Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/567/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1408216083 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1408216083.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: K., D..O..M.., so sídlom L. XX, J., IČO: XX XXX XXX, zast. RASLEGAL, s.r.o., so sídlom Františkánske námestie č. 3, Bratislava, IČO: 36 855 561, proti odporcovi: I.. C. J., G.., bytom D. X, J., zast. Mgr. Margarétou Lukačovičovou, advokátkou, so sídlom Sekurisova 16, Bratislava, IČO: 307 934 08, o zaplatenie 1.554,09 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 17. júla 2013, č.k. 23 C 208/2009-219, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti o náhrade trov konania p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie, predmetom ktorého bolo uloženie povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi žalovanú istinu s príslušenstvom a nahradiť vzniknuté trovy konania titulom nedoplatku za služby spojené s užívaním bytu č. XX na D. A.. X E. J., a to podľa § 96 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v dôsledku späťvzatia návrhu navrhovateľom po začatí konania vo veci samej, s ktorým späťvzatím návrhu odporca súhlasil. Predmetným uznesením súd prvého stupňa ohľadom náhrady trov konania rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 673,21 eur k rukám jeho právnej zástupkyne, a to s poukazom na § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. so zreteľom na tú skutočnosť, že navrhovateľ zavinil späťvzatie návrhu, nakoľko nezdôvodnil a nepreukázal tvrdené skutočnosti, že pre správanie odporcu došlo k zániku pohľadávky uplatnenej v predmetnom konaní. Odporcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia za 6 úkonov právnej pomoci pri sadzbe á 81,33 eur spolu s príslušnými režijnými paušálmi k jednotlivým úkonom. Proti uvedenému uzneseniu súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa náhrady trov konania podal riadne a včas odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnuté prvostupňové rozhodnutie v tejto časti zmeniť a priznať mu ním vyčíslenú náhradu trov konania majúc za to, že súd prvého stupňa síce na vec aplikoval správne ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku, avšak toto na danú procesnú situáciu nesprávne vyložil. Uviedol, že odporca dňa 31.12.2012 zaslal na účet odporcu neidentifikovateľnú platbu vo výške 1.350,36 eur po tom, ako od 1.1.2012 neplatil navrhovateľovi úhrady za plnenia a príspevky do fondu opráv v požadovanej výške a za obdobie od 1.4.2012 do 31.12.2012 neplatil navrhovateľovi vôbec, ktorú sumu navrhovateľ v súlade s § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka použil na úhradu uvedených nedoplatkov. Ďalej uviedol, že o tejto skutočnosti bol odporca informovaný doporučeným listom zo dňa 12.2.2013,na ktorý odporca nereagoval a až následne po späťvzatí návrhu na začatie konania sa navrhovateľovi vrátila spať odporcom nevydvihnutá listová zásielka. Mal za to, že zavinenie zastavenia konania treba v súdnych konaniach posudzovať individuálne a procesne z hľadiska vzťahu výsledku správania odporcu k požiadavkám navrhovateľa a treba brať zreteľ na to, či sa navrhovateľ domohol uplatneného nároku alebo nie. Tvrdil, že v danom prípade zastavenie konania jednoznačne spôsobilo správanie odporu, ktorý až po začatí konania napravil svoje protiprávne konanie. Namietol i výšku priznanej náhrady trov právneho zastúpenia majúc za to, že táto nemá oporu vo vyhláške MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení, keď z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva, ktoré ustanovenia vyhlášky súd na vec aplikoval. Podľa názoru navrhovateľa malo byť na vec aplikované ust. § 10 ods. 2 vyhlášky, podľa ktorého sa výška tarifnej odmeny odvíja od výšky peňažného plnenia alebo ceny či hodnoty práva, ktorých sa právna služba týka, a to pri začatí poskytovania právnej služby. Poukázal na skutočnosť, že výška priznanej náhrady trov konania sa protizákonne odvíja od sumy, do ktorej okrem istiny bola zahrnutá i suma príslušenstva, čím došlo k navýšeniu hodnoty sporu o 110,38 eur. Namietal taktiež priznanie plnej náhrady trov právneho zastúpenia za písomný návrh na prerušenie konania, hoci nešlo o podanie vo veci samej a za odvolanie voči uzneseniu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania z rovnakého dôvodu, keď s poukazom na ust. § 14 ods. 2, písm. b/ vyhlášky odporcovi mohla byť za tieto úkony právnej pomoci priznaná náhrada len vo výške 1 tarifnej odmeny. Poukázal na nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia v tejto súvislosti. V rámci odvolania si uplatnil i náhradu trov odvolacieho konania. K podanému odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril písomne odporca, ktorý uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil považujúc ho za vecne správne a riadne odôvodnené. Uviedol, že navrhovateľ svoje tvrdenie o zániku pohľadávok uplatnených v predmetnom konaní ničím nepreukázal a nepodložil, z ktorého dôvodu mu náhrada trov konania ani nemohla byť priznaná. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Sžf 30/2010, podľa ktorého musí pre prípad priznania náhrady trov konania navrhovateľovi po späťvzatí návrhu dôjsť súčasne k splneniu dvoch podmienok, a to, že žaloba bola podaná dôvodne a taktiež, že späťvzatá bola z dôvodu správania sa odporcu. Mal za to, že ak ide o prípad, že k záveru, či bola žaloba podaná dôvodne je možné dôjsť až prejednaním veci a meritórnym rozhodnutím, nemožno uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania. Podľa neho navrhovateľ nepreukázal splnenie ani jednej z uvedených podmienok pre priznanie náhrady trov konania, s tým, že odporca naďalej považuje predmetný návrh navrhovateľa za zjavne nedôvodný a neopodstatnený. Uviedol, že ako vlastník predmetného bytu si plní svoje povinnosti voči navrhovateľovi ako správcovi bytového domu, v ktorom sa byt nachádza a pravidelne poukazuje platby na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v sume oznámenej navrhovateľom, za ktorým účelom si zriadil trvalý príkaz na svojom účte v banke. Pri koncoročnej kontrole svojich účtov dňa 31.12.2012 však zistil, že pri rušení a úprave niektorých trvalých príkazov omylom zrušil trvalý príkaz, ktorým boli poukazované platby na predmetný účet vlastníkov a tento omyl okamžite napravil a na daný účet dňa 31.12.2012 poukázal dlžnú sumu za 9 mesiacov (apríl - december 2012), t.j. sumu 1.350,36. I zo sumárnej analýzy platieb za obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012 predloženej navrhovateľom je zrejmé, že uhradená suma predstavuje presne deväťnásobok sumy 150,04 eur pravidelne poukazovanej odporcom na predmetný účet. Mal za to, že navrhovateľovi musel byť jednoznačne zrejmý titul platby odporcu a že v žiadnom prípade nejde o časť pohľadávok uplatnených v tomto konaní. Tvrdenie navrhovateľa o zániku uplatnených pohľadávok pre správanie sa odporcu považoval za nepravdivé. Uviedol, že úhradou sumy 1.350,36 eur neprejavil vôľu uhradiť sporné pohľadávky navrhovateľa, a to ani čiastočne. Poukázal na uznesenie NS SR sp. Zn. 5Sžo 173/2010 z 31.8.2010, podľa ktorého ak navrhovateľ vezme žalobu spať a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy a na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktoré obsahuje a konštatuje všetky dôvody pre priznanie náhrady trov konania odporcovi. Nesúhlasil taktiež s námietkami navrhovateľa k výške priznanej mu náhrady trov konania, nakoľko podľa neho sa výška odmeny za právne služby určuje o.i. podľa ceny práva, ktorej sa právna služba týka, a to v čase pri začatí poskytovania právnej služby, pričom za cenu práva sa považuje hodnota pohľadávky. V danom prípade podľa neho hodnota uplatnenej pohľadávky navrhovateľa je žalovaná istina s príslušenstvom ku dňu začatia poskytovania právnej služby, preto podľa názoru odporcu mu súd prvého stupňa priznal náhradu trov konania vo výške odvíjajúcej sa od istiny s pripočítaním sumy 110,38 eur ako hodnoty príslušenstva ku dňu začatia poskytovania právnych služieb. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku navrhovateľa ohľadom polovičnej náhrady trov právneho zastúpenia za návrh na prerušenie konania a za odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania mal za to, že ide o podanie vo veci samej s poukazom na značný rozsah a podstatnosť obsahu týchto podaní. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v časti o náhrade trov konania považoval za dostatočne zrozumiteľné i napriek neuvedeniu konkrétnych ustanovení príslušnej vyhlášky pri každom jednotlivom úkone právnej služby. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že predmetom konania pred súdom prvého stupňa bolo uloženie povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi nedoplatok za služby spojené s užívaním bytu vo vlastníctve odporcu za roky 2006 a 2007, ako aj nedoplatky za zálohové platby v období od 1/2007 do 10/2008 v celkovej výške 46.818,60 Sk (1554,09 eur), ktorý byt je spravovaný v zmysle zmluvy o výkone správy navrhovateľom. Súd prvého stupňa vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému odporca podal odpor. V rámci neho spochybňoval a namietal všetky časti uplatneného nároku navrhovateľa. K začatiu konania vo veci samej došlo (pojednávanie dňa 30.6.2011), avšak dokazovanie vo veci nebolo vykonané v takom rozsahu, že by sa dali vyhodnotiť výsledky dokazovania za účelom zistenia dôvodnosti či nedôvodnosti žaloby, keď tvrdenia sporových strán ostali sporné. K späťvzatiu návrhu navrhovateľom došlo s vysvetlením, že odporca zaslal navrhovateľovi neidentifikovateľnú platbu, ktorú navrhovateľ vyhodnotil ako plnenie v predmetnom konaní žalovanej