Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/455/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1408203761 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1408203761.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa : Q.. P. C., W., V..T.. Š. Č.. XX, správca konkurznej podstaty úpadcu Stavebné bytové družstvo Viktória, Bratislava, Miletičova č. 1, IČO : 31397425, proti odporcom : 1./ T. B., A. A., K. Č.. XX, 2./ J.. D. B., A. A., K. Č.. XX, obaja zastúpení JUDr. Jánom Čarnogurským, advokátom v Bratislave, Dostojevského rad č. 1, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 23 C 81/2008-620 zo dňa 29. júna 2011, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcom 1./, 2./ náhradu trov odvolacieho konania a to trovy právneho zastúpenia vo výške 158,75 € k rukám JUDr. Jána Čarnogurského, advokáta v Bratislave, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal voči odporcom určenia, že úpadca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v podiele 1/1 nachádzajúcej sa v k.ú. K. M., Y. A. J., zapísanej na LV Č.. XXXX Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu - bytu Č.. XX na L.. V. X M. A. na 6. poschodí v bytovom dome so súp.č. XXXX postavenom na parc. Č.. XXXX/ XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXX/XXX P. XXX/XXX a spoluvlastníckeho podielu 4132/591115 na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve bytového domu. Zároveň prvostupňový súd rozhodol, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcom náhradu trov konania 517,17 € na účet JUDr. Jána Čarnogurského, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľ je ustanoveným správcom konkurznej podstaty úpadcu - Stavebné bytové družstvo Viktoria so sídlom Miletičova 1 v Bratislave, IČO: 31397425, na majetok ktorého bol uznesením Krajského súdu v Bratislave, č.k. 4k 22/03-97 zo dňa 24.9.2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.11.2003, vyhlásený konkurz. Pred vyhlásením konkurzu na základe Zmluvy o výstavbe uzavretej dňa 25.10.2001 boli Stavebné bytové družstvo Viktoria a Poľnobanka, a.s., (následne Unicredit, a.s.) stavebníkmi Polyfunkčného objektu č. 6 v k.ú. K. M., Y. A. J., súčasťou ktorého bol aj sporný byt Č.. XX, čomu predchádzalo, že sa Stavebné bytové družstvo zmluvou zo dňa 18.7.2001 s dodatkami zaviazalo veriteľom - Poľnobanka, a.s. a spol. Merkuria, a.s. realizovať všetok bezhotovostný platobný styk súvisiaci s Polyfunkčným objektom č. 6 výlučne cez bežný účet v zmluve konkrétne označený, s cieľom z predaja majetku družstva uspokojiť veriteľov úpadcu. Následne zmluvami o postúpení práv a povinností zo dňa 27.3.2002 a 3.4.2002 SBD Viktoria časť práv a povinností týkajúcich sa nehnuteľností v Polyfunkčnom objekte vyplývajúcich zo zmluvy o výstavbe postúpilo na obchodnú spoločnosť APROX, spol. s r.o. so sídlom Hodálova 1, Bratislava, IČO: 36372625 (neskôr APROX SK, s.r.o.), ktorá spoločnosť nehnuteľnosti bezodplatne previedla na viaceré obchodné spoločnosti, konkrétne PROFIS SECURITY, spol. s r.o., PYRA, spol. s r.o, ISTROTECH, s.r.o., SIVA - BA s.r.o. K prevodu bytu č. 51, ktorý je predmetom konania, došlo na spoločnosť APROX, spol. s r.o. zmluvou zo dňa 27.3.2002 a táto po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti byt bezodplatne previedla Zmluvou o postúpení práv a povinností zo dňa 10.4.2002 na obchodnú spoločnosť PYRA, spol. s r.o., so sídlom Kríková 14, Bratislava, IČO: 31396623. Táto obchodná spoločnosť na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu a spoluvlastníctva spoločných častí a spoločných zariadení domu zo dňa 10.10.2002 vlastníctvo k nehnuteľnosti previedla na odporcu 1./, vlastnícke právo odporcu bolo zapísané na LV Č..XXXX Správy katastra pre hl.mesto SR Bratislavu, vklad jeho vlastníckeho práva bol povolený dňa 7.11.2002 pod č. M.