po každom požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržacie dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Oprávnená držba sa teda zakladá na omyle držiteľa, ktorý sa mylne domnieva, že je vlastníkom držanej veci alebo subjektom vykonávaného práva. Oprávnená držba sa nemôže zakladať na takom omyle držiteľa, ktorému sa mohol pri normálnej opatrnosti vyhnúť. Omyl držiteľa musí teda byť ospravedlniteľný. Ospravedlniteľným je omyl, ku ktorému došlo i napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu po každom požadovať. Pokiaľ omyl presahuje rámec bežného, obvyklého posudzovania vecí, nie je ospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý drží vec na základe takého omylu, môže byť síce v dobrej viere, avšak nie „so zreteľom na všetky okolnosti“ a preto nemôže byť oprávneným držiteľom. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu ( titulu ), ktorý by mohol mať za následok vznik práva. Do doby, počas ktorej mal oprávnený držiteľ vec v držbe, treba započítať aj držbu vykonanú pred 1. Januárom 1992. V tomto smere totiž nemožno prehliadnuť, že už držba na základe ust. § 132a ods. 1 zák. č. 131/1982 Zb. bola všeobecne prípustná bez akéhokoľvek obmedzenia; súčasťou skutkovej podstaty vydržania však bola len obmedzene ( nevzťahovala sa na právnické osoby a na nehnuteľnosti, ktoré nemohli byť v osobnom vlastníctve ). Nová právna úprava ( zák. č. 509/1991 Zb. ) držbu uskutočňovanú do 31. 12. 1991 nekvalifikuje odlišne, len ju započítava do dĺžky nevyhnutnej vydržacej doby ( § 868, § 872 Obč. zák. ). Pritom však účinky súhrnnej právnej skutočnosti ( t. j. právnej skutočnosti, ktorá viedla k vydržaniu ), mohli nastať najskôr 1. januára 1992 ( viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 80/01 ). Preto ak niekto vstúpil do oprávnenej držby nehnuteľnosti napr. v roku 1983, pričom podľa vtedajšej právnej úpravy ( Obč. zák. v znení planom do 1. 1. 1992 ) táto držba nemohla vyústiť do vydržania, k vydržaniu vlastníckeho práva došlo dňom 1. 1. 1992. V prejednávanej veci žalobcovia tvrdili, že B. I. s manželom Š. I. nadobudli vlastnícke právo k predmetným pozemkom vydržaním v zmysle § 115, § 116 Obč. zák. ( zák. č. 141/1950 Zb. ), pričom v tomto smere poukazovali na potvrdenie vystavené Y. A. a jeho manželkou Y. A. N. X. X. XXXX. Toto tvrdenie žalobcov podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí. Odvolací súd v tomto ohľade poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku ( str. 12, druhý odsek ). Manželia I. síce predmetné pozemky užívali od roku 1952, ale vzhľadom na znenie potvrdenia zo 6. 9. 1952 si museli byť vedomí toho, že púhym odovzdaním sumy 1 000 Kčs manželom A. sa nestali vlastníkmi predmetných pozemkov; inými slovami, museli mať vedomosť o tom, že budú následne musieť uzavrieť s manželmi A. kúpnu zmluvu, ktorou predmetné pozemky kúpia do vlastníctva. Vzhľadom na to B. I. so Š. I. neboli v dobrej viere, že sú vlastníkmi predmetných pozemkov a preto nemohli byť oprávnenými držiteľmi týchto pozemkov. Neexistuje tu žiadny domnelý právny titul, na základe ktorého by manželia I. boli v dobrej viere, že sa stali vlastníkmi predmetných pozemkov. Preto je správny záver súdu prvého stupňa, že žalobkyňa 1/ s manželom I. F. nemohli v roku 1983 vstúpiť do oprávnenej držby predmetných pozemkov po manželoch I.. Okrem toho, žalobkyňa 1/ s manželom v roku 1983 vedeli, že B. I. nie je vlastníčkou predmetných pozemkov a že tieto pozemky nie sú majetkovo právne vysporiadané. Vyplýva to z výpovedí samotnej žalobkyne 1/ v prejednávanej veci a vo veci sp. zn. 7C 76/2001. Vo veci sp. zn. 7C 76/2001 totiž žalobkyňa 1/ vypovedala, že jej dobrá viera, že je vlastníčkou domu a pozemkov vyplýva z toho, že vyplatila B. I. zálohu na kúpu rodinného domu a boli dohodnutí, že „po vybavení papierov podpíšu kúpnu zmluvu.