Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/395/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409201326 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1409201326.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Anton Tichý - advokát so sídlom v Pezinku, M. R. Štefánika 20, správca konkurznej podstaty úpadcu Stavebné bytové družstvo Viktoria, so sídlom v Bratislave, Miletičova 1, proti odporcom: 1/ S. J., D. C. D., C. X, X/ K.. O. J., D. C. I., N. J. X, V. U.. K. &. N., I..W..V.. I. I. C. D., U. I. X/A, X/ X.. U. S., D. C. D., J. X, X/ Z. S., D. C. D., J. X, obaja zast. Kubicová, Benkóczki, Baláž - advokáti, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 68, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie všetkých účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave zo dňa 23. apríla 2012 č.k. 7C 84/2009-216 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania vo výške 79,58 euro, na účet spoločnosti MUNDIEROVÁ & PARTNERS, s.r.o. vedený v Československej obchodnej banke, a.s., číslo účtu: 4012389576/7500, do troch dní. Odporcom 3/ a 4/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa tento ako správca konkurznej podstaty úpadcu Stavebné bytové družstvo Viktoria domáhal, aby súd určil, že úpadca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - 2 - zapísanej na LV č. 3550, kat. úz. Karlova Ves, okres Bratislava IV, na Správe katastra pre Hlavné mesto Bratislava, a to byt č. 62 na Kresánkovej ulici č. 9 na 7. poschodí stavby so súpisným číslo 3346, nachádzajúcej sa na parc. č. 1426/488, 1426/489, 1426/490, 1426/491 a 1426/492, a k tomuto bytu prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve domu vo výške 13037/591115, súčasne uložil navrhovateľovi povinnosť uhradiť odporcom 1/ 2/ trovy konania vo výške 376,45 euro na účet vedený v ČSOB, a.s. číslo účtu 4012389576/7500, odporcom 3/ 4/ k rukám právneho zástupcu trovy konania v sume 177,48 euro do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že odporcovia 1/ a 2/ boli v čase podania návrhu a odporcovia 3/ a 4/ sú aktuálne vlastníkmi bytu č. 62 na 7. poschodí v Bratislave, Kresánkovej 9, zapísaného na LV č. 3350 v katastrálnom území Bratislava - Karlova Ves. Úpadca Stavebné bytové družstvo Viktoria bol pred vyhlásením konkurzu stavebníkom polyfunkčného bytového objektu č. 6 s garážami na základe Zmluvy o výstavbe zo dňa 25.10.2001, ktorú úpadca uzatvoril s Poľnobankou, a.s.. Úpadca však pred vyhlásením konkurzu urobil právne úkony, podľa navrhovateľa s cieľom poškodenia svojich veriteľov, z ktorého dôvodu sú tieto právne úkony v zmysle § 39 OZ neplatné. Jedná sa o Zmluvy o postúpení práv a povinností zo dňa 27.03.2002, 03.04.2002, 10.04.2002, Zmluva o prevode vlastníctva bytov na odporcov zo dňa 11.10.2002. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 4K 22/2003 - 97 zo dňa 24.09.2003 bol vyhlásený konkurz na majetok Stavebného bytového družstva Viktoria a za správcu konkurznej podstaty súd ustanovil JUDr. Antona Tichého. Vzhľadom na to, že navrhovateľ zaradil predmetnú nehnuteľnosť do súpisu konkurznej podstaty úpadcu, odporcovia sa domáhali vylúčenia tejto nehnuteľnosti z konkurznej podstaty, ktoré konanie je vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 16Cbi 21/2004. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe odôvodnil navrhovateľ tým, že je nevyhnutné , aby súd vyslovil neplatnosť všetkých uvedených zmlúv o postúpení práv a povinností, ktorých dôsledkom bola realizácia prevodu nehnuteľnosti na tretie osoby, pretože jedine týmto konaním je možné dosiahnuť nápravu stavu zapísaného v katastre nehnuteľností. Vzhľadom k tomu, že žaloba o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty je len procesnou žalobou, ktorá sa nezaoberá v plnom rozsahu hmotnoprávnymi podmienkami nadobudnutia vlastníctva a vychádza zo stavu vlastníckeho práva zapísaného v katastri nehnuteľností, je nevyhnutné preukázať opak v tomto hmotnoprávnom konaní. Bez určenia vlastníckeho práva je právo navrhovateľa ohrozené, jeho postavenie