Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/196/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1408217741 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1408217741.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľa: Mgr. Július Drugda, G. I. G., Ľ.. L. XX, zastúpený: JUDr. Ján Falis, advokát, so sídlom v Bratislave, X. XX, proti odporcom: 1/ Eduard Šarmír, G. I. G., S. X, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marianna Kuchtová, s.r.o., N. N. I. G., N. L. X F.: XXXXXXXX, 2/ RNDr. Igor Šarmír, PhD., G. I. G., G. X, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Juraj Juríček, s.r.o., N. N. I. G., V. X, K..Q..G. XX, F.: XXXXXXXX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave č.k. 24C 440/2008-231 zo dňa 21.10.2010 r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislava rozsudok Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave zo dňa 21.10.2010 č. k. 24C/440/2008-231 p o t v r d z u j e. Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcom v 1. a 2. rade k rukám ich právneho zástupcu, každému čiastku 85, 94 Eur na náhradu trov odvolacieho konania, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh navrhovateľa zamietol. Súčasne ho zaviazal zaplatiť na náhradu trov prvostupňového konania odporcovi v 1. rade sumu 581,37 Eur a odporcovi v 2. rade sumu 509,45 Eur. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 25.11.2008 proti odporcovi 1/ a jeho manželke Marte Šarmírovej, domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností: · bytu Č.. XX, na X. K.. G. O. I. G., W.. G. Č.. X,X I. Č.. X, N. Č.. XXXX, H. Z. I. na K.. Č.. XXXX, XXXX, L. na X. Č.. XXXX, pre Q. G. - S.. Č.. O., H. Ú. O., I. H. Ú. I. G., N. H. pre E.. S. N. G.Y., ·. spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a príslušenstve domu N.. Č..: XXXX I. K. XXXX/XXXXXX-F., · spoluvlastníckeho podielu vo výške 8276/155601-in na pozemkoch - K. Č.. XXXX M. XXXX, N. I. XXX S., vedených Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra pre Hl. mesto SR Bratislavu na liste vlastníctva Č.. XXXX, pre Q. G. - S..Č.. O., H. Ú. O., (ďalej len „Nehnuteľnosť“). Návrh odôvodnil tým, že dňa 18.05.2005 bola medzi navrhovateľom a Stanislavom Dudom uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej bola Nehnuteľnosť. V kúpnej zmluve (čl. XI ods. 4) bola dojednaná možnosť odstúpenia od zmluvy pre prípad, že kúpna cena nebude kupujúcim predávajúcemu zaplatená včas a riadne pri predložení zmenky vystavenej za týmto účelom, a to z akýchkoľvek dôvodov. Zmenka bola Stanislavovi Dudovi riadne predložená, no nebola preplatená. Preto bolo prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu odoslané odstúpenie od zmluvy, ktoré bolo Stanislavovi Dudovi doručené dňa 27.12.2006. Keďže Stanislav Duda previedol Nehnuteľnosť na RNDr. Igora Šarmíra, PhD. (odporcu 2/) a jeho manželku Ing. Máriu Šarmírovú napriek skutočnosti, že navrhovateľovi nebola uhradená kúpna cena, navrhovateľ oprávnene odstúpil od kúpnej zmluvy z 18.05.2005. Tým došlo k jej zrušeniu od počiatku a navrhovateľovi vzniklo právo na vrátenie Nehnuteľnosti. Následná kúpna zmluva, na základe ktorej bola Nehnuteľnosť prevedená na RNDr. Igora Šarmíra PhD., a Ing. Máriu Šarmírovú, sa úkonom odstúpenia od zmluvy predchádzajúcej stala taktiež neplatnou, pretože došlo k obnoveniu vlastníckeho práva navrhovateľa k Nehnuteľnosti. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. 