Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/278/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1408202650 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1408202650.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa : S.. A. B., I. R. C., H. XX, zastúpený AK PG s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, Vápenná 7, proti odporcovi : X.. D. W., D. N. XX, D., zastúpený JUDr. Vladimírom Čabarom, advokátom, so sídlom Čapajevová 73, Prešov, adresa na doručovanie : Rajecká 34, Bratislava, o zaplatenie 13.276,27 € s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 12C/225/2009 - 209 zo dňa 30. novembra 2011, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej v časti istiny a trov prvostupňového konania p o t v r d z u j e. V časti úrokov z omeškania rozsudok súdu prvého stupňa z m e ň u j e tak, že odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 13.276,27 € od 5. 2. 2008 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku v časti úrokov z omeškania návrh navrhovateľa z a m i e t a. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia 910,66 € na účet AK PG, s.r.o. v Bratislave, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi ( pôvodne spoločnosti SPEPOX, s.r.o. ) sumu 13.276,27 € s úrokom z omeškania 9 % ročne od 13.4.2007 do zaplatenia. Zároveň rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi ( pôvodne spoločnosti SPEPOX, s.r.o. ) náhradu trov konania 698,40 € právnemu zástupcovi JUDr. Radoslavovi Balážovi, advokátovi, so sídlom Odborárov 12, Spišská Nová Ves, sumu 293,43 € právnemu zástupcovi AK Jančo, Mularčík a Parneri, s.r.o., so sídlom Štúrova 13, Bratislava a sumu 4.771,12 € na účet Č.. XXXXXXXXXX/ XXXX, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že navrhovateľ ( v tom čase spoločnosť SPEPOX, s.r.o. ), na základe ústnej dohody s odporcom začiatkom roku 2007, keď odporca sa so štatutárnym zástupcom pôvodného navrhovateľa poznali z pracovných kontaktov, vykonal v období jari 2007 v priestoroch garáže v rodinnom dome odporcu v Alžbetinom dvore stavebné práce, pozostávajúce z uloženia izolácie pieskovocementových poterov Baumit a betónovej dosky C25/30, vrátane ich dodávky. Účastníci tohto vzťahu sa dohodli, že odporca, ktorý mal v danom čase finančné problémy, zaplatí len za vykonané práce a dodaný materiál až po ich skončení, cenu vopred nedohodli, nedohodli sa ani na zaplatení odmeny navrhovateľovi za vykonané dielo, keď túto navrhovateľ zaplatiť nežiadal. Subdodávateľom za dodaný materiál a vykonané murárske práce zaplatil navrhovateľ, až následne vyzval odporcu k úhrade ceny materiálu a prác, čo odporca odmietol. Prvostupňový súd zistený skutkový stav vyhodnotil ako obchodnoprávny vzťah účastníkov a po stránke právnej tento posúdil podľa ust. § 536 ods. 1, 2, 3, § 538, § 546 ods. 1 Obch. zák. Dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Navrhovateľ sa predmetným návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia ceny za vykonané dielo, t.j. za murárske práce a dodávku materiálu, pričom odporca v konaní namietal len časť nároku týkajúcu sa vykonaných prác, konkrétne ich rozsah a formu ( písomné podanie zo dňa 23.4.2010 a vyjadrenie na pojednávaní dňa 13.1.2011 ) a fakturovanú cenu prác. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že účastníci konania uzavreli zmluvu o dielo podľa cit. ust. §-u 536 Obch. zákonníka s tým, že na cene sa síce nedohodli, čo nepoprel ani navrhovateľ, ktorý ale po zaplatení ceny za murárske práce K. A., K. O. K. J., ktorí v súlade s cit. § 538 Obch.zák. vykonaním diela poveril a títo následne cenu navrhovateľovi fakturovali, vyzval odporcu k splneniu povinnosti zaplatiť túto sumu spolu s cenou za už zaplatený materiál, pričom túto časť pohľadávky však odporca v konaní nespochybnil, ktorá povinnosť odporcovi vznikla s poukazom na cit. ust. §-u 546 ods. 