neisté, keďže v konaní o procesnej žalobe súd nevykonáva dokazovanie ohľadom vyvrátenia domnienky o hodnovernosti údajov zapísaných v katastri nehnuteľností. Odporcovia žiadali návrh v celom rozsahu zamietnuť s poukazom na - 3 - 5Co 395/12-248 nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení, keďže SBD Viktoria je v konkurze a navrhovateľ si v rámci tohto konania môže riešiť aj otázku, ktorú rieši v tomto spore. Navyše prebieha konanie o excindačnej žalobe, ktoré nie je právoplatne skončené. Poukázali tiež na to, že kupovali nehnuteľnosť v dobrej viere, nemali vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní. Svoje tvrdenie podporili rozhodnutím Ústavného súdu ČR, č. II US 156/2011, podľa ktorého je zásada ochrany dobromyseľných vlastníkov nadradená absolútnej neplatnosti, čo znamená, že ak by aj pred uzavretím právneho úkonu dobromyseľnými vlastníkmi došlo ku právnym úkonom, ktoré sú postihnuté absolútnou neplatnosťou, táto absolútna neplatnosť v konečnom dôsledku nepostihuje právny úkon týchto dobromyseľných vlastníkov a vlastnícke právo im preto svedčí. Súd prvého stupňa sa predovšetkým zameral na skúmanie existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. Konštatoval, že v prejednávanej veci navrhovateľ ako správca konkurznej podstaty nemá naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva úpadcu z predmetnej nehnuteľnosti. Pri posudzovaní otázky naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva súd prihliadol na skutočnosť, že navrhovateľ vystupuje ako správca konkurznej podstaty úpadcu, majetok ktorého sa snaží takýmto spôsobom zabezpečiť. Postup navrhovateľa ako správcu konkurznej podstaty pri zisťovaní a zaisťovaní majetku patriaceho do podstaty má zvláštny právny režim upravený zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. Základným podkladom pre speňaženie podstaty je súpis podstaty, ktorý robí správca. Súpis môže byť aj dodatočne rozšírený pričom musí zistiť celý rozsah konkurznej podstaty a správca do neho zahrnie aj majetok, ktorého zahrnutie je sporné najmä preto, že sa nachádza u tretej osoby alebo že tretia osoba k nemu uplatňuje právo, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučuje. Pri spornom zápise správca v súpise poznamená dôvody, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučuje. Pri spornom zápise správca v súpise poznamená dôvody sporného zápisu a uvedie osobu, v ktorej prospech pochybnosti sporného zápisu svedčia. Správca teda do súpisu zahrnie každú vec a právo o ktorých je presvedčený že patria do podstaty úpadcu. Ak je do podstaty zahrnutá vec, ku ktorej si uplatňuje právo tretia osoba, táto tretia osoba môže v stanovenej lehote podať vylučovaciu /excindačnú/ žalobu. Ak takáto žaloba nie je v stanovenej lehote podaná, má sa za to, že veci patrí do konkurznej podstaty. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pre zaistenie majetku úpadcu za účelom jeho budúceho speňaženia nie je potrebné aby pri nehnuteľných veciach, o ktorých je správca presvedčený, že patria do konkurznej podstaty, bol v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník úpadca. Titulom na nakladanie s majetkom úpadcu, vrátane nehnuteľností, je súpis majetku. Ak je určitá nehnuteľnosť zapísaná v súpise majetku, tak pri speňažení nehnuteľnosti je dostatočným podkladom pre zápis vlastníckeho práva katastri nehnuteľností na ďalší subjekt práve súpis majetku. Nie je preto - 4 - potrebné, aby úpadca bol zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností. Z tohto hľadiska potom navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem na určení existencie vlastníckeho práva, lebo pre speňaženie majetku úpadcu nemusí byť úpadca zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľnosti. Titulom pre speňaženie majetku konkurznej podstaty je súpis majetku konkurznej podsiaty bez ohľadu na to, kto je ako vlastník tohto majetku zapísaný v katastri nehnuteľností. Vzhľadom na neexistenciu naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na určení vlastníckeho práva sa súd prvého