2196 pre k. ú. Dúbravka boli ku dňu podania návrhu vlastníkmi Nehnuteľnosti odporca 1/ a Marta Šarmírová na základe notárskej zápisnice č. N 1225/2008 zo dňa 13.03.2008. Títo sú rodičmi odporcu 2/ a zmena vlastníctva na nich bola účelová v snahe znemožniť, resp. sťažiť možnosti navrhovateľa domáhať sa svojich práv. Po smrti pôvodne žalovanej odporkyne 2/ Marte Šarmírovej a po právoplatnom skončení konania o dedičstve spis. zn. 38D 639/2008, súd pokračoval v konaní s dedičom jej spoluvlastníckeho podielu na predmetnej Nehnuteľnosti - odporcom 2/. Odporca 1/ v písomnom vyjadrení k návrhu namietol navrhovateľovo tvrdenie, že zmenka bola riadne predložená, nakoľko toto tvrdenie nie je podložené žiadnymi dôkazmi. Tiež nie je zrejmé, či samotná zmenka bola formálne perfektná a bola spôsobilým platobným titulom. Je preto možné vysloviť pochybnosť o platnosti samotného úkonu odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 18.05.2005, ku ktorému údajne došlo dňa 27.12.2006. Poukázal ďalej na neštandardný spôsob úhrady kúpnej ceny za prevod vlastníckeho práva k Nehnuteľnosti, keď kúpna zmluva neobsahuje údaj o splatnosti kúpnej ceny ani údaje, s ktorými mala byť zmenka vystavená, pričom vlastnícke právo navrhovateľ prevádzal na kupujúceho Stanislava Dudu bez toho, aby si svoj nárok na úhradu kúpnej ceny akýmkoľvek ďalším spôsobom zabezpečil, okrem odstúpenia od zmluvy. Navrhovateľ si svoj nárok na úhradu kúpnej ceny nezabezpečil a to napriek tomu, že už z Kúpnej zmluvy zo dňa 18.05.2005 vyplýva, že prevod nehnuteľnosti môže byť veľmi komplikovaný a spojený s dlhoročnými súdnymi spormi (čl. XI. ods. 3 Kúpnej zmluvy zo dňa 18.05.2005). Je preto ťažko pochopiteľné prečo prevádzal vlastnícke právo k Nehnuteľnosti bez toho, aby mu bolo zaplatené pri prevode a dokonca bez toho, aby zmluva určovala napríklad splatnosť kúpnej ceny. Ďalšou zvláštnosťou postupu navrhovateľa je, že pokiaľ bolo naozaj jeho úmyslom byt predať, prečo nevyužil možnosť podania návrhu na zmenkový platobný rozkaz a nevymáhal si zaplatenie kúpnej ceny. Naopak, od kúpnej zmluvy zo dňa 18.05.2005 odstúpil a jeho záujmom je opätovne nadobudnúť vlastníctvo k Nehnuteľnosti. On a jeho manželka Marta Šarmírová nadobudli vlastnícke právo dobromyseľne ku dňu 12.3.2008 na základe Notárskej zápisnice č. N 1225/2008 zo dňa 13.03.2008, ktorou sa osvedčoval priebeh dobrovoľnej dražby podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Poukázal a ustanovenie § 27 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách s tým, že nadobudnutie vlastníctva na základe dražby je osobitý proces sui generis, pri ktorom sa vlastníctvo nadobúda originárne príklepom, ako tzv. inou právnou skutočnosťou. Pokiaľ má navrhovateľ za to, že predmetnou dražbou bolo poškodené jeho vlastnícke právo, bol oprávnený podať žalobu o určenie neplatnosti dražby pričom podľa vlastného zisťovania odporcu 1/, nebola na príslušnom súde v zákonom stanovenej 3-mesačnej prekluzívnej lehote podaná žiadna takáto žaloba. Tvrdenie navrhovateľa, že zmena vlastníctva na odporcu 1/ a jeho manželku bola účelová a mala mať za následok sťaženie možnosti navrhovateľa domáhať sa svojich práv, je zavádzajúce. Navrhovateľ podal žalobu o určenie vlastníctva proti odporcovi v 2. rade a jeho manželke Ing. Márii Šarmírovej dňa 26. 06. 2008, teda viac ako tri mesiace po zmene vlastníctva. Navrhovateľ si mal svoje práva uplatňovať voči tým osobám, s ktorými on sám uzatváral zmluvné vzťahy a svojej práva si mal zabezpečovať spôsobom, ktorým by nemusel zasahovať do práv iných osôb. Žiadal preto návrh ako nedôvodný zamietnuť. Odporca 2/ sa k návrhu písomne vyjadril tak, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že na odstúpenie od kúpnej zmluvy uzatvorenej so Stanislavom Dudom, existoval relevantný právny dôvod. K odstúpeniu od zmluvy malo dôjsť ku dňu 27. 12. 2006, teda približne jeden a pol roka po prevode vlastníctva Nehnuteľnosti. V tomto čase bol vlastníkom Nehnuteľnosti odporca 2/ so svojou manželkou Ing. Máriou Šarmírovou a Nehnuteľnosť bola v ich bezpodielovom spoluvlastníctva manželov (BSM). Vlastníkmi sa stali na základe kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzatvorenej dňa 09. 09. 