1 veta druhá Obch.zák. Subdodávatelia cenu prác vykonaných pre odporcu, fakturovali nesporne vychádzajúc z obchodných podmienok platných pri vyhotovení porovnateľného diela, cena 507,87 Eur fakturovaná každým zo živnostníkov tak bola v danom čase podľa názoru súdu prvého stupňa primeraná a adekvátna rozsahu vykonaných prác. Čo sa týka konkrétne vykonaných prác, s ktorými sa odporca v konaní v konečnom dôsledku stotožnil a je nesporné, že aj po ich dokončení na jar 2007 s rozsahom ako aj s ich kvalitou súhlasil, je jednoznačné, že došlo k odovzdaniu a následne aj prevzatiu diela jeho objednávateľom, čím bola splnená aj táto náležitosť, ktorej nedostatok podľa odporcu mal spôsobiť absenciu platného zmluvného vzťahu medzi účastníkmi. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti a preukázaný skutkový stav veci, vzhľadom na platne uzavretú zmluvu o dielo upravenú príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, v zmysle ktorej navrhovateľ ako zhotoviteľ svoj záväzok splnil, pričom odporca cenu za vykonané dielo nezaplatil v celom rozsahu a na návrhy procesných strán predmetom skúmania súdu bola len časť pohľadávky, cena za vykonané práce, ktorú odporca označil za nedôvodnú resp. neadekvátnu, súd prvého stupňa návrhu vyhovel a odporcu zaviazal k zaplateniu istiny vo výške 13.276,27 Eur. Nakoľko sa odporca so zaplatením dlhu dostal do omeškania, súd prvého stupňa ho zaviazal na zaplatenie príslušenstva vo výške 9 % ročne. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal náhradu trov konania bližšie určenú vo výroku napadnutého rozsudku. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca žiadajúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vytkol nesprávne právne posúdenie veci tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. V dôvodoch odvolania odporca uviedol, že navrhovateľ trval na založení právneho vzťahu podľa Občianskeho zákonníka, a že súd vec až do okamihu vynesenia rozsudku prejednával v právnom režime podľa Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol, že zákon upravuje neobchodnú zmluvu o dielo, ktorá sa vzťahuje aj na prípady, keď zhotoviteľom diela je podnikateľ, ale za podmienky, že objednávateľom je nepodnikajúca fyzická alebo právnická osoba. Úpravu neobchodnej zmluvy o dielo je potrebné odlíšiť od úpravy obchodnej zmluvy o dielo ( § 536 až 565 ) Obchodného zákonníka. V takom prípade ide o relatívnu obchodnú zmluvu, ktorú uzavierajú medzi sebou podnikatelia, ak je pri jej uzavretí zrejmé, s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týka podnikateľskej činnosti zmluvných strán. Pri pojmovom rozlíšení občianskoprávnej a obchodnej zmluvy možno v súlade s vymedzením podľa Obchodného zákonníka rozlišovať medzi: a) absolútnymi neobchodnými zmluvami, ust. § 261 ods. 6 Obch. zák., b) absolútnymi obchodnými zmluvami, ust. § 261 ods. 3 Obch. zák., pričom odporca vo svojom odvolaní aj bližšie rozviedol ich základné znaky a pomerne detailne uviedol aj podstatné zložky zmluvy o dielo. Tvrdil, že na obchodnú zmluvu o dielo nemožno ani podporne použiť ustanovenia Obč. zák. Odporca zastával názor, že zákonodarca z dôvodu právnej istoty kogentne stanovil povinnosti pre zhotoviteľa, pričom navrhovateľ túto povinnosť ani v jednom bode nesplnil. Odporca ďalej vytkol súdu prvého stupňa, že v predmetnej veci nevykonal podľa ust. § 127 O.s.p. znalecké dokazovanie znalcom z odboru oceňovania stavebných prác. Účelom dokazovania by bolo zistiť skutočný rozsah prác a dodávok vykonaných navrhovateľom na predmetnej stavbe a výsledok zistenia porovnať s množstvom prác a dodávok ním vyúčtovaný. Absencia znaleckého dokazovania bráni objektívne zistiť rozsah, druh a množstvo použitého materiálu, kvalitu a výšku ceny. Cena prác odporcom nebola akceptovaná z dôvodu podstatného prekročenia ceny. Ďalej konštatoval, že v priebehu konania podal