stupňa nezaoberal návrhom po stránke vecnej. Súd pri rozhodovaní prihliadol aj na to, že odporcovia nadobudli vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti v dobrej viere a preto požívajú ochranu a ich vlastnícke právo nezaniká, čo je v súlade s čl. 11 Listiny základných opráv a slobôd a ústavnými princípmi právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv. Opačnou interpretáciou, podľa ktorej by dodatočným odpadnutím právneho dôvodu, na základe ktorého nadobudol vlastníctvo ktorýkoľvek z právnych predchodcov vlastníka, tento vlastník stráca vlastnícke právo, by bol narušený celý koncept právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv. V prípade, že by bola vyslovená neplatnosť právneho úkonu ktorý bol vykonaný v rade ako prvý, by si vlastník ktorý nadobudol vlastníctvo derivátne, nikdy nemohol byť istý svojím vlastníctvom, čo nezodpovedá pojatiu materiálneho právneho štátu. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa §-u 142 ods. 1, §-u 149 ods. 1 a §-u 151 ods. 8 O. s. p. a priznal odporcom úspešným v konaní ich náhradu. Pri určení výšky odmeny advokáta súd vychádzal z ust. §-u 11 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v platnom znení, podľa ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak klientom je fyzická osoba a predmet konania sa týka nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie alebo slúži jej na bývanie; to neplatí vo veciach vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie všetci účastníci konania. Navrhovateľ napadol odvolaním rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c) a f) O.s.p., pretože súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že naliehavý právny záujem určovacej žaloby odôvodnil tak, že je nevyhnutné, aby súd vyslovil absolútnu neplatnosť všetkých uvedených zmlúv o postúpení práv a povinností, ktorých dôsledkom bola realizácia prevodu predmetných nehnuteľností na tretie osoby, pretože jedine týmto konaním je možné dosiahnuť nápravu právneho stavu zapísaného v katastri nehnuteľností. - 5 - 5Co 395/12-249 Navrhovateľ zaradil predmetnú nehnuteľnosť do súpisu konkurznej podstaty úpadcu a odporcovia sa domáhajú vylúčenia tejto nehnuteľnosti zo súpisu konkurznej podstaty - konanie je vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 16Cbi 21/2004. V konaní o vylúčenie nehnuteľnosti zo súpisu konkurznej podstaty sa súd v plnom rozsahu nezaoberá hmotnoprávnymi podmienkami nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - ide o procesnú žalobu - a vychádza z právneho stavu zapísaného v katastri nehnuteľností, je nevyhnutné preukázať opak v tomto konaní o určenie vlastníckeho práva. Bez určenia vlastníckeho práva je právo navrhovateľa ohrozené, jeho postavenie je neisté. Navrhovateľ práve týmto konaním o určenie vlastníckeho práva môže dosiahnuť zmenu zápisu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na úpadcu ako predpokladu pre nenapadnuteľné speňaženie tohto majetku zahrnutého do súpisu konkurznej podstaty a tým je daný a preukázaný jeho naliehavý záujem. Naliehavý právny záujem navrhovateľa je zrejmý aj z dôvodu, že súdy pri prejednávaní vyššie uvedenej excindačnej žaloby sa preukázateľne nezaoberali ako predbežnou otázkou určením vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, ale v rámci prejednania predbežnej otázky hodnotili len platnosť poslednej zmluvy o prevode nehnuteľností, ktorou odporcovia nadobudli nehnuteľnosť a na základe ktorej sú ako vlastníci zapísaní v katastri nehnuteľností. Vo vylučovacom konaní súdy vôbec neskúmali predchádzajúce prevody nehnuteľnosti a úplne ignorovali vyvrátiteľnú domnienku a hodnovernosti a záväznosti zápisov v katastri nehnuteľností. Ďalej odvolateľ poukázal na skutočnosť, že podľa ust. § 206 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii konkurzy vyhlásené pred účinnosťou tohto zákona, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov, na skutočnosti prejednávanej právnej veci tak nemožno aplikovať ustanovenia zák. č. 7/2005 Z.z., a konkurzné konanie pod sp. zn. 