2005 s predávajúcim Stanislavom Dudom, pričom vklad do katastra bol povolený dňa 22. 09. 2005. Kúpnu cenu mu uhradili v hotovosti po čiastkach v zmysle kúpnej zmluvy. Na príslušnom LV č. 2196, k. ú. Dúbravka, bol v čase kúpy ako výlučný vlastník vedený predávajúci Stanislav Duda, a žiadna ťarcha predmet prevodu nezaťažovala. Začiatkom r. 2008 boli odporca 2/ a jeho manželka z dôvodu vážneho zhoršenia zdravotného stavu odporcu 2/ a súvisiacej zhoršenej finančnej situácie rodiny, nútení pristúpiť k speňaženiu bytu za čo najvýhodnejšiu cenu a v rýchlom čase. Zvolili preto možnosť speňaženia na dobrovoľnej dražbe. Nakoľko však na dražbe nedošlo k výrazne zaujímavej finančnej ponuke, Nehnuteľnosť vydražili jeho rodičia. Dňa 26. 06. 2008, teda viac než tri mesiace po tom, čo došlo k vydraženiu bytu rodičmi odporcu 2/, bola navrhovateľom proti odporcovi 2/ a jeho manželke podaná na Okresnom súde Bratislava IV pod spis. zn. 11C 194/2008 žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá je obsahovo takmer identická so žalobným návrhom v predmetnom konaní. V tomto konaní navrhovateľ tvrdí, že zo strany žalovaných ako aj pôvodných vlastníkov ide o úmyselné konanie majúce za následok sťaženie ochrany jeho práv. Je však zrejmé, že o tomto konaní sa všetky navrhovateľom označené osoby mohli dozvedieť až po doručení žalobného návrhu podaného dňa 26. 06. 2008. Podľa odporcu 2/ je v predmetnom spore rozhodujúce, že odporca 2/ nadobudol vlastnícke právo k 1 Nehnuteľnosti ako oprávnený dedič a navrhovateľ v tomto konaní nemôže úspešne namietať zaradenie nehnuteľnosti do aktív dedičstva, nakoľko poručiteľka, matka odporcu 2/, nadobudla spolu s odporcom 1/ predmetnú nehnuteľnosť do BSM na základe dobrovoľnej dražby, ktorá je v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách verejným konaním, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby. Prechod vlastníckeho práva v danom prípade spôsobuje, že na vzťahy vzniknuté dražbou sa nevzťahujú právne vzťahy k predmetu dražby, ktoré dražbe predchádzali. Odporca 2/ v tejto súvislosti zdôraznil, že mu nie je zrejmé, prečo navrhovateľ podal žalobu 18 mesiacov po tom, čo údajne odstúpil od zmluvy a teraz spochybňuje právne postavenie odporcov. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a vypočutím svedkov, pritom zamietol dôkaz navrhnutý navrhovateľom na výsluch odporcu 1/ a svedka Ing. Miroslava Letašiho ako nadbytočný, pretože z vykonaného dokazovania mal dostatočne zistený skutkový stav. Vypočutie svedka Stanislava Dudu v konaní navrhol odporca 2/, avšak súd od výsluchu svedka upustil z dôvodu, že odporca 2/ v priebehu konania na jeho výsluchu ďalej netrval. Svedkyňa Ing. Mária Šarmírová vypovedala, že byt získala s odporcom 2/ v roku 2005 riadnou kúpou cez realitnú kanceláriu. Do bytu sa nasťahovali, užívali ho, ale po určitej dobe manželovi diagnostikovali vážne onkologické ochorenie. Aby manžel finančne zabezpečil rodinu, rozhodol sa situáciu riešiť predajom bytu na dražbe. Sporný byt kúpili za 2.300.000,- Sk , ktoré aj Stanislavovi Dudovi zaplatili. Svedok G. Q. vypovedal, že sa poznal s nebohou pani Šarmírovou, manželkou odporcu 1/, a pomáhal im pri kúpe bytu v dražbe na základe plnomocenstva. Dokumentáciu a iné zmluvy k tejto dražbe nemal k dispozícii; od pani Šarmírovej dostal jedine takú informáciu, že sa ide dražiť byt jej syna. Na dražbe sa zúčastnil aj iný dražiteľ, ktorého predtým nikdy nevidel. S konateľmi Prvej bratislavskej dražobnej spoločnosti pánom Letašim a Sakalom sa nepozná. Svedok S.. S. N. vypovedal, že odporca 2/ ho požiadal o pomoc pri dražbe jeho bytu. Ako dôvod dražby uvádzal dosiahnutie najvyššej ceny z predaja. Priebeh dražby bol štandardný; postupne sa znižovalo najnižšie podanie, prítomní účastníci dražby medzi sebou licitovali. Úspešní boli manželia Šarmírovci, zaplatili cenu bytu, následne