-XXXX/XX. Prvostupňový súd ďalej uviedol, že v konkurznom konaní na majetok úpadcu Stavebného bytového družstva Viktoria vedenom na Krajskom súde v Bratislave, pod sp. zn. 4 K 22/03 konkurzný súd odkázal vlastníkov bytov v bytovom dome na V. L.. M. A. vrátane odporcu 1./ na podanie vylučovacej (excindačnej) žaloby, pričom krajský súd ako prvostupňový súd v konaní vedenom pod sp.zn. 9Cbi 24/2004 žalobe odporcu 1./ vyhovel a určil, že v tomto konaní navrhovateľ je povinný vylúčiť predmetný byt zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu, v odvolacom konaní NS SR rozhodnutie KS v Bratislave, ktorý návrhu odporcu 1./ vyhovel, potvrdil. Proti rozsudku bolo na podnet navrhovateľa podané Generálnym prokurátorom SR mimoriadne dovolanie, konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené. Okresný súd Bratislava V uznesením č.k. 36Er 3175/2007-37 zo dňa 21.1.2008 právoplatným dňa 15.2.2008 schválil príklep udelený súdnym exekútorom na dražbe nehnuteľnosti - 1-izbového bytu Č.. XX na X. W. a podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu na L.. V. X M. Bratislave, zapísaných na LV Č..XXXX pre k.ú. K. M., Správou katastra pre hl.mesto SR Bratislavu J.. D. B., N.. XX.X.XXXX, A. K. X, A. odporkyňu 2./ za najvyššie podanie vo výške 2.500.000,- Sk, ktorá je na základe uvedeného titulu vlastníkom sporného bytu, jej vlastnícke právo je zapísané na LV Č..XXXX Správy katastra pre hl.mesto SR Bratislavu. Po právnej stránke prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 80 písm. c) O.s.p, § 150 ods. 2, § 61 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, keď poukázal na to, že úspešnosť návrhu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podmienená tým, že navrhovateľ na predmetnom určení preukáže naliehavý právny záujem, teda že bez tohto určenia by bolo jeho právo, resp. právny vzťah, na ktorom je zúčastnený, ohrozené, alebo ak by sa jeho právne postavenie bez predmetného určenia stalo neistým. Vznik právneho záujmu navrhovateľa na určení predpokladá správanie odporcu nasvedčujúce jeho úmysel porušiť právo navrhovateľa alebo spôsobiť mu ujmu na jeho právnom postavení. Určovací návrh je teda prostriedkom umožňujúcim poskytnutie ochrany právneho postavenia navrhovateľa skôr, ako bolo jeho postavenie porušené, zásadne cieľom je poskytnutie preventívnej ochrany. V danej veci však mal prvostupňový súd preukázané, že v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 36Er 3175/2007 bol dňa 2.10.2007 povereným exekútorom udelený príklep pri dražbe nehnuteľnosti - X-J. A. Č.. XX na 6. poschodí na L.. V. X v Bratislave v podiele 1/1 a podielu 4132/591115 na spoločných častiach a zariadeniach domu, vydražiteľovi J.. D. B., N.. XX.X.XXXX, A. K. X, A., ktorá v priebehu konania vstúpila do konania ako ďalší účastník na strane odporcu. Predmetný príklep udelený súdnym exekútorom príslušným OS BA V uznesením č.k., 36Er 3175/2007 - 37 zo dňa 21.1.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.2.2008, schválil. Z uvedeného je zrejmé a nesporné, jednak že už v čase začatia konania podaním návrhu vlastníkom bytu Č.. XX na V. L.. X v Bratislave nebol odporca 1./ a z dôvodu nedostatku jeho vecnej pasívnej legitimácie v konaní teda nie je daný ani naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva navrhovateľa k nehnuteľnosti návrhom smerujúcim voči odporcovi 1./, ako aj že pred podaním návrhu vlastníctvo k spornému bytu nadobudla odporkyňa 2./, ktorá vstúpila do konania v jeho priebehu, v exekučnom konaní vydražením nehnuteľností a udelením príklepu dňa 2.10.2007 a zaplatením najvyššieho podania prešlo vlastníctvo na jej osobu. Nakoľko s poukazom na ustanovenie § 61 Exekučného poriadku je vylúčené navrátenie do pôvodného stavu, návrhu ani vo vzťahu voči odporkyni 2./ nie je možné priznať úspech. O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešným odporcom priznal ich náhradu, keď tieto trovy pozostávali z trov právneho zastúpenia. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby v prípade, ak odvolací súd odvolaniu nevyhovie, aby odvolací súd pripustil v predmetnej veci dovolanie, v rámci ktorého dovolací súd právne posúdi, či je možné aplikovať ustanovenie § 61 Exekučného zákona a či je možné vyvodzovať, že nadobúdateľ zexekvovanej nehnuteľnosti sa stáva vlastníkom tejto nehnuteľnosti i v prípade, ak dôjde k vykonaniu exekúcie s vadou v pasívnej legitimácii vedenia exekúcie a zároveň v exekúcii vykonanej v rozpore s konkurzným zákonom, porušením § 14 ods. 1 písm. c/ zák. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. Vo svojom odvolaní namietal, že rozhodnutie prvostupňového súdu je v celom rozsahu nesprávne, keďže súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a súd vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd vo svojom rozhodnutí starostlivo neprihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Zároveň súd skutočnosti a dôkazy, o ktoré navrhovateľ opieral svoj nárok, hodnotil zmätočne a nezrozumiteľne, neoboznámil sa so všetkými skutočnosťami a dôkazmi, ktoré uvádzal navrhovateľ a zároveň vôbec nevykonal navrhnuté dôkazy. Nesúhlasil so záverom prvostupňového súdu, že na predmetnú exekúciu sa vzťahuje ustanovenie § 61 Exekučného zákona, podľa ktorého navrátenie do predošlého stavu nie je možné a teda nadobúdateľ zexekvovanej nehnuteľnosti sa stal vlastníkom tejto nehnuteľnosti. Takýto záver súdu by bolo možné prijať len vtedy, ak by exekúcia prebehla v súlade so zákonom. S odkazom na ustanovenie § 14 ods. 1 písm. c) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní exekúcia prebehla nezákonne, keďže konkurzný zákon výslovne stanovil, že na majetok zaradený v súpise konkurznej podstaty nie je možné viesť exekúciu inak, než podaním exekučného návrhu proti správcovi konkurznej podstaty. V uvedenom prípade sa tak nestalo. Exekučné konanie neprebiehalo voči správcovi konkurznej podstaty napriek tomu, že predmetná nehnuteľnosť bola súčasťou konkurznej podstaty úpadcu. Pri vedenej exekúcii došlo teda k podstatnej vade, a to v pasívnej legitimácii vedenia exekučného konania a teda v plnom rozpore s konkurzným zákonom. Na uvedený prípad nemožno brať za smerodajnú ani doterajšiu judikatúru súdov, ako ani tú, na ktorú poukazoval v konaní odporca, pretože doterajšia judikatúra vôbec neriešila vadu exekučného konania pre rozpor vedenia exekúcie s konkurzným zákonom. V danom prípade preto nešlo len o niektoré formálne vady počas vedenia exekúcie, a teda postup vykonávania exekúcie v rozpore s ustanoveniami exekučného zákona, ale ide o vadu pri začatí tejto exekúcie, vo veci pasívnej legitimácie v exekučnom konaní, a zároveň ide o vadu, ktorá je vo výslovnom rozpore so špeciálnym konkurzným zákonom, a teda nielen o rozpor so samotným exekučným zákonom, či všeobecným Občianskym zákonníkom. Takúto nezákonnosť nie je možné konvalidovať a teda nie je možné ju zhojiť ani prostredníctvom ust. § 61 Exekučného poriadku a ani ochranou dobrej viery tretích osôb, pričom o dobrej viere odporcov sa v uvedenom prípade ani nedá hovoriť. Navrhovateľ v konaní poukázal na skutočnosti a dôkazy, ktoré túto dobrú vieru na strane odporcov v plnom rozsahu vyvracajú a súd v predmetnej veci ani nevykonal základné dôkazy na zistenie týchto skutočností minimálne výsluchom samotných účastníkov. Tým, že predmetná nehnuteľnosť bola zaradená v súpise konkurznej podstaty úpadcu, nebolo možné ani začať a ani pokračovať v exekúcii takejto nehnuteľnosti, resp. začať exekúciu bolo možné len voči správcovi konkurznej podstaty, k čomu vôbec nedošlo. Na nakladanie s predmetným bytom sa vzťahoval špeciálny zákon, ktorým je zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. Odporca 