“ V prejednávanej veci žalobkyňa 1/ vypovedala, že „B.D. I. bola za G.. A., ktorý bol synom nebohých manželov A. a asi chcela dať do poriadku pozemok, na ktorý mala papier.“ Pokiaľ ide o potvrdenie z roku 1983 o vyplatení záloh na kúpu domu, toto potvrdenie sa týkalo výlučne domu, keďže je to v ňom výslovne uvedené. Pokiaľ ide o rodinný dom, v konaní bolo preukázané, že ho postavili B. I. s manželom Š. I. na cudzom pozemku. Ako stavitelia tohto domu sa stali jeho bezpodielovými spoluvlastníkmi; tá skutočnosť, že ho postavili na cudzom pozemku, je v tejto súvislosti právne bezvýznamná. Š. I. zomrel dňa XX. X. XXXX a predmetom dedičstva po ňom bola polovica predmetného domu, ktorú zdedili 4 deti manželov I. každé v rovnakom podiele ( 1/8 ). B. I. dedičstvo odmietla. Žalobkyňa 1/ s manželom I. F. v roku 1983 odovzdali B. I. sumu 35 000 Kčs z titulu zálohy na kúpu tohto domu. Písomná kúpna zmluva nebola nikdy uzavretá. Vo veci sp. zn. 7C 76/2001 žalobkyňa uviedla, že prevod domu sa mal uskutočniť až po tom, ako B. I. „vybaví na dom papiere.“ V prejednávanej veci žalobkyňa 1/ uviedla, že dom kúpili aj napriek tomu, že B. I. majetkovo nevyporiadala. Odvolací súd poukazuje na to, že dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať na všetky právne skutočnosti, ktoré majú za následok nadobudnutie veci alebo práva, ktoré je predmetom držby, teda aj k existencii písomnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Ak sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o jej prevode, nemôže byť vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom veci, a to ani v prípade, že je presvedčený, že takáto ústna zmluva k nadobudnutiu vlastníctva nehnuteľnosti postačuje. Držba nehnuteľnosti, ktorá sa o takúto zmluvu opiera, nemôže viesť k vydržaniu ( porovnaj rozsudky Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 2 Cdon 568/96, 22 Cdo 61/2001 ). Keďže v prejednávanej veci nebola uzavretá písomná kúpna zmluva, ktorou by B. I. predmetný dom predala žalobkyni 1/ s manželom, žalobkyňa 1/ s manželom nemohli byť v dobrej viere, že sú vlastníkmi predmetného domu. Naviac - ako je to uvedené vyššie - prevod domu sa mal uskutočniť až po tom, ako B. I. dom majetkoprávne usporiada. Nakoľko k prevodu domu napokon nedošlo, nemohli byť žalobkyňa 1/ s manželom v dobrej viere, že sú jeho vlastníkmi. Odvolací súd dodáva, že pre rozhodnutie prejednávanej veci nie je podstatné to, či žalovaní 1/, 2/ nadobudli predmetný rodinný dom protiprávne. Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a priznal ich náhradu žalovaným, ktorí mali v odvolacom konaní úspech. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia žalovaných. Ich právny zástupca v odvolacom konaní vykonal 1 úkon právnej služby ( vyjadrenie k odvolaniu ) za 60,07 eur v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. K tomu treba pripočítať rež. paušál 1 x 7,81 eur. Spolu teda advokátska odmena predstavuje 67,88 eur. Keďže právny zástupca žalovaných je platiteľom DPH, odmena sa v zmysle § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. zvyšuje o 20 % DPH, t. j. o sumu 13,57 eur. Trovy odvolacieho konania tak predstavujú sumu 81,45 eur ( 67,88 + 13,57 = 81,45 eur ). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.