dražobná spoločnosť dala príslušnému katastru návrh na zapísanie vlastníckeho práva záznamom. Súd poukázal na ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p., pričom ak prvoradú skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Konštatoval, že v danom prípade by úspech navrhovateľa v konaní znamenal, že právoplatný rozsudok súdu bude podkladom pre vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností vedenom Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu za účelom zápisu vlastníckeho práva navrhovateľa k Nehnuteľnosti. Je teda nepochybné, že takáto určovacia žaloba slúži potrebám praktického života a vytvára pevný právny základ pre právne vzťahy účastníkov sporu. Otáznou zostáva navrhovateľova aktívna legitimácia na podanie určovacej žaloby, pretože vecne legitimovaným na určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je nielen ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práv, o ktoré sa v konaní jedná; ale aj ten, koho právnej sféry sa sporný právny vzťah alebo sporné vlastnícke právo týka. Avšak v kontexte zákonnej koncepcie, že pri nadobudnutí vlastníckeho práva na dražbe k nehnuteľnosti dochádza k prechodu práva a predmet dražby sa nadobúda do vlastníctva bez akéhokoľvek právneho vzťahu k predchádzajúcemu vlastníkovi, možno prijať záver, že navrhovateľ nie je vecne legitimovaný na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva podľa § 80 písm. c) O.s.p. Súd ďalej poukázal na § 48 ods. 1,2; 457 a 458 ods. 1; Občianskeho zákonníka, článok 20 ods. 1,3,4,5 Ústavy Slovenskej republiky; článok 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (209/1992 Zb.); ustanovenie § 2 písm. a), 27 ods. 1 a 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Konštatoval, že práva a povinnosti, ktoré vznikajú z právneho vzťahu, sa týkajú výlučne jeho účastníkov. Vzťah medzi účastníkmi zmluvy, a to vrátane odstúpenia od zmluvy, sa teda môže prejaviť len a len medzi nimi a nemôže mať vplyv na postavenie tretích osôb, ktoré v súlade so zákonom nadobudli vlastnícke právo k veci. Účinným odstúpením od zmluvy sa zmluva od počiatku zrušuje (§ 48 ods. 2 OZ) a nastupuje režim vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia v zmysle § 457 OZ. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ platne odstúpil od zmluvy, ktorú uzavrel so Stanislavom Dudom. V takom prípade vzniká medzi nimi vzájomná reštitučná povinnosť (§ 457 OZ) a ak to nie je dobre možné, (Stanislav Duda už nie je vlastníkom Nehnuteľnosti), musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Nemožno teda bez ďalšieho vyvodiť, že odstúpenie od prvej z radu kúpnych zmlúv o prevode nehnuteľností, vedie k obnoveniu vlastníckeho práva v prospech pôvodného vlastníka na úkor každého ďalšieho vlastníka, ktorý vlastnícke právo k Nehnuteľnosti nadobudol pred odstúpením od zmluvy (RNDr. Igor Šarmír, PhD. a Ing. Mária Šarmírová). Takýmto spôsobom by došlo k nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva neskorších vlastníkov, a to postupom v rozpore s čl. 20 ods. 4 Ústavy SR a čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd. Platnosť právneho úkonu je nutné posudzovať vždy podľa právneho stavu, kedy k úkonu došlo. Nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti odporcom 2/ a jeho manželkou Ing. Máriou Šarmírovou, pred odstúpením navrhovateľa od kúpnej zmluvy uzavretej so Stanislavom Dudom, treba posudzovať podľa stavu v čase, kedy došlo k uzavretiu danej kúpnej zmluvy. Podľa názoru súdu, výkon práva navrhovateľa na vrátenie plnenia po platnom odstúpení (určenom Stanislavovi Dudovi) nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov ďalších nadobúdateľov Nehnuteľnosti a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka). Títo sa stali vlastníkmi Nehnuteľnosti po tom, ako navrhovateľ Nehnuteľnosť predal