1./ nepochybne vedel, a to už v čase vyhotovenia exekučného titulu, že nehnuteľnosť je zaradená v súpise konkurznej podstate, keďže exekučný titul bol vyhotovený dňa 16.3.2004, a teda až potom čo odporca 1./ obdržal výzvu súdu na podanie vylučovacej žaloby k predmetnému bytu (26.2.2004 - viď obsah podanej vylučovacej žaloby) a rovnako i potom, čo spracoval predmetnú vylučovaciu žalobu (žaloba je spracovaná už dňom 29.2.2004). Je preto nepochybné, že odporca 1./ vedome úmyselne zriadil exekučný titul na nehnuteľnosť, ktorá je predmetom súpisu konkurznej podstaty, s cieľom vytvoriť prekážky, či úplne zabrániť speňaženiu tejto nehnuteľnosti v konkurznom konaní. Odporca 1./ zjavne účelovo vytvoril podmienky pre vedenie exekúcie a zároveň práve na vedenie exekúcie k tejto nehnuteľnosti a cielene tak, aby sa vlastníkom tejto nehnuteľnosti stala matka odporcu 1./. Pre matku odporcu 1./ nepochybne nebol problém vyplatiť za syna pôžičku veriteľovi priamo, a teda bez vedenia exekučného konania. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadrili odporcovia 1./, 2./, ktorí žiadali napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Vo svojom odvolaní uviedli, že odporcovia, resp. odporkyňa 2./ ako singulárna nástupkyňa odporcu 1./ (z titulu prechodu vlastníckeho práva z odporcu 1./ na odporcu 2./ na základe udelenia príklepu v exekučnej dražbe vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 36Er 3175/2007) uspela v excidančnej žalobe o vylúčenie veci z konkurznej podstaty vedenej na Krajskom súde v Bratislave sp. zn. 9 Cbi 24/2004-697. To znamená, že nie je dôvod v tunajšom konaní o určenie vlastníckeho práva opätovne preskúmavať skutočnosti spochybňujúce vlastnícke právo odporkyne 2./ (pôvodne odporcu 1./), nakoľko ide o konanie medzi tými istými účastníkmi konania s totožným predmetom konania na základe rovnakej právnej argumentácie (namietaná absolútna neplatnosť právneho úkonu), vykonávaním rovnakých dôkazov, či už listinných alebo svedeckých. Trvali na tom, že navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem, čo preukázali konštantnou judikatúrou českých súdov, keď právna úprava § 80 písm. c/ O.s.p. a vtedajší federálny zákon o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb., najmä v súvislosti s podaním vylučovacej žaloby resp. zaradením majetku do súpisu konkurznej podstaty, majú totožnú právnu úpravu tak v Slovenskej ako aj v Českej republike, takže česká judikatúra je plne spôsobilá i na slovenské právne pomery. Ak by si aj odvolací súd neosvojil, že navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem a skúmal by prvostupňový rozsudok i do merita veci, rovnako žiadame odvolanie zamietnuť, nakoľko je už dlhodobo v judikatúre i v odbornej literatúre ustálené, že navrátenie do predošlého stavu v exekučnom konaní v zmysle § 61 Exekučného poriadku nie je možné. Takáto osoba mala, resp. mohla využiť iné právne prostriedky, ktoré však navrhovateľ nevyužil (návrh na vylúčenie veci z exekučného konania, uplatnenie námietok v exekučnom konaní, žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia, či náhradu škody). Krajský súd ako súd odvolací rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 písm. a) O.s.p., doplnil dokazovanie v zmysle § 213 ods. 4 O.s.p. čítaním listinných dôkazov a to spisom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9 Cbi 24/2004 a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, že tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Predmetom konania je určovací návrh, ktorým sa navrhovateľ, ktorý je správcom konkurznej podstaty úpadcu - Stavebné bytové družstvo Viktoria so sídlom Miletičova č. 1 v Bratislave, IČO: 31397425, domáhal voči odporcom určenia, že úpadca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v podiele 1/1 nachádzajúcej sa v k.