4 K 22/03 sa riadi zák. č. 328/1991 Zb. v znení neskorších zmien. Podľa platného právneho stavu, ak si niekto uplatňuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti a zápis na liste vlastníctva mu nesvedčí, môže sa domáhať svojho práva určovacou žalobou, ktorá je v takomto prípade vždy prípustná bez ohľadu, či ide o správcu konkurznej podstaty alebo inú osobu. Je nesporné, že medzi navrhovateľom a odporcami existuje stav právnej neistoty, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno odstrániť inými právnymi prostriedkami, pričom nie je rozhodujúce, ako táto neistota vznikla. Navrhovateľ preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec tomuto na ďalšie konanie. Odporcovia 1/ a 2/ napadli odvolaním rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa náhrady trov konania. Nesúhlasili s výpočtom trov právneho zastúpenia realizovaným súdom prvého stupňa, ktorý odmenu advokáta za dva úkony právnej služby vynásobil počtom účastníkov a následne túto sumu znížil o 20 %, pri ďalších - 6 - dvoch úkonoch po 1. 6. 2010 o 50 %. Takýto výpočet podľa ich názoru nebol v súlade s § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z., súd mal správne základnú sadzbu tarifnej odmeny znížiť v zmysle tohto ustanovenia len u jedného účastníka konania, ktorého zastupuje advokát, a druhú základnú sadzbu tarifnej odmeny mal ponechať v plnej výške. Zníženie základnej sadzby tarifnej odmeny sa dotýka len druhého, prípadne ďalšieho účastníka, ktorého advokát zastupuje. Navrhli preto zmenu napadnutej časti rozsudku súdu prvého stupňa a priznanie náhrady trov právneho zastúpenia odporcov 1/ a 2/ v celkovej výške 468,27 eura, v zmysle skoršieho vyčíslenia. Odporcovia 3/ a 4/ napadli odvolaním rozsudok súdu prvého stupňa rovnako v časti týkajúcej sa náhrady trov konania. Boli toho názoru, že v danom prípade bolo potrebné pri rozhodnutí o výške trov právneho zastúpenia aplikovať ustanovenie § 9 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v spojení s § 10 ods. 2 vyhlášky a pre samotný výpočet aplikovať ustanovenie § 10 ods. 1 vyhlášky. Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky nebolo možné použiť, nakoľko hodnotu bytu, ktorý bol predmetom konania, bolo možné bez väčších problémov ustáliť, táto bola napokon uvedená aj vo vyčíslení trov a vyplývala aj zo zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu medzi odporcami. Aplikácia ustanovenia § 11 ods. 1 písm. c/ vyhlášky je podľa odvolateľov zasa vyhradená výlučne pre spory, kde na oboch procesných stranách vystupujú fyzické osoby ako klienti advokáta. V prípade, ak by v konaní, ktoré sa týka nehnuteľnosti na bývanie vystupoval na jednej strane ako účastník právnická osoba, dochádzalo by k diskriminačným rozhodnutiam o výške trov právneho zastúpenia, kde by sa advokátovi zastupujúcemu právnickú osobu v prípade úspechu priznávali trovy počítané z hodnoty veci, zatiaľ čo fyzickej osobe by súd priznal len trovy právneho zastúpenia počítané podľa § 11 ods. 1 písm. c/ vyhlášky, teda trovy zastúpenia mnohokrát nižšie. Rovnako teda navrhli zmenu napadnutej časti rozsudku súdu prvého stupňa a priznanie náhrady trov odporcom 3/ a 4/ vo výške 2.205,04 eura, tiež v zmysle skoršieho vyčíslenia. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadrili len odporcovia 1/ a 2/, poukázali na vecnú správnosť napadnutého rozsudku, z ktorého dôvodu navrhli jeho potvrdenie. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach podaných odvolaní bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že ani jedno z odvolaní dôvodné nie je. Občiansky súdny poriadok výslovne stanovuje, čoho sa môže navrhovateľ domáhať, čiže aké sú právne prípustné druhy návrhov na začatie konania z hľadiska obsahu petitu. V zmysle ust. § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení právneho vzťahu alebo práva je (na strane navrhovateľa) naliehavý právny záujem, zaťažuje výlučne navrhovateľa. - 7 - 5Co 395/12-250 Základným predpokladom úspešnosti návrhu na určenie v zmysle ust. § 80 písm. c/ O.s.p. je práve