Stanislavovi Dudovi. Jedine od neho má navrhovateľ právo domáhať sa vrátenia poskytnutého plnenia - vlastníckeho práva k Nehnuteľnosti. Keďže Stanislav Duda už v čase odstúpenia nebol vlastníkom Nehnuteľnosti, môže navrhovateľ od neho žiadať peňažnú náhradu - kúpnu cenu bytu, ktorú má zabezpečenú vlastnou zmenkou. Navrhovateľ nevyužil právne nástroje ochrany zo zaisťovacej zmenky podaním návrhu na zmenkový platobný rozkaz a nevymáhal si zaplatenie kúpnej ceny. Naopak, od kúpnej zmluvy odstúpil dňa 27.12.200, po vyše 16 mesiacov po splatnosti zaisťovacej zmenky dňa 18.08.2005. Zmenkový veriteľ pritom má voči osobe, ktorá mu zmenku odovzdala, dva nároky - jeden zo zmenky a druhý z ich kauzálneho vzťahu. Takýto stav umožňuje veriteľovi vymáhať svoju pohľadávku z oboch právnych dôvodov samostatne. Preto ten istý zmenkový a kauzálny dlžník musí byť chránený pred možnosťou byť zaviazaný a plniť z oboch dôvodov. Teda aj keď má veriteľ dve pohľadávky, na základe skutočnosti, že prijal zmenku, je povinný najprv uplatňovať nárok z prijatej zmenky. Len v prípade, keď zmenka nebude zaplatená, môže uplatňovať pohľadávku na základe kauzálneho vzťahu. (§ 334 Obchodného zákonníka). Navrhovateľ napriek tomu využil odstúpenie od zmluvy a svoje práva si nezabezpečoval spôsobom, ktorým by nemusel zasahovať do práv iných osôb, ktoré s jeho situáciou nemajú nič spoločné. Navrhovateľ nemá priame právo voči ďalším nadobúdateľom, ak nepreukáže neplatnosť resp. neúčinnosť právnych úkonov, na základe ktorých vlastníctvo nadobudli. Výklad, podľa ktorého platným odstúpením od zmluvy ďalší nadobúdatelia Nehnuteľnosti, ktorí ju získali pred odstúpením od zmluvy, strácajú svoje vlastnícke práva, je v príkrom rozpore s požiadavkou právnej istoty. Ak raz niekto nadobudne vlastnícke právo za určitých podmienok, ktoré sa bez jeho zavinenia spätne zmenia, nesmie byť pre to postihnutý on, ale subjekty, ktoré nesú zodpovednosť za túto zmenu. Nemožno neprihliadnuť na skutočnosť, že navrhovateľ svoje vlastnícke právo k Nehnuteľnosti stratil dobrovoľne, na základe jeho scudzenia v prospech Stanislava Dudu, zatiaľ čo ďalší nadobúdatelia by v prípade akceptovania právneho názoru navrhovateľa, oň prišli v dôsledku konania tretích subjektov, s ktorými neboli v žiadnom právnom vzťahu. Pre rozhodnutie súdu má zásadný právny význam aj skutočnosť, že odporca 2/ a jeho manželka Ing. Mária Šarmírová, ktorí nadobudli Nehnuteľnosť od Stanislava Dudu, dali Nehnuteľnosť do dobrovoľnej dražby, ktorá sa konala 12.03.2008. Nehnuteľnosť vydražili rodičia odporcu 2/ - odporca v 1. rade Eduard Šarmír a pôvodne žalovaná odporkyňa v 2. rade Marta Šarmírová, ktorí nehnuteľnosť nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Následne odporca v 2. rade nadobudol vlastnícke právo k 1 Nehnuteľnosti ako oprávnený dedič po svojej matke - Marte Šarmírovej. Dražbu možno označiť za osobitný proces sui generis, prostredníctvom ktorého za zákonom stanovených podmienok dochádza k nadobudnutiu vlastníckeho práva na základe inej právnej skutočnosti stanovenej zákonom. Dražba nie je dvojstranným právnym úkonom zloženým z dvoch vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle dvoch zmluvných strán. Z toho vyplýva, že dražba nie je zmluvou, ale osobitným procesom, na základe ktorého dochádza za zákonom stanovených podmienok k nadobudnutiu práva na základe inej právnej skutočnosti stanovenej zákonom (132 ods. 1 OZ). Vlastnícke právo možno nadobudnúť derivatívnym (odvodeným) alebo originálnym spôsobom. Kým pri derivatívnom spôsobe nadobudnutia vlastníctva nadobúdateľ odvodzuje svoje právo od právneho predchodcu, pri originálnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva tomu tak nie je. Dražba v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách je procesom, pri ktorom dochádza k originálnemu spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva vydražiteľom, pretože vydražiteľ neodvodzuje svoje právo od právneho predchodcu. Na vzťahy, ktoré vznikli z titulu nadobudnutia vlastníctva na dražbe tak nie je možné použiť viaceré ustanovenia Občianskeho zákonníka, najmä o právnych úkonov, ich platnosti, odstúpenia od právnych úkonov, a iné. Tiež nie je možné použitie ustanovení týkajúcich sa záväzkového práva. Ich aplikáciou by totiž dochádzalo k obchádzaniu účelu zákona o dobrovoľných dražbách. Pri zápise zmeny vlastníckeho práva dražbou v zmysle týchto zásad vykoná katastrálny úrad túto zmenu len formou záznamu (§ 34 ods. 1 katastrálneho zákona). Zákon navyše stanovuje, že osoba, ktorá tvrdí, že bola porušením ustanovení ZDD dotknutá na svojich právach, môže požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Návrh na určenie neplatnosti dražby môže poškodená osoba podať v lehote troch mesiacov, ktorá začína plynúť odo dňa konania dražby (§ 21 ods. 2). Ak tak poškodená osoba v stanovenej lehote neurobí, jej právo uplatniť nárok podľa zákona zaniká (ide o objektívnu prekluzívnu lehotu stanovenú zákonom). Týmto ustanovením je zakotvený princíp tzv. relatívnej neplatnosti dražby. Tento princíp zákon zavádza vzhľadom na skutočnosť, že pri dražbe dochádza k nadobudnutiu vlastníckeho práva na osobu vydražiteľa bez toho, aby vydražiteľ toto právo odvodzoval od predchádzajúceho vlastníka predmetu dražby. Ak poškodená osoba premešká lehotu stanovenú na podanie návrhu o určenie neplatnosti dražby, nemá už možnosť účinne sa domáhať svojho práva. Zostáva jej už len právo domáhať sa vzniknutej škody od dražobníka alebo od neoprávneného navrhovateľa dražby podľa § 33 ods. 3 resp. ods. 4 ZDD. Navrhovateľ sa preto nemôže svojho práva domáhať ani žalobou o určenie vlastníckeho práva k predmetu dražby podľa § 80 písm. c) O.s.p.. Súd by postupom podľa § 80 písm. c) O.s.p. musel ako predbežnú riešiť otázku platnosti dražby podľa ZDD, čím by tento zákon (jeho ust. § 21 ods. 2) obchádzal a toto ustanovenie by stratilo zmysel. Ani tvrdenie navrhovateľa, že zo strany odporcov ako aj pôvodných vlastníkov ide o úmyselné konanie majúce za následok sťažiť domôcť sa ochrany práv navrhovateľa nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Navrhovateľ podal proti RNDr. Igorovi Šarmírovi, PhD., (teraz odporca v 2.rade) a jeho manželke Ing. Márii Šarmírovej na Okresnom súde Bratislava IV pod spis. zn. 11C 194/2008 žalobu o určenie vlastníckeho práva k Nehnuteľnosti dňa 26.06.2008. Nehnuteľnosť však bola na verejnej dražbe vydražená o 3 mesiace skôr, dňa 12.03.2008. Zmluva o vykonaní dražby bola uzavretá ešte predtým, dňa 08.02.2008. Preto je vylúčené, aby pôvodní vlastníci mali v tom čase vedomosť o tom, že si navrhovateľ uplatňuje svoje práva, resp. že sa chystá podať proti nim žalobu. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, O.s.p., a úspešným odporcom v 1. a 2. rade priznal náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Odporcovi 1/ v celkovej výške 581,37 Eur a odporcovi 2/ v vo výške 509,45 Eur. Rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu, podaním zo dňa 30.3.2011. Poukázal na ustanovenie § 48 ods. 2 OZ, podľa ktorého sa platným odstúpením od zmluvy táto zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom alebo účastníkmi dohodnuté inak. Podľa § 457 OZ ak je zmluvy zrušená je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Preto nie je možné súhlasiť so závermi súdu, že platné odstúpenie od zmluvy sa nemôže dotknúť práv tretej osoby, ktorá nebola účastníkom prvotného právneho úkonu. Naopak, táto osoba sa môže domáhať náhrady škody od osoby, ktorá na ňu odplatne previedla vlastnícke práva, ktoré však následne odstúpením od zmluvy stratila. Nezaplatenie kúpnej ceny bytu zo strany Stanislava Dudu bezpochyby bolo dôvodom pre platné