námietku absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Ak právny úkon nespĺňa požiadavky ustanovené zákonom, je v zásade absolútne neplatný. Absolútne neplatný právny úkon nevyvoláva a nemôže vyvolať žiadne právne následky alebo účinky. Na právny úkon, ktorý je absolútne neplatný, sa pozerá tak, ako keby nikdy nebol vznikol, je neplatný od samého počiatku. Z toho, že absolútne neplatný právny úkon nevyvoláva a nemôže vyvolať právne účinky vyplýva, že taký právny úkon nemôže založiť právny vzťah. Znamená to, že na takúto chybu úkonu musí súd prihliadať z úradnej povinnosti aj bez toho, aby ten kto môže byť takýmto úkonom dotknutý, musel namietať neplatnosť úkonu. Podľa Najvyššieho súdu SR spôsobí neplatnosť zmluvy podľa § 39 Obč. zák. pre rozpor so zákonom iba rozpor podstatných zložiek zmluvy so zákonom ( Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obdo V 36/2004 ). Právny poriadok Slovenskej republiky spája s plnením z absolútne neplatného právneho úkonu právny následok, ktorým je vznik práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Toto právo vzniká na základe ustanovení Občianskeho zákonníka, t.j. priamo zo zákona. Medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil a tým, komu má byť bezdôvodné obohatenie vydané, vzniká právny vzťah odlišný a nezávislý od právneho vzťahu, ktorý by bol vznikol, ak by absolútne neplatný právny úkon bol úkonom platným. Vzhľadom na to, že záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia je založený na základe ustanovení Občianskeho zákonníka, ide o vzťah občianskoprávny. V závere svojho odvolania odporca uplatnil námietku premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žiadal, aby odvolací súd v prípade, že rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí, pripustí proti tomuto rozhodnutiu dovolanie podľa ust. § 238 ods. 3 O.s.p. Podľa odporcu ide o rozhodnutie zásadného právneho významu v tom, že je potrebné posúdiť otázku prípustnosti súdu prvého stupňa v predmetnej veci konať a rozhodnúť v právnom režime podľa Obchodného zákonníka. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ tak, že trval v plnom rozsahu na podanom návrhu a svojich tvrdeniach. Uviedol, že odporca namieta vo svojom odvolaní, že prvostupňový súd nevykonal znalecké dokazovanie znalcom z odboru oceňovania stavebných prác, avšak odporca počas celého konania nenavrhol vykonať takýto dôkaz, ani ho nepredložil a neurobil tak ani na výzvu súdu na pojednávaní dňa 30.11.2011, kedy súd následne vyhlásil dokazovanie za skončené. Odporca doslovne uviedol „vzhľadom na absenciu akéhokoľvek právneho vzťahu medzi účastníkmi, navrhuje návrh ako nedôvodný zamietnuť, ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania vo veci nemá“. Vzhľadom na ustanovenie § 120 ods. 4 O.s.p. tento navrhnutý dôkaz nemožno pripustiť v odvolacom konaní, ani z tohto dôvodu vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zo štandardného výkladu k ustanoveniu § 632 Obč.zák. vyplýva, že pokiaľ nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zákon v záujme právnej istoty ukladá zhotoviteľovi diela povinnosť vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prijatí objednávky. Nesplnenie tejto povinnosti však nič nemení na povinnosti zmluvných strán plniť podľa uzavretej zmluvy. V prípade súdneho sporu nevydanie potvrdenia môže mať iba procesný dôsledok spočívajúci v povinnosti zhotoviteľa preukázať ním tvrdené údaje, ktoré mali byť obsiahnuté v potvrdení o prevzatí objednávky. Toto ustanovenie nie je kogentným a nevydanie písomného potvrdenia o uzavretí zmluvy neznamená jej neplatnosť. Ak ustanovenie § 632 Obč.zák. uvádza, že také potvrdenie zhotoviteľ musí vydať, slovo „musí“ znamená, že ak o to objednávateľ požiada, zhotoviteľ je povinný také potvrdenie vystaviť. Následky nevystavenia takého potvrdenia síce sťažujú dôkaznú pozíciu