naliehavý právny záujem, ktorý je zásadne daný tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Určovacia žaloba má predovšetkým preventívnu povahu a môže prichádzať do úvahy tam, kde by vytvorila pevný právny základ pre právne vzťahy účastníkov sporu a predišla by prípadným ďalším návrhom, alebo tam, kde iný návrh nerieši (ani nemôže riešiť) celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Za nedovolený je možno považovať určovací návrh tam, kde by neslúžil potrebám praktického života, ale viedol len ku zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Správca konkurznej podstaty nemá naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva úpadcu k nehnuteľnostiam (§ 80 písm. c) O.s.p.), ak má za to, že úpadca je vlastníkom nehnuteľnosti, spíše ich do konkurznej podstaty. Určovací návrh podľa § 80 písm. c) O.s.p. je preventívneho charakteru a má miesto len tam, kde jeho pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva, či neistoty v právnom vzťahu, a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, t. j. ak navrhovateľ nemá iné (účinnejšie) právne prostriedky, ktorých prostredníctvom možno dosiahnuť nápravu. V danom prípade má resp. mal navrhovateľ jednoduchší a účinnejší prostriedok právnej nápravy a to v podobe zaradenia nehnuteľnosti do súpisu konkurznej podstaty. Pokiaľ správca chce nehnuteľnosť speňažiť v rámci predaja majetku v konkurznom konaní, jednoducho zahrnie nehnuteľnosť do súpisu majetku konkurznej podstaty bez toho, aby sa musel domáhať vlastníckeho práva a môže ju následne predať v dražbe, resp. inou formou speňažiť. Takéto zaradenie do súpisu je definitívne, pokiaľ postihnutý vlastník nepodá v zákonom stanovenej lehote excindačnú žalobu. Pokiaľ žalobu podá, súd rozhodne, či správca je nehnuteľnosť povinný vylúčiť zo súpisu konkurznej podstaty (a teda ju môže speňažiť, čo je účelom konkurzného konania), alebo nie. Správca konkurznej podstaty oproti bežným fyzickým osobám je teda v procesnej výhode, že sa nemusí domáhať návrhom určenia vlastníckeho práva, ale stačí mu jednoduché oznámenie, že určitý majetok, i keď nie je vedený v katastri nehnuteľnosti vo vlastníctve úpadcu, zahŕňa do súpisu majetku konkurznej podstaty. Správca konkurznej podstaty úpadcu (navrhovateľ) v súdenom prípade zahrnul nehnuteľnosť do súpisu majetku konkurznej podstaty, odporcovia podali excindačnú žalobu o vylúčenie veci zo súpisu majetku konkurznej podstaty a konanie sa vedie na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 16 Cbi 21/04. Krajský súd ako súd prvého stupňa žalobe vyhovel a rozsudkom zo dňa 15. mája 2006 č.k. 16 Cbi 21/2004-275 uložil žalovanému (správca konkurznej podstaty úpadcu SBD Viktoria) vylúčiť spornú nehnuteľnosť zo súpisu konkurznej podstaty SBD Viktoria, ktorý rozsudok bol rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. júla 2007 pod sp. zn. 4 Obo 190/2006-324 ako vecne správny potvrdený. Na základe mimoriadneho - 8 - dovolania generálneho prokurátora Slovenskej republiky boli oba vyššie označené rozsudky súdov uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. januára 2011 pod sp. zn. 1 MObdoV 15/2008 zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie súdu prvého stupňa. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací v uznesení okrem iného uviedol: Napriek tomu, že odporca (správca konkurznej podstaty úpadcu) počas celého konania vyvracal domnienku hodnovernosti zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, súd sa jeho námietkou nezaoberal a v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie. Je potrebné prisvedčiť dovolateľovi, že v dôsledku takéhoto postupu súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav ohľadom vlastníckeho práva navrhovateľov k spornej nehnuteľnosti. Vzhľadom na charakter uplatneného nároku (o vylúčenie veci z konkurznej podstaty) bol súd povinný zaoberať sa otázkou vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti ako prejudiciálnou otázkou, keďže z titulu vlastníctva si navrhovatelia nárokujú jej vylúčenie z konkurznej