odstúpenie od zmluvy a bolo v záujme kupujúcich informovať sa na stav vlastníctva k nehnuteľnosti. Bola preukázaná evidentná snaha odporcov sťažiť ochranu práv navrhovateľa zrealizovaním fiktívnej dražby Nehnuteľnosti, na základe ktorej sa formálne zmenil vlastník, ale užívanie bytu zostalo rovnaké. Nasvedčuje tomu aj neprimerane vysoká vyvolávacia cena na dražbe, ktorá mala odradiť prípadných záujemcov o kúpu Nehnuteľnosti. Počas prvostupňového konania boli porušené aj procesné práva navrhovateľa, pretože sa nemohol zúčastniť pojednávania, na ktoré bol predvolávaný na dva roky neaktuálnu adresu na P.O.BOX, hoci predtým súd predvolania posielal do sídla kancelárie na Lermontovovej 14 v Bratislave. Na pojednávaní bol vypočutý konateľ dražobnej spoločnosti, a navrhovateľovi bolo znemožnené kladenie otázok. Postupom súdu mu tak bola odňatá možnosť konať pred súdom. Domáha sa preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, alternatívne aby návrhu navrhovateľa vyhovel a priznal mu aj náhradu trov konania. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca 1/ prostredníctvom právnej zástupkyne podaním zo dňa 11.5.2011. Opätovne zopakovala obranu z prvostupňového konania a zdôraznila, že odporca 1/ nadobudol nehnuteľnosť ako originálny vlastník na základe dobrovoľnej dražby a nie kúpnou zmluvou. Teda bez akéhokoľvek právneho vzťahu k predchádzajúcim vlastníkom. Dražba nebola v zákonnej prekluzívnej lehote napadnutá žalobou o určenie jej neplatnosti, a po uplynutí lehoty nemôžu platnosť dražby posudzovať súdy v iných konaniach. Pokiaľ ide o procesné námietky navrhovateľa uviedla, že na pojednávanie dňa 12.4.2010, na ktoré bol predvolaný svedok Mgr. Marek Sakál, sa nedostavili navrhovateľ a ani jeho právny zástupca, a ani nenavrhli odročenie pojednávania. Navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať odporcovi náhradu trov odvolacieho konania za úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu, vo výške 85,94 Eur. Odporca 2/ vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 2.5.2011 prostredníctvom jeho právneho zástupcu taktiež zopakoval obranu z prvostupňového konania. V zhode s odporcom 1/ zdôraznil originálny spôsob nadobudnutia spornej nehnuteľnosti dražbou, ktorej platnosť nebola napadnutá v prekluzívnej lehote, t.j. neplatnosť nebola určená súdom. K procesnej námietke rovnako poukázal na to, že účasť Martina Sečanského na dražbe vyplynula z výpovede svedka Mareka Sakála na pojednávaní dňa 12.4.2010, na ktoré sa právny zástupca bez ospravedlnenia nedostavil, hoci svedka sám navrhol vypočuť. Navrhol rozsudok potvrdiť a priznať mu rovnakú náhradu trov odvolacieho konania ako si uplatnil odporca 1/. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a postupom podľa § 156 ods. 1 O.s.p., a dospel k záveru, že nie je dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie rozhodnutia prvostupňového súdu. Prvostupňový súd náležite zistil skutkový stav veci ( § 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.), na ktoré odôvodnenie poukazuje i odvolací súd (§ 219 ods. 2 O.s.p.). K dôvodom napadnutého rozsudku odvolací súd len dopĺňa nasledovné: Problém právneho posúdenia otázky, či došlo k zániku vlastníckeho práva k nehnuteľnosti tretích osôb, ktoré síce kúpili nehnuteľnosť od predávajúceho, ktorý bol v čase predaja vlastníkom nehnuteľnosti, ale následne jeho pôvodné vlastnícke právo zaniklo účinným odstúpením od kúpnej zmluvy(na základe ktorej predávajúci vlastnícke právo nadobudol), už je vyriešená judikatúrou súdov aj právnou teóriou. Napríklad podľa nálezu ÚS SR I. ÚS 50/2010 z 10.2.2010, ktorý nadviazal na nálezy ÚS ČR sp. zn. II. ÚS 349/2003 a sp. zn. Pl. ÚS 78/06 , vyplýva, že odstúpením od zmluvy podľa § 48 ods. 2 OZ sa zmluva od počiatku ruší, avšak len s účinkami medzi jej účastníkmi. Vlastnícke právo