zhotoviteľa ( navrhovateľa ), avšak tento preukázal svoje tvrdenie dôkazmi. Navrhovateľ tvrdil, že právny vzťah medzi účastníkmi bol platne uzavretý a jeho existenciu potvrdili nielen písomné dôkazy v podobe faktúr od subdodávateľov navrhovateľa, ale aj ich svedecké výpovede, ktoré potvrdzujú nielen vykonanie dohodnutého diela, ale aj opodstatnenosť jeho ceny, ktorá je len súčtom nákladov navrhovateľa na jeho zhotovenie ( v podobe subdodávok prác a nákupu materiálu ). Obrana odporcu smerujúca k námietke premlčania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo nastať tým, že odporca prijal plnenie od navrhovateľa z titulu ( absolútne ) neplatného právneho úkonu, je bezpredmetná, nakoľko aj keby išlo o neplatný právny úkon ( čo však v prejednávanom spore nie je ten prípad a právny úkon - zmluva o dielo bola platne uzavretá ), nárok navrhovateľa by nebol premlčaný, nakoľko navrhovateľ podal návrh na súd včas. Dielo bolo zhotovené a malo byť zaplatené dňa 12. 4. 2007 a návrh bol na súd podaný dňa 18. 2. 2008, čiže návrh bol podaný pred uplynutím dvojročnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 1 Obč.zák. Na prípadný argument zo strany odporcu, že návrh smeroval na zaplatenie z titulu (platnej) zmluvy o dielo ( a nie z titulu bezdôvodného obohatenia na základe absolútne neplatného právneho úkonu ) navrhovateľ uviedol, že podľa § 41 ods. 2 O.s.p., „každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený“. Názor odporcu, že prejednávaný prípad je prípadom zásadného právneho významu, je podľa navrhovateľa právne nepodložený, nakoľko odporca nepreukázal, v čom konkrétne je tento prípad posudzovaný ako prípad „zásadného právneho významu“. V zmysle štandardného výkladu k ustanoveniu § 238 ods. 3 O.s.p. sa otázkou zásadného právneho významu rozumie to, že súdna prax rieši daný prípad bez toho, aby existovala predošlá judikatúra, alebo judikatúra je nejednotná a chýba zjednotenie praxe najvyšším súdom, alebo ide o interpretáciu a aplikáciu nového právneho predpisu. V zmysle uvedeného nejde ani o jeden z uvedených prípadov. Naopak, z pohľadu navrhovateľa je tento prípad právne jasný, nie je komplikovaný, prvostupňový súd správne posúdil právny vzťah medzi účastníkmi konania ako ústne uzavretú zmluvu o diele podľa OZ. Navyše, navrhovateľ preukázal svoje tvrdenia dôkazmi, takže uniesol dôkazné bremeno, jeho nárok nie je premlčaný a sám odporca vykonanie diela potvrdil. Pokiaľ ide o cenu za dielo, táto je oprávnená a predstavuje len súčet nákladových položiek navrhovateľa na jeho vykonanie a nie je nijako neprimeraná. Odporca v konaní nijako nepreukázal, že ide o neprimeranú cenu a nepredložil žiaden dôkaz ( najmä znalecký posudok ), ktorý by rozporoval neprimeranosť ceny za dielo. Pokiaľ ide o tvrdenie odporcu, že je potrebné posúdiť otázku prípustnosti súdu prvého stupňa v predmetnej veci konať a rozhodnúť v právnom režime podľa Obchodného zákonníka ( keďže podľa názoru odporcu ide o otázku zásadného právneho významu ), tak k tomu uviedol, že aj toto tvrdenie odporcu je úplne zmätočné, neurčité a predovšetkým zavádzajúce. Odporca nijako nepreukázal, že ide v tomto prípade o vec zásadného právneho významu. Na základe uvedeného navrhovateľ žiadal, aby v prípade, ak odvolací súd svojim rozsudkom potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa, vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, aby odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Odporca nikdy nerozporoval vykonanie diela navrhovateľom. Naopak, sám ho na pojednávaní zo dňa 13.1.2011 potvrdil, keď v zápisnici uviedol, že „práce spočívajúce v dodávke a uložení izolácií, pieskovo cementových poterov Baumit a práce spojené s dodávkou a pokládkou betónovej dosky v garážových priestoroch rodinného domu v Alžbetinom dvore vykonané boli“. Ďalej odporca na tom istom pojednávaní uviedol, že „práce boli