podstaty. Neobstojí konštatovanie prvostupňového súdu, že z dôvodu, že navrhovatelia vychádzali z údajov o vlastníctve uvedených v katastri nehnuteľností, ktoré sú pre tretie osoby záväzné, ako aj z údaja o vlastníctve predávajúceho, ktorý bol pre nich podľa § 70 katastrálneho zákona hodnoverný, sú navrhovatelia dobromyseľnými nadobúdateľmi nehnuteľnosti. S týmto konštatovaním súdu prvého stupňa nie je možné sa stotožniť, pretože zapísanie vkladu vlastníckeho práva k určitej nehnuteľnosti v prospech vlastníka nie je takým rozhodnutím správneho orgánu (príslušnej správy katastra), ktorým by bol súd viazaný a od ktorého by sa nemohol pri posudzovaní vlastníctva odchýliť od stavu zaevidovaného v katastri nehnuteľností. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvého stupňa, aby sa v odôvodnení svojho nového rozhodnutia vysporiadal s otázkou vlastníctva spornej nehnuteľnosti a za tým účelom v rámci dokazovania zistil, či išlo o platné alebo neplatné nadobudnutie vlastníckeho práva navrhovateľmi a či pri celom komplexe zmlúv, ktorými bol majetok úpadcu prevádzaný na tretie osoby, išlo alebo nešlo o absolútne neplatný právny úkon v rozpore s dobrými mravmi. Až na základe zistenia uvedených skutočností bude možné ustáliť, či sporná nehnuteľnosť bola alebo nebola zaradená do súpisu konkurznej podstaty oprávnene a v prípade, že bola zaradená neoprávnene, vylúčiť ju zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu. Záver dovolacieho súdu v konaní o excindačnej žalobe tak len potvrdzuje záver súdu prvého stupňa resp. súdu odvolacieho v tomto konaní, že správca konkurznej podstaty úpadcu nemá a nemôže mať naliehavý právny záujem na určení vlastníctva k veci, ktorú sám zaradil do súpisu konkurznej podstaty, keď otázkou vlastníctva k veci resp. inými námietkami proti zaradeniu veci do konkurznej podstaty je povinný sa zaoberať súd v konaní o vylúčenie veci z konkurznej podstaty. V danom prípade by nakoniec bolo v rozpore s rovnosťou účastníkov, ak vlastník, ktorého nehnuteľnosť je zahrnutá do súpisu majetku - 9 - 5Co 395/12-251 konkurznej podstaty, právoplatne uspeje v súdnom konaní o excindačnej žalobe, by sa musel ešte duplicitne brániť v ďalšej de facto totožnej žalobe o určenie vlastníckeho práva. Nakoniec výrok právoplatného rozsudku (o vylúčenie veci zo súpisu majetku konkurznej podstaty) je v zmysle § 159 ods. 2 vety pred bodkočiarkou O.s.p. záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány, teda aj pre súd. Len pre úplnosť odvolací súd konštatuje, že princíp vylučovacej žaloby je totožný v zmysle § 19 predošlého konkurzného zákona č. 328/1991 Zb. s úpravou § 78 zákona č. 7/2005 Z.z, takže z tohto pohľadu je argumentácia navrhovateľa v otázke aplikácie toho ktorého predpisu irelevantná. Odvolaciemu súdu potom neostalo než napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa veci samej potvrdiť, z hľadiska jeho vecnej správnosti, podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Podľa § 9 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak. Podľa § 9 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. základná sadzba tarifnej odmeny sa môže znížiť alebo zvýšiť v prípadoch uvedených v tejto vyhláške. Podľa § 10 ods. 2 ) vyhlášky ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku. Podľa § 11 ods. 1 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak a) nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, b) klientom je spotrebiteľ a ide o zastupovanie v spore zo spotrebiteľskej zmluvy, alebo c) klientom je fyzická osoba a predmet konania sa týka nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie alebo slúži jej na bývanie; to neplatí vo veciach vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50% (v znení účinnom do 31.5.2010 o 20%), ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že výpočet tarifnej odmeny sa stanovuje ako násobok počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, a základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ktorá sa stanoví z tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci alebo práva (§ 9 ods. 1 vyhlášky <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=4668792&FragmentId2=4668792>), pokiaľ nejde - 10 - o veci taxatívne vymedzené v ust. § 11 ods. 1 vyhlášky (tu zákonodarca vychádzal buď z prípadov, v ktorých nie je možné vyjadriť hodnotu veci či práva v peniazoch, alebo z prípadov potreby osobitnej ochrany či už spotrebiteľa alebo fyzickej osoby vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorá slúži tejto osobe na bývanie, kde evidentne záujem na odbornej ochrane práv vymenovaných dostal prednosť pred právom advokáta na odmenu v zmysle § 10 vyhlášky). Výpočet základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je pritom upravený v § 10 <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=4668794&FragmentId2=4668804> a § 11 vyhlášky <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=4668805&FragmentId2=4668807>. Takto vypočítaná tarifná odmena sa podľa § 13 ods. 3 vyhlášky <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/ TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=4668824&FragmentId2=4668824> pri spoločných úkonoch vykonaných v mene viacerých účastníkov, zastúpených jedným advokátom, zníži o 20 % resp. úkonoch vykonaných po 1.6.2010 o 50%. Spravodlivý je taký postup, ktorý zohľadňuje počet zastupovaných účastníkov (vyhláška neuvádza, že by sa k zníženiu malo pristúpiť len u jedného resp. prvého zastupovaného účastníka), teda zníži sa základná sadzba u každého zastupovaného a takto znížená sadzba sa vynásobí počtom zastupovaných účastníkov advokáta. Vyššie uvedený správny postup výpočtu odmeny advokáta bol v prípade výpočtu súdu prvého stupňa dodržaný. Súd prvého stupňa však pochybil viacnásobným priznaním tzv. režijného paušálu v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky, ktorý ako náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné patrí advokátovi pri každom úkone právnej služby len jeden, bez ohľadu na počet zastúpených. Náhrada trov prvostupňového konania tak v prípade odporcov 1/ a 2/ mala správne predstavovať celkom sumu 344, 23 euro, v prípade odporcov 3/ a 4/ sumu 159,17 euro. Navrhovateľ však v odvolaní túto nesprávnosť nenamietal, a keďže v uvedenom prípade rovnako platí zásada zákazu reformatio in peius, teda zákazu zmeny rozhodnutia k horšiemu vo vzťahu k účastníkovi, ktorý odvolanie proti rozhodnutiu podal, neostalo odvolaciemu súdu než rozsudok súdu prvého stupňa aj v časti týkajúcej sa náhrady trov prvostupňového konania potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., z hľadiska vecnej správnosti jeho výroku. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešným odporcom 1/ a 2/ (berúc do úvahy rozhodovanie o veci samej) priznal náhradu trov odvolacieho konania. Trovy odvolacieho konania odporcov 1/ a 2/ v súdenej veci predstavujú odmenu advokáta za jeden úkon právnej služby v zmysle § 14 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. (písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa zo dňa 4. júla 2012) pri odmene za úkon podľa § 11 ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. (v roku 2012 - 58,69 euro) so zohľadnením zastúpenia dvoch osôb pri polovičnej tarifnej sadzbe v zmysle § 13 ods. 3 cit. vyhl., paušálna náhrada vo výške 7,63 euro (rok 2012) podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z., všetko spolu s DPH 20% vo výške 13,26 euro (§ 18 ods. 3 cit. vyhl.). Spolu teda trovy odvolacieho konania predstavujú sumu 79,58 euro, ktorú sumu ako náhradu trov odvolacieho konania zaplatí navrhovateľ advokátovi odporcov podľa § 149 ods. 1 O.s.p. - 11 - 5Co 395/12-252 V odvolacom konaní čo do veci samej boli úspešní aj odporcovia 3/ a 4/, patrila by im tak náhrada trov rovnako v zmysle ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. Odporcovia však náhradu trov odvolacieho konania v súvislosti s vecou samou neuplatnili (§ 151 ods. 1 O.s.p.), nakoniec im ani žiadne takéto trovy nevznikli, nebolo tak možné im takúto náhradu priznať. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.