ďalších nadobúdateľov, pokiaľ vlastnícke právo nadobudli v dobrej viere, požíva ochranu v súlade s čl. 11 Listiny základných práv a slobôd a s ústavnými princípmi právnej istoty podľa čl 1 ods. 1 Ústavy, a nezaniká. Predmetný nález teda chráni vlastnícke právo vlastníka, ktorý toto nadobudol platne v čase, keď jeho právny predchodca bol podľa práva vlastníkom veci so všetkými čiastkovými oprávneniami vlastníka a následne (po prevode vlastníctva na v poradí ďalšieho nadobúdateľa) došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy zo strany prvého prevodcu. V súvislosti s dražbou spornej Nehnuteľnosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 274/2006 <aspi://module='JUD'&link='JUD34248SK'&ucin- k-dni='30.12.9999'> z 18.12.2007, podľa ktorého dodatočné zrušenie nadobúdacieho titulu (príklepu) svedčiaceho v prospech vydražiteľa, nemá za následok súčasne aj zánik vlastníckeho práva ďalších nadobúdateľov nehnuteľnosti, ktorí ju získali v dobrej viere. V tomto rozsudku súd zdôraznil, že prípade nadobudnutia vlastníckeho práva ku dňu udelenia príklepu ide o originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Pokiaľ vydražiteľ splnil všetky zákonné podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva, prislúchalo mu ako jedno z čiastkových oprávnení vlastníka aj ius dispondendi, teda právo nakladať s predmetom svojho vlastníctva vrátane jeho prevodu na iné subjekty. Ak za tohto stavu vydražiteľ previedol svoje vlastnícke právo, nepochybne bol skutočným vlastníkom, a neskoršie zrušenie právoplatného rozhodnutia o udelení príklepu nemohlo viesť k zániku vlastníckeho práva ďalšieho dobromyseľného nadobúdateľa nehnuteľnosti. V danom prípade odporca 2/ ako nadobúdateľ Nehnuteľnosti, odvodzoval svoje vlastnícke právo od svojho právneho predchodcu (Stanislava Dudu), ktorý v čase jeho prevodu bol skutočným vlastníkom Nehnuteľnosti. Prevod vlastníckeho práva bol uskutočnený pred odstúpením od kúpnej zmluvy s právnym predchodcom odporcu 2/ zo strany Navrhovateľa ako predávajúceho v tejto kúpnej zmluve . Právny dôvod nadobudnutia vlastníctva u prevodcu odpadol až potom, ako nehnuteľnosť nadobudla do vlastníctva tretia osoba. V čase nadobudnutia vlastníckeho práva odporcu 2/ teda nešlo o jeho nadobudnutie od ,,nevlastníka“, ale naopak od ,,vlastníka“, a odporca 2/ ho nadobudol platne a účinne. Nemôžu sa preto ne neho vzťahovať právne následky zo zmluvného vzťahu medzi jeho právnym predchodcom a pôvodným vlastníkom nehnuteľnosti (navrhovateľom). Odporca 1/ nadobudol vlastnícke právo na základe platnej dražby, a stal sa originálnym vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Na jeho vlastnícke právo by tak nemalo vplyv ani prípadné posúdenie, že odstúpením od kúpnej zmluvy medzi navrhovateľom a Stanislavom Dudom sa obnovilo vlastnícke právo Navrhovateľa k Nehnuteľnosti. Odvolací súd neprihliadol ani na odvolaciu námietku navrhovateľa, že postupom súdu prvého stupňa mu bolo odňaté právo konať pred súdom. Na pojednávanie dňa 21.10.2010, na ktorom bol vypočutý svedok Mgr. Marek Sakal a bol vyhlásený rozsudok, súd predvolal navrhovateľa na adresu Lermontovova 14 Bratislava a aj jeho právneho zástupcu (č.l. 161). Obidve súdne zásielky boli súdu vrátené s údajom pošty, že adresát ich neprevzal v odbernej lehote, čím nastala podľa §§ 46 a 48 O.s.p. fikcia doručenia a súd mal splnené procesné podmienky na prejednanie veci na pojednávaní v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny. Odporcom ako úspešným účastníkom konania priznal náhradu trov odvolacieho konania, každému v rovnakej výške 85,94 Eur podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. za úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu, v hodnote úkonu 57,- Eur s paušálnou náhradou 7,41 Eur a DPH. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.