ú. K. M., Y. A. J., zapísanej na LV Č.. XXXX Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu - bytu Č.. XX na L.. V. X M. A. na 6. poschodí v bytovom dome so súp.č. XXXX postavenom na parc. Č.. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXX/XXX P. XXX/XXX a spoluvlastníckeho podielu 4132/591115 na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve bytového domu. Vzhľadom na určovací petit správne prvostupňový súd s poukazom na ustanovenie § 80 písm. c) O.s.p. skúmal naliehavý právny záujem na takomto určení a dospel k správnemu záveru, že navrhovateľ nemá mať naliehavý právny záujem voči odporcovi 1./ z dôvodu nedostatku jeho vecnej pasívnej legitimácie a voči odporkyni 2./ s poukazom na ustanovenie § 61 Exekučného poriadku. Pri určovacích žalobách ( ktorou je i žaloba v predmetnej veci ) sa v zmysle citovaného zákonného ustanovenia vyžaduje existencia žalobcovho naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení v čase vyhlásenia rozsudku, s poukazom na ustanovenie § 211 ods. 2 O.s.p. aj v čase vyhlásenia odvolacieho rozsudku. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení práva je naliehavý právny záujem, zaťažuje žalobcu, čo pre neho znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok, aby mohol súd žalobu meritórne prejednať a prípadne jej vyhovieť. Po doplnení dokazovania oboznámením sa so spisom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9 Cbi 24/2004 v právnej veci navrhovateľov : 1./ T. B., 2./ J.. D. B. proti odporcovi : Q.. P. C., správca konkurznej podstaty úpadcu Stavebné bytové družstvo Viktória, Bratislava, Miletičova č. 1, IČO : 31397425 o vylúčenie veci z konkurznej podstaty odvolací súd zistil, že Rozsudkom č.k. 9 Cbi 24/2004-697 zo dňa 25.8.2011 Krajský súd v Bratislave návrh navrhovateľa 1./ zamietol a rozhodol, že odporca je povinný vylúčiť zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu Stavebné bytové družstvo Viktória, Bratislava, Miletičova č. 1, IČO : 31397425 v konkurze vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 4 K 22/03 jednoizbový byt Č.. XX na L.. V. X v Bratislave na 6. poschodí v bytovom dome so súp.č. XXXX postavenom na parc. Č.. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXX/XXX P. XXX/XXX a spoluvlastníckeho podielu 4132/591115 na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve bytového domu zapísaných na LV Č.. XXXX v k.ú. K. M., obec Bratislava. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.10.2011. Vzhľadom na toto právoplatne skončené konanie, už navrhovateľ v čase rozhodovania odvolacieho súdu nemá naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva. Vylučovacia žaloba je totiž procesnou žalobou, prostredníctvom ktorej sa po dobu trvania konkurzu konečným spôsobom vymedzuje príslušnosť určitého majetku ku konkurznej podstate. Výsledkom úspešného uplatnenia takejto žaloby je vylúčenie veci zo súpisu podstaty, a tým aj strata akéhokoľvek oprávnenia správcu nakladať s vecou a najmä strata možnosti speňažiť ju. Za daného stavu potom správca konkurznej podstaty nemá naliehavý právny záujem na učení vlastníckeho práva úpadcu k nehnuteľnostiam v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., keďže stratil oprávnenie nakladať s touto vecou a aj z dôvodu, že v konaní o vylúčenie veci z konkurznej podstaty boli riešené otázky hmotnoprávneho vzťahu, na základe ktorých sa navrhovateľ v tomto konaní domáha určenia vlastníckeho práva. Pokiaľ už bola v občianskoprávnom konaní právoplatne vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším riešením a nie je možné opätovne tieto riešiť.