Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/398/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409201726 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1409201726.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek senátu JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľa: Ing. Róbert Brňák, A. V. X, A., právne zast.: JUDr. Erikom Šablatúrom, advokátom, AK B. S. XX, A., proti odporcovi: Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, J.: XX XXX XXX, o určenie neplatnosti uznesenia, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave zo dňa 2.6.2010, č.k. 11C/88/2009-180 r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave zo dňa 2.6.2010, č.k. 11C/88/2009-180 p o t v r d z u j e . Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že navrhovateľ sa svojim návrhom na začatie konania (po zmene pôvodného žalobného petitu) domáhal určenia neplatnosti uznesenia sp.zn. D 870/93, Dnot 37/93 zo dňa 31.8.1995, právoplatného dňa 22.9.1995, vydaného Obvodným súdom Bratislava IV, ktorým celé novoobjavené dedičstvo pozostávajúce z nehnuteľností v kat. území Farná a Žitavce po nebohom JUDr. Štefanovi Sabovi, zomrelom 7.3.1991, naposledy bytom ul. Gen. L. Svobodu 64, Bratislava, nadobudol Slovenský štát, zastúpený Obvodným úradom Bratislava IV, referát správy majetku. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že v prípade sporného uznesenia, ktorým celé novoobjavené dedičstvo po nebohom JUDr. Štefanovi Sabovi nenadobudla jeho zákonitá manželka Margita Sabová, ale Slovenský štát titulom odúmrte z dôvodu, že menovaný medzičasom zomrel a poručiteľ JUDr. Štefan Sabo nezanechal žiadnych ďalších dedičov zo zákona, a ani zo závetu, ide o (absolútne) neplatný právny úkon v zmysle ustanovenia § 451 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. v platnom znení (Občiansky zákonník - ďalej len OZ) v súčinnosti s § 39 OZ. Poručiteľka Margita Sabová podľa uznesenia sp.zn. D 120/94, Dnot 21/94 Obvodného súdu Bratislava IV zo dňa 21.8.1995, právoplatného dňa 20.9.1995, zomrela so zanechaním závetu, v ktorom ustanovila navrhovateľa za svojho univerzálneho dediča. Toto svoje tvrdenie navrhovateľ opieral okrem iného aj o osvedčenie o dedičstve 23D/740/2003, Dnot 95/2003 zo dňa 4.4.2005, právoplatného dňa 4.5.2005, vydaného Okresným súdom Bratislava IV, podľa ktorého po nebohom JUDr. Štefanovi Sabovi, zomrelom dňa 7.3.1991, prešli nehnuteľnosti patriace do jeho majetku v kat. území Farná a Žitavce do vlastníctva navrhovateľa, nakoľko jeho jediná dedička, manželka Margita Sabová zomrela a zanechala platný závet zo dňa 8.1.1994. Podľa závetu sa jediným závetným dedičom ku dňu jej smrti stal navrhovateľ, a preto nadobudol právo dediť majetok po poručiteľovi JUDr. Štefanovi Sabovi. Podľa navrhovateľa naliehavý právny záujem na požadovanom určení spočíva v tom, že mu nemôže byť zapísané dedičstvo, nakoľko toto je vedené na inú osobu. Odporca žiadal aj zmenený žalobný návrh ako nedôvodný zamietnuť s tým, že navrhovateľ mal postupovať podľa § 485 OZ a požiadať nepravého dediča o vydanie dedičstva, prípadne sa následne domáhať svojho práva súdnou cestou, a to všetko v trojročnej lehote, ktorá začína plynúť v zmysle § 105 OZ od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie skončilo. Dedičské konanie bolo skončené uznesením Obvodného súdu Bratislava IV, sp.zn. D 870/93, Dnot 37/93 zo dňa 31.8.1995, právoplatným dňa 22.9.1995. Opätovne preto vzniesol námietku premlčania. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní mal za zistené, že uznesením tamojšieho súdu sp.zn. D 120/94 zo dňa 21.8.1995 v dedičskej veci po neb. Margite Sabovej bolo potvrdené nadobudnutie celého dedičstva (zostatku na vkladnej knižke, nedoplatku dôchodku, akcií) závetnému dedičovi - navrhovateľovi. Uznesením tamojšieho súdu sp.zn. D 870/93 zo dňa 31.7.1995, v dedičskej veci po neb. Štefanovi Sabovi, súd potvrdil, že celé novoobjavené dedičstvo, ktoré pozostáva z nehnuteľností (bližšie špecifikovaných v uznesení) vedených v Katastri nehnuteľností, katastrálne územie Farná, nadobúda Slovenský štát, zast. Obvodným úradom Bratislava IV, referát správy majetku. Z osvedčenia o dedičstve sp.zn. 23D/740/2003 zo dňa 4.4.2005 súd zistil, že v dedičskej veci po nebohom JUDr. Štefanovi Sabovi ako jediná dedička zo zákona v II. dedičskej skupine sa v čase smrti poručiteľa stala jeho manželka Margita Sabová. Nakoľko Margita Sabová dňa 8.1.1994 zomrela so zanechaním platného závetu, podľa ktorého jediným závetným dedičom celého jej majetku vlastniaceho ku dňu smrti sa stal pán Ing. Róbert Brňák, prichádza tento do úvahy ako jediný závetný dedič po poručiteľovi. Predmetom dedičstva boli nehnuteľnosti v kat. úz. Žitavce. S poukazom na ust. § 2, § 7 ods. 1, 2, 3 a § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) súd návrh navrhovateľa zamietol s tým, že u navrhovateľa nie je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti rozhodnutia súdu. Dotknuté rozhodnutie súdu, ktorým štát nadobudol dedičstvo po JUDr. Štefanovi Sabovi nie je právnym úkonom, ani právom, o ktorom určení, či tu je alebo nie je, by mohol súd rozhodnúť. Súd tiež uviedol, že nemá ani právomoc prejednávať a rozhodovať, či preskúmavať zákonnosť iného súdneho rozhodnutia. Uvedené rozhodnutie bývalého Obvodného súdu Bratislava IV spĺňa predpísané náležitosti, bolo vydané súdom v medziach jeho právomocí a v predpísanej forme, a preto súdu neprináleží hodnotiť v inom konaní jeho správnosť. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že nakoľko si odporca náhradu trov konania neuplatnil, súd mu ju nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Namieta, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, nevyporiadal sa s predloženými dôkazmi, a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasí s rozhodnutím súdu, lebo naliehavosť právneho záujmu na pripustenie určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. je daná tým, že zmätočným uznesením Obvodného súdu Bratislava IV, sp.zn. D 870/93, Dnot 37/93 zo dňa 31.8.1995 bolo navrhovateľovi upreté právo nadobudnúť vlastníctvo nehnuteľností dedením po nebohom JUDr. Štefanovi Sabovi. Navrhovateľ nesúhlasí ani s tvrdením súdu, že nemá právomoc prejednať, rozhodovať a preskúmavať zákonnosť iného súdneho rozhodnutia. Občiansky súdny proces je jednou zo záruk zákonnosti, zabezpečuje sa ním právna istota pri aplikácii práva súdom, a to v rozsahu spravodlivej ochrany subjektívnych práv účastníkov konania v zmysle čl. 46 Ústavy SR. Ochrana subjektívnych práv nemôže byť v žiadnom prípade vylúčená z pôsobnosti súdu, alebo iného zákonom stanoveného orgánu. Preto ak právny poriadok neurčuje iný orgán, ktorý má poskytnúť ochranu práv, takýmto orgánom, ktorý je povinný poskytnúť ochranu, je súd. Ak konajúci súd zistil nedostatok svojej právomoci, mal určiť iný štátny orgán a tomuto vec postúpiť. Ak tak neurobil, vec patrí do právomoci Okresného súdu Bratislava IV. Navrhovateľ tiež namieta, že sa súd nevyporiadal s otázkou absolútnej neplatnosti právneho úkonu - predmetného uznesenia súdu v zmysle § 460 OZ v súčinnosti s § 39 OZ, ktorým sa štát bezdôvodne obohatil na jeho úkor. Podľa navrhovateľa mal súd platnosť, resp. neplatnosť uznesenia riešiť ako otázku predbežnú, a až následne sa mal zaoberať otázkou prípustnosti určovacej žaloby z hľadiska naliehavého právneho záujmu. Navrhovateľ považuje napadnutý rozsudok aj za nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil, a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K odvolaniu navrhovateľa zaujal písomne stanovisko odporca s tým, že sa pridržiava svojej doterajšej obrany. S rozhodnutím súdu sa stotožňuje, a preto navrhuje odvolaciemu súd, aby napadnutý rozsudok potvrdil. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolacie námietky navrhovateľa neobstoja, lebo súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci (§ 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným a dostatočne zrozumiteľným spôsobom aj odôvodnil (§ 157 O.s.p.). S odôvodnením súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku sa stotožňuje aj odvolací súd, pretože navrhovateľ sa svojho práva domáha neprípustným spôsobom. Ako vyplýva zo spisu, navrhovateľ sa svojim návrhom na začatie konania (po jeho zmene) domáhal určenia neplatnosti uznesenia Obvodným súdom Bratislava IV zo dňa 31.8.1995, sp.zn. D 870/93, Dnot 37/93, právoplatného dňa 22.9.1995, s tým, že ide o absolútne neplatný právny úkon. Odvolací súd poukazuje predovšetkým na to, že súdne rozhodnutia (rozsudky, uznesenia) nie sú právnymi úkonmi (§ 34 OZ), ale individuálnymi právnymi aktmi orgánu štátnej moci, na ktoré nemožno aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o neplatnosti právnych úkonov, a ktoré ani nie je možné napadnúť spôsobom, ktorý si zvolil navrhovateľ. Je teda vylúčené, aby na požadovanom určení mohol byť daný naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., keď ani nejde o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je. Navrhovateľ zvolil úplne neprípustný procesný postup, ktorý právny poriadok (právne predpisy) neumožňuje, aj keby sa jednalo o zmätočné (ako tvrdí navrhovateľ) uznesenie súdu. Žiadne zákonné ustanovenie procesného alebo hmotného práva neumožňuje osobe, ktorá o sebe tvrdí, že bola vydaným súdnym rozhodnutím dotknutá na svojich právach, domáhať sa určenia jeho neplatnosti. Zmeny súdneho rozhodnutia sa môže domôcť len tak, že by proti nemu podala riadny opravný prostriedok, príp. by sa domáhala obnovy konania. Preto, pokiaľ súd uviedol, že nemá právomoc prejednávať vec, či preskúmavať zákonnosť iného súdneho rozhodnutia, treba to chápať tak, že nemôže preskúmavať správnosť právoplatného súdneho rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nebol dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Odporcovi, úspešnému v odvolacom konaní, neboli trovy odvolacieho konania priznané, pretože návrh na ich náhradu nepodal (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.