vykonané načas“ a že „všetko bolo dohodnuté ústne“. Navrhovateľ všetky svoje tvrdenia podložil listinnými dôkazmi, ako aj svedeckými výpoveďami a v neposlednom rade vykonanie prác ( a to v riadnom termíne ) potvrdil aj samotný odporca. Žiadal preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil a priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa okrem trov právneho zastúpenia a zaplateného súdneho poplatku v prvostupňovom konaní aj trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 294,77 € (za jeden úkon právnej pomoci spočívajúci v spísaní tohto vyjadrenia podľa § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). Súčasne žiadal, aby odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom rozsudku nevyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p., na ktorom zopakoval dokazovanie čítaním listinných dôkazov podľa § 129 ods. 1 a § 213 ods. 3 O.s.p. : - Fa č. 20080008 zo dňa 28. 1. 2008 č.l. 4 - Fa č. 20080009 zo dňa 28. 1. 2008 č.l. 5 - Predsúdna výzva na plnenie zo dňa 6. 2. 2008 s kópiou podacieho lístka č.l. 6 - Fa č. 07/040 zo dňa 13. 3. 2007, č.l. 58 a dodací list k fa č.l. 59 - Fa č. 2007/035 zo dňa 19. 3. 2007 č.l. 60 a dodací list k fa č.l. 61 - Fa č. 705101495 zo dňa 21. 3. 2007 č.l. 62 a dodací list k fa č.l. 63 - Fa č. 3/07 zo dňa 3. 4. 2007č.l. 64 - Fa č. 3/07 zo dňa 4. 4. 2007 č.l. 65 - Fa č. 03/07 zo dňa 4. 4. 2007 č.l. 66 - Fa č. 2007/041 zo dňa 4. 4. 2007 č.l. 67 a dodací list k fa č.l. 68 - Fa č. 70100978/2007 zo dňa 6. 4. 2007 č.l. 69 - Preberací protokol o nájme strojného zariadenia č.l. 70 - Fa č. 2340107093 zo dňa 11. 4. 2007 č.l. 71 a dodací list č.l. 72 - Fa č. 705101822 zo dňa 11. 4. 2007 č.l. 73 a dodací list k fa č.l. 74 - Fa č. 2007/047 zo dňa 12. 4. 2007 č.l. 75 a dodací list k fa č. l. 76. Odvolací súd na odvolacom pojednávaní tiež vyhovel procesnému návrhu S.. A. B. a pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný navrhovateľ, spoločnosť SPEPOX, s.r.o. Spišská Nová Ves, Markušovská 32 a aby na jej miesto vstúpil navrhovateľ S.. A. B., H. XX, I. R. C.. Návrh na zmenu účastníka na strane navrhovateľa odôvodnil uzavretím Zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá je predmetom sporu, a to dňa 13. 2. 2012, medzi spoločnosťou SPEPOX, s.r.o. ako postupcom a S.. A. B., ako postupníkom. Zmluvu o postúpení pohľadávky zároveň predložil odvolaciemu súdu, ktorý vzhľadom na splnenie podmienok v zmysle ust. § 92 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 a § 216 ods. 1 O.s.p. návrhu na zmenu účastníka na strane navrhovateľa vyhovel a túto na odvolacom pojednávaní dňa 7. 2. 2013 pripustil a v konaní ďalej konal I. S.. A. B., ako navrhovateľom. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol o návrhu navrhovateľa v podstate vecne správne, avšak vec nesprávne právne posúdil, keď aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka. V prejednávanej právnej veci niet sporu o tom, že medzi zmluvnými stranami nedošlo k uzavretiu písomnej zmluvy o dielo. Ako je uvedené v texte nižšie, odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania ( resp. pôvodným navrhovateľom SPEPOX s.r.o. a odporcom ) bola uzavretá ústna zmluva o dielo. Odporca však osobitne namietal právne posúdenie zmluvy ( ktorej samotné uzavretie však popieral ) na základe Obchodného zákonníka. Z obsahu spisového materiálu plynie, že ( pôvodný ) navrhovateľ sám uzavretú ústnu zmluvu o dielo posudzoval podľa hmotnoprávnych ustanovení Občianskeho a nie Obchodného zákonníka ( porovnaj písomnú špecifikáciu návrhu navrhovateľa č.l. 56, 57 spisu, zo dňa 5. 10. 2010 ). Pôvodný navrhovateľ, obchodná spoločnosť SPEPOX, s.r.o. ( ústnu ) zmluvu o dielo síce uzatvárala ako podnikateľský subjekt, odporca však v právnom vzťahu vystupoval ako fyzická osoba, nepodnikateľ. Podľa názoru odvolacieho súdu z uvedených dôvodov bolo nutné právny vzťah založený ústne uzavretou zmluvou o dielo podriadiť režimu Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa použil na právne posúdenie prejednávanej veci ustanovenia Obchodného zákonníka, čím vec po právnej stránke neposúdil správne. Podľa § 631 Obč.zák. zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané ( zhotoviteľ diela ), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo. Podľa § 632 Obč.zák. ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Potvrdenie musí obsahovať označenie predmetu diela a ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia. Podľa § 633 ods. 1 Obč.zák. zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie zodpovedať tejto norme. Podľa § 634 ods. 1 Obč.zák. ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu. V predmetnej právnej veci uplatňoval navrhovateľ nárok na zaplatenie ceny diela, ktoré vykonal ako zhotoviteľ pre odporcu, ako objednávateľa diela, pričom dielo spočívalo v dodávke materiálu a výkone stavebných prác na rodinnom dome odporcu v Alžbetinom dvore. Prvostupňový súd vo veci vykonal potrebné dokazovanie a podľa názoru odvolacieho súdu z neho vyvodil správny záver o tom, že navrhovateľ ( pôvodne SPEPOX s.r.o. ) uzavrel s odporcom ústnu zmluvu o vykonaní diela. Odporca sa vo svojom odvolaní, ktorým napadol prvostupňový rozsudok opakovane bráni tvrdením, že medzi účastníkmi konania nebola uzavretá žiadna zmluva, toto jeho tvrdenie však odporuje jednak obsahu jeho písomného podania ( vyjadrenie k návrhu zo dňa 22. 4. 2010, č.l. 40 spisu ), ale tiež jeho vlastnej výpovedi na pojednávaní dňa 13. 1. 2011, v ktorej uviedol, že všetko dojednávali ústne, že práce boli odovzdané načas, on žiadal navrhovateľa o protokolárne odovzdanie diela, ako aj cenovú ponuku, k čomu však nedošlo. Aj podľa názoru odvolacieho súdu tak niet sporu o tom, že práce boli vykonané, a to včas, pričom ich kvalita ( ani rozsah ) neboli namietané - odporca nereklamoval nedostatočnú kvalitu vykonaných prác či dodaného materiálu. Rovnako nie je sporné, že navrhovateľ ( pôvodne SPEPOX, s.r.o. ) použil na dodávku materiálu a výkon stavebných prác subdodávateľov, ktorí rovnako potvrdili, že práce vykonané boli načas, v požadovanej kvalite, potvrdili aj cenu dodávky materiálu a vykonaných stavebných prác. Skutočnosť, že k uzavretiu ústnej zmluvy o dielo medzi účastníkmi konania ( pôvodne SPEPOX, s.r.o. a odporcom ) naozaj došlo, vyvodzuje odvolací súd aj zo skutočnosti, že odporca mal vedomosť o výkone týchto konkrétnych stavebných prác, pričom neurobil žiadny taký úkon, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že s dodávkou materiálu a výkonom prác na stavbe jeho rodinného domu nesúhlasí. Nieto pochýb o tom, že odporca vedel o tom, že sa uvedené práce realizujú; pokiaľ by naozaj žiadna zmluva o dielo nebola uzavretá, ako to tvrdí odporca, po zistení, že sa na stavbe jeho domu vykonávajú predmetné stavebné práce, odporca neurobil nič, aby zabránil ich realizácii, či dokončeniu, hoci by sa to v takom prípade dalo od neho logicky očakávať. Je pravdou, že nedošlo k protokolárnemu odovzdaniu diela, avšak k jeho prevzatiu - a to neformálnym spôsobom - došlo, keď odporca nijako nezamedzil ich vykonaniu, s ich vykonaním súhlasil, proti realizácii ako dodávky materiálu tiež samotných prác nemal žiadne námietky, a tieto následne ani nereklamoval. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že ohľadom spôsobu odovzdania a prevzatia diela nemá Občiansky zákonník stanovené žiadne pravidlá, takže, zo samotnej skutočnosti, že k prevzatiu a odovzdaniu diela nedošlo formálnym spôsobom - písomným protokolom - nemožno z toho usudzovať, že dielo doposiaľ nebolo odovzdané a prevzaté. Podľa § 631 Obč.zák. podstatnými náležitosťami ( essentialii negotii ) zmluvy o dielo sú 1/ určenie diela ( predmetu zmluvy ), 2/ určenie ceny diela a 3/ vykonanie diela na nebezpečenstvo zhotoviteľa. Občiansky zákonník nevymedzuje pojem „dielo“, možno však pod ním rozumieť zhotovenie určitej veci, jej montáž, údržbu, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy veci a pod. dielom je teda vždy určitý pracovný výsledok, a to prevažne fyzickej práce alebo prevažne duševnej práce zhotoviteľa. Pracovný výsledok môže byť materiálny (napr. postavenie domu) alebo imateriálny (vytvorenie umeleckého diela, vyučovanie a pod.). V súdenej právnej veci dielo predstavoval výkon konkrétnych stavebných činností na stavbe rodinného domu odporcu. Medzi podstatné náležitosti zmluvy o dielo patrí dohoda o cene diela, nakoľko zmluva o dielo je odplatnou zmluvou. Na vznik zmluvy o dielo sa vyžaduje dojednanie povinnosti objednávateľa zaplatiť za vykonanie diela zhotoviteľovi odmenu. Odplatnosť je pojmovým znakom zmluvy o dielo, samotná zmluva však nemusí upravovať aj výšku odplaty ( ceny diela ). Ak sa cena diela určuje na základe dohody zhotoviteľa a objednávateľa, existuje niekoľko spôsobov jej určenia - napr. určenie ceny diela pevnou sumou, alebo odhadom, alebo podľa rozpočtu, alebo paušálnou sumou, alebo limitom. Pokiaľ medzi zmluvnými stranami nebola dohodnutá výška ceny diela, potom je smerodajná výška ceny upravená v osobitných predpisoch. Ak zmluvné strany neupravili výšku ceny diela a neupravujú ju ani osobitné predpisy, je potrebné zaplatiť „primeranú“ cenu. Zákon opäť tento pojem neupravuje, v prípade pochybností ju určí súd s prihliadnutím na okolnosti daného prípadu. Vykonanie diela na vlastné nebezpečenstvo zhotoviteľa znamená, že pokiaľ by pred odovzdaním diela došlo k jeho zániku, zhotoviteľ by bol povinný plniť ešte raz - pre zmluvu o dielo je charakteristické práve to, že jej predmetom nie je práca samotná, ale výsledok práce. Toto platí aj v prípade, ak zhotoviteľ dá dielo vykonať inej osobe ( § 633 ods. 2 Obč.zák. ); zhotoviteľ totiž splní svoj záväzok zo zmluvy až vtedy, keď je dielo dokončené a iba vtedy mu vznikne nárok na zaplatenie ceny diela. V prejednávanej veci niet pochýb, že dielo ( dodávka a uloženie izolácií, pieskovocementových poterov Baumit a práce spojené s dodávkou a pokládkou betónovej dosky v garážových priestoroch rodinného domu ) dokončené bolo. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmluvné strany sa dohodli pokiaľ ide o cenu diela na tom, že odporca ako objednávateľ uhradí navrhovateľovi ( pôvodnému zhotoviteľovi diela ) cenu dodaného materiálu a vykonaných prác; zmluvné strany sa teda nedohodli na určení konkrétnej výšky ceny diela. Odporca namietal predovšetkým výšku ceny za dodané práce, v tomto smere však on sám nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie, pričom navrhovateľ výšku ceny diela v konaní preukázal jednak svedeckými výpoveďami fyzických osôb ( živnostníkov, ktorí sa priamo na dodávke prác podieľali ), ako aj listinnými dôkazmi (príslušnými faktúrami, ktorými boli fakturované dodávky materiálu aj samotných stavebných prác). Je síce pravdou, že v rozpore s ust. § 632 Obč.zák. nebolo odporcovi vydané písomné potvrdenie o prevzatí objednávky, ktorá okolnosť však sama osebe nemá za následok neplatnosť ( ústne ) uzavretej zmluvy o dielo. Svedok K. J. vypovedal ( č.l. 175, 176 spisu ), že telefonoval s odporcom po vykonaní prác, ktorý mu povedal, že je (s vykonaním prác) spokojný. Na pojednávaní dňa 30. 11. 2011 bolo jednak dokazovanie vyhlásené za skončené a následne po prednese záverečných rečí bol vo veci vyhlásený rozsudok, odporca uviedol, že nemá návrhy do doplnenie dokazovania ( t.j. ani na výšku ceny diela, osobitne vykonaných prác ), za situácie, kedy navrhovateľ cenu diela preukazoval svedeckými výpoveďami a listinnými dôkazmi ( faktúrami ), ako už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd sa v tomto smere stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že cena dodaného materiálu a osobitne vykonaných prác nebola svojou výškou neobvyklá, túto vyhodnotil ako primeranú a adekvátnu. Námietka premlčania práva na plnenie z bezdôvodného obohatenia, ktorú vzniesol v konaní odporca, nebola uplatnená dôvodne. Predovšetkým, ako je zrejmé z obsahu rozhodnutia, súdy neposudzovali uplatnený nárok ako plnenie z bezdôvodného obohatenia, ale ako plnenie zo zmluvy. Keďže k dokončeniu diela došlo v mesiaci apríl 2007 ( ku dňu 12. 4. 2007 ) a navrhovateľ ( pôvodný ) podal návrh na súde dňa 22. 2. 2008 ( č.l. 1 spisu ), svoj nárok na zaplatenie ceny diela uplatnil včas. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil, čo do istiny a trov prvostupňového konania ( § 219 ods. 1 O.s.p. ), hoci z iných právnych dôvodov. V časti úrokov z omeškania odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil ( § 220 O.s.p. ) tak, že priznal navrhovateľovi podľa § 517 ods. 1, 2 Obč.zák. úroky z omeškania z dlžnej istiny 13.276,27 € odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr č. 20080008 a č. 20080009 ( faktúry boli splatné dňa 4. 2. 2008 ), t.j. odo dňa 5. 2. 2008. K tomuto dňu predstavoval úrok z omeškania 8,5 % ročne ( vlád.nariadenie č. 87/1995 Z.z. ), vychádzajúc zo základnej úrokovej sadzby stanovenej k tomuto dňu Národnou bankou Slovenska vo výške 4,25 % p.a. Vo zvyšku návrh navrhovateľa ( t.j. nad rámec priznaných úrokov z omeškania ) ako nedôvodný zamietol. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 142 ods. 3 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., a navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, keďže navrhovateľ mal v odvolacom konaní neúspech len v nepatrnej časti. Trovy navrhovateľa pozostávajú z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby : 1/ prevzatie a príprava zastúpenia dňa 7. 2. 2013, 2/ písomné vyjadrenie k odvolaniu odporcu zo dňa 9. 5. 2012 a 3/ účasť na odvolacom pojednávaní dňa 7. 2. 2013, pri odmene za jeden úkon právnej služby á 287,13 € ( spolu 861,39 € ), spolu s režijným paušálom 1 x 7,63 €, 2 x 7,81 € ( spolu 23,25 € ) a s náhradou za stratu času stráveného cestou na odvolacie pojednávanie dňa 7. 2. 2013 vo výške 26,02 €, úhrnom 910,66 € s DPH ( vyhl.č. 655/2004 Z.z., § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c/, § 16 ods. 3, § 17 ). K návrhu odporcu, aby odvolací súd pripustil vo veci dovolanie, nutno poznamenať, že odporca nešpecifikoval, akú konkrétnu otázku by malo dovolanie v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p. riešiť, z akého dôvodu by v danom prípade malo ísť o rozhodnutie odvolacieho súdu po právnej stránke zásadného významu. Ako už judikovala súdna prax, rozhodnutím odvolacieho súdu po právnej stránke zásadného významu je také rozhodnutie, ktoré rieši doposiaľ nenastolenú alebo v iných súvislostiach prezentovanú a právne riešenú otázku takým spôsobom, ktorý je významný z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov vôbec, t.j. má všeobecný dopad na prípady podobnej povahy. Z tohto hľadiska má rozhodnutie odvolacieho súdu zásadný význam spravidla vtedy, ak rieši takú právnu otázku, ktorá judikatúrou vyšších súdov nebola riešená, alebo výklad ktorej v judikatúre týchto súdov nie je ustálený, alebo ak odvolací súd posúdil určitú právnu otázku inak, než je riešená v konštantnej judikatúre vyšších súdov a rozhodnutie odvolacieho súdu predstavuje v tomto smere odlišné riešenie tejto právnej otázky ( rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 119/2002 ). Problematika právneho posúdenia zmluvy o dielo z hľadiska použitia Občianskeho či Obchodného zákonníka bola už opakovane predmetom rozhodovacej činnosti súdov a teda judikatúrou riešená. Odvolací súd preto nevidel dôvod na postup v zmysle ust. § 238 ods. 3 O.s.p., ako ( bez bližšieho vymedzenia ) navrhoval odporca. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.