( Pozri Uznesenie NS SR sp.zn. 1 Cdo 44/2010, 1 Cdo 133/2009). Pokiaľ teda prvostupňový súd návrh navrhovateľa na určenie vlastníckeho práva zamietol, jeho rozhodnutie je vo výroku vecne správne a odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd nevyhovel návrhu navrhovateľa na pripustenie dovolania, ktoré žiadal na s poukazom na ustanovenie § 238 ods. 3 O.s.p., keď mal za to, že v danom prípade nebola riešená otázka zásadného právneho významu, lebo rozhodnutie odvolacieho súdu po právnej stránke zásadného významu je také rozhodnutie, ktoré rieši doposiaľ nenastolenú alebo v iných súvislostiach prezentovanú a právne riešenú otázku takým spôsobom, ktorý je významný z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov vôbec, t.j. má všeobecný dopad na prípady podobnej povahy. Z tohto hľadiska má rozhodnutie odvolacieho súdu zásadný význam spravidla vtedy, ak rieši takú právnu otázku, ktorá judikatúrov vyšších súdov nebola riešená, alebo výklad ktorej v judikatúre týchto súdov nie je ustálený, alebo ak odvolací súd posúdil určitú právnu otázku inak, než je riešené v konštantnej vyšších súdov a rozhodnutie odvolacieho súdu predstavuje v tomto smere odlišné riešenia tejto právnej otázky. Dôvodom pre potvrdenie napadnutého rozsudku je nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení, ktorá otázka je dostatočne riešená judikatúrou súdov a tak isto otázky týkajúce aplikácie ustanovenia § 61 Exekučného poriadku sú konštantne riešené judikatúrou Najvyššieho súdu SR (R 64/2008, 48/2009) Ústavného súdu SR (II. ÚS 289/08) preto nebol dôvod v tomto smere pripúšťať dovolanie. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2 a § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal v konaní úspešným odporcom , ktorí podali návrh v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. náhradu trov konanie v sume 158,75 € a to s poukazom na ustanovenia § 151 ods. 2 O.s.p. len vo výške, tak ako si ich vyčíslil jeho právny zástupca vo výške 158,75 €, ktoré zaviazal navrhovateľa s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnemu zástupcovi odporcov do troch dní. Právny zástupca odporcov si vyčíslil trovy ako odmenu advokáta za 2 úkony právnej služby a to písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 20.12.2011, účasť na odvolacom pojednávaní dňa 30.5.2012, keď odmena za 1 úkon právnej služby predstavuje s poukazom § 11 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a vzhľadom na neurčitú hodnotu 1/13 výpočtového základu, t.j. za rok 2011 sumu 57 €, za rok 2013 sumu 60,07 €. Odmenu za vyššie uvedené úkony právnej služby aj s poukazom na ustanovenie § 15 písm. a) citovanej vyhlášky potom vyčíslil na sumu 132,29 € (1 x 57 € + 1x 60,07 € + 1 x 7,41 € režijný paušál + 1 x 7,81 € režijný paušál), spolu s DPH na sumu 158,75 €. Odvolací súd len dodáva, že v danom prípade by odmena za jeden úkon právnej služby bola vyššia ako si ju vyčíslil právny zástupca. Z ustanovenia § 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov na poskytovanie právnych služieb vyplýva, že základná sadza tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva (...). Podľa ustanovenia § 10 ods. 2 citovanej vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby (...). Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu iba v prípade, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.). Z uvedeného gramatického, logického a systematického posúdenia citovaných ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z.z. možno vyvodiť záver, že pokiaľ je vec, právo alebo plnenie, ktoré je predmetom daného súdneho sporu, peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka (suma) považuje za základ pre tarifnú hodnotu, a to aj vo veciach určenia vlastníckeho práva k takejto veci, pretože citovaný právny predpis dôsledne rozlišuje situácie pre náhrady trov konania, kedy je predmet právneho sporu, o ktorom vlastníctve sa rozhoduje, peniazmi oceniteľný a kedy nie je. (Pozri Nález Ústavného súdu I. ÚS 119 /2012). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.