pohľadávky, resp. jej časti. Odporca v rámci vyjadrenia sa k odvolaniu jasne vysvetli titul poukázania sumy 1.350,36 eur navrhovateľovi dňa 31.12.2012 a toto jeho vysvetlenie odvolací súd vyhodnotil za hodnoverné najmä s ohľadom na výšku plnenia presne zodpovedajúcu titulu tohto plnenia uvedenú v danom vyjadrení k odvolaniu voči rozhodnutiu o náhrade trov konania. Keďže navrhovateľ žiadnym spôsobom v rámci konania pred prvostupňovým súdom nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku a ani skutočnosť, že k späťvzatiu dôvodne podaného návrhu došlo práve pre správanie sa odporcu, odvolací súd považuje výrok súdu prvého stupňa, ktorým priznal odporcovi proti navrhovateľovi náhradu trov konania za vecne správny. Vzhľadom na odvolaciu námietku navrhovateľa k výške odmeny za jeden úkon právnej služby odvolací súd sa priklonil k argumentácii odporcu, že výška odmeny sa odvíja od hodnoty pohľadávky ku dňu prevzatia zastúpenia (§ 10 ods. 2 vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov). Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Ide o taxatívne vymedzenia príslušenstva pohľadávky, pričom úroky z omeškania sa upínajú (viažu) k tejto pohľadávke. Je preto pravdou, že hodnota pohľadávky, na vymoženie ktorej uzavreli odporca s jeho právnou zástupkyňou dohodu o poskytovaní právnej služby, je výška pohľadávky i s príslušenstvom ku dňu uzavretia tejto dohody. Obsahom dohody o poskytnutí právnej služby bolo jednoznačne vymoženie i príslušenstva pohľadávky. Taktiež treba pripomenúť možnosť situácie, že by sa napríklad predmetom súdneho konania stalo po procesných dispozíciách s návrhom len príslušenstvo, na ktorého vymoženie by právna zástupkyňa odporcu musela ďalej poskytovať dohodnuté právne služby odporcovi a nenastala by tak situácia, že by na vymoženie príslušenstva bolo potrebné uzatvárať novú dohodu o poskytovaní právnych služieb. Pokiaľ ide o odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, odvolací súd má za to, že toto odôvodnenie v časti dôvodov priznania náhrady a výšky náhrady trov právneho zastúpenia nemá znaky nezákonného rozhodnutia, keď je v ňom uvedené, za aké úkony právnej služby bola odporcovi priznaná náhrada a v akej výške za každý úkon poskytnutej právnej služby a uvedený je i právny predpis, ktorý súd prvého stupňa na svoje rozhodnutie aplikoval. Skutočnosť, že v napadnutom uznesení súdu prvého stupňa absentuje uvedenie konkrétnych ustanovení príslušnej vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb nie je nedostatkom odôvodnenia v takom rozsahu, že by tento nedostatok spôsoboval nezrozumiteľnosť a tým nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia s následkom odňatia možnosti konať pred súdom, v priamej príčinnej súvislosti s čím by bola skutková podstata ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Nedostatok odôvodnenia rozhodnutia by musel byť takého rozsahu, že by z neho právne závery v žiadnej možnej interpretácii nevyplývali, k čomu v preskúmavanej veci nedošlo. Taktiež v súvislosti s odvolacím argumentom navrhovateľa, že podanie právnej zástupkyne odporcu, v rámci ktorého navrhla prerušenie konania, a odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, nie je podaním vo veci samej, odvolací súd uvádza, že táto námietka nie je akceptovateľná, pretože z ust. § 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. v platnom znení nevyplýva v tomto ohľade nutnosť podania len hmotnoprávneho charakteru. Pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenie je základným kritériom účelnosť vynaložených trov. K prerušeniu konania súdom prvého stupňa síce nedošlo, avšak k tejto záležitosti sa viažuce uznesenie (23C 208/2009-170) bolo uznesením Krajského súdu zrušené a vec bola prvostupňovému súdu vrátená na ďalšie konanie (uznesenie KS BA č.k. 14CO 68/2012-191). Následne nedošlo k novému rozhodnutiu súdu prvého stupňa o návrhu odporcu na prerušenie konania, keďže návrh na začatie konania bol vzatý späť, odvolací súd preto nemôže hodnotiť tento úkon právnej pomoci za tohto stavu za neúčelný, a navyše, takýto argument ani netvoril obsah odvolania navrhovateľa. Za odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania náhrada trov právneho zastúpenia preskúmavaným uznesením priznaná nebola. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ohľadom náhrady trov konania ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a s § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na plný úspech odporcu v rámci odvolacieho konania. Trovy odvolacieho konania odporcu spočívajú v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci (písomné vyjadrenie k odvolaniu) pri sadzbe 40,66 eur (1/2 sadzby) spolu s režijným paušálom vo výške 7,81 eur (spolu 48,47 eur) za použitia § 10 ods. 1, 2, § 